tené prípady nedodržiavania niektorých ustanovení zákona a vyhlášky v oblasti:

- dodržiavania určeného času predaja a zásad pre uzavieranie predajní,

- dodržiavanie statočnosti pri predaji,

- vybavovanie reklamácií občanov,

- dodržiavanie zásady o predaji tovaru občanovi určeného na predaj, ktorý je v predajni alebo v priestoroch s ňou súvisiacich s nadobúdacími dokladmi,

- dodržiavanie zákazu zatajovania tovaru a prednostného predaja,

- dodržiavanie úpravy odvádzania tržieb, pokladničného limitu a uschovávania peňazí,

- umožnenia občanom overiť si správnosť merania a účtovných cien, používania meradiel zodpovedajúcich požiadavkám osobitných predpisov,

- plnenia povinnosti označovať vystavený tovar v predajni a vo výkladoch viditeľne cenami,

- správnosti jedálnych a nápojových lístkov,

- dodržiavania formy vyúčtovania poskytnutých služieb v odbytových strediskách verejného stravovania,

- zabezpečenia hygienických podmienok predaja v predajniach a závodoch verejného stravovania,

- zabezpečenia náležitostí Inšpekčných kníh a kontrola plnenia opatrení,

- plnenia úloh pre vedenie kníh želaní a sťažností a pri vybavovaní zázmamov.

Na základe zistených nedostatkov z tejto previerky riaditelia (vedúci) organizácií prijali opatrenia na nápravu vrátane uplatnenia postihov voči príslušným pracovníkom. Uplatnili 64 hmotných postihov v sume 24 845 Kčs, uložili 83 napomenutí, 42 pokarhaní, 2 pracovníkov preradili na inú prácu. Slovenská obchodná inšpekcia uložila 19 blokových pokút v sume 1500 Kčs a vydala 29 rozhodnutí o pokute v sume 20 200 Kčs, vydala zákaz predaja 18 druhov tovaru s uplynulou záručnou lehotou v hodnote 32 388 Kčs a používania 10 váh i 35 závaží bez platného úradného overenia a vydala príkaz na odvod neoprávnene získaných prostriedkov v sume 2045 Kčs do štátneho rozpočtu. Národné výbory zo zistených nedostatkov spotrebiteľskými radami uložili tiež postihy.

Dôležitým činiteľom pri zlepšovaní práce vnútorného obchodu sú sťažnosti a oznámenia pracujúcich. V rezorte MO SSR bolo v roku 1983 vybavených 4200 sťažností, z čoho bolo 44, 8 % opodstatnených. Oproti roku 1982 došlo k poklesu o 317 sťažností. Tieto boli zamerané najmä na úroveň obsluhy a služieb, nedodržiavanie cien tovarov, prác a služieb a kvalitu tovaru. Na základe zistených nedostatkov a porušovania predpisov boli prijaté opatrenia, vrátane uplatnenia hmotných postihov, kádrových opatrení, náhrady škody, pokút uložených ŠOI a prípadov odstúpených orgánom ZNB.

Štátna obchodná inšpekcia pravidelne vykonáva previerky plnenia úloh vyplývajúcich z citovaného zákona. Napr. v roku 1983 vykonala vo všetkých obchodných systémoch a u občanov 13 438 kontrolných nákupov za účelom zistenia stavu v statočnosti pri predaji. Z uvedeného počtu zistila 4626 nákupov predražených, čo predstavuje 34, 4 %. Oproti roku 1982 vykonala o 2395 kontrolných nákupov viac, pričom predraženie zistila vyššie o 2, 6 %. Celkove nákupy boli účtované viac o 13 286 Kčs. Vykonala tiež 3656 kontrol zameraných na akosť tovaru, pričom bolo zistených 1832 závad, t. j. 50, 1 %.

Na základe zistenia v roku 1983 uplatnila 1082 blokových pokút vo výške 90 120 Kčs a 3727 rozhodnutí o pokutách v sume 2543 tis. Kčs. Vydala príkaz na odvod nezaslúžene získaných prostriedkov do ŠR v rozsahu 566 355 Kčs, oznámila 139 prípadov podozrenia z trestných činov a prečinov a uložila ďalšie postihy.

Na úseku štátneho obchodného dozoru ministerstvo obchodu v prvej etape vykonávalo funkciu štátneho obchodného dozoru formou usporiadania aktívov, seminárov a školení, v ktorých sa podal výklad jednotlivých ustanovení zákona o vnútornom obchode a nadväznej vyhlášky. Priamy výkon štátneho obchodného dozoru bol iba sčasti vykonávaný kontrolnými útvarmi ministerstva.

Krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy v roku 1983 zabezpečovali štátny obchodný dozor pracovníkmi odborov obchodu a ČR a členmi komisií obchodu okresných, obvodných a mestských národných výborov v súčinnosti s výbormi ľudovej kontroly jednotlivých stupňov NV a členmi spotrebiteľských rád. Odbory obchodu a ČR KNV a NV hlavného mesta SSR Bratislavy v roku 1983 vydali metodické pokyny pre výkon štátneho obchodného dozoru. Kontrolná činnosť pracovníkov poverených štátnym obchodným dozorom bola v roku 1983 zameraná najmä na oblasť zásobovania, dodávateľsko-odberateľských vzťahov, rozvozných plánov, dodržiavania sortimentného minima, hygieny, podmienok obchodnej činnosti, zákona č. 120/1962 Zb. o boji proti alkoholizmu, dodržiavania cien na trhoch, úrovne služieb, záručných lehôt a ochranu spotrebiteľa.

Na základe zistených nedostatkov národné výbory ukladali pokuty organizáciám i jednotlivcom. V jednotlivých krajoch ich rozsah je nasledovný:

- národné výbory hlavného mesta SSR Bratislavy uložili pokuty v sume 349 300 Kčs, z toho za nedodržanie času predaja 341 000 Kčs,

- v Západoslovenskom kraji uložili pokuty v rozsahu 520 940 Kčs. V 9 prípadoch odobrali povolenie na vykonávanie obchodnej činností z dôvodu vážnejšieho porušenia podmienok obsiahnutých v povoleniach, z toho 3 neobchodným organizáciám a 6 občanom,

- v Stredoslovenskom kraji sa uložili v sume 163 340 Kčs, za nedostatky v sieti predajní a závodov verejného stravovania uložil najviac pokút ONV Banská Bystrica a to 9 organizáciám v sume 38 700 Kčs,

- vo Východoslovenskom kraji národné výbory uplatnili pokuty v sume 16 640 Kčs.

V zmysle zákona o vnútornom obchode kontrolnú činnosť na predajniach a v závodoch verejného stravovania vykonávajú spotrebiteľské rady. K 31. 12. 1983 národné výbory mali celkom 3 989 členov spotrebiteľských rád, z toho 2067 žien. Najväčší počet členov - 1702 mal Stredoslovenský kraj. V roku 1983 členovia vykonali celkom 19 376 kontrol, z toho 10 104 sa zameralo na statočnosť pri predaji. Kontroly sledovali najmä dodržiavanie hygieny, prevádzkovej doby, sortimentného minima, označovanie tovaru cenovkami, správnosť skladovania tovaru a dodržovanie predpisov v boji proti alkoholizmu. Najviac nedostatkov sa zistilo pri vážení a meraní, zásobovaní nealkoholickými nápojmi, dodržiavaní rozvozom, v kvalite tovaru a v hygiene skladovaných a prevádzkových priestorov.

Príloha č. 2

Vyhodnotenie zásobovania vnútorného trhu

V súlade so závermi XVI. zjazdu KSČ vo vnútornom obchode realizovali sa úlohy konkretizované v pláne 7. päťročnice a utvárali sa podmienky pre plnšie uspokojovanie hmotných potrieb obyvateľstva. V nadväznosti na tvorbu materiálových zdrojov v národnom hospodárstve aj napriek zložitejším podmienkam než boli tie, za ktorých sa stanovili úlohy 7. päťročnice, v rokoch 1981 a 1983 dosiahli sa priaznivé výsledky.

Osobná hmotná spotreba obyvateľstva v uvedenom období rástla priemerne ročne o 3, 2 %, čo je o 0, 2 % rýchlejší rast oproti plánu. V súlade s plnením úlohy postupného vyrovnávania spotreby v obidvoch republikách zvýšil sa podiel Slovenska na celoštátnom obrate z 30, 8 % v roku 1981 na 30, 9 % v roku 1983.

Zatiaľ čo prvé 2 roky 7. päťročnice boli poznamenané nestálosťou spotrebiteľského dopytu - v roku 1981 zvýšenými nákupmi, v roku

1982 útlmom a poklesom intenzity spotrebiteľského dopytu - roky

1983 a 1984 sú charakterizované vyrovnaným vývojom situácie na vnútornom trhu.

Postupnou realizáciou obchodno-politických zámerov, cieľavedomou prácou a zvýšeným úsilím pracujúcich v obchode zabezpečovali sa požiadavky spotrebiteľov a výraznejšie sa presadzovali štrukturálne i kvalitatívne zmeny v oblasti trhovej spotreby. Počínajúc rokom 1983 stabilizoval sa trh potravín a ďalších nenahraditeľných druhov tovarov dennej potreby a obnovila sa dynamika predaja priemyselného tovaru. Dôslednejšou spoluprácou s výrobou darilo sa lepšie zabezpečovať dodávky nedostatkových druhov tovaru, rozširovať predaj luxusného a inovovaného tovaru vyššej kvality a realizovať doplnkovú výrobu k obohateniu ponuky na vnútornom trhu.

Vnútorný obchod prekročil v roku 1983 plán maloobchodného obratu o 300 mil. Kčs a pozitívny vývoj realizácie pokračuje aj v I. polroku 1984. Dynamika maloobchodného obratu sa zrýchlila do takej miery, že sa časové úlohy plánu prekračujú o 406, 5 mil. Kčs vrátane zvýšených úloh, prijatých ústretovým plánom pre rok 1984. Maloobchodný obrat dosiahol 1, 4 %-ný rast, čo utvára priaznivé predpoklady pre splnenie a prekročenie celoročných úloh plánu.

Maloobchodný obrat na jedného obyvateľa SSR dosiahol v roku 1983 sumu 16 813 Kčs a za posledné dva roky sa zvýšil o 800 Kčs, t. j. o 5 %.

V tovarovej štruktúre prevyšoval obrat priemyselného tovaru (8780 Kčs) nad potravinami (8033 Kčs).

Pozitívnym rysom posledných dvoch rokov je zreteľný posun v presadzovaní rastu osobnej hmotnej spotreby obyvateľstva v proporciách stanovených XVI. zjazdom KSČ a v zásadách hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Z hľadiska sortimentnej štruktúry dosahovanej realizácie sa zabezpečujú trendy uvažované v pláne. Dynamika predaja priemyselného tovaru bola rýchlejšia ako u potravín a jeho podiel na celkovom maloobchodnom obrate prevažuje nad potravinami.

V potravinách sa pri vcelku vyrovnanom vzťahu medzi ponukou a dopytom dosiahli v rokoch 1982 až 1984 ciele sledované opatreniami vykonanými cenovou politikou v roku 1982 u niektorých druhov tovarov (mäso, mäsové výrobky, hydina, ryby a rybie výrobky, ryža, alkoholické nápoje). Ich spotreba sa v roku 1982 oproti predchádzajúcemu roku znížila a v nasledujúcich obdobiach sa dostala na úroveň predpokladanú plánom. Spotreba (na osobu) mäsa a mäsových výrobkov sa v rolku 1983 zvýšila oproti roku 1982 o 5 kg, hydiny o 0, 6 kg, vajec o 11 ks, zeleniny o 1, 7 kg, ovocia o 14 kg, nealkoholických nápojov o 5, 5 litra. Poklesla spotreba bravčovej masti a slaniny o 1, 1 kg, pšeničnej múky o 4, 4 kg, chleba o 0, 8 kg, liehovín a destilátov o 1, 5 litrov.

V priemyselnom tovare sa lepším fondovým zabezpečením obohatila ponuka tovarov v obchodnej sieti. Zvýšil sa záujem spotrebiteľov o nákup tovarov dlhodobej spotreby, najmä tovarov slúžiacich k vybaveniu bytov, uľahčenie prác v domácnosti, k užitiu voľného času, pre šport a rekreáciu, o tovary s vyššími úžitkovými vlastnosťami, i o tovary luxusného vyhotovenia a tovary mimoriadnej kvality. V roku 1983 sa predalo v porovnaní s rokom 1982 o 3279 viac farebných televízorov, o 12 801 chladničiek a mrazničiek, o 5128 pračiek, o 11 065 šijacích strojov, o 6672 rozhlasových prijímačov, o 993 osobných aut. Tieto tendencie v predaji priemyselného tovaru sa udržujú aj v roku 1984.

Vybavenosť obyvateľstva predmetmi dlhodobej spotreby sa zvyšuje. Na 100 domácností v roku 1983 pripadalo 122 elektrických pračiek (o 4 viac ako v roku 1982), 104 chladničiek (o 4 viac ako v roku 1982), 182 rozhlasových prijímačov (o 4 viac ako v roku 1982), 109 televízorov (o 3 viac ako v roku 1962) a 38 osobných aut (o 1 viac ako v roku 1982).

Plnenie úloh pri zabezpečovaní ďalšieho kvantitatívneho a kvalitatívneho rastu osobnej hmotnej spotreby obyvateľstva bolo podmieňované predovšetkým zodpovedajúcou úrovňou fondového zabezpečovania potrieb vnútorného trhu. Za prvé tri roky 7. päťročnice bol objem dodávok tovaru pre vnútorný obchod z výroby a z dovozu vyšší celkove o 530 mil. Kčs, v potravinách o 376 mil. Kčs a v priemyselnom tovare o 154 mil. Kčs, oproti úlohe stanovenej vykonávacími plánmi. Významne sa na tomto podieľajú najmä výsledky dosiahnuté v roku 1983, kedy sa nakúpilo 1 179 mil. Kčs priemyselného tovaru nad úroveň plánu.

Pretrvávajúcim nedostatkom dodávateľsko-odberateľských vzťahov bola v priebehu celej päťročnice nerovnomernosť dodávok tovaru a nesúlad dodávaného sortimentu so štruktúrou požadovanou spotrebiteľským dopytom a nárokovanou obchodom. Určité zlepšenie priniesla realizácia uznesenia vlády ČSSR číslo 151/1982 a vlády SSR číslo 147/1982 o zvýšení dodávok nedostatkových druhov výrobkov o 5 % a o doplnkovej výrobe spotrebného tovaru organizáciami, ktoré ho doteraz nevyrábali a to v rozsahu 1 % celkovej výroby, nedosiahli sa však plné zámery určené vládnymi uzneseniami.

Zabezpečovanie dodávok tovarov pre trhové fondy a cieľavedomá komerčná práca má aj naďalej prioritu v poradí úloh, ktoré obchod v súčasnej dobe rieši. Pozornosť sústreďujeme na odstránenie nedostatkovosti a na zabraňovanie vzniku nových nedostatkových druhov tovarov.

Značný sortimentný rozsah tovarov a rozdielnosť ich výroby a zabezpečovania dodávok neumožňuje v tomto hodnotení vyčerpať všetky otázky zásobovania a príčiny nedostatkov.

Riešenie problémov vnútorného trhu vyžaduje hľadať prostriedky v oblasti celého riadiaceho procesu, v ktorom je zahrnuté plánovanie a bilancovanie, dodávateľsko-odberateľské vzťahy, právne normy, organizácia vnútorných a vonkajších ekonomických vzťahov a pod.:

- v oblasti plánovania prioritných, bilancovaných a záväzne stanovených položiek tovaru zvýšiť adresnosť, záväznosť a konkrétnosť plánu a vykonávať rozpis úloh z plánovacích orgánov na konkrétnych dodávateľov a konkrétne miesta určenia (napr. určenie pre trhové fondy ČSR a pre trhové fondy SSR z výroby MP ČSR a výroby MP SSR);

- pri stanovení záväzných úloh dodávok vychádzať zo skutočných možností výroby, aby sa zvýšila záväznosť a reálnosť plánu, pričom na druhej strane by nemalo dochádzať k tomu, aby úlohy dodávok boli nižšie ako už uzatvorené dohody medzi obchodom a výrobou;

- hľadať cesty rovnomerného rozvoja výroby v jednotlivých odvetviach československého priemyslu stanovením gesčnej zodpovednosti za rozvoj, výrobu a dodávky jednotlivých skupín výrobkov;

- hľadať možnosti optimálneho úverovania zásob tovaru v obchode i vo výrobe, ktoré by umožňovalo operatívne zmeny podmienok, aby úverový tlak pri hromadení zásob určitého druhu tovaru, vyplývajúci z momentálneho výkyvu v spotrebiteľskom dopyte, neviedol k násilnému a okamžitému znižovaniu zásob a obmedzovaniu výroby, aby sa tak nevytvárali podmienky pre vznik nového dlhodobého nedostatku toho istého tovaru v nasledujúcom období;

- posilniť význam a úlohu výrobných družstiev a podnikov miestneho hospodárstva pri zásobovaní vnútorného trhu spotrebným tovarom utváraním rovnakých podmienok v oblasti zásobovania surovinami a materiálmi ako v štátnej výrobe;

- riešiť rozvoj výroby jednotlivých odvetví tak, aby sa zvyšujúce úlohy vo vývoze nepremietali na úkor vnútorného trhu do vývozu spotrebného tovaru, najmä tých druhov, u ktorých potreba vnútorného trhu nie je dlhodobé uspokojovaná;

- vytvárať operatívne devízové rezervy v štátnej aj družstevnej výrobe za účelom účinného a rýchleho riešenia nedostatkov na vnútornom trhu (operatívnym dovozom surovín a materiálov, ev. strojného zariadenia) pri stanovení záväzného režimu pre použitie tejto rezervy;

- riešiť dovozom z prostriedkov dodávateľských výrobných rezortov zapríčinené výpady v dodávkach, ktoré spôsobia vážne poruchy v zásobovaní;

- ekonomicky zvýhodniť tých výrobcov, ktorí rozšíria alebo zavedú výrobu dlhodobé nedostatkových výrobkov a pričinia sa tak na riešení ich nedostatkovosti.

Aj tieto návrhy predstavujú iba časť celého komplexu ďalších možných riešení na posilnenie úrovne riadiaceho procesu, pri zabezpečovaní záujmov občanov na vnútornom trhu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP