(Poznámka redakce: usnesení FS č. 118, SL
č. 184 a SN č. 180)
Teraz prerokujeme
Vládny návrh, ktorým sa predkladá
Federálnemu zhromaždeniu na vyslovenie súhlasu
Zmluva medzi vládou ČSFR a vládou Tuniskej
republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránenia
daňového úniku v odbore daní z príjmov
a majetku, ktorá bola podpísaná v Prahe 14.
marca 1990, (tlač 476).
Pán minister Klaus vo svojom vystúpení odvodnil
i túto Zmluvu. Teraz prosím pána poslanca
Hrivíka, aby predniesol spoločnú spravodajskú
správu výborov Snemovne národov k tejto tlači
476.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
P. Hrivík: Vážené Federálne zhromaždenie,
tlač 476, vládny návrh, ktorým sa
predkladá Federálnemu zhromaždeniu Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky na vyslovenie súhlasu
Zmluva medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a vládou Tuniskej republiky o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránenia daňového
úniku v odbore daní z príjmov a majetku podpísaná
v Prahe 14. 3. 1990 - má rovnakú podstatu, ako tlač
474, ktorú sme predtým schválili. Preto budem
stručný.
Česká a Slovenská Federatívna Republika
rozvíja tiež svoje vzťahy s arabskými
krajinami na zásadách aktívnej hospodárskej
a politickej spolupráce. Medzi arabské krajiny tiež
patrí i Tuniská republika. Dlhodobým ťažiskom
vzájomných vzťahov medzi Českou a Slovenskou
Federatívnou Republikou a Tuniskou republikou je hospodárska
a vedeckotechnická spolupráca, ktorá je dôležitým
činiteľom rozvoja národného hospodárstva
obidvoch štátov, pretože umožňuje
využívať výhody vyplývajúce
z medzinárodnej deľby práce.
K ďalšiemu rozvoju spolupráce prispeje uzavretie
Zmluvy medzi vládami obidvoch štátov o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daňového
úniku v odbore daní z príjmov a majetku zo
14. 3. 1990. Podobne ako pri tlači 474 schválenie
Zmluvy nevyžaduje zmeny v československom právnom
poriadku a nedotýka sa záväzkov z iných
medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká
a Slovenská Federatívna Republika viazaná.
Zmluva nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet,
ovplyvní však priaznivo príjmy štátneho
rozpočtu tým, že sa zvýšia príjmy
česko-slovenských organizácií a tým
ich odvod do štátneho rozpočtu.
Zmluva, ani jej realizácia, nebudú mať dopad
na plán pracovných síl. Zmluva sa prerokovala
vo výboroch pre plán a rozpočet, zahraničnom
a ústavnoprávnom Snemovne národov, ktoré
odporúčajú predkladaný návrh
prijať bez pripomienok. Súhlas so zmluvou vyjadrili
tiež Česká národná rada a Slovenská
národná rada.
Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne
národov odporúčam prijať tlač
476, ale s opravou starého názvu republiky novým.
V prípade schválenej tlače 474 by sa takáto
oprava uskutočnila dodatkom k tejto tlači.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán poslanec. Teraz prosím o slovo
poslankyňu Tvrdú za výbory Snemovne ľudu.
Společná zpravodajka výborů SL poslankyně
Z. Tvrdá: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, vážené
Federálne zhromaždenie, dovoľte mi, aby som sa
súhlasne pripojila ku stanovisku pána poslanca Hrivíka
za Snemovňu národov.
Zmluvu prerokovali ústavnoprávne výbory,
zahraničné výbory a výbory pre plán
a rozpočet Federálneho zhromaždenia, ktoré
s ňou vyslovili súhlas bez pripomienok. Tiež
bez pripomienok prerokovali Zmluvu i Česká národná
rada a Slovenská národná rada, ktoré
s ňou tiež vyslovili súhlas. Kvôli presnosti
chcem uviesť, že názov na titulnej strane Zmluvy
zodpovedá ústavnému názvu štátu
v čase uzavretia zmluvy, ktorá nadobudne platnosť
výmenou ratifikačných listín.
Ako spoločná spravodajkyňa Snemovne ľudu
odporúčam vysloviť súhlas s vládnym
návrhom Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a vládou Tuniskej republiky
o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení
zámerného úniku v odbore daní z príjmov
a majetku podpísanou v Prahe dňa 14. marca 1990
v znení, ako vám bola predložená v parlamentnej
tlači č. 476. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem i ja, pani poslankyňa. Ani v tomto prípade
nemám písomné prihlášky do rozpravy.
Napriek tomu sa pýtam, či sa chce niekto zúčastniť
rozpravy k tomuto bodu? Zisťujem, že nikto sa do rozpravy
nehlási, a preto vyhlasujem túto rozpravu za formálne
ukončenú.
Pýtam sa pána ministra a spravodajcov, či
chcú niečo dodať? (Není tomu tak.) Ďakujem.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Zisťujem,
že v slovenskej časti Snemovne národov nie
sme schopní uznášať sa. Žiadam poslancov,
ktorí sa nachádzajú v priľahlých
priestoroch, aby sa dostavili k hlasovaniu.
Začínam hlasovanie.
- hodin.) Konštatujem, že v zasadacej sieni je prítomných 94 poslancov Snemovne národov a 95 poslancov Snemovne ľudu. Sme schopní uznášania.
Budeme hlasovať o návrhu schvaľovacieho uznesenia,
ako je uvedené v parlamentnej tlači 476, ktorá
znie takto: Federálne zhromaždenie Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky súhlasí
so Zmluvou medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a vládou Tuniskej republiky o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daňového
úniku v odbore daní z príjmu a majetku, podpísanou
v Prahe dňa 14. marca 1990.
Pýtam sa poslancov Snemovne ľudu, kto súhlasí
s takto formulovaným uznesením, nech zdvihne ruku!
(Hlasuje se.) (Devadesát čtyři.) Deväťdesiatštyri.
Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto. Ďakujem.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo. ) Nikto. Ďakujem.
Konštatujem, že i poslanci Snemovne národov návrh
schválili.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní
konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí
so Zmluvou medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a vládou Tuniskej republiky o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daňového
úniku v odbore daní z príjmov a majetku,
podpísanou v Prahe dňa 14. marca 1990.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 117, Sb
č. 183., SN č. 181)
Ďakujem pánovi ministrovi a ďakujem i spravodajcom.
Teraz pristúpime k prerokovávaniu
Vládneho návrhu zákona o vymedzení
psobnosti medzi Českou a Slovenskou Federatívnou
Republikou, Českou republikou a Slovenskou republikou vo
veciach tlače a iných informačných
prostriedkov (tlač 465).
Ďalej máme na programe
Návrh Slovenskej národnej rady na vydanie zákona
o rozdelení pôsobnosti vo veciach tlače a
informačných prostriedkov medzi Českou a
Slovenskou Federatívnou Republikou, Českou republikou
a Slovenskou republikou, (tlač 256) a správu ústavnoprávnych
výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač
520).
K celej tejto záležitosti mám jednu procedurálnu
poznámku. Ako vidíte, máme prerokovať
tri tlače. Z toho jedna tlač 520, správa
ústavnoprávnych výborov, je akýmsi
kompilátom zostaveným na báze vládneho
návrhu s prihliadnutím na návrh Slovenskej
národnej rady. Zisťujem a konštatujem, že
návrh Slovenskej národnej rady, tlač 256,
bol prerokovaný vo všetkých výboroch
za účasti zástupcov predkladateľa. Tiež
bol prerokúvaný vládny návrh (tlač
465). Dosiahla sa dohoda o tom, že návrh bude podaný
ve forme správy ústavnoprávnych výborov
Snemovne ľudu a Snemovne národov ako je v tlači
520.
Na zdôvodnenie návrhu Slovenskej národnej
rady bol pozvaný jeho predseda, pán František
Mikloško. Z nepredvídaných dôvodov sa
nemôže zúčastniť na odvodnení
tohto návrhu a nie je prítomný ani žiadny
jeho zástupca. Vládny návrh zákona
nám odôvodní podpredseda vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky pán Jozef Mikloško.
Prosil by som ho, aby vystúpil s odvodnením vládneho
návrhu (tlač 465).
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Vážený pán predseda, vážené
Federálne zhromaždenie, federálna vláda
vám predkladá zákon, ktorý sa veľmi
dlho rodil, bolo mnoho rokovaní na všetkých
úrovniach o tomto zákone, než sa dosiahol konsenzus
vo forme, ktorá sa vám dnes predkladá.
Zákon vychádza z programového vyhlásenia
federálnej vlády o médiách, ale opiera
sa i o Listinu základných práv a slobôd,
ktoré zahŕňajú princípy slobody
prejavu, právo na informáciu a zabezpečenie
slobody podnikania.
V celom období sa diskutovali len tri sporné veci.
Prvé bolo odmonopolizovanie médií v Českej
a Slovenskej Federatívnej Republike, aby nielen štát
mal právo na vysielanie rozhlasové a televízne,
ale aby i právnické a fyzické osoby si mohli
zariadiť svoje stanice a po udelení licencií
u nás vysielať. Druhým sporom bolo, kto bude
udeľovať licencie na štátnych aj privátnych
vysielaniach. Kto bude tieto licencie prideľovať, o
tom hovorí tento zákon a ako sa budú prideľovať,
o tom hovorí zákon o rozhlasovom a televíznom
vysielaní, ktorý čaká len na odsúhlasenie
vo federálnej vláde a odtiaľ príde do
Federálneho zhromaždenia.
Zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní
však mohol byť vypracovaný až po tomto zákone,
ktorý bol akýmsi ventilom pre druhý zákon.
Tretím problémom, ktorý sa diskutoval, bola
otázka verejne právneho média Československého
rozhlasu a Československej televízie s federálnou
pôsobnosťou. Ako som už spomenul, predkladaný
zákon všetky tri problémy rieši a niektoré
drobné spory odkladá na ďalšie zákony,
ktoré presne dorieši hlavne postavenie Československej
televízie a Československého rozhlasu, ako
sa o tom ďalej zmienim.
Doteraz sú u nás v platnosti staré zákony,
najmä zákon č. 167/1968 Zb., vo veciach tlače
a informačných prostriedkov. Tento zákon
dáva právo iba federácii, aby si zriaďovala
svoje médiá a republikám sa takéto
právo nedalo. Toto platí vlastne doteraz, že
vlastne Slovenský rozhlas a Slovenská televízia
doteraz právne neexistuje. Podľa tohoto zákona
riadia sa regionálnymi vysielaniami, i keď dostali
určitú samostatnosť, právne však
samostatné nie sú. To má vážny
dopad na ich zahraničné vzťahy, na ich podnikanie
a na rôzne iné veci. O tom ste isto dobre informovaní.
Zákon je vlastne veľmi jednoduchý. Hovorí
o tom, čo ide do psobnosti federácie, čo
ide do pôsobnosti republík. Do pôsobnosti federácie
sa zahrnujú vypracovanie zásad štátnej
politiky vo vzťahu k médiám, k prijímaniu
zákonov o veciach tlače, rozhlasového a televízneho
vysielania, šírenia audiovizuálnych programov
a agentúrnych spravodajstiev, ďalej udeľovania
licencií, avšak po dohode s orgánmi republík
- tie republiky majú právo veta - v rozhlasovom
a televíznom vysielaní šírením
audiovizuálnych programov a agentúrnych spravodajstiev
na celom území federácie. To je po prvé.
A po druhé: Na území, ktoré podstatne
prevyšuje jednu republiku, prípadne na vysielanie,
ktoré ide od nás von do zahraničia, to je
v právomoci federácie, ale len po dohode s republikami.
Za posledné, federácia má právo zriaďovať
a riadiť vydavateľské podniky, rozhlasové
a televízne organizácie a organizácie pre
šírenie audiovizuálnych programov a agentúrne
spravodajstvá pôsobiace na celom území
federácie a pri prijímaní právnej
úpravy pre nich. Predpokladá sa, že v programových
radách i vo federálnych organizáciách
bude paritné zastúpenie a ako to všetko bude,
zasa stanoví zákon Federálneho zhromaždenia.
