"(4) Mestské stredisko školského stravovania plní v územnom obvode mestského národného výboru úlohy okresného strediska školského stravovania. "
15. V § 45
sa v odseku 5 bodka na konci vety nahrádza čiarkou a pripájajú slová "ako aj pokusné overovanie ďalších školských zariadení. ",
sa za odsek 5 pripájajú odseky 6 a 7, ktoré znejú:
"(6) Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom určí školské zariadenia, v ktorých majú pedagogickí pracovníci postavenie učiteľa.
(7) Ministerstvo školstva môže určiť druhy školských zariadení, ktoré možno zlučovať a aké bude ich organizačné postavenie;
o zlučovaní týchto školských zariadení rozhoduje krajský národný výbor so súhlasom národných výborov, ktoré školské zariadenia zriadili. "
Čl. III
Zrušuje sa položka č. 25 prílohy D zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy.
Čl. IV
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa splnomocňuje, aby vyhlásilo v Zbierke zákonov úplné znenie
1. zákona Slovenskej národnej rady č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných neskoršími zákonmi,
2. zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných týmto zákonom.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1984 okrem čl.
I bodu 17, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia zákona.
Dôvodová správa
Všeobecná časť I.
Vychádzajúc z Dokumentu o ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacej sústavy (ďalej len "dokument") zákonodarné orgány Československej socialistickej republiky, Slovenskej socialistickej republiky a Českej socialistickej republiky v roku 1978 prerokovali a schválili školské zákony, ktoré znamenajú vstup do novej etapy vývoja nášho školstva.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky 21. júna 1978 prijalo a schválilo ústavný zákon č. 62/1978 Zb., ktorým sa mení čl. 24 ods. 2 Ústavy Československej socialistickej republiky a zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl. Školská sústava bola vybudovaná v súlade s čl. 24 ods. 2 Ústavy Československej socialistickej republiky a podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon). Ústavný zákon č. 62/1978 Zb. utvoril ústavnoprávne predpoklady na realizáciu dokumentu a na vydanie základných zákonných úprav, ktoré utvárajú všetky právne podmienky pre súčasnú etapu realizácie tohto dokumentu.
Slovenská národná rada 27. júna 1978 v nadväznosti na tieto zákony prerokovala a schválila zákon č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach a zákon č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve. Tieto zákony nadobudli účinnosť 1. septembrom 1978.
II. Štátna správa v školstve
Zákonom č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve bol výkon štátnej správy v školstve v pôsobnosti národných výborov upravený so zreteľom na obdobie postupného pretvárania školskej sústavy, a to tak, ako to vyplynulo zo zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl a z tých ustanovení ostatných zákonov upravujúcich školskú problematiku, ktoré neboli dotknuté právnou úpravou z roku 1978, ako aj
z nevyhnutnosti vymedziť pôsobnosť jednotlivých stupňov a druhov národných výborov na úseku školstva.
Návrh zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) predstavuje komplexnú právnu úpravu, ktorá sa svojimi dôsledkami dotýka aj niektorých ustanovení zákona č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve, a preto je potrebné tento zákon v niektorých častiach zmeniť a v niektorých smeroch doplniť tak, aby úprava pri výkone štátnej správy v školstve, predovšetkým v pôsobnosti národných výborov, bola v súlade s pripravovaným novým školským zákonom.
Súčasne so zmenami a doplnkami zákona sa zakotvujú aj dôsledky vyplývajúce zo záverov 6. zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, konaného v dňoch 20. a 21. apríla 1982 o úlohách národných výborov po XVI. zjazde KSČ v nadväznosti na Zásady na zdokonalenie práce, organizácie a pôsobnosti národných výborov v mestách, prerokovaných Predsedníctvom ÚV KSČ 5. marca 1982.
Návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve, obsahuje ďalej zmeny a doplnky, ktorými sa spresňuje doterajšia formulácia niektorých ustanovení, a to tak z hľadiska vecných potrieb, ako aj z hľadiska odstránenia formulácií, ktoré v čase uvažovanej účinnosti návrhu zákona boli alebo budú prekonané.
Do návrhu zákona SNR o štátnej správe v školstve sa prenášajú niektoré veci, ktoré sú doteraz upravené zákonom č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktorý bude zrušený novým zákonom o sústave základných a stredných škôl. Ide o vyučovací jazyk, združenie rodičov a priateľov školy, vyučovanie občanmi (súkromné vyučovanie) a poradný zbor strednej školy.
