Předseda FS A. Dubček: Vážené
Federálne zhromaždenie, vážený
pán prezident Václav Havel, vážení
hostia. Dnešný deň výročia 17.
novembra je skutočne historický. Po prvý
raz v dejinách navštivuje našu vlasť prezident
Spojených štátov amerických. Vítám
Vás, pán prezident Bush, na pôde Federálneho
zhromaždenia ako vzácneho hosťa a priateľa
našich národov. (Potlesk.)
Český a slovenský národ viažu
k Spojeným štátom mnohé putá.
Statisíce Čechov a Slovákov našli v
Novom svete obživu a uplatnenie. Tisíce ich tam našlo
útočište pred národnostným a
politickým útlakom, našli tam sociálne
zabezpečenie. V osudných, rozhodujúcich chvílach
stáli Spojené štáty pri nás.
Bolo tomu tak už pri zrode našej Československej
republiky, keď prezident Wilson dostal od T. G. Masaryka
vyhlásenie o českej samostatnosti. Náš
ľud, Česi a Slováci, plní viery v humanismus,
demokraciu a slobodu boli vtedy inšpirovaní americkou
Deklaráciou nezávislosti. Neodkladne v ten istý
deň, 18. októbra 1918, dal prezident Wilson rakúsko
- uherskému mocnárstvu odpoveď: uznal v nej
Československú národnú radu a právo
Čechov a Slovákov, aby o svojom osude rozhodli sami.
Vážený pán prezident, pri Vašej
dnešnej návšteve u nás v parlamente chcem
tiež ako jeden z účastníkov historických
bojov vysoko vyzdvihnúť obrovský ohlas, ktorý
vzbudila v čase nášho smrteľného
ohrozenia nemeckým fašizmom správa o vytvorení
aliancie na obranu Európy, v ktorej Spojené štáty
americké zohrali mimoriadnu úlohu.
Dovoľte mi, pán prezident, aby som vyslovil Vám
a Vaším prostredníctvom ľudu Spojených
štátov amerických uprímné poďakovanie
za pomoc pri oslobodzovaní našej vlasti. Žiaľ,
krátko po oslobodení prišla doba, ktorá
nám neslúži ku cti. Priateľstvo sa označovalo
za zrádcovstvo, ponúkaná pomoc za vypočitavosť.
Poznanie scestia, na ktoré sme sa dostali, nás viedlo
k rozhodnutiu, abysme sa pokúsili vymaniť spod neostalinistickej
nadvlády. Z nebývale nadšenej podpory našich
národov sme sa snažili o humanizáciu spoločnosti
a o demokratické zmeny inšpirované vývojom
v demokratickej Eúrope. Lenže vtedy v roku 1968, bola
iná medzinárodná situácia a naše
úsilie sa skončilo vojenským obsadením
Československa vojskami piatich krajín. To bolo
skutočne ťažké obdobie.
Vďaka zmenám, ktoré sa začali Helsinskou
konferenciou, vďaka pomoci našej krajine v dnešnej
dobe, ale predovšetkým vďaka tomu všetkému,
čo sa udialo v krajinách západnej Európy,
ktorá zdôrazňovala ľudskú dôstojnosť
a práva človeka, vďaka prehlbujúcej
sa spolupráci medzi veľmocami, ktorej dal nový
impulz tiež Michail Gorbačov, mohli vykročiť
v ústrety i krajiny strednej a východnej Európy.
Vytvorili sa podmienky i pre náš 17. november.
Vážený pán prezident, pred pol rokom
som dostal od Vás a Vašej manželky srdečný
osobný list. Povzbudzujúcimi slovami v ňom
oceňujete môj podiel na uskutočnených
zmenách a blahoželáte mi k udeleniu Medzinárodnej
ceny ľudských práv, ktorú som dostal
tohto roku v Spojených štátoch. Pri tejto príležitosti
som si opäť uvedomil, aký nedeliteľný
je dnešný svet a akú zodpovednosť všetci
nesieme za osudy ľudstva a našej spoločnej planéty.
Naše úsilie o návrat do Európy, o účasť
na riešení svetových problémov politických
a ekonomických tak dostáva skutočne hlboký
zmysel.
Viem, že nás čaká neľahké
obdobie. Viem, že len v národnej svornosti a potitickej
znášanlivosti, skromnosti a cielavedomosti môžeme
dosiahnúť náš cieľ: stať sa
pevnou súčasťou demokratického sveta,
ktotý túži po mieri a smeruje k nemu prostredníctvom
porozumenia a spolupráce. Práve preto sme, pán
prezident, prijali s pochopením a podporu Vaše úsilie
o obranu takého sveta, v ktorom nemá miesto násilie,
ako je to dnes u iráckej okupácie v Kuvajte. Právo
nad bezprávím, porozumenie nad nenávisťou,
spolupráca nad nepriateľstvom môže zvíťaziť
len spoločnými silami nás všetkých.