Čo sa týka republík, tak do pôsobnosti
republík patrí realizácia zásad štátnej
informačnej politiky, ďalej vykonávanie štátnej
správy, najmä udeľovanie licencií pre
rozhlasové a televízne organizácie a organizácie
na šírenie audiovizuálnych programov a spravodajské
agentúry. Ovšem pokiaľ tieto agentúry
a organizácie pôsobia len na území
republiky. Ďalej je tam pasáž presne tá,
ako vo federácii, to znamená zriaďovanie vydavateľských
podnikov, rozhlasových, televíznych organizácií
a organizácií pre šírenie audiovizuálnych
programov agentúr, pôsobiacich na územiach
republík. Tento paragraf, o ktorom sme teraz hovorili,
umožní národným radám hneď
po prijatí tohoto zákona vo Federálnom zhromaždení
vydať si svoje zákony o Českom rozhlase a Českej
televízii a o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii
tak, aby sa stali ich právnymi subjektami.
Ďalší paragraf je dôležitý
v tom, že umožňuje zriaďovať neštátne
a privátne organizácie rozhlasové, televízne,
pre šírenie audiovizuálnych programov a pre
spravodajské agentúry. Činnosť všetkých
týchto organizácií podmieňuje pridelenie
licencií za podmienok, ktoré stanoví zákon
Federálneho zhromaždenia, to je ten zákon,
o ktorom som hovoril.
Udeľovanie licencií však neplatí pre verejnosprávne
organizácie, ktoré budú zriadené vo
federácii, respektíve v republikách. Čiže
nechcem ich nazvať štátnymi, ale tie verejnosprávne
nebudú nútené žiadať o licenciu
a podľa tohto zákona to právo dostanú.
Ďalej sa zo zákona deklaruje pôsobenie v Českej
a Slovenskej Federatívnej Republike Československého
rozhlasu, Československej televízie a Československej
tlačovej kancelárie. Podrobnosti o činnosti
usporiadania a hospodárenia ustanoví zákon
Federálneho zhromaždenia.
Predposlednou časťou zákonov je vyhlásenie
ustanovenia, že Československý rozhlas, Československá
televízia a Československá tlačová
kancelária do troch mesiacov vykonajú rozdelenie
a prevod majetku a vysporiadanie majetkovo-právnych pomerov.
Doteraz je medzi týmito tromi organizáciami asymetrický
systém, oni platili pre celú republiku, ale svoj
majetok musia vysporiadať medzi všetky tri subjekty,
to znamená medzi československé, české
a slovenské.
Schválením tohoto zákona sa zruší
zákon č. 167/1968 Zb., o pôsobnosti vo veciach
tlače a iných informačných prostriedkov
vo federácii. Zákon nadobúda účinnosť
dňom vyhlásenia.
Ďalšie zákony, t.zn. zákon č. 17/1964
Zb., o Československom rozhlase, a zákon č.
18/1964 Zb., o Československej televízii sa zrušia
po ustanovení týchto nových médií.
Keby sme ich zrušili dnes, nastalo by určité
právne vákuum.
Záverom konštatujem iba to, že zákon Slovenskej
národnej rady, ktorý bol daný v októbri
do Federálneho zhromaždenia, je vlastne hlavnou kostrou
tohto nášho zákona tým, že dodatky,
ktoré sa k nemu dodali, sa mnohokrát diskutovali
na rôznych úrovniach a ako som už spomenul,
niektoré nevyjasnené veci, ktoré vlastne
ani do kompetenčného zákona nepatria, proste
psobnosť, štruktúru týchto budúcich
organizácií, o všetkých týchto
veciach budú hovoriť iné zákony. Tento
zákon umožňuje republikám vytvárať
si konečne svoje vlastné médiá
Na záver, vážené Federálne zhromaždenie,
odporúčam schválenie tohto dlho očakávaného
zákona o rozdelení pôsobnosti medzi Českou
a Slovenskou Federatívnou Republikou, Českou republikou
a Slovenskou republikou vo veciach tlače a iných
informačných prostriedkov. Ďakujem.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán podpredseda. Než pokročíme
ďalej, rád by som vám odcitoval z § 15
zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia,
z odseku 2: "Poslanec obsadzuje v rokovacej sále vždy
určené poslanecké kreslo. Počas schôdze
snemovne nesmie byť toto kreslo nikým iným
obsadené." Ďakujem, pán poslanec Zelenay,
že ste ma pochopili.
Ako som sa už zmienil, pán predseda Slovenskej národnej
rady František Mikloško sa nedostavil na naše rokovanie
a preto teraz poprosím spoločných spravodajcov
- predkladateľov spoločnej správy, pána
poslanca Pavla Čičmanca zo Snemovne ľudu, aby
správu odvodnil.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
P. Čičmanec: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, vážení
poslanci, predložený návrh zákona o
vymedzení pôsobnosti medzi Českou a Slovenskou
Federatívnou Republikou a Českou republikou a Slovenskou
republikou vo veciach tlače a iných informačných
prostriedkov (tlač 465), v znení správy výborov
ústavnoprávnych Snemovne ľudu a Snemovne národov
(tlač 520), je zo skupiny tzv. kompetenčných
zákonov. Ak ho schválite, bude to zákon,
na ktorý čakali najmä pracovníci Československého
rozhlasu, Československej televízie a Československej
tlačovej kancelárie, a mnohí záujemcovia
o licenciu na rozhlasové alebo televízne vysielanie.
Bez toho, že by som chcel znižovať význam
ostatných častí zákona, chcem vyzdvihnúť
najmä ten aspekt, že zákon umožní
konštituovať Slovenskú televíziu a Českú
televíziu ako samostatné právne subjekty,
vyčlenené z doterajšej Československej
televízie.
Hlavne televízni pracovníci na Slovensku čakajú
na tento zákon. Boli podané dva návrhy zákona:
návrh Slovenskej národnej rady (tlač 256)
, ktorý bol podaný koncom októbra 1990, a
návrh federálnej vlády (tlač 465).
Obidva návrhy prešli bežným legislatívnym
postupom, t.j. pripomienkovým konaním v Slovenskej
národnej rade, Českej národnej rade, vo vláde
Českej republiky, vo vláde Slovenskej republiky
a vo federálnej vláde. Vo Federálnom zhromaždení
boli prerokované vo výboroch sociálnych a
kultúrnych a vo výboroch ústavnoprávnych.
Bolo by dosť zložité v tejto správe uvádzať
všetky peripetie a pripomienky. Preto sa sústredím
na hlavnú vec, či okrem rozhlasu a televízie
národných republík, Českej televízie
a Slovenskej televízie, má existovať i federálny
rozhlas a televízia československá.
Návrh Slovenskej národnej rady (tlač 256)
existenciu federálneho rozhlasu a televízie nenavrhuje,
ale ani nevylučuje, ako je vidieť z § 2 písmeno
g). Je staršieho dáta a nezachytáva výsledky
všetkých posledných rokovaní. Po rozsiahlych
kompetenčných rokovaniach medzi vládami Slovenskej
republiky, Českej republiky a Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky predložila návrh (tlač
465), v ktorom navrhuje, okrem hromadných komunikačných
prostriedkov národných republík i také
prostriedky federálne. Tento návrh bol pred podaním
odsúhlasený vládou Českej republiky,
aj vládou Slovenskej republiky. Slovenská národná
rada nezaujala k návrhu federálnej vlády
(tlač 465) celkové súhrnné stanovisko
písomnou formou. K dispozícii je stanovisko 13-tich
výborov Slovenskej národnej rady a výsledné
stanovisko tlmočené ústami predkladateľa
návrhu poslancov Slovenskej národnej rady, poslancom
Slovenskej národnej rady dr. Milanom Ftáčnikom,
CSc., ktoré je možno charakterizovať tak, že
návrhy Slovenskej národnej rady a federálnej
vlády nie sú v ostrom protiklade, že Slovenská
národná rada je si vedomá, že jej návrh
je omnoho starší a že vláda Slovenskej
republiky vyslovila súhlas s návrhom federálnej
vlády (tlač 465).