Leckdo byl zaražen tím, že naše vlády
z iniciativy vlády slovenské začaly vlastně
jen několik dní poté, kdy Federální
shromáždění přijalo kompetenční
zákon, jednat o dalším přesunu kompetencí.
Přiznám se, že jsem tím zaražen
nebyl, protože jsem zaregistroval četné signály
- včetně těch, které obsahovala programová
prohlášení republikových vlád
- toho, že proces přesunu kompetencí nebyl
kompetenčním zákonem definitivně uzavřen.
Říkám si dokonce, že rychlost tohoto
procesu může být vlastně k něčemu
dobrá: čím dříve uzraje to,
co beztak musí uzrát, tím dříve
budeme moci společně napnout své síly
k řešení všech dalších ohromných
problémů, především v hospodářské
sféře, které musíme řešit
a na jejich řešení naše společnost
stále s větší netrpělivostí
čeká.
Základními kameny státu, který znovu
budujeme, budou naše tři ústavy, dvě
republikové a jedna federální. Měl
jsem možnost seznámit se s předběžnými
návrhy všech těchto tří ústav
a přiznám se, že jsem byl dost zklamán.
Návrhy republikových ústav obsahují
dlouhé pasáže, které prokazatelně
patří do ústavy federální,
ba obsahují dokonce i jakési seznamy námětů
pro ni. Všechny tři návrhy se mi přitom
zdály být zbytečně podrobné:
kdyby byly v této podobě přijaty, zcela určitě
by si život krátce na to vyžádal, aby
byly doplňovány novými a novými ústavními
zákony. Četba těchto návrhů
mne jen utvrdila v přesvědčení, že
práce na našich nových ústavách
by měla být daleko koordinovanější,
ba že by tyto tři ústavy měly vznikat
společně jako dílo jediného, tak říkajíc,
trojčlenného týmu. Jen tak mohou vytvářet
logický trojúhelník, který bude zárukou
dobrého fungování všech našich
tří státních útvarů,
a nikoli jeho hlavní brzdou.
V případě naší dvojfederace nepovažuji
za příliš šťastné zakotvovat
v ústavách právo republik vystoupit z federace.
Něco takového není ani v ústavě
americké. Takový článek jen posiluje
nepevnosti a dočasnosti našeho společného
státu a prohlubuje pochybnost o jeho schopnosti být
komukoli odpovědným partnerem v jednání.
Navíc každá společnost a každý
stát není jen smlouvou mezi žijícími,
nýbrž smlouvou mezi těmi, kdo žijí,
kdo již zemřeli, a těmi, kdo se ještě
nenarodili. Nevíme, a nemůžeme vědět,
zda by jednomu či oběma našim národům
minulé a budoucí generace právo odtržení
přiznaly, a proto není ani správné
ho ústavně zakotvovat. (Potlesk.)
Jelikož dosud stále platí současná
nevyhovující ústava a různé
nevyhnutelné legislativní kroky se s ní neustále
dostávají do neřešitelných rozporů,
považuji za velice dobrý návrh, abyste už
v listopadu přijali ústavní listinu o právech
a povinnostech občanů, která by vytvořila
nezbytný ústavně právní prostor
pro všechny další legislativní práce,
jež mají naše zastupitelské sbory pred
sebou. Tato ústavní listina by se později
mohla stát integrální součástí
nové federální ústavy a mnohé
z toho, co by obsahovala, by už nemuselo být v ústavách
republikových.
Milé dámy, vážení pánové,
hovořil jsem o nutnosti respektovat vyšší,
to jest nadnárodní identitu našeho společného
státu, ctít jeho federální instituce
jako naše společné dílo, které
slouží všem československým občanům.
Co je však obsahem této identity? Jak ji vlastně
definovat? Jak vymezit její zdroje, její podstatu
a její smysl?
Domnívám se, v povědomí obou našich
národů i u všech národností žijících
v naší zemi, jsou určité společné
tradice formované naší příbuzností
i dlouhým soužitím a že tyto tradice pozoruhodně
- a pozoruhodně shodným způsobem - ožily
koncem minulého roku v českých zemích
a na Slovensku, když jsme všichni společně
začali lámat obruče, jimiž nás
svazoval totalitní systém. K těmto tradicím
patří: důvěra v lidského ducha
a v jeho schopnost vítězit nad násilím,
aniž by se sám musel k násilí uchylovat;
víra v nadosobní hodnoty a v lepší lidské
stránky; odpovědnost občana za obec; porozumění,
tolerance a schopnost odpouštět i se kát; touha
po demokratickém pořádku a schopnost demokratického
chování; hluboký respekt k lidským
právům; touha žít svobodně a
důstojně v nezávislém státě,
který se hlásí ke své evropské
příslušnosti; schopnost věcně
uvažovat a nepodléhat fanatismu; nadhled, humor, fantazie
a občanská kultura. (Potlesk.) Domnívám
se, že obdivuhodná podobnost étosu, který
charakterizoval první týdny revolučního
dění na celém československém
území, potvrzuje, že existují hodnoty
a ideály, které nás všechny spojují
a které mohou být vskutku pevným duchovním
základem našeho budoucího společného
státu. Československá identita není
tedy jen pouhá fikce anebo dodatečně konstruovaná
z nouze ctnost. Je to cosi poměrně jasně
definovatelného, co není vůbec žádným
umělým vězením české
a slovenské národní existence, ale co je
jejich společným jmenovatelem a vskutku perspektivním
východiskem k budování stabilního
a humánního federativního státu.
Děkuji vám za pozornost. (Potlesk.)
Předseda FS A. Dubček: Ďakujem pánu
prezidentovi za vystúpenie. Teraz bude nasledovať
päťminutová prestávka. Prosím,
aby ste zostali na svojich miestach. Po prestávke budeme
pokračovať podľa schváleného programu.
Rád by som ospravedlnil poslancov, ktorí prišli
neskoršie. Dal som sa informovať, v dôsledku čoho
sa tak stalo. Poslanci sa oneskorili vzhľadom na oneskorený
štart lietadla.
Ešte raz ďakujem pánovi prezidentovi za vystúpenie.
Prerušujem rokovanie na 5 minút.
(Jednání prerušeno v 10.47 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 10.57 hodin.)
Předseda FS A. Dubček: Vážené
poslankyne, vážení poslanci, teraz pristúpime
k prerokovaniu ďalšieho bodu schváleného
programu, ktorým je vystúpenie predsedu vlády
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pána
Mariána Čalfu k výsledkom rokovaní
predstaviteľov vlád v Trenčianskych Tepliciach
a k realizácii ekonomickej reformy. Prosím pána
predsedu vlády, aby sa ujal slova.
Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Vážený
pán predseda, vážené poslankyne, vážení
poslanci, federálna vláda Vám predkladá
scenár ekonomickej reformy, ktorý vznikal za úzkej
spolupráce všetkých troch vlád, scenár,
na obsah ktorého nie sú medzi federálnou
vládou a vládami republík významnejšie
názorové rozdiely.
Scenár je výsledkom viacmesačného
úsilia, započatého už vo vláde
národného porozumenia. V náročných
diskusiách, ktoré sme okolo neho absolvovali vo
vláde i mimo nej, sa stále jasnejšie potvrdzovalo
rozhodujúce východisko: bez zásadnej, hlbokej
reformy, bez úplného pretvorenia nášho
hospodárskeho mechanizmu sa nedá dosiahnuť
dlhodobý úspešný rozvoj, efektívny
ekonomický rast. Nejde teda o žiadnu reformu pre reformu,
o žiadnu jednostrannú fetišizáciu trhovej
ekonomiky, ale o vytváranie nevyhnutných predpokladov
pre trvalú všestrannú prosperitu našej
krajiny.
Vážené Federálne zhromaždenie,
scenár, ktorý sa bude prerokovávať na
tomto zasadaní by mal splniť niekoľko dôležitých
funkcií. Je v istom zmysle predovšetkým dôvodovou
správou k zákonom, ktoré Vám budeme
v najbližšom období predkladať. Poskytuje
súčasne informáciu o stratégii vlády
pri formovaní nového ekonomického systému
u nás. Pre samu vládu predstavuje program, podľa
ktorého organizuje práce na realizačných
opatreniach, otvárajúcich našu cestu k prosperujúcej
spoločnosti. Nakoniec, charakterizuje mechanizmus jedine
schopný dôsledne a s trvalou účinnosťou
riešiť naše konkrétne ekonomické
problémy. Ak vezmeme do úvahy všetky tieto
aspekty, nebola práca na scenári rozhodne zbytočná
ani z vášho, ani z nášho hľadiska.
Charakter našej reformy sprevádza označenie
"radikálna a rýchla". Myslím, že
obidva tieto prívlastky majú svoje opodstatnenie,
pretože pripravované zmeny nevylepšujú
doterajší systém, ani nehľadajú
akési iluzórne tretie riešenie, ale navigujú
našu spoločnosť na cestu modernej trhovej ekonomiky
s výraznými sociálnymi akcentmi a ekologickými
prioritami. V tomto zmysle je teda reforma radikálna. Pretože
vnútorné i vonkajšie podmienky si vyžadujú,
aby sme celý proces prechodu na nový systém
uskutočnili čo najskôr, musí byť
reforma nevyhnutne i rýchla. Pravda, o tom či aj
jej výsledky budú rýchle a radikálne,
nerozhodne len súbor dobre pripravených zákonov
a realizačných krokov hospodárskej politiky
všetkých troch vlád, ale predovšetkým
zmeny, ktoré tieto kroky vyvolajú v kvalite a efektívnosti
ekonomiky. Je teda zrejmé, že ak chceme byť úspešní,
musíme pre program, vyjadrený v scenári,
získať spoločenský konsens, vyvolať
aktívnu odozvu v celej hospodárskej sfére,
v riadiacich štruktúrách i u našich občanov.
V tomto zmysle prerokovávanie scenára ekonomickej
reformy vo Federálnom zhromaždení a jeho široké
zverejnenie je výrazom snahy vlády, aby získal
čo najširšiu spoločenskú podporu.
Dovoľte mi teraz, aby som aspoň krátko charakterizoval
vnútorné a vonkajšie podmienky, ktoré
nás nútia postupovať radikálne a rýchlo.
Vnútorné príčiny spočívajú
predovšetkým v tom, že súčasný
spôsob riadenia ekonomiky, ktorý už vlastne
žiaden ucelený systém netvorí, sa nedá
ďalej účinne predlžovať. Rozpadom
politického systému, ktorý bol jeho garantom,
a postupným zánikom inštitúcií,
ktoré boli jeho nositeľmi, došli k situácii,
kedy strácajú účinnosť tak prvky
centralistického systému, ako aj do neho implantované
ekonomické nástroje a my len s obtiažami udržiavame
ďalší chod ekonomiky a blokujeme pokles jej výkonnosti.
Závažnosť tejto situácie v systéme
fungovania našej ekonomiky je umocňovaná skutočnosťou,
že doteraz uplatňovaný model hospodárskeho
rastu nie je naďalej priechodný. Extenzívne
zdroje sú vyčerpané, technologická
a technická zaostalosť dosiahla kritickú vzdialenosť
od vyspelých ekonomík, odkladanie naliehavých
potrieb v infraštruktúre, ekológii, zdravotníctve
a školstve sa však nedá úspešne prekonať
bez radikálnych systémových zmien, zakomponovaných
do predloženého scenára.
K hlavným vonkajším príčinám
patrí predovšetkým rozpad ekonomických
vzťahov s krajinami Rady vzájomnej hospodárskej
pomoci, nutnosť obnoviť s nimi vzájomný
obchod na základe podmienok a cien medzinárodného
trhu. To platí predovšetkým o vzťahoch
k Sovietskemu zväzu a spojeným Nemeckým štátom.
V týchto reláciách sa doteraz odohrávalo
okolo polovice nášho zahraničného obchodu.
Z uvedených trhov tiež dovážame väčšinu
surovín a exportujeme na ne prevažnú časť
produkcie strojárstva i ostatných odvetví
spracovateľského priemyslu. Nová situácia
znamená nielen nové, vyššie ceny surovín
a energie, ale tiež značné ohrozenie našich
odbytových možností.
Pôsobenie vnútorných a vonkajších
podmienok, za ktorých pripravujeme a budeme realizovať
našu cestu k trhovej ekonomike, sa bude spájať
s účinkami reformných opatrení, takže
v konečnom dôsledku bude tieto dva vplyvy len ťažko
možné rozlíšiť. Je dokonca nebezpečie,
že problémy zviazané s odstraňovaním
starých nedostatkov sa budú kvalifikovať ako
dôsledky chýb v spôsobe uskutočňovania
ekonomickej reformy.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, zmienim sa teraz aspoň o niektorých ťažiskových
otázkach predloženého scenára - tak,
ako sa k nim postupne zjednotilo stanovisko federálnej
vlády.
Prvú kľúčovú oblasť predstavuje
proces privatizácie. Všetci, vrátane tvorcov
expertných posudkov, sa zhodujeme na tom, že malá
privatizácia by mala dostať zelenú, že
však zatiaľ existuje pre jej uskutočnenie ešte
stále dosť prekážok v účinnosti
prijatých opatrení, ako aj v absencii niektorých
legislatívnych predpokladov. V súčasnej dobe
sa dopracúva postup, ktorý zjavne bude musieť
nadobudnúť - na rozdiel od stanoviska uvedeného
v scenári - zákonnú podobu. Tento zákon,
ktorý budú v najbližších dňoch
prerokúvať všetky tri vlády, vytvorí
priestor pre privatizáciu v oblasti služieb, remesiel,
obchodu a malých podnikov.
Treba súhlasiť so všetkými, ktorí
kritizujú doterajší pomalý postup v
tejto oblasti. Nikto z nás s tým nie je spokojný
a ako náhle bola skonštituovaná nová
vlády, začali okamžite prípravy na odstránenie
najzávažnejších prekážok.
Oveľa zložitejší bude proces veľkej
privatizácie, ktorá sa jednak nedá uskutočniť
ihneď, jednak je oveľa náročnejšia
pokiaľ ide o uplatnenie jej najvhodnejších foriem,
ako aj pokiaľ ide o vytvorenie jej potrebných inštitucionálnych
predpokladov.
V scenári, ktorý máte k dispozícii,
sa ráta - popri použití metódy investičných
kupónov - aj s ďalšími tradičnými
metódami privatizácie. O rozsahu a účelnosti
uplatnenia týchto metód rozhodnú praktické
možnosti ich realizácie predovšetkým na
strane našich obyvateľov, organizácií
a inštitúcií, ako aj na strane našich
potenciálnych zahraničných partnerov.
Pre spôsob použitia investičných kupónov
sa v scenári ponúkajú viaceré možnosti.
Investičné kupóny môžu mať
cenu v rôznej miere nižšiu ako je hodnota privatizovaného
majetku a môžu sa dotýkať rozlične
veľkej časti doterajšieho štátneho
majetku, ktorá bude predmetom návrhu vlády
a bude podliehať schváleniu príslušnými
zákonodarnými zbormi.
Trvalým predmetom koncepčných úvah,
ako to potvrdzujú aj expertné stanoviská,
ostáva Fond národného majetku. V súvislosti
s konečným dotvorením jeho celkového
pojatia a praktických funkcií vystupujú do
popredia dve zásadné požiadavky. Po prvé,
prostriedky, ktoré sa budú sústreďovať
v tomto Fonde, nesmú tvoriť zdroj bežného
financovania. lch využívanie treba podriadiť
osobitnému režimu, ktorého kontrola bude podliehať
nielen vláde, ale aj voleným orgánom. Po
druhé, treba tiež zabrániť, aby sa z Fondu
nestalo nové odvetvové centrum riadenia ekonomiky,
aby si neprisvojil paternalistické funkcie ochrany nielen
potrebných a perspektívnych, ale aj všetkých
zaostávajúcich a konzervatívnych.
Pri ďalších prácach na transformačnom
a reštitučnom zákone bude príležitosť
znova posúdiť všetky dôvody, ktoré
vedú k nášmu pojatiu, ako aj argumenty, ktoré
sú vyjadrené v expertných posudkoch.
Ďalšiu kľúčovú súčasť
reformy predstavuje cenová liberalizácia. Počiatkom
októbra prijme vláda jej operačné
zásady, aj podrobnejší harmonogram jej postupu.
Je všeobecná zhoda v tom, že do úrovne
našich cien sa musia premietnuť nové cenové
relácie surovín a energie. Tie boli doteraz deformované
od svetových cien odlišnými rubľovými
cenami našich dodávateľov, ktoré však
v tomto roku definitívne končia. Pri plnom rešpektovaní
tohoto faktora musíme ako základnú sledovať
cestu, ktorá povedie k dôslednej kalkulácii
a tvorbe cien podľa princípov trhu.
V scenári sú uvedené aj zásady, ktoré
rátajú s určitými regulačnými
a brzdiacími mechanizmami, obmedzujúcimi nebezpečenstvo
inflačného vývoja. Pripúšťam,
že zatiaľ sú ešte formulované dosť
všeobecne, no pracuje sa na nich intenzívne ďalej.
Budú predložené na posúdenie parlamentu
spolu so zákonmi, vzťahujúcimi sa na túto
oblasť, to jest so zákonom o cenovom dohľade
a so zákonom o hospodárskej súťaži
a ochrane trhu.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, v otázke liberalizácie zahraničného
obchodu a zavedenia vnútornej zameniteľnosti koruny
ponecháva scenár zatiaľ dva varianty možného
riešenia výsledného kurzu. Je to bezpochyby
mimoriadne závažná oblasť pre celú
našu ekonomiku, pretože určuje podmienky, za
ktorých sa bude adaptovať na očakávané
zmeny cien energetických a surovinových vstupov,
za ktorých sa bude rozvíjať a regulovať
vnútorný devízový trh.
Obidva varianty uvažované v scenári majú
svoje prednosti, majú i svoje riziká, a v čase,
keď sa scenár uzatváral, nebolo dosť argumentov,
aby sme sa mohli jednoznačne prikloniť k jednému
z nich. Nejde pritom určite o nejakú principiálnu
koncepčnú neistotu, alebo o politickú nerozhodnosť.
K tomu, aby sme mohli odporúčať jeden konkrétny
variant, potrebujeme odstrániť niektoré závažné
nejasnosti; osobitne vo vonkajších podmienkach, a
to hlavne v oblasti zabezpečenia klúčových
surovín. Rokovania v tomto smere pokračujú
a boli započaté tiež rozhovory s partnermi,
ktorí by nám mali poskytnúť rezervné
prostriedky na stabilizáciu vnútorného devízového
trhu pre prípad jeho dočasných počiatočných
ťažkostí.
Naše úsilie smeruje k tomu, aby sme získali
dostatok podkladov, ktoré umožnia navrhnúť
s plnou zodpovednosťou takú úroveň kurzu
a taký režim vnútornej zameniteľnosti,
ktorý vytvorí dostatočný tlak na neefektívnu
výrobu, účinne zainteresuje vývozcov
a ponechá šancu i tým, ktorí musia svoju
vnútornú ekonomiku a celý program svojej
činnosti zásadne zmeniť. K tejto otázke
treba ešte poznamenať, že vypracované expertízy
síce poskytujú niektoré hľadiská
a poznatky, ktoré budeme môcť využiť
pri spresňovaní ďalšieho postupu, žiadna
z nich však neobsahuje praktický návod, ktorým
by sme mohli rovnocenne nahradiť varianty, s ktorými
pracujeme v scenári. V tejto súvislosti chcem aj
všeobecnejšie konštatovať, že i keď
pripravené expertízne stanoviská nepriniesli
oproti predloženému scenáru nejakú ucelenú,
aplikovateľnú alternatívu základného
reformného postupu, obsahujú viaceré čiastkové
postrehy a podnety, na ktoré budeme dôsledne prihliadať
pri konkretizovaní spôsobu realizácie jednotlivých
krokov reformy.
Časť scenára, venovaná sociálnej
problematike bola predmetom ostrých diskusií so
sociálnymi partnermi, či už to boli odborové
orgány, alebo zástupcovia podnikateľských
kruhov. Treba priznať, že tak, ako sa scenár
celkove zhusťoval, i jeho sociálna časť
sa postupne zužovala, takže viaceré doteraz rozpracované
a zverejnené materiály poskytujú lepší
obraz o tom, čo chce vláda v tejto oblasti robiť,
než sa to podarilo vyjadriť v samotnom scenári.
Vláda považuje za svoju povinnosť vybudovať
inštitúcie sociálneho zabezpečenia,
trhu práce a formovania nových pracovných
príležitostí.
Pripravujeme systém opatrení na ochranu sociálnych
práv občanov, na zmiernenie sociálnej tvrdosti
nevyhnutných reformných krokov. Pripomienky, ktoré
k tomu smerujú, sme zväčša akceptovali
a při dopracovaní systémových i legislatívnych
opatrení budeme na ne prihliadať. Rozhodne však
nebudeme môcť akceptovať požiadavku, aby
záruka sociálnych istôt, a dokonca záruka
určitého zvyšovania životnej úrovne
akosi zvonku a jednostranne predurčovala celú prípustnú
logiku reformného postupu. Žiaden podobný variant
nie je prakticky možný a preto vláda musí
trvať na stanovisku, že jedinou skutočne reálnou
zárukou sociálnych istôt je prosperujúca
ekonomika a v nej predovšetkým prosperujúci
podnik.
Pred vládou bezpochyby stojí neobyčajne ťažká
úloha, aby zabezpečila nevyhnutnú mieru sociálnej
ochrany a sociálnych práv tých, ktorí
sú buď dôchodkovo slabí, alebo už
nie sú schopní aktívne ovplyvňovať
výšku svojich príjmov. Nemôže sa
však v žiadnom prípade stať ochrancom zle
hospodáriacich podnikov a ich kolektívov.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, v priebehu posudzovania predloženého scenára
sa vyskytli viaceré pripomienky, týkajúce
sa jeho zdanlivo jednostranného systémového
zamerania, a naopak, nedostatočnej rozpracovanosti konkrétneho
programu rozvoja nášho hospodárstva. Musím
povedať, že vnútornú spätosť
systémovej a obsahovej stránky uskutočňovaného
transformačného procesu si vláda plne uvedomuje.
Intenzívne pracuje na svojej štrukturalnej politike
na sústave útlmových programov, dokončujú
sa čiastkové stratégie pre oblasť energetickej
politiky, agropotravinárskeho priemyslu i niektoré
ďalšie. Do polovice novembra bude pripravená
celková hospodársko-politická stratégia
vlády na roky 1991-1992. Treba však osobitne zdôrazniť,
že sa takto formujú len základné smery
a rámce pre podnikateľskú činnosť
hospodárskych subjektov, a pre selektívnu politiku
štátnej podpory, uskutočňovanú
konformne s trhovými mechanizmami.