Príloha č. 3. a
VYHODNOTENIE
plnenia opatrení na riešenie situácie v zásobovaní pitnou vodou v Slovenskej socialistickej republike, schválených uznesením vlády SSR
číslo 335/1982
OPATRENIA
A. V pôsobnosti krajských národných výborov a Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy
1. Vykonať previerky stavu vodovodných zariadení v správe organizácií vodovodov a kanalizácií a zistené nedostatky,
a) ktoré možno odstrániť v rámci údržby a opráv, ihneď operatívne odstrániť
b) ktorých odstránenie si vyžaduje vykonať náročnejšie rekonštrukcie, vypracovať do 31. marca 1983 harmonogram opatrení a zabezpečiť ich realizáciu.
Rozsah a hĺbka vykonaných previerok boli všeobecne negatívne ovplyvnené 'krátkym časovým obdobím, ktoré mali organizácie k dispozícii na ich uskutočnenie, nedostatkom pracovných síl a meracej a prístrojovej techniky. Na rozsahu vykonaných previerok jednotlivých druhov vodárenských zariadení sa odráža súčasná úroveň zabezpečenia ich údržby a opráv. Najlepšie plnenie opatrenia bolo na úpravniach vody, najhoršie na vodovodných potrubiach. Vodárne a kanalizácie Bratislava kontrolu vodovodnej siete nevykonali vôbec. Táto organizácia už viac rokov takmer nevykonáva sústavnú preventívnu údržbu vodovodných potrubí. Na príčiny tohoto stavu je poukázané v hodnotení plnenia opatrenia A. 4. Veľmi nízke plnenie previerok čerpacích staníc a vodojemov u tejto organizácie vyplýva zo skutočnosti, že previerky vykonávané v rámci údržby technologických zariadení v jednotlivých objektoch tohto druhu sa vykonávajú iba s ročnou periodicitou.
Dôsledné odstránenie nedostatkov zistených previerkami, ktoré je možné uskutočniť v rámci údržby a opráv, vykonávalo sa iba u Vodární a kanalizácií Bratislava, kde bol však rozsah uskutočnených previerok podstatne nižší ako u ostatných organizácií vodární a kanalizácií. Ostatné organizácie tieto nedostatky odstránili na 55 - 68 %.
Úplné vykonanie dôkladných previerok stavu vodovodných zariadení a operatívne odstránenie zistených závad nie je za daného stavu materiálno-technického a kádrového zabezpečenia prevádzky vodovodov, ako aj plánovacích predpokladov reálne. Na odstránenie tohoto stavu sú zamerané opatrenia č. 4 a 5. Majú však dlhodobý charakter.
Vzhľadom na dôležitosť pravidelnej kontroly vodovodných zariadení budú v ďalšom období previerky vykonávané a vyhodnocované s polročnou periodicitou.
Harmonogram realizácie opatrení na odstránenie nedostatkov, ktoré si vyžadujú vykonať náročnejšie rekonštrukcie, spracovali všetky organizácie vodární a kanalizácií. Z harmonogramov vyplýva, že na najnutnejšie rekonštrukcie zariadení verejných vodovodov v 7. päťročnici je ešte potrebných 108 462 tis. Kčs. Náklady na najnutnejšie rekonštrukcie v 8. 5RP sú v harmonogramoch vyčíslené na vyše 620 mil. Kčs.
2. Vykonávať minimálne dvakrát ročne vo vybraných výrobných a nevýrobných organizáciách, ktoré sú rozhodujúcimi odberateľmi pitnej vody, periodické previerky vnútorných vodovodov a inštalácií, s cieľom dosiahnuť racionálne hospodárenie s pitnou vodou; dôrazne sledovať a vyžadovať plnenie uložených opatrení.
. Pre vykonávanie periodických previerok vnútorných vodovodov bolo vybraných celkom 568 organizácií, ktoré patria medzi rozhodujúcich odberateľov pitnej vody predovšetkým v oblastiach, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené nedostatkom vody z verejných vodovodov. Organizácie odoberajú ročne spolu 73 737 tis. m3 pitnej vody, čo predstavuje priemerný odber 2 343, 9 l/s. Z rozboru plnenia tohoto opatrenia vyplýva, že sa plní nedostatočne, lebo z celkového počtu vybraných odberateľov pitnej vody boli vykonané previerky v rozpätí od 0 % do necelých 50 %.
V súvislosti s malým počtom nápravných opatrení uložených odberateľom (34 opatrení z 210 previerok vykonaných do 30. 4. 1983) treba poznamenať, že tento údaj nemusí zodpovedať technickému stavu vnútorných vodovodov a racionálnemu hospodáreniu s vodou v jednotlivých preverovaných organizáciách. Môže tiež poukazovať na nedostatky v úrovni a najmä v hĺbke vykonávaných previerok.
3. V rámci bytového fondu vykonávať minimálne dvakrát ročne periodické previerky vnútorných zariadení so zameraním na previerku ich stavu a odstránenie zistených nedostatkov najmä v stratách vody; dôsledne vyžadovať plnenie prijatých opatrení.
Kompletné údaje o plnení tohto opatrenia v období od 1. 1. do 30. 4. 1983 sa nepodarilo zistiť, nakoľko oznamovanie výsledkov jeho plnenia z jednotlivých organizácií je v intenciách uznesenia vlády SSR a rád krajských národných výborov a Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy organizačne zabezpečené iba v polročných lehotách. Určité údaje sa podarilo získať iba za Západoslovenský a Východoslovenský kraj.
V týchto krajoch bolo plnenie opatrenia z hľadiska uskutočnenia previerok a odstránenia zistených nedostatkov v celom bytovom fonde do konca prvého polroka, neuspokojivé. Vykonávanie previerok a odstraňovanie zistených závad sťažuje nedostatok pracovníkov údržby v bytových podnikoch a družstvách.
4. Vytvárať počnúc rokom 1983 plánovacie, materiálno-technické a kádrové predpoklady pre zlepšenie obsluhy, údržby a opráv vodárenských zariadení; na úseku vodovodov a kanalizácií dôsledne postupovať podľa normatívu opráv a údržby základných prostriedkov.
Toto opatrenie možno považovať za jedno z kľúčových pri zabezpečovaní racionálneho hospodárenia s vodou, efektívneho využívania vodárenských zariadení, znižovania strát vody vo verejných vodovodoch a v neposlednom rade pri zabezpečovaní predĺženia skutočnej životnosti základných prostriedkov.
Jednotlivé krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy prijali na splnenie tohoto opatrenia úlohy orientované predovšetkým na postupné zlepšovanie plnenia prevádzkovej údržby a zvyšovanie percentuálneho podielu opráv na nadobúdacej cene základných prostriedkov vodovodov tak, aby sa dosiahla jeho výška 1, 0 % do 1, 5 %, čo odpovedá odporúčaniu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR.
Súčasná úroveň zabezpečenia údržby a opráv základných prostriedkov vodovodov je v jednotlivých organizáciách vodární a kanalizácií a krajoch značne rozdielna. Podiel výkonov prevádzkovej údržby na 1 mil. Kčs nadobúdacej ceny základných prostriedkov sa s výnimkou Vodární a kanalizácií Bratislava, kde sa výkony prevádzkovej údržby osobitne nesledujú a sú zahrnuté v opravách, pohybuje od 108, 2 Nh do 198, 8 Nh. Najvyššie hodnoty, ktoré dosiahli Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice a Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava možno považovať iba za cca 50 % optimálnej potreby údržby základných prostriedkov spravovaných týmito organizáciami. Aj podiel objemu opráv na nadobúdacej cene základných prostriedkov vodovodov sa v Jednotlivých organizáciách pohybuje v rozmedzí od 0, 22 % do 1, 21 %. Najvyšší podiel prináleží Severoslovenským vodárňam a kanalizáciám Žilina, ktoré ako jediná organizácia vodární a kanalizácií dosiahli výšku opráv zodpovedajúcu odporúčaniu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR, ako aj v súčasnosti vydaným normám opráv základných prostriedkov na úseku vodovodov a kanalizácií. Je to však čiastočne aj na úkor prevádzkovej údržby, ktorá je u tohoto podniku nižšia ako u iných krajských podnikov vodární a kanalizácií. Najhoršia situácia v zabezpečení údržby a opráv základných prostriedkov, (s výnimkou strojných) je v hlavnom meste SSR Bratislave a to predovšetkým z titulu naprosto nevyhovujúceho stavu zabezpečenia údržby a opráv vodovodných potrubí. Na jedného pracovníka prevádzky vodovodných potrubí v Bratislave pripadá starostlivosť o základné prostriedky v nadobúdacej cene 10, 0 mil. Kčs, pričom
celoštátny priemer je 5, 0 mil. Kčs a celoslovenský dokonca 3, 9 mil. Kčs. Vodárne a kanalizácie Bratislava majú pritom aj mimoriadne nedostatočné vybudované stredisko stavebno-montážnej činnosti. Súčasne patria aj medzi najslabšie vybavené organizácie vodární a kanalizácií mechanizačnými prostriedkami na vykonávanie údržby a opráv vodovodov. Potreba vytvorenia kádrových a materiálno-technických predpokladov pre zlepšenie údržby a opráv vodárenských zariadení je preto u tohoto podniku mimoriadne naliehavá a žiada si prijatie konkrétnych opatrení.
V dôsledku uvedených rozdielov v úrovni zabezpečenia prevádzkovej údržby a opráv vodárenských zariadení v jednotlivých organizáciách vodární a kanalizácií bude potrebné, aby zlepšovanie starostlivosti o základné prostriedky vodovodov prebiehalo tým rýchlejšie, čím organizácia v tomto smere viac zaostáva. K plneniu tejto úlohy priaznivo prispejú aj Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva vydané "Plánované normy opráv základných prostriedkov na úseku vodovodov a kanalizácií", ktoré umožňujú i zabezpečenie potrebných finančných nákladov vytváraním rezervy na opravy.
Podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii okrem iného dokumentujú, že niekoľkoročné úsilie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR o zvýšenie podielu opráv z obstarávacej hodnoty základných prostriedkov na minimálne 1 % sa nedarí v praxi presadiť. V roku 1983 dochádza dokonca vo vykonávacích plánoch podnikov vodární a kanalizácií celkove k poklesu tohoto podielu z 0, 67 % na 0, 64 %.
Určité zvýšenie podielu opráv na nadobúdacej cene základných prostriedkov predpokladá iba plán Stredoslovenských vodární a kanalizácií Banská Bystrica a to z 0, 63 % na 0, 73 %. U Západoslovenských vodární a kanalizácií Bratislava predpokladá plán hodnotu tohoto ukazovateľa nezmenenú (0, 67 %). U ostatných troch organizácií sa predpokladá jeho pokles v rozmedzí od 0, 05 % do 0, 14 % a to v dôsledku plánovaného absolútneho poklesu objemu opráv oproti skutočnosti v roku 1982. Relatívne k najväčšiemu poklesu dochádza rovnako ako u prevádzkovej údržby u Východoslovenských vodární a kanalizácií Košice. Absolútne najhorší stav je u Vodární a kanalizácií Bratislava, kde má podiel opráv na nadobúdacej cene základných prostriedkov dokonca klesnúť pod 0, 2 %. Najlepší stav v zabezpečení opráv vodovodov je aj napriek plánovanému určitému zníženiu u Severoslovenských vodární a kanalizácií Žilina.
Postupné zlepšovanie starostlivosti o základné prostriedky vodovodov si vyžaduje okrem zlepšenia kádrového obsadenia prevádzok i vybavenie mechanizačnými prostriedkami a meracou technikou a najmä bilancovaným materiálom. Treba tiež výrazne preorientovať stavebno-montážnu činnosť podnikov vodární a kanalizácií na prednostné zabezpečenie opráv vlastných základných prostriedkov a zabezpečiť primeraný rozvoj dielenských a servisno-opravárenských činnosti podnikov. Pri rozvoji týchto činností sa treba orientovať na zvyšovanie opravárenských kapacít technologických zariadení, najmä čerpadiel, vodomerov, zariadení pre úpravu vody, rozvádzačov a prístrojov a zariadení pre automatickú reguláciu a riadenie.
Výkony stavebno-montážnej činnosti organizácií vodární a kanalizácií SSR dosiahli v roku 1982 151, 4 mil. Kčs, z čoho na opravy vlastných základných prostriedkov pripadlo iba 36, 7 mil. Kčs, čo predstavuje zhruba 1/4 celkových výkonov.
V súčasnosti je stavebno-montážna činnosť organizácií vodární a kanalizácií orientovaná najmä na práce pre cudzích, ktoré v roku 1982 tvorili v globále za SSR 46, 6 %. Práce na vlastnej investičnej výstavbe tvorili 23, 6 % celkových výkonov tejto činnosti. Hlavným dôvodom takéhoto zamerania prác na úkor zanedbávania opráv vlastných základných prostriedkov je skutočnosť, že práce vykonané v rámci stavebno-montážnej činnosti na opravách vlastných základných prostriedkov nie sú na rozdiel od prác vykonaných pre iné organizácie a prác na vlastnej investičnej výstavbe zahrňované do objemu vlastných výkonov a nezlepšujú preto hospodársky výsledok organizácie.
V roku 1983 dochádza v orientácii stavebno-montážnej činnosti k určitým pozitívnym zmenám, ktorými sa však nepriaznivý vývoj v opravách základných prostriedkov nepodarilo zastaviť. Tak napríklad rozsah prác na vlastnej investičnej výstavbe, ktorej podiel sa má v roku 1983 oproti roku 1982 znížiť v globále za SSR z 23, 6 % na 18, 8 % celkových výkonov stavebno-montážnej činnosti. Podiel prác vykonaných pre iné organizácie však má pritom ešte stále stúpajúci trend (zo 46, 6 % v roku 1982 na 47, 7 % v roku 1983).
5. Dôsledne uplatňovať v plánoch organizácií vodární a kanalizácií povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 138/1973 Zb. o prednostnom zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou; premietnuť do plánov výkonov počnúc rokom 1983 opatrenia uvedené v bodoch 1 až 4 najmä vzrastajúce požiadavky na rozsah údržby opráv a zvýšené požiadavky na zabezpečenie hydrogeologického prieskumu.
Z údajov, ktoré boli k dispozícii pri spracovaní tohoto vyhodnotenia vyplýva, že plány organizácií vodární a kanalizácií v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji predpokladajú väčší rast dodávky vody a zvýšenie podielu dodávky vody pre domácnosti, a naopak menší rast (u Severoslovenských vodární a kanalizácií Žilina dokonca určitý pokles) dodávky vody a zníženie podielu dodávky vody pre priemysel na celkovej dodávke vody z verejných vodovodov. V Bratislave sa predpokladá zníženie podielu vody fakturovanej pre domácnosti
o 0, 7 % a zvýšenie podielu vody fakturovanej priemyslu o 0, 6 % celkového množstva fakturovanej vody. Tento stav je ovplyvnený predpokladaným znížením špecifickej dodávky vody pre domácnosti z 241, 4 l/ob. deň na 239 l/ob. deň a zvyšujúcimi sa nárokmi na dodávku vody pre potreby stavebníctva. Podiel dodávky vody pre priemysel na celkovej dodávke vody v Bratislave bude však aj napriek určitému zvýšeniu stále nižší ako v jednotlivých krajoch SSR. Vo Východoslovenskom kraji plán predpokladá zníženie podielu vody fakturovanej pre domácnosti na celkovom množstve fakturovanej vody o 1, 25 % a súčasne tiež zníženie podielu vody fakturovanej priemyslu o 0, 01 %. Pritom sa predpokladá značný rast množstva vody fakturovanej ostatným odberateľom (občianska a technická vybavenosť), ktorej podiel na celkovom množsve fakturovanej vody sa má zvýšiť o 1, 38 %. Z tohoto dôvodu sa v pláne Východoslovenských vodární a kanalizácií Košice na rok 1983, na rozdiel od plánov ostatných organizácii vodární a kanalizácií SSR, predpokladá aj zvýšenie priemernej tržby za vodné z 1, 84 Kčs/m3 dosiahnutej v roku 1982 na 1, 92 Kčs/m3 v roku 1983.
Hoci v globále za SSR je plánom predpokladaný objem prác hydrogeologického prieskumu vyšší ako skutočnosť dosiahnutá v minulom roku, u dvoch z piatich organizácií vodární a kanalizácií je tomu naopak.
V Bratislave dochádza k najvýraznejšiemu poklesu (z 8 069 tis. Kčs na 4052 tis. Kčs). Napriek tomu finančné požiadavky na dodávateľsky zabezpečený objem prác hydrogeologického prieskumu sú plánom plne pokryté.
V Západoslovenskom kraji neboli zvýšené požiadavky na zabezpečenie hydrogeologického prieskumu do plánu Západoslovenských vodární a kanalizácií Bratislava na rok 1983 premietnuté. Skutočná potreba finančných prostriedkov je u tejto organizácie 1, 5 násobne vyššia ako stanovuje plán, ktorý je 18 000 tis. Kčs.
V Stredoslovenskom kraji sú na hydrogeologický prieskum plánované v porovnaní so skutočnosťou roku 1982 1, 5 násobne vyššie prostriedky, pričom tieto o niečo prevyšujú čiastku 25 000 tis. Kčs stanovenú pre dotáciu fondu hydrogeologického prieskumu u organizácií vodární a kanalizácií v roku 1983 Radou Stredoslovenského krajského národného výboru. V Stredoslovenských vodárňach a kanalizáciách Banská Bystrica sú však z celkového plánovaného objemu prác vo výške 18 500 tis. Kčs dosial definitívne zabezpečené iba prostriedky vo výške' 5 500 tis. Kčs. Zostávajúcich 13 000 tis. Kčs sa predpokladá pokryť zatiaľ iba prisľúbenou dotáciou zo Štátneho fondu vodného hospodárstva vo výške 10 760 tis. Kčs a dotáciou z fondu rozvoja a rezerv Stredoslovenského krajského národného výboru vo výške 2 240 tis. Kčs.
Vo Východoslovenskom kraji sú predpoklady pre výrazné zvýšenie objemu hydrogeologického prieskumu v pláne Východoslovenských vodární a kanalizácií Košice vytvorené.
Plán hydrogeologického prieskumu sa v tomto roku plní celkove v SSR uspokojivo a je predpoklad splnenia celoročných plánovaných úloh, okrem Bratislavy, kde je veľmi nízke plnenie.
6. Analyzovať mieru zabezpečenia podmienok na akumuláciu vody vo vodojemoch a navrhnúť do 30. júna 1983 program budovania chýbajúcich akumulačných priestorov (vodojemov) za účelom vyrovnania denných nerovnomerností v odberoch pitnej vody; uvedený program realizovať postupne.
Programy budovania chýbajúcich akumulačných priestorov vo všetkých krajoch sú spracované. V Bratislave je návrh programu budovania chýbajúcich akumulačných priestorov obsiahnutý v doplnení a spresnení generelu vodovodu, ktorý bol spracovaný v roku 1982 a prerokovaný a schválený Radou Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy v máji t. r. Správa o spresnení generelu s návrhom postupu riešenia zásobovania Bratislavy pitnou vodou do roku 2 000 a s výhľadom na ďalšie obdobie, bude v zmysle bodu 6 ukladacej časti uznesenia vlády SSR č. 335/1982 predložená do 31. decembra 1983 tiež vláde SSR.
7. Preveriť možnosti intenzifikácie vodných zdrojov, úpravní vôd, možnosti zlepšenia tlakových pomerov a prietočnosti v rozvodných systémoch a na základe výsledkov previerky navrhnúť do 30. júna 1983 opatrenia, ktoré sa budú realizovať postupne.
Návrh opatrení bol spracovaný v stanovenom termíne. V Bratislave boli opatrenie tohto druhu navrhnuté v rámci doplnenia a spresnenia generelu vodovodu, ktorý bol spracovaný v roku 1982 a prerokovaný a schválený Radou Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy v máji tohoto roku.
8. Zabezpečiť do roku 1985 na dosiahnutie prehľadu o množstvách vyrobenej, prepravovanej a dodanej vody, vrátane rozsahu strát (s cieľom ich znižovania) dôsledné meranie vody v súlade s metodickými pokynmi Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR pre racionálne hospodárenie s pitnou vodou z verejných vodovodov, ktoré prijala vláda SSR uznesením č. 25/1978.
Zabezpečenie dôsledného merania vody vyžaduje jednak osadiť na všetky potrebné miesta vodovodu a všetky odbery vody-vodomery a jednak zabezpečiť periodickú výmenu vodomerov v lehotách stanovených pre ich úradné overovanie, ako aj pružnú výmenu nefungujúcich a poškodených meradiel.
Veľmi nepriaznivý východiskový stav pre realizáciu tohoto opatrenia charakterizuje najmä veľký počet nemeračných (tzv. "paušálnych") odberov vody, ktorý vo verejných vodovodoch spravovaných organizáciami vodární a kanalizácii SSR predstavoval k 31. 12. 1982 cca 90 tisíc, čo predstavuje 25, 6 % celkového počtu vodovodných prípojok. Veľký počet nemeraných odberov vody je charakteristický - s výnimkou Vodární a kanalizácií Bratislava (50 nemeraných odberov k 31. 12. 1982) - pre všetky organizácie vodární a kanalizácií a u jednotlivých z nich sa k 31. 12. 1982 pohyboval v rozmedzí od 15 068 (u Západoslovenských vodární a kanalizácií Bratislava) do 29059 (u Východoslovenských vodární a kanalizácií Košice). Rozhodujúca väčšina nemeraných odberov (v globále za SSR 98, 6 %) sa vzťahuje na vodu dodávanú odberateľom za maloobchodnú cenu.
Vzhľadom na veľký počet nemeraných odberov vody je súčasné tempa osadzovania vodomerov u jednotlivých organizácií s výnimkou Vodární a kanalizácií Bratislava a Západoslovenských vodární a kanalizácii Bratislava, naprosto nedostatočné. U organizácií Stredoslovenského kraja sa podarilo v I. polroku 1983 dosiahnuť zníženie počtu nemeraných odberov vody oproti stavu k 31. 12. 1982 iba o približne 0, 5 % a u Východoslovenských vodární a kanalizácií Košice došlo dokonca k zvýšeniu počtu nemeraných odberov o približne 0, 5 %. U Vodární a kanalizácií Bratislava boli nemerané odbery vody vo vyhodnocovanom období úplne odstránené a u Západoslovenských vodární a kanalizácií znížené o 12 %.
Nepriaznivá je aj situácia vo výmene vodomerov, ktorá pretrváva už mnoho rokov. Tak napríklad v období od 1. 1. do 30. 4. 1983 bolo vo verejných vodovodoch spravovaných organizáciami vodární a kanalizácií SSR vymenených 81 % celkového počtu osadených vodomerov. Najhoršia situácia v tomto smere je u Vodární a kanalizácii Bratislava a u Severoslovenských vodární a kanalizácií Žilina, u ktorých bolo vymenených iba 3, 9 % osadených vodomerov. U ostatných organizácií sa počet vymenených vodomerov pohybuje v rozmedzí od 7, 5 % (u Stredoslovenských vodární a kanalizácií Banská Bystrica) do 10, 2 % u Západoslovenských vodární a kanalizácií Bratislava) počtu osadených vodomerov.
V súvislosti s riešením problematiky merania pitnej vody vo verejných vodovodoch spravovaných organizáciami vodární a kanalizácií treba poukázať tiež na skutočnosť, že stav v meraní vody je ešte horší u verejných vodovodov spravovaných národnými výbormi, na ktoré sa metodické pokyny Ministerstva letného a vodného hospodárstva SSR pre racionálne hospodárenie s vodou nevzťahujú.
9. Zaviesť počnúc rokom 1983 meranie spotreby pitnej vody aj ú
malospotrebitešov v I. etape v súlade so zámerom na zavedenie merania spotreby teplej vody.
Na meranie spotreby teplej vody v bytovom fonde o zavedení ktorého u novej bytovej výstavby od roku 1983 bolo rozhodnuté uznesením Predsedníctva vlády ČSSR číslo 292/1980, nebol v období od 1. 1. do 30. 4. 1983 v žiadnom kraji osadený ani jeden vodomer. Stav v hlavnom meste SSR Bratislava sa nepodarilo zistiť.
Situácia v meraní dodávky pitnej vody z verejných vodovodov spravovaných organizáciami vodární a kanalizácií maloodberateľom a v postupe odstraňovania nemeraných ("paušálnych") odberov je súčasťou hodnotenia plnenia opatrenia č. 8.
10. Preveriť stav ochrany zdrojov pitnej vody a zistené nedostatky,
a) ktoré možno odstrániť neivestičnými a investične nenáročnými opatreniami, riešiť operatívne ihneď,
b) ktoré majú charakter akcií náročnejších na investície najmä výstavbu čistiarní odpadových vôd, zahrnúť do programov ochrany vodných zdrojov; program vypracovať do 30. júna 1983 a realizovať postupne.
V Bratislave sa previerky stavu ochrany zdrojov vody do 30. 4. 1983 nezačali. Ich príprava sa vykonala tak, aby program ochrany vodných zdrojov bol spracovaný do 30. 6. 1983. V Západoslovenskom kraji boli do 30. 6. 1983 vykonané revízie pásiem hygienickej ochrany u všetkých vodných zdrojov s výdatnosťou nad 50 I. s1. V Stredoslovenskom kraji boli previerky vykonané na takmer troch štvrtinách celkovej kapacity vodných zdrojov, čo dáva dobré predpoklady pre ich úplné dokončenie a spracovanie programu v stanovenom termíne. Vo Východoslovenskom kraji zostáva za posledné dva mesiace vykonať previerky iba na 8 % celkovej kapacity vodných zdrojov.
Úplné odstránenie všetkých nedostatkov zistených vykonanými previerkami, ktoré je možné riešiť neinvestičnými a investične nenáročnými opatreniami, v termíne do 30. 6. 1983 nebolo možné zabezpečiť ani u jednej organizácie vodární a kanalizácií. Organizácie postupne zabezpečujú odstraňovanie zistených nedostatkov, avšak dôsledné splnenie opatrenia nepriaznivo ovplyvňuje nedostatočné materiálno-technické a kádrové vybavenie prevádzok vodovodov a čiastočne aj stanovené ukazovatele vykonávacieho plánu na rok 1983, ktoré nevytvárajú potrebný priestor pre vykonanie tzv. "neproduktívnych" prác.
V súvislosti s týmto opatrením treba ešte poznamenať, že jeho plnenie komplikuje aj nedokončené prehodnotenie pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov v zmysle smerníc Ministerstva zdravotníctva SSR, ktoré sa má pre nedostatok potrebných kapacít ukončiť až v roku 1985. Za tohoto stavu nebolo možné v programoch ochrany vodných
zdrojov spracovaných do 30. 6. 1983 potrebu finančných prostriedkov vyčerpávajúco zhodnotiť.
11. Dôslednejšie zabezpečovať povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 138/1973 Zb. o vodách a zákona č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve pri odsúhlasovaní koncepcii rozvoja vodovodov a kanalizácií (spresňujúcich smerný vodohospodársky plán) pre jednotlivé oblasti a sídla s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR.
V prvom polroku 1983 boli ukončené práce na vodohospodárskej štúdii spresňujúcej koncepciu rozvoja vodovodov a kanalizácií vo Východoslovenskom kraji. Štúdia bola prerokovaná s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR, pričom jeho stanovisko bolo zohľadnené v plnom rozsahu.
Doplnok generelu vodovodu Bratislavy bol v máji t. r. prerokovaný v Rade Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy. Podľa uznesenia rady bude Ministerstvu lesného a vodného hospodárstva SSR predložený na pripomienky až v rámci jeho predloženia na rokovanie vlády SSR do konca roka 1983.
B. V pôsobnosti Ministerstva priemyslu SSR, Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, Ministerstva stavebníctva SSR, Ministerstva Školstva SSR, Ministerstva zdravotníctva SSR, Ministerstva obchodu SSR, Ministerstva kultúry SSR, Ministerstva spravodlivosti SSR a Ministerstva vnútra SSR.
K vyhodnoteniu plnenia opatrení uložených uvedeným ústredným orgánom neboli k dispozícii dostatočné podklady. Uvedené rezorty iba informovali Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR, že opatrenia schválené uznesením vlády SSR č. 335/1982 boli rozpracované, respektíve uložené k plneniu jednotlivým podriadeným organizáciám a že ich plnenie sa zabezpečuje.
Z tohto dôvodu MLVH SSR prostredníctvom svojho kontrolného orgánu, Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie, vykonalo kontrolu rozpracovania a plnenia opatrení u 18 vybraných odberateľov pitnej vody z verejných vodovodov z rezortov: Ministerstva priemyslu SSR (Smrečina n. p. Banská Bystrica, závod Banská Bystrica, Pieta n. p. Banská Štiavnica, Slovena n. p. Žilina, BZVIL n. p. Ružomberok, Chemlon Humenné, Piloimpregna n. p. Košice, závod Prešov), Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR (Slovlik n. p. Trenčín, závod Malacky, Vinárske závody o. p. Bratislava, závod Pezinok, Bratislavský mäsový priemysel n. p. Bratislava, závod Modra, Milex n. p. Bratislava, závod
Senica a závod Nitra, Stredoslovenské mliekárne n. p., závod Zvolen, Stredoslovenské pivovary a sódovkárne n. p. Banská Bystrica, Stredoslovenské mliekárne n. p., závod Žilina, Východoslovenské pivovary n. p. Košice) a Ministerstva stavebníctva SSR (Stredoslovenské cementárne n. p. Banská Bystrica, Pozemné stavby n. p. Žilina, Paneláreň Žilina, Prefa n. p. Košice, závod Krásna nad Hornádom).
Zo získaných údajov možno plnenie opatrení vyplývajúcich pre uvedené rezorty z uznesenia vlády SSR č. 335/1982 hodnotiť nasledovne:
1. Vykonať ihneď nadväzne na previerky vnútorných vodovodov a inštalácii opravy zistených závad a zabezpečovať pravidelnú údržbu týchto zariadení
Z uvedeného počtu kontrolovaných odberateľov vody z verejného vodovodu previerka vnútorných vodovodov a inštalácií podľa bodu A. 2. bola vykonaná iba v 2 prípadoch (Chemlon n. p. Humenné a Prefa n. p. Košice, závod Krásna nad Hornádom). V obidvoch prípadoch pri previerke neboli zistené závady.
2. Preveriť z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z technológie potreby pitnej vody, s cieľom znížiť odber, pripadne nahradenie pitnej vody z vodných zdrojov mimo verejných vodovodov; na základe výsledku previerky upraviť zmluvy na dodávku pitnej vody do 30. júna 1983
Pri hodnotení dosiahnutých výsledkov a ich účinnosti z vybraného počtu 18 kontrolovaných odberateľov vody z verejného vodovodu má rozhodujúcu úlohu otázka informovanosti týchto organizácií o opatreniach prijatých uznesením vlády SSR č. 335/1982 a o ich rozpracovaní na vyšších stupňoch riadenia.
Vo všetkých 9 prípadoch z rezortu MPVž SSR, kde sa vykonala kontrola, neboli organizácie od vyšších článkov riadenia o opatreniach informované. Z uvedeného dôvodu tieto organizácie (až na niektoré prípady, keď organizácia riešila túto problematiku iniciatívne, alebo bola na príslušné úlohy upozornená vodohospodárskym orgánom) nepreverovali svoje potreby pitnej vody s cieľom znížiť odber, prípadne nahradiť odoberanú vodu z verejného vodovodu odberom z iných zdrojov. Milex n. p. Bratislava, závod Nitra na základe požiadavky vodohospodárskeho orgánu ONV takúto previerku vykonal, jej výsledkom však nebolo zníženie potreby vody odoberanej z verejného vodovodu. Slovlik n. p. Trenčín, závod Malacky z vlastnej iniciatívy preveril potrebu pitnej vody odoberanej z verejného vodovodu a prijatými opatreniami jej odber znížil o 3, 29 l/s. Pripravuje tiež vybudovanie vlastného vodného zdroja, vrátane vodojemu. Vinárske závody o. p. Bratislava, závod Pezinok takisto z vlastnej iniciatívy vykonanými opatreniami znížili odber vody z verejného vodovodu zatiaľ o 0, 31 l/s,
avšak pripravujú využívanie vlastného vodného zdroja, ktorým pokryjú 1/3 z doterajšieho celkového odberu vody z verejného vodovodu.
Zo 6 kontrolovaných organizácií z rezortu MP SSR o uznesení vlády SSR č. 335/1982 nebola informovaná Piloimpregna n. p. Košice, závod Prešov. Ostatné kontrolované organizácie preverili vlastnú potrebu pitnej vody odoberanej z verejného vodovodu. Výsledkom však neboli významné úspory odberu vody (za zmienku stojí iba úspora 1, 34 l/s v závode Pieta n. p. Banská Štiavnica). Aj tu sa však prejavilo určité časové oneskorenie, keď GR Slovchémia vydala na zabezpečenie úloh z uznesenia vlády SSR č. 335/1982 príkaz až 24. 3. 1983.
V rezorte Ministerstva stavebníctva SSR iba Prefa n. p. Košice, závod Krásna nad Hornádom, bola v hodnotenom období informovaná o uznesení vlády SSR č. 335/1982 od svojho nadriadeného orgánu (GR Prefabrikácia). V súlade s rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu, organizácia zabezpečila náhradný odber vody z vlastnej studne a tým sa dosiahla úspora odberu vody z verejného vodovodu 2, 98 l/s.
3. Zabezpečiť vo svojej pôsobnosti u podriadených organizácií sústavnú dôkladnú kontrolu všetkých vnútorných vodovodov a operatívne odstraňovať na nich zistené závady
Kontrolované organizácie vo väčšine prípadov pri kontrole vykázali plnenie tohoto opatrenia. Dôslednosť plnenia však spochybňuje skutočnosť, že značný počet kontrolovaných organizácií o opatreniach prijatých k riešeniu zásobovania pitnou vodou uznesením vlády SSR č. 335/1982 nebol vôbec informovaný.