Poslanec SL J. Soukup: Dovoluji si vyjádřit přesvědčení
poslaneckého klubu Občanského hnutí,
že vzhledem k tomu, že nás příští
týden čeká jednání o lustračním
zákonu, který považujeme za velice závažnou
právní normu s dalekosáhlými právními
a praktickými důsledky, považujeme za nezbytné,
aby jednání a hlasování o tomto zákonu
byla přítomna pokud možno celá federální
vláda.
Domníváme se, že by bylo vhodné požádat
členy federální vlády, aby se našeho
jednání v plném počtu zúčastnili.
To navrhuji Federálnímu shromáždění.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jíčínský: Je tu místopředseda
federální vlády, jistě vezme tuto
výzvu na vědomí a sdělí to
členům vlády.
Vážení kolegové, přikročíme
k hlasování. Zjišťuji, že je přítomno
čtyřicet čtyři poslanců Sněmovny
národů zvolených v České republice,
čtyřicet tři poslanců Sněmovny
národů zvolených ve Slovenské republice
a osmdesát dva poslanců Sněmovny lidu. Obě
sněmovny jsou usnášení schopné.
Znovu opakuji, že při schvalování tohoto
zákona platí zákaz majorizace, tzn., že
ve Sněmovně národů se pro něj
musí vyslovit v každé jeho části
minimálně třicet osm poslanců.
(Hlasuje se, 14,05 hodin.)
Kdo souhlasí s návrhem zákona, ve znění
usnesení a podle doporučení sněmovních
zpravodajů výborů, ať zvedne ruku a
stiskne tlačítko! Hlasovat budou společně
poslanci Sněmovny lidu a Sněmovny národů
s tím, že hlasy se budou sčítat podle
uvedeného postupu.
(SN - ČR 48, SR 43, SL 86)
Ani z jedné sněmovny nikdo nebyl proti a nikdo se
nezdržel hlasování.
Konstatuji, že pro návrh zákona se vyslovilo
ve Sněmovně národů čtyřicet
osm poslanců zvolených v České republice,
čtyřicet tři poslanců zvolených
ve Slovenské republice a osmdesát šest poslanců
Sněmovny lidu.
Poslanci obou sněmoven zákon schválili. Po
souhlasném usnesení konstatuji, že Federální
shromáždění schválilo zákon
o kárné odpovědnosti soudců.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 198, SN
č. 336, SL č. 316)
Děkuji panu místopředsedovi Rychetskému
za výklad a sněmovním zpravodajů za
zpravodajskou zprávu a za práci s pozměňovacími
návrhy.
Nyní přikročíme k dalšímu
bodu, kterým podle schváleného programu je
stanovisko výborů k problematice Gabčíkovo-Nagymaros.
Zprávu v této věci přednese poslanec
Zlocha.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
J. Zlocha: Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, poslanci. Rozhodnutie
vlády Slovenskej republiky po neúspešnom jednaní
vládnych delegácií Maďarskej republiky
a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uviesť
do prevádzky vodné dielo Gabčíkovo,
vyvolalo zvýšenú aktivitu odporcov celej Sústavy
vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a samozrejme
zvýšený záujem odbornej i laickej verejnosti
o tento dlho vlečúci sa problém.
Je pochopiteľné, že vývoj situácie
okolo Sústavy vodných diel na spoločnom československo-maďarskom
úseku Dunaja pozorne sledujú i poslanci Federálneho
zhromaždenia z výborov pre životné prostredie.
Pred necelým rokom sme si časť objektov prehliadli
priamo na mieste a minulý týždeň sme
sa touto problematikou zaoberali podrobne za účasti
ministra a predsedu Federálneho výboru pre životné
prostredie pána Vavrouška, ďalej vládneho
zmocnenca pre výstavbu Sústavy vodných diel,
pána Kocingera, zástupcu Federálneho ministerstva
zahraničných vecí, Federálneho ministerstva
kontroly, Slovenskej komisie re životné prostredie,
Ministerstva lesného a vodného hospodárstva
Slovenskej republiky, zástupcov investorov, starostov obcí,
dotknutých výstavbou a so zástupcami nevládnych
organizácií Euroreťaz.
Boli by sme radi, keby niektoré odporúčania
vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
ktoré z nášho jednania vyplynuli a ktoré
vám predkladáme k posúdeniu a schváleniu,
prispeli k utíšeniu vášní a ku
konečnému rozhodnutiu o osude diela, ktoré
nás už stálo pomerne dosť peňazí,
ale neprináša doteraz očakávaný
prospech.
Vieme, že ste všetci o problematike pomerne dobre informovaní,
aj tak považujem za potrebné uviesť niekoľko
základných faktov.
Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros,
podľa zmluvy medzi Československom a Maďarskom,
ktorá bola podpísaná v Budapešti 16.
septembra 1977 ako spoločná investícia, mala
vyriešiť tri hlavné problémy.
Po prvé, zlepšiť plavebné podmienky medzi
mestami Bratislava - Budapešť, po druhé zabezpečiť
ochranu pred povodňami a po tretie vyrobiť 878 megawattov
elektrickej energie, ktorá sa mala rozdeľovať
v prospech zmluvných strán v pomere 1:1. Podotýkam,
že z toho 728 megawattov sa má vyrobiť v elektrárni
Gabčíkovo a približne 150 v elektrárni
Nagymaros.
Vzhľadom k veľkým finančným nákladom
oboch zmluvných strán bola medzištátna
zmluva koncipovaná ako jednostranne nevypovedateľná.
Vo februári 1989 na žiadosť vlády Maďarska
bol dohodnutý nový harmonogram výstavby,
podľa ktorého mali byť elektrárne uvedené
do prevádzky skôr, a to elektráreň
Gabčíkovo o 14 mesiacov a elektráreň
Nagymaros o 15 mesiacov. Medzinárodná plavba mala
byť presmerovaná do kanálu v apríli
minulého roku a od júla už mala byť dodávaná
do siete elektrická energia, z postupne dokončovaných
energetických agregátov.
13. mája 1989 sa však všetko zmenilo, keď
minister zahraničných vecí Maďarska
oznámil veľvyslancom Rakúska a Československa,
že prerušujú práce na stupni Nagymaros.
Začiatkom septembra toho istého roku Maďarsko
zastavilo prácu na prehradení koryta Dunaja.
Prerušenie a zastavenie prác Maďarsko vysvetľovalo
nasledovne:
Po prvé: Nie je možné určiť ekologické,
seizmologické a iné dôsledky, ktoré
stavba vyvoláva.
Po druhé: Uvedením do prevádzky Sústavy
vodných diel by sa dotknuté územia Českej
a Slovenskej
Federatívnej Republiky a Maďarska dostali do ekologicky
núdzového stavu.
Jednania odborníkov zmluvných strán nepriniesli
riešenie. Návrh Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky na spoločné posúdenie ekologických
dopadov Sústavy vodných diel Gabčíkovo
- Nagymaros v rámci medzinárodného programu
PHARE bol odmietnutý, úspech nepriniesli ani jednania
vládnych delegácií v apríli tohto
roku v Budapešti a v júli v Bratislave.
Podľa smerníc, schválených vládou
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, československá
vládna delegácia trvala na platnosti medzinárodnej
zmluvy, vyjadrila ochotu spolupracovať pri riešení
problémov a navrhla vytvoriť komisiu, v ktorej by
odborníci z Československa, Maďarska a Európskych
spoločenstiev komplexne posúdili a vyhodnotili rôzne
alternatívy riešenia, predložené oboma
zainteresovanými stranami v termíne do 31. júla
1991.
Maďarská vládna delegácia na oboch jednaniach
požadovala, v zmysle mandátu daného parlamentom,
dohodu o zrušení medzinárodnej zmluvy z roku
1977, zastavenie prác na československom úseku
a navrhovala pristúpiť na prípravu novej zmluvy
o rehabilitácii územia stavby s uvedením
staveniska do pôvodného stavu. Pritom však neuviedla
ani konkrétne návrhy, ani predstavy riešenia.
Československá delegácia tieto požiadavky
označila za neprijateľné a oznámila,
že Československo bude požadovať náhradu
škôd, ktoré mu vznikajú v dôsledku
jednostranného zastavenia prác. Vzhľadom k
tomu, že väčšina objektov Sústavy
vodných diel je postavená na území
Československa a je vlastne pred dokončením
(viac ako 90 %), a že Československu vznikajú
ďalšie škody v dôsledku prerušenia prác,
pretože sa musí robiť potrebná ochrana
objektov, zmenili sa cenové relácie, podražilo
sa nájomné za dočasný záber
pôdy, splácajú sa úvery, nevyrába
sa elektrický prúd, s ktorým sa už počítalo,
v snahe minimalizovať škody bolo rozhodnuté,
ukončiť práce na tomto vodnom diele a to na
časti Gabčíkovo, ktoré sa má
postaviť na zvrchovanom území Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Je treba ale podotknúť, že toto riešenie
sa považuje len za dočasné. Federálna
vláda v uznesení č. 484 z 25. apríla
1991 vyslovila súhlas s prípravou tejto akcie. Dočasné
riešenie vodného diela Gabčíkovo posúdila
i Slovenská komisia pre životné prostredie
z hľadiska životného prostredia, hlavne vodných
zdrojov Žitného ostrova, ochrany ekosystému
a ohrozenie genofondu. Toto stanovisko je vyjadrené i v
devätnástich požiadavkách, ktoré
sú podmienkou pre pokračovanie prác.
Záväzné princípy stavby dočasného
vodného diela Gabčíkovo schválila
vláda Slovenskej republiky na základe výsledkov
práce odbornej komisie, ktorá posudzovala rôzne
varianty dokončenia Sústavy vodných diel.
Alternatívne riešenie - od alternatívy A),
ktorá predstavuje riešenie podľa pôvodnej
zmluvy, po alternatívu G), podľa ktorej by sa mali
zlikvidovať všetky ukončené i rozostavané
objekty a staveniská by sa mali uviesť do pôvodného
stavu - bola posudzovaná z hľadiska ekonomického,
investorskej realizovateľnosti dokončenia celej sústavy,
medzinárodných vzťahov, dodávateľov
stavebných prác, ďalej z hľadiska krajinne
ekologického, ekozoólogického, psychického,
hospodárskeho a tiež i režimu povrchových
a podzemných vôd. O komplexnom zhodnotení
sa niektoré alternatívy ukázali byť
technicky a vodohospodársky nezmyselné, ekonomicky
nerealizovateľné, výrazne poškodzujúce
záujmy československej federácie.
Podľa záverov komplexného zhodnotenia sa ako
vhodné ukázali byť tri vhodné varianty.
Pôvodný variant označovaný ako A),
variant C) - uvedenie do prevádzky vodného diela
Gabčíkovo pomocou dočasného riešenia
na území Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a variant B) - uvedenie do prevádzky stupňa
Gabčíkovo v spolupráci s Maďarskom.
Myslí sa tým dobudovanie akcie DUNAKILITI.
Po rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, pokračovať
vo výstavbe vodného diela, protestné akcie
organizované nezávislými občianskymi
iniciatívami postupne zosilňovali a vyvrcholili
dňa 3. júla 1991 obsadením objektov a blokovaním
prác na napúšťacom objekte na začiatku
projektovanej priehrady DUNAKILITI. Na základe rozhodnutia
okresného prokurátora o protiprávnom jednaní
aktivistov proti demonštrantom zasiahla polícia.
Argumenty odporcov Sústavy vodných diel Gabčíkovo
- Nagymaros sú veľmi rozmanité. Uvediem aspoň
tie, ktoré sa najčastejšie opakujú.
Tvrdia, že vybudovaním vodných diel Gabčíkovo
- Nagymaros budú znehodnotené podzemné zdroje
pitnej vody, že budú narušené a znehodnotené
jednotlivé zložky životného prostredia
a naruší sa celý ekosystém, že
územie bude znehodnotené pre cestovný ruch,
že sa negatívne prejavia dopady aj v poľnohospodárskej
výrobe, lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve,
že rieka Dunaj bude odvodnená z pôvodného
koryta do kanálu, čím sa naruší
a spochybní štátna hranica, ktorá v
súčasnej dobe prechádza spojnicou terajšieho
hlavného plavebného toku, a že v starom koryte
budú vznikať bažiny a zanikne v nich život.
Hovorca združenia Miest a obcí Žitného
ostrova vyjadroval i obavy obyvateľov z pretrhnutia hrádzí
prírodného kanálu a priehradnej steny pri
prípadnom zemetrasení, hovorili o nekvalitnej práci
a porušovaní technologických postupov pri výstavbe
hrádzí. Ako príklad uvádzali krádeže
stavebných materiálov, betónových
zmesí, zabudovanie cudzorodých materiálov
v hrádzach a podobne. Ďalej mali výhrady k
používaniu asfaltobetónu na tesnenie hrádzí,
ktorý sa podľa nich prejaví na znečistení
spodných vôd karcinogénnymi látkami,
za nedostatočný považujú i geologický
prieskum územia.
Rôzne názory na Sústavu vodných diel
Gabčíkovo - Nagymaros boli a dodnes sú vyjadrované
v tlači, rozhlase a televízii. Bohužiaľ
k dezinformovaniu verejnosti a vyhrocovaniu vášní
mnohými neuváženými, pravde neodpovedajúcimi
výrokmi prispievajú i niektorí predstavitelia
politických strán a hnutí a bohužiaľ
i predstavitelia vlád. Myslím tým hlavne
federálnu vládu.
S niektorými výhradami proti Sústave vodných
diel sa dá súhlasiť, ale mnohé sú
nekonkrétne, naivné a vyplývajú častokrát
z nepoznania veci než zo snahy riešiť dané
problémy.Predpokladám, že niektoré sporné
otázky sa po vzájomnom vysvetlení odporcov
a zastancov dajú odstrániť. Mnohé predpokladané
nepriaznivé dôsledky sa dodatočnými
opatreniami dajú znížiť, niektoré
dokonca úplne eliminovať. Nekonkrétne podzorievanie,
nekonkrétne spochybňovanie je však veľmi
ťažko vyvracať.
Tu by som ako príklad uviedol jeden z požiadavkov,
ktorý bol vyjadrený v stanovisku občanov,
prítomných na protestnej akcii proti výstavbe
vodného diela Gabčíkovo a tiež z poddunajských
obcí.
V bode f) uvádzajú: Z dôvodov bezpečnosti
hrádze žiadame vybudovať tesniacu a spevňovaciu
železobetonovú stenu hrádze, pretože asfaltové
tesnenie je nedostatočné, na mnohých miestach
popraskané, z toho dôvodu bezpečnosť
ľudí, žijúcich v obciach, vedľa nového
koryta, predovšetkým v Gabčíkove je
priamo ohrozená, vzhľadom ku terajšej výške
vodnej hladiny. Keď to ukážete ktorémukoľvek
odborníkovi, každý vám povie, že
akýkoľvek zásah do hrádze, či
by sme tam dávali železobetón alebo nejaké
oceľové dosky - pevnosť hrádze skôr
narušíme, nie skôr, ako určite. Hrádze
sú vypočítané presne podľa záťaže,
ktorú spôsobí voda. Môžem vás
ubezpečiť, že sú ďaleko širšie
a pevnejšie a odbornejšie vykonané, než
pôvodné hrádze na Dunaji. Rovnaké charakteristiky
je možné dať týmto hrádzam, ktoré
sú na tomto území, v pomere k hrádzam,
ktoré sú na vodných dielách na Rýne,
prípadne na vyššej časti Dunaja.
Zdá sa mi, že chýba aj ochota niektorých
skupín, predovšetkým odporcov Sústavy
vodných diel presne alebo aspoň presnejšie
formulovať svoje požiadavky a jednať s projektantmi
a stavbármi.
Za najväčší nedostatok však považujem
to, že nebol dostatočne zhodnotený pôvodný
stav životného prostredia na území medzi
Bratislavou a Nagymarosom pred zahájením výstavby,
že verejnosť ani miestni obyvatelia neboli dostatočne
informovaní o prínosoch, ale ani o rizikách,
ktoré takáto stavba môže priniesť.
Mnohé problémy vyplynuli z neúmerne dlhej
doby výstavby. Miestni obyvatelia sú obšťastňovaní
nepriaznivými sprievodnými znakmi - hlukom, prachom,
zväčšenými prepravnými vzdialenosťami,
hlavne z obcí Vojak, Bodíky a Dobrohošť,
rozostavanými objektami s príslušným
stavebním neporiakdom, skládkami stavebných
mateiálov ťažkými nákladnými
autami a podobne. Pritom miestnym obyvateľom dlho nikto nepovedal
ani to, čo týmto vodným dielom môžu
získať, nikto im nedal záruky, že z neho
budú mať i nejaké hmotné zisky, prípadne
výhody.
Som presvedčený o tom, že pri jednaní
za spoločným stolom, pri vzájomnom pochopení
alebo aspoň snahe pochopiť sa, nemuselo dôjsť
k mnohým sporom.
K tomuto názoru som dospel po preverovaní si niektorých
výhrad. Uvediem aspoň niekoľko príkladov.
Prietok Dunaja sa v posledných rokoch výrazne znížil.
V priemere sa pohybuje okolo 2000 m3/sec. Je to dôsledok
väčšieho sucha v posledných rokoch a tiež
výstavby priehrad na rakúskom úseku Dunaja.
Oni ich už postavili deväť a desiatu pri Viedni
už majú schválenú. Dokonca sa uvažuje
o stavbe ďalšieho 11.stupňa.