Upravujú sa veci týkajúce sa výkonu štátnej správy v školstve, ako je hodnotenie a klasifikácia žiakov, zmena študijného alebo učebného odboru alebo školy, postup do ďalšieho ročníka, opakovanie a vedľajšia hospodárska činnosť.
Súčasne sa v súlade s návrhom zákona o sústave základných a stredných škôl dopĺňa ustanovenie o prijímaní žiakov na stredné školy s osobitným zreteľom na postup žiakov do stredných odborných učilíšť. V niektorých prípadoch zakladá návrh zákona aj novú pôsobnosť národných výborov v nadväznosti na návrh zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
III.
1
Školské zariadenia
Niektoré školské zariadenia, na ktoré sa vzťahuje rozšírená pôsobnosť mestských národných výborov, nie sú uvedené v doterajšom zákone SNR o školských zariadeniach; tieto školské zariadenia treba zakotviť v zákone. Uskutočňuje sa to navrhovanou novelou.
Ministerstvo školstva sa intenzívne zaoberá hľadaním možností a foriem zdokonaľovania štruktúry školských zariadení v správe národných výborov. Nové formy bude potrebné pokusne overiť a pozitívne výsledky pokusného overovania organicky a jednotne realizovať na všetkých stupňoch a druhoch národných výborov v záujme zabezpečenia maximálnych personálnych, materiálnych a finančných úspor, ako aj sústredenia kapacít na riešenie najnaliehavejších úloh súvisiacich s ďalšou realizáciou dokumentu po nadobudnutí účinnosti nového školského zákona.
IV.
Navrhovaná novela zákona SNR o štátnej správe v školstve a zákona SNR o školských zariadeniach si nevyžiada zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu ani zvýšenie počtu pracovníkov; nové školské zariadenia sa budú zriaďovať v rámci schválených plánov a rozpočtov. Navrhovaná právna úprava nevyvolá zvýšenú administratívnu náročnosť oproti súčasnému stavu.
Je účelné, aby zákony nadobudli účinnosť súčasne so zákonom o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1 - § 3 ods. 2 a 3:
Pri tvorbe siete škôl a školských zariadení treba zohľadňovať primeraný rast oblastí podľa ich špecifických potrieb vyjadrených stupňami a druhmi škôl. Tvorba siete škôl a školských zariadení musí byť v súlade s vývojom jednotlivých hospodárskych odvetví, najmä ak ide o sieť stredných odborných učilíšť. Sieť škôl a školských zariadení sa určuje podľa § 14 ods. 2. písm. b) a c) zákona SNR č. 79/1978 Zb. v súlade s územným a odborovým princípom.
Podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 79/1978 Zb. určuje Ministerstvo školstva SSR sieť stredných škôl, škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, zariadení na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy a sieť školských hospodárstiev; podľa písmena c) toho istého ustanovenia pri ostatných školách a školských zariadeniach vydáva zásady, podľa ktorých sieť týchto zariadení určí krajský národný výbor. Ustanovenie vymedzuje pojem "sieť škôl a školských zariadení"; národné výbory sú pri zriaďovaní a zrušovaní škôl a školských zariadení viazané určenou sieťou.
Sieť stredných škôl určuje ministerstvo školstva po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi; tým bude zabezpečená koordinačná funkcia rezortov podľa uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ z 12. decembra 1980 na zdokonalenie plánovitého riadenia hospodárstva národných výborov.
K bodu 2 - § 4 ods. 4:
Vedeckotechnický pokrok vyžaduje neustály styk školy s praxou najmä pri zavádzaní inovácií a adekvátnych foriem a metód práce do vyučovania, predovšetkým v jeho praktickej časti.
Na plnenie týchto cieľov zabezpečujú členovia poradného zboru riaditeľa školy bezprostredný styk školy so socialistickými organizáciami v obvode jej pôsobnosti.
Úlohou poradného zboru je predovšetkým pomáhať pri výbere pracovísk vo vybraných socialistických organizáciách na zabezpečenie praktického vyučovania a jeho jednotlivých zložiek, na overovanie profilu absolventa, pri zabezpečovaní externých učiteľov a majstrov odbornej výchovy, pri materiálnom vybavení odborných učební, laboratórií, dielní a ďalších zariadení škôl, ktoré bezprostredne súvisia s odbornou prípravou žiakov.
Na úseku výchovy mimo vyučovania pomáha poradný zbor v spolupráci so socialistickými organizáciami pri účelnom využívaní voľného času žiakov a jeho kádrovom zabezpečení; pomáha aj pri materiálnom vybavovaní stredných škôl a osobitných odborných učilíšť.
K bodu 3 - § 5 ods. 2 a 3:
Základná deväťročná škola sa zrušuje 31. augustom 1984, a preto sa vypúšťa z výpočtu škôl.
K bodu 4 - § 6:
Doplnenie § 6 vyplýva zo zásad zdokonalenia práce, organizácie a pôsobnosti národných výborov v mestách, prerokovaných Predsedníctvom ÚV KSČ 5. marca 1982, zo zákona SNR č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch na niektorých úsekoch štátnej správy a z uznesenia vlády SSR č. 86/ 1982 k uzneseniu vlády ČSSR č. 56/1982 o zásadách na zdokonalenie práce, organizácie a pôsobnosti národných výborov v mestách. Nové ustanovenia vyjadrujú túto rozšírenú pôsobnosť národných výborov na úseku školstva. V niektorých prípadoch nejde iba o rozšírenie pôsobnosti, ale aj o zriaďovanie týchto nových školských zariadení: mestské pedagogické stredisko, mestská pedagogicko-psychologická poradňa a mestské stredisko školského stravovania.
Pretože ustanovenie § 26 ods. 3 zákona o národných výboroch bolo zrušené zákonom SNR č. 139/1982 Zb. a nahradené úpravou, ktorou sa rozširuje pôsobnosť mestských národných výborov všeobecne a mestských národných výborov prvej a druhej kategórie osobitne, vypúšťa sa ustanovenie § 6 ods. 2 zákona SNR č. 79/1978 Zb.
Pri zriaďovaní domov pionierov a mládeže, staníc mladých technikov, prírodovedcov a turistov v pôsobnosti mestských národných výborov platí zásada súčinnosti s organizáciami združenými v Národnom fronte, najmä so Socialistickým zväzom mládeže, ako je to ustanovené v § 4 zákona o národných výboroch.
K bodu 5, 6 a 7 - § 7, 8 a 9:
Doplnenie § 7, 8 a 9 je logickým dôsledkom úpravy rozšírenej pôsobnosti mestských národných výborov.
Základná deväťročná škola sa vypúšťa z dôvodu, ktorý je uvedený v odôvodnení k bodu 3.
K bodu 8 - § 10:
V § 37 návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) sa spresňujú doterajšie inštitúty oslobodenie od povinnej školskej dochádzky a oslobodenie od povinnosti vzdelávať sa, ktoré sú upravené v § 36 zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl. Toto spresnenie sa súčasne premieta do § 10 zákona SNR č. 79/1978 Zb.
Návrh zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) nepreberá ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 63/1978 Zb. o tom, že organizácia môže odmietnuť uzavretie učebnej zmluvy len pre nespôsobilosť žiaka na výchovu vo zvolenom učebnom odbore a že o tom rozhoduje okresný národný výbor na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného zástupcu. Pri novej úprave postavenia žiaka stredného odborného učilišťa sa toto ustanovenie stáva bezpredmetným, pretože učebný pomer zaniká.
K bodu 9 - § 11:
Pôsobnosť krajského národného výboru podľa tohto zákona (napr. § 11, 12, 13, 32a) sa v súlade s ustanovením § 5 zákona SNR č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave v znení neskorších predpisov a § 12a zákona o národných výboroch vzťahuje aj na Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy.
Keďže nový školský zákon zrušuje odborné učilište, strednú školu pre pracujúcich, učňovskú školu, odbornú školu i základnú deväťročnú školu, treba ustanovenie o nich vypustiť aj z § 11.
Z § 32 v spojení s § 10 návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) vyplýva, že nabudúce bude môcť zriaďovať a zrušovať osobitné odborné učilište i generálny riaditeľ výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgán, ktorý plní obdobnú funkciu. Keďže podľa platnej právnej úpravy dávajú súhlas na zriadenie stredného odborného učilišťa krajské národné výbory, táto pôsobnosť sa im navrhuje i vo vzťahu k osobitným odborným učilištiam.
Podľa § 61 návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) tam, kde ešte nie sú podmienky na zriadenie stredného odborného učilišťa zabezpečujúceho komplexne všetky výchovné zložky, môže riaditeľ organizácie vo výnimočných prípadoch zriadiť stredisko praktického vyučovania so súhlasom generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgánu, ktorý plní obdobnú funkciu, národného výboru, príslušného ústredného orgánu a Ministerstva školstva SSR; podľa § 62 riaditeľ organizácie so súhlasom generálneho riaditeľa
výrobnej hospodárskej jednotky a národného výboru ustanovuje a uvoľňuje z funkcie vedúceho strediska praktického vyučovania.
Podľa § 11 zákona SNR č. 79/1978 Zb. dáva krajský národný výbor súhlas na ustanovenie riaditeľa stredného odborného učilišťa, takže je účelné rozšíriť túto pôsobnosť krajského národného výboru aj o súhlas na ustanovenie vedúceho strediska praktického vyučovania.
§ 14 návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) umožňuje národným výborom určiť, aby sa v strednom odbornom učilišti pripravovali žiaci aj pre iné organizácie. Táto pôsobnosť sa zveruje krajskému národnému výboru preto, lebo tento národný výbor odborne vedie stredné školy.
So zreteľom na celospoločenskú starostlivosť o postihnutú mládež sa umožňuje krajskému národnému výboru zriaďovať stredné odborné učilište a stredisko praktického vyučovania pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitné odborné učilište aj pre prípravu mládeže, ktorá sa nepripravuje pre určitú organizáciu.
Podľa § 19 ods. 2 návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) žiakom, ktorí neboli prijatí na štúdium na strednej škole, na ktorú sa prihlásili, alebo prihlášku na štúdium na strednej škole nepodali, ani si nevybrali žiadnu strednú školu, ktorú im národný výbor ponúkol v rámci volných miest na stredných školách, zabezpečí po prerokovaní s ich zákonnými zástupcami dokončenie povinnej školskej dochádzky národný výbor v stredných školách ním určených. Z dôvodov, že stredné školy odborne vedie krajský národný výbor, sa pôsobnosť určiť stredné školy zveruje krajskému národnému výboru. Pritom musí krajský národný výbor zachovať možnosť prijať žiaka do všetkých troch druhov stredných škôl a prihliadnuť pritom na jeho schopnosti a zdravotný stav.
K bodu 10 - § 12:
Zákon č. 63/1978 Zb. upravuje v § 15 štvorročné štúdium ukončené maturitnou skúškou na odbornom učilišti a na učňovskej škole. Ide o časovo obmedzené opatrenie, pretože do prvých ročníkov štvorročných učebných odborov ukončených maturitnou skúškou sa žiaci naposledy mohli prijať na školský rok 1978/79. Návrh zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) s týmto druhom štúdia už neráta, pretože je zabezpečené na stredných odborných učilištiach, takže sa vypúšťa ustanovenie o ňom v § 12 zákona SNR č. 79/1978 Zb.
K bodu 11 - § 13:
So zreteľom na úpravu § 11 sa upravuje aj znenie § 13; Ide o hospodárske zabezpečenie škôl a školských zariadení uvedených v § 11, ďalej o pracovnoprávne vzťahy učiteľov a ďalších pracovníkov škôl a školských zariadení a o ustanovovanie riaditeľov do funkcie.
K bodu 12 - § 14:
Ustanovenie odseku 2 písm. f) spresňuje splnomocnenie ministerstva školstva na ustanovenie podmienok prijímania cudzincov na stredné školy. Prax ukazuje, že prijímanie cudzincov na stredné školy treba upraviť v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami, resp. dohovormi, na základe ktorých sa cudzinci vysielajú na štúdium na stredných školách v Československej socialistickej republike.
Zaradením odseku 3 sa preberá doterajšie splnomocnenie § 27 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb. o vydávaní predpisov o zriaďovaní, organizácii a činnosti poradného zboru školy a nadväzuje na ustanovenie § 4 ods. 4.
K bodu 13 - § 14a:
Keďže zákon č. 89/1958 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere (učňovský zákon) sa zrušuje, funkcia Ústredného poradného zboru pre koordináciu výchovy učňov sa preberá do zákona SNR č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve.
K bodu 14 - § 22:
Navrhovanou zmenou sa sleduje spresnenie právnej úpravy.
K bodu 15 - § 22a a § 22b:
Zákon SNR č. 79/1978 Zb. zatiaľ upravuje iba výchovné opatrenia, ktoré sa používajú vo vzťahu k žiakom. V záujme právnej istoty sa ukazuje účelné upraviť zákonom aj ďalšie inštitúty, medzi ktoré patrí aj hodnotenie a klasifikácia žiakov.
Hodnotenie a klasifikácia žiakov sa robí vo všetkých etapách výchovy a vzdelávania. Vychádza sa z prejavov, podľa ktorých možno posúdiť úroveň žiakovho myslenia, stupeň osvojenia predpísaného učiva, schopnosť uplatňovať získané vedomosti, zručnosti a návyky pri riešení rôznych úloh, ako aj jeho aktivitu, samostatnosť, tvorivosť, záujem o učenie a pracovnú činnosť a z uvedomelého dodržiavania školského poriadku a úrovne jeho spoločenského správania.
Ustanovenie § 26b upravuje v záujme právnej istoty občanov platnosť vysvedčení vydávaných školami na celom území ČSSR.
K bodu 16 - § 23:
Pri rozhodovaní o podmienečnom vylúčení a vylúčení zo štúdia žiaka stredného odborného učilišťa (osobitného odborného učilišťa) sa považuje za účelné prerokovať tieto opatrenia s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje.
Výchovnými opatreniami sú napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy, pre žiakov stredných škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, je výchovným opatrením aj podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo vylúčenie zo štúdia. Určenie subjektívnej lehoty (jedného mesiaca) a objektívnej lehoty (jedného roka) doteraz nebolo zákonom upravené. Vzhľadom na závažnosť týchto opatrení sa navrhuje, aby sa príslušné ustanovenie zákona v tomto smere doplnilo.
K bodu 17 - § 24:
Podmienkou prijatia žiaka na strednú školu je úspešné absolvovanie základnej školy alebo základnej deväťročnej školy (ktorá zanikne 31. augustom 1984), takže v súlade s týmto sa ustanovenie § 24 dopĺňa o klasifikáciu žiaka zo základnej školy.
Pre žiakov stredných odborných učilíšť je veľmi dôležitá väzba na organizáciu, pre ktorú sa žiak pripravuje alebo sa má pripravovať na budúce povolanie. Znamená to teda, že ešte pred prijatím žiaka na stredné odborné učilište je nevyhnutné poznať zdôvodnené stanovisko príslušnej organizácie. Vzhľadom na to, že organizácie vykonávajú nábor do študijných a učebných odborov v stredných odborných učilištiach, musia v tomto svojom vyjadrení prihliadať nielen na vlastné špecifické záujmy, ale aj na široké potreby národného hospodárstva.
Pri prijímaní na štúdium na stredných školách, ktoré je upravené v § 24 zákona SNR č. 79/1978 Zb., sa vychádza z dispozičnej Zásady spočívajúcej v tom, že o prijatí žiaka na strednú školu rozhoduje riaditeľ strednej školy len na základe písomnej prihlášky na štúdium. Pre prípad, ak žiak, ktorý nebude mať skončenú povinnú školskú dochádzku a nebude prijatý na štúdium na strednú školu, na ktorú sa prihlásil, alebo prihlášku na štúdium nepodal a ani si žiadnu strednú školu nevyberie, treba zakotviť pre ďalšie konanie zásadu oficiality, pri ktorej impulz na začatie konania bude vychádzať od riaditeľov stredných škôl určených krajským národným výborom (§ 35 návrhu zákona
o sústave základných a stredných škôl). Na toto konanie rovnako ako na prijímacie konanie na základe prihlášky žiaka sa bude vzťahovať zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Vzhľadom na to, že pri prijímaní na stredné školy platia pre všetkých žiakov rovnaké podmienky a o všetkých žiakoch sa rozhoduje podľa rovnakých právnych predpisov, zabezpečujú sa tým rovnaké práva pre všetkých žiakov.
Pretože správny poriadok spočíva na zásadách socialistickej zákonnosti, materiálnej pravdy, aktívnej súčinnosti účastníka konania a na zásade hospodárnosti a rýchlosti konania, je v celom prijímacom konaní zabezpečená jeho maximálna objektivita a nemôže dôjsť ani k zvýšeniu administratívnej náročnosti.
V záujme ďalšieho posilnenia právnych istôt občanov a ďalšieho prehĺbenia demokratického charakteru školstva sa zakotvuje oprávnenie ministra školstva zrušiť právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o neprijatí na štúdium na strednej škole a rozhodnúť o prijatí uchádzača. Toto oprávnenie je samostatným inštitútom. Možnosť nápravy nesprávnych rozhodnutí mimoriadnymi opravnými prostriedkami podľa správneho poriadku zostáva nedotknutá.
Rovnaké oprávnenie sa zakotvuje ministrovi zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky pri prijímacom konaní na stredné zdravotnícke školy.
Ide o osobitné oprávnenie (mimoriadne opravné prostriedky sú možné iba na základe existencie zákonom daných skutočností) vyplývajúce z nevyhnutnosti operatívneho riešenia disproporcií pri rozmiestňovaní absolventov základnej školy. Oprávnenie ministra je zakotvené pre osobitne odôvodnené prípady z celospoločenského hľadiska i z hľadiska týkajúceho sa samotného žiaka.
K bodu 18 - § 25:
Navrhovaná zmena spresňuje doterajšiu právnu úpravu.
K bodu 19 - § 26:
V súlade s ustanovením § 32 ods. 4 návrhu školského zákona sa umožňuje prerušiť štúdium i žiakom osobitných odborných učilíšť, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku.
K bodu 20 - § 26a a § 26b:
Zmena študijného alebo učebného odboru, alebo prestup na inú školu nie sú doteraz zákonom upravené. Zmena alebo prestup sa povoľujú so zreteľom na plán prípravy pracovníkov pre jednotlivé odbory; u žiakov stredných odborných učilíšť (osobitných odborných učilíšť) sa v záujme zabezpečenia výchovy mládeže vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje.
V súlade s doterajšou praxou sa navrhuje, aby prestup na inú školu povoľoval riaditeľ školy, na ktorú sa žiak hlási, a to zo závažných dôvodov, napr. študijných, zdravotných alebo iných osobných dôvodov,
Postup do vyššieho ročníka a opakovanie ročníka nie sú doteraz zákonom upravené. Keďže tieto veci sa dotýkajú dôležitého práva občanov na vzdelanie, ukazuje sa potrebné upraviť ich zákonom.
Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku a nesplnil predpoklady na postup do vyššieho ročníka, musí ročník opakovať. Po splnení povinnej školskej dochádzky povoľuje opakovanie ročníka riaditeľ strednej školy.
K bodu 21 a 22 - piata časť:
Vzhľadom na zaradenie nových ustanovení s nadpismi, je potrebné doplniť nadpis piatej časti a § 32 a 33 takisto doplniť primeranými nadpismi.
K bodu 23 - § 32a, 32b, 32c, 32d a 32e:
Ústavný zákon č. 144/1968 Zb. o postavení národností v Československej socialistickej republike zabezpečuje právo na vzdelanie občanom maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti v ich jazyku v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja.
§ 32a ustanovuje, že v školách alebo v triedach, zriadených pre žiakov uvedených národností, je vyučovacím jazykom ich jazyk a ďalej, že v týchto školách a triedach sa vždy povinne vyučuje aj slovenský alebo český jazyk.
Združenie rodičov a priateľov školy je socialistickou organizáciou. Osobitosti tejto organizácie vyžadujú, aby sa jej vznik a činnosť upravili priamo v zákone (§ 32b).
Plnením svojich úloh a úzkou spoluprácou so školou alebo školským zariadením prispieva združenie významnou formou k aktívnej účasti pracujúcich pri riadení škôl a školských zariadení a pri riešení komunistickej výchovy detí a mládeže. Obsah činnosti združenia nadväzuje na plán práce školy a školského zariadenia a na konkrétne politické, pedagogické a kultúrne aspekty spolupráce školy s rodičmi a verejnosťou. Združenie nezasahuje do výchovno-vzdelávacieho procesu, ale iba pomáha utvárať podmienky a podporu na jeho úspešné realizovanie.
Združenie samostatne disponuje s finančnými prostriedkami, ktoré sú oddelené od finančných prostriedkov školy. Prostriedky na svoju činnosť získava vyberaním členských príspevkov, zo zisku organizovaných akcií, z dobrovoľných príspevkov a z výnosu vlastného majetku.
§ 32b upravuje aj vzťahy národného výboru k združeniu.
Základné otázky združenia sú doteraz upravené v § 26 zákona č. 186/1960 Zb., ktorý sa navrhuje zrušiť zákonom o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
Upravuje sa spôsob uskutočňovania vedľajšej hospodárskej činnosti (napr. umelecké a výskumné práce, expertízy, posudky a konzultácie) a využitia prostriedkov, ktoré z nej vyplývajú (§ 32c). Pri vedľajšej hospodárskej činnosti sa bude postupovať podľa Hospodárskeho zákonníka a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.
Prax ukazuje, že treba ponechať možnosť vyučovania (§ 32d). Doteraz bolo súkromné vyučovanie upravené zákonom č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktorý má byť zrušený zákonom o sústave základných a stredných škôl.
Na zvýšenie záujmu mládeže o určité odbory, najmä špeciálne a na uľahčenie výchovy mimo vyučovania v niektorých smeroch sa javí účelné, aby v zákone nebola, ako je to teraz, možnosť vyučovania občanmi obmedzená iba na odbor cudzích jazykov a odbor umenia.
Ustanovenie § 32e vymedzuje vzťah k všeobecným predpisom o správnom konaní tak, že výslovne vylučuje aplikáciu správneho poriadku v prípadoch uvedených v tomto ustanovení.
Čl. II
K bodu 5 - § 31a:
Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) bude zrušený zákon č. 186/1960 Zb., treba prevziať ustanovenie § 2 písm. e) tohto zákona, ktoré sa týka poskytovania vzdelania a výcviku občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou v zariadeniach sociálnej starostlivosti zriaďovaných podľa zákona SNR č. 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení (úplné znenie č. 36/1983 Zb. ).
Zariadenia sociálnej starostlivosti poskytujúce výcvik občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou môžu plniť aj funkciu stredísk praktického vyučovania, ktoré sa zriaďujú podľa § 61 návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
K bodom 9 až 14 - § 35a, 37a a 41:
Rozhodnutím najvyšších politických a štátnych orgánov bolo uložené novelizáciou zákona o národných výboroch a iných právnych predpisov realizovať rozšírenú pôsobnosť mestských národných výborov. Na školskom úseku sa uvedené rozhodnutia plnia novelizáciou zákona SNR o štátnej správe v školstve a zákona SNR o školských zariadeniach. Na úrovni mestských národných výborov sa zriaďujú nové školské zariadenia, ktoré treba zaradiť do platného zákona Slovenskej národnej rady o školských zariadeniach, ktorých zriaďovanie sa zveruje mestským národným výborom podľa uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ z 5. marca 1982, uznesenia vlády ČSSR č. 56/1982, ako aj uznesenia vlády SSR č. 86/1982.
Príslušné ustanovenia zákona SNR o školských zariadeniach sa dopĺňajú o školské zariadenia doteraz neuvedené v zákone (mestská pedagogicko-psychologická poradňa, mestské pedagogické stredisko, mestské stredisko školského stravovania).
K bodu 15 - § 45:
Štvorročné skúsenosti národných výborov s aplikáciou ustanovení zákona SNR o školských zariadeniach signalizujú potrebu postupne prehodnocovať doterajšiu pomerne zložitú organizačnú štruktúru riadenia školských zariadení v správe národných výborov, najmä keď v dôsledku rozšírenia pôsobnosti mestských národných výborov dochádza k obmedzovaniu územnej príslušnosti existujúcich školských zariadení. Preto je žiadúce, aby sa experimentálne overili aj organizačné formy riadenia školských zariadení v správe národných výborov, v ktorých sa budú eliminovať negatívne faktory terajšej riadiacej štruktúry pri plnom rešpektovaní rozšírenej pôsobnosti mestských národných výborov.
Navrhované ustanovenie organicky nadväzuje na utvorenie zákonného podkladu experimentálneho overovania nových foriem riadiacej štruktúry školských zariadení v správe národných výborov. K zavádzaniu týchto foriem nemožno pristupovať živelne, ale organizovane a jednotne; pri ich zavádzaní treba rešpektovať nielen možnosti a pôsobnosť národných výborov, ale aj hľadiska národohospodárskeho plánu a štátneho rozpočtu.