Pondělí 8. července 1991

Tím jsou pozměňovací návrhy vyčerpány. Přistoupíme k hlasování o návrhu zákona jako celku ve znění zpravodajské zprávy a pozměňovacích návrhů, které jsme hlasováním právě přijali.

  1. hodin.) Hlasují poslanci české částí Sněmovny národů. Kdo z nich je pro tento návrh zákona ve znění zpravodajské zprávy a pozměňovacích návrhů, nechť zvedne ruku a stiskne tlačítko! (Hlasuje se.) (47) Čtyřicet sedm. Děkuji.

Kdo je proti? (2) Dva. Děkuji.

Kdo se zdržel hlasování? (12) Dvanáct. Děkuji.

Čtyřicet sedm poslanců hlasovalo pro, dva byli proti, zdrželo se dvanáct, hlasovali všichni.

Nyní budou hlasovat poslanci Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice. Kdo z nich je pro tento návrh zákona, nechť zdvihne ruku a stiskne tlačítko! (Hlasuje se.) (34) Třicet čtyři. Děkuji.

Kdo je proti? (0) Nikdo. Děkuji.

Kdo se zdržel hlasování? (15) Patnáct. Děkuji.

Pro hlasovalo třicet čtyři poslanců, proti nebyl nikdo, patnáct poslanců se zdrželo. Vzhledem k tomu Sněmovna národů návrh nepřijala.

Nyní hlasuji poslanci Sněmovny lidu. Kdo z nich je pro tento návrh zákona, nechť zvedne ruku a stiskne tlačítko! (Hlasuje se.) (85) Osmdesát pět. Děkuji.

Kdo je proti? (1) Jeden. Děkuji.

Kdo se zdržel hlasování? (15) Patnáct. Děkuji.

Pro bylo osmdesát pět poslanců, jeden proti, patnáct se zdrželo.

Sněmovna lidu tento návrh zákona přijala.

Ovšem vzhledem k tomu, co bylo řečeno tím, ze ve Sněmovně národů tento návrh přijat nebyl, chybí souhlasné usnesení obou sněmoven. Budeme muset přistoupit k tomu, s čím počítá zákon o jednacím řádu a ústavní zákon č. 143.

Tento bod jsme ukončili. Vzhledem k tomu, že skupina poslanců ještě pracuje na pozměňovacích návrzích, týkajících se ústavního zákona o soudech, resp. novely příslušné kapitoly ústavy o soudech a návrhu zákona o soudech, uděláme nyní přestávku na půl hodiny. V jednání budeme pokračovat v 16.20 hodin. Prosím o dochvilnost.

(Jednání přerušeno v 15. 51 hodin.)

(Jednání opět zahájeno v 16.30 hodin.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Budeme pokračovat v jednání. Vzhledem k tomu, že práce zpravodajů na zpracování mnoha pozměňujících a doplňujících návrhů k ústavní novele kapitoly o soudnictví a zákonu o soudech se protáhla, začali bychom nyní bodem, který jsme už měli projednat. Je to

13

zpráva generálního prokurátora ČSFR (tisk 690), předsedy Nejvyššího soudu ČSFR (tisk 697) a ministra vnitra ČSFR (tisk 694), o stavu a vývoji evidované kriminality v České a Slovenské Federativní Republice v roce 1990 a v prvním čtvrtletí 1991 a návrh usnesení Sněmovny lidu a Sněmovny národů.

Výklad ke zprávám podají jejich předkladatelé. Nejprve prosím generálního prokurátora České a Slovenské Federativní republiky pana Ivana Gašparoviče, aby se ujal slova.

Generální prokurátor ČSFR I. Gašparovič: Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, pristupujete k prerokovaniu správy generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o stave a vývoji kriminality v roku 1990 a v prvom štvrťroku tohto roku, ktorá vám bola predložená v súlade s mojimi ústavnými povinnosťami. Konštatujem, že jej obsah nie je radostný.

Viac ako 40 rokov sa snažila propaganda predcházejúceho totalitného režimu presvedčiť nielen ich samých o tzv. vysokej úrovní socialistickej morálky našich ľudí, o morálnej a politickej vyspelosti a ďalších kladov života spoločnosti, čo dokumentovala okrem iného aj údajmi o takzvanom priaznivom stave a vývoji kriminality.

Keď vynecháme objektívnosť a vierohodnosť meradiel zrovnávania tohto stavu v rokoch predchádzajúcich a v súčasnej dobe, nemôžme dospieť k inému záveru, ako že aj v tejto oblasti bola propaganda len a len propagandou ďaleko vzdialenou od skutočnosti. Stav časti našej spoločnosti posudzovanej meradlom kriminality je skutočne neutešený. Bolo by nezodpovedné brať to na ľahkú váhu. Veď obavy z kriminality, jej početnosti, brutality a nebezpečenstvo jej ďalšieho šírenia považujú naši občania za jednu z prvoradých otázok, ktorú treba v našej krajine riešiť.

Nemám v úmysle zaplavovať vás množstvom údajov o všetkých aspektov vývoja tohto spoločensky nežiaduceho javu. Tie sú nám všetkým známe, pretože v predložených materiáloch sú obsiahnuté. Chcem len dodať, že naše najnovšie poznatky nijak nenasvedčujú tomu, že by kriminalita vo svojom vývoji stagnovala alebo klesala. V mesiacoch apríl a máj sme zaznamenali ďalší rast, a to o viac ako 50 tisíc osôb stíhaných za trestné činy. Z toho viac ako dve tretiny v Českej republike, pričom aj skladba trestnej činnosti ostáva v podstate zhodná ako v predchádzajúcom období. Ide o údaje nesporne závažné, odhaľujúce jeden z reálnych problémov našej súčasnosti, rozhodne však nesignalizujú apokalyptickú vidinu budúcnosti, pretože som presvedčený, že naša nová spoločnosť prekoná úspešne aj tento problém, hlavne keď dokáže v relatívne krátkom čase účinne pôsobiť na tie faktory, ktoré vývoj kriminality najvýraznejšie ovplyvňujú a potenciujú. Na niektoré z nich sme sa pokúsili v predloženej správe poukázať, do akej miery úplne a úspešne, zrejme posúdite vy sami.

V uplynulých dvoch týždňoch bola dnes prerokúvaná správa predmetom rokovania aj vo výboroch ústavno-právnych a branných a bezpečnostných nášho parlamentu. Obidvoch rokovaní som sa zúčastnil. Rád by som pri tejto príležitosti vyjadril osobnú spokojnosť nad ovzduším, ktoré prerokovanie tejto problematiky vo výboroch sprevádzalo, nad konkrétnosťou, vecnosťou a zasvietenosťou, s akou poslanci na rokovanie pristupovali, aj nad ich snahou pomôcť riešeniu tohto problému, ktorý nie je len problémov orgánov trestného konania. Rád by som za takýto prístup vám všetkým, ktorí ste boli prítomní, poďakoval.

K rokovaniu vo výboroch mi dovoľte ešte jednu poznámku. Má vzťah k problematike takzvanej kriminality rómskej populácie. Vo výboroch vzbudila veľkú pozornosť a priniesla viac námetov, z ktorých niektoré sú skutočne konštruktívne a akceptovateľné. Nechcem sa teraz zmieňovať o všetkých problémoch, ktoré v rámci tejto kriminality boli vznesené.

Nepriaznivý stav a dynamika kriminality ako sa vyvíjala v minulom aj v tomto roku, sú javy, ktoré sme do značnej miery predvídali. Snažíme sa ich predbežne analyzovať a ovplyvňovať legislatívny proces tak, aby právny poriadok bol, pokiaľ bude možné, účinným prostriedkom nielen na potlačovanie, ale aj na prevenciu kriminality.

Prokuratúra spolu s Najvyšším súdom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky má k tomu možnosti jednak priame, jednak nepriame. V súvislosti s prijatím s priatím Listiny základných práv a slobôd bolo potrebné novelizovať právny poriadok a trestný zákon. Tieto čiastočne novelizácie v našej gescii sme využili na to, aby sme do novely trestného zákona zaradili sedem nových skutkových podstát trestných činov, týkajúcich sa predovšetkým hospodárskej oblasti. Využívame na to nielen skúseností a poznatky vlastné, ale aj medzinárodnú pomoc, ktorá je nám poskytovaná ako Radou Európy, tak aj ďalšími medzinárodnými organizáciami, ako je Inštitút organizácie spojených národov pre zločinnosť a trestnú justíciu.

Zmyslom trestnej ochrany nemajú byť priame zásahy štátu do ekonomiky, ale ochrana podmienok rovnej súťaže jednak pri privatizácii majetku, kde máme signály o ovplyvňovaní ako dražieb, tak iných súťaží s kapitálovou účasťou, ochrana proti takzvanej "insider tradingu" aj ochrana pred tzv. konkurznými alebo úpadkovými deliktmi.

Čo sa týka možností nepriamych, snažíme sa v rámci pripomienkového konania k návrhom zákonov aj ďalšími formami upozorňovať na nedostatky platné alebo aj chystané právne úpravy. Pretože pre trestnú ekonomiku, hlavne v období jej zavádzania je typické využívanie tzv. "dier v zákone". Z toho hľadiska považujeme za žiadúce prijatie zákona o konflikte záujmu, urýchleného prijatia daňového zákonodarstva a ďalších.

Rád by som v tejto súvislosti upozornil na to, že trestný postih a trestné represálie majú objektívne len pomocnú úlohu. Nedostatočne dimenzovaný a kvalifikovaný aparát prokuratúry, polície a justície, ktorý nám zatiaľ chýba, nemôže nič iné, než riešiť dôsledky kriminality a upozorňovať na možnosti jej prevencie.

Vieme, že kriminalita je jednou z javových foriem sociálnych konfliktov, ktoré sa zákonite budú prejavovať v dôsledku nezamestnaností, prehlbovania sociálnych rozdielov medzí bohatými a menej bohatými, ale aj v dôsledku takých faktorov, ako je hlbšia integrácia do medzinárodných organizácii. Problém drog, ktorý nás očakáva vypukne naplno v okamihu, kedy koruna bude plne konvertabilná a v dôsledku toho zaujímavá pre medzinárodnú narkomafiu.

Tento problém však môže byť hlbší, keď určitá časť mladých ľudí prepadne pocitu bezvýchodiska, pretože bude ťažko hľadať zamestnanie. Chcem tým povedať len toľko, že som si vedomý úlohy a zodpovednosti orgánov činných v trestnom konaní pri riešení týchto problémov, avšak je treba jednoznačne odmietať vyskytujúce sa hlasy volajúce po zostrení trestnej represálie. Táto naoko schodná cesta vedie k pekelnej bráne, za ktorou, žiaľ, vždy potom konči demokracia a začína totalita.

Bol by som rád, aby poslanci, ako predstavitelia najvyššieho orgánu štátnej moci pozerali sa na kriminalitu nielen ako na problém trestno-právny, ale aj problém spoločenský a politický, ako na syndróm stavu organizmu, ktorý je treba v súčasnom období meniť a liečiť ako celok a nie sa snažiť o potlačenie jednotlivého, čiastočného syndrómu.

Jedným z predpokladom úspešného plnenia neľahkých úloh, ktoré v súvislosti s explóziou stoja pred orgánmi činnými v trestnom konaní, je ich, pokiaľ možno, optimálne zabezpečenie, ktoré by poskytovalo záruky toho, že budú skutočne orgánmi akcieschopnými, funkčnými a plne spôsobilé zabezpečovať úlohy nie na akejkoľvek, ale minimálne na efektívnej úrovní.

Nechcem v tejto súvislosti hovoriť za svojich kolegov, predsedu Najvyššieho súdu a ministra vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí k prerokúvanej problematike tiež predpokladajú svoje správy, predsa len mi dovoľte v tejto súvislosti povedať niekoľko slov o situácii na prokuratúre.

Necelý rok stojím na čele rezortu, ktorý je nielen v období posledných dvoch rokov, ale v tejto dobe zvlášť predovšetkým kritizovaný. Časť tejto kritiky, predovšetkým keď vychádza v reálneho poznania práce prokuratúry a jej výsledkov, nie je motivovaná snahou skôr zjednodušovať ako nie vedomky skresľovať, nie je oprávnená. Prokuratúra skutočne vo viacerých smeroch svojej činnosti v uplynulých desaťročiach nesplnila celkom svoje ústavné poslanie a predovšetkým v oblasti trestnej zohrala neblahú úlohu jedného z aktérov, výsledkom jeho práce boli nezákonnosti a v nejednom prípade aj smrť. Poukazovať ale v tejto súvislosti len a len na prokuratúru a označovať ju za jediného vinníka nie je možné považovať za spravodlivé a bol by som nesmierne rád, keby ste sa z tohto pohľadu pozerali na prokuratúru aj vy.

V posledných takmer dvoch rokoch aj na prokuratúre hľadáme cesty na jej ozdravenie a nápravu chýb, ktorých sa prokuratúra v minulosti dopustila. Dopustili sa ich konkrétní ľudia. Mnohí z karierizmu, mnohí z politickej predajnosti a servilnej poslušnosti, iní z podlosti, vypočítavosti alebo iných dôvodov, ktoré nie je možné označiť ináč, ako dôvody nízke. Takí ľudia nemajú na prokuratúre čo robiť. Chcem zodpovedne pred týmto zhromaždením prehlásiť, tak, aké mám informácie od generálnych prokurátorov jednotlivých republikových prokuratúr, že v podstate s týmito ľuďmi sa prokuratúra rozišla. Z približne 1800 prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí v rezorte pôsobia, odišlo v dôsledku očisty, ale aj z iných dôvodov, napríklad za iným, výrazne lukratívnejším uplatnením a samozrejme efektívnym novým povolaním do advokácie a medzí komerčných právnikov viac ako 290 prokurátorov. Môžem konštatovať, že ich odchody ďalej pokračujú. Prokuratúra sa tak dostáva do nesmierne ťažkej situácii, pretože pri súčasnom stave kriminality a činnosti prokuratúry, aj na iných úsekoch dochádza k mimoriadnemu zintenzívneniu práce na všetkých stupňoch, čo pri neúplnom obsadení - v priemere na prokuratúrach od najnižších okresných až po generálnu chýba 20 až 40 % pracovníkov - a problematické odmeňovanie vytvára ďalšie napätie a nebezpečenstvo poklesu počtu pracovníkov až na únosnú mieru.

Cez to všetko sme odhodlaní pokračovať v očiste prokuratúry od jednotlivcov, ktorí sa svojou činnosťou spreneverili zákonu a svojmu poslaniu predovšetkým v prípadoch, kedy to bude zaistené v rehabilitačnom konaní. Z vedúcich funkcii na prokuratúre bolo odvolaných asi 500 prokurátorov, nielen na generálnych prokuratúrach, ale aj v krajských a okresných. Aj keď tento proces považujeme v podstate za ukončený, nebudem váhať pri ďalších výmenách, keď sa to ukáže byť nevyhnutné a podložené faktami. To je len jedna stránka veci. O dôstojné postavenie prokuratúry v modernej demokratickej spoločnosti, také postavenie, aké zaujíma prokuratúra vo väčšine krajín západnej Európy a v prevažnej väčšine moderných krajín sveta, musíme usilovať aj o svoju prácu svojimi principiálnymi postojmi v otázkach a zákonnosti, v ochrane práv a slobôd občanov a ďalších sférach činnosti tak, ako budú prokuratúre vymedzené v ústavách, v zákone o prokuratúre, prípadne v ďalších zákonoch. K tomu potrebujeme nielen zlepšenie hmotného postavenia pracovníkov prokuratúry, ale predovšetkým širokú dôveru a podporu nevynímajúc. Bol by som rád, páni a poslanci a pani poslankyne, keby k riešeniu tejto otázky v kladnom zmysle prispeli aj všetky vaše rokovania.

Pokiaľ ide o správu, ktorú máte všetci pred sebou, je tam aj tabuľkový materiál, ktorý sme spracovali pre vašu potrebu, keby ste ho potrebovali na vystúpenie pred vašimi voličmi. Nechcem sa preto vo svojom krátkom vystúpení ďalej zmieňovať o konkrétnych stavoch v jednotlivých štatistikách, ktoré sme vám dali. V prípade diskusie, keď budem schopný, odpoviem. Ďakujem.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji panu generálnímu prokurátorovi. Slovo má nyní předseda Nejvyššího soudu České a Slovenské Federativní Republiky JUDr. Motejl.

Předseda Nejvyššího soudu ČSFR O. Motejl: Pane předsedající, vážení poslanci, tisk 697 obsahuje poměrně velmi stručnou zprávu o stavu bezpečnosti a boji proti kriminalitě, kterou jsem na výzvu předsednictva Federálního shromáždění předložil. Jsme si vědomi toho, že tato zpráva je na první pohled kusá a neúplná a dovoluji si proto v úvodu této zprávy opakovat to, co je obsaženo v tisku, že je zcela odlišná pozice soudců a soudců ve vztahu k pozici bezpečnostních orgánů a orgánů prokuratury na aktuálním bojí proti kriminalitě, zejména v tak krátkém časovém období, které pro podání této zprávy bylo vymezeno, to je období roku 1990 a 1. čtvrtletí 1991. Nechť je konstatováno, že statistické údaje, které by mohly být vodítkem pro vyčíslení stavu soudní agendy na úseku trestního práva, jsou uzavřeny teprve za rok 1990 a za 1. čtvrtletí 1991. Z podstaty věci se údaje ještě shromáždit ani nepodražilo. Vyplývá to především z toho, že soud přichází k řešení případů až v okamžiku, kdy konkrétní pachatel je identifikován, zjištěna jeho vina v řádném přípravném řízení, resp., naznačena v řádném přípravném řízení, a prokázána v řízení před soudem a v této věci je právoplatně rozhodnuto. Dochází tedy pojmově řekl bych k časovému posunu mezi faktem stoupajícího počtu trestných činů a faktem stoupajícího počtu právoplatně odsouzených osob, řádově v období několika měsíců nebo někdy i několika let. Proto se dá vysvětlit, že v období, kdy orgány bezpečnosti a prokuratury v roce 1990 už vykazují značný vzestup obecné kriminality, dochází v oblasti soudní činností k poklesu množství projednávaných věci v trestním úseku oproti předchozímu období. Neboť speciálně pro rok 1990 tento pokles znamenal i některé legislativní změny, které přinesla novela trestního zákona s účinnosti od 1. července 1990, která vyloučila nebo omezila okruh trestně odpovědných osob za některá protiprávní jednání, a zejména potom rozhodnutí prezidenta republiky o amnestii k 1. 1. 1990, která měla za následek značný pokles osob soudně stíhaných, tedy odsouzených, z důvodů rozsáhlých aboličních ustanovení, která tato amnestie v sobě obnášela.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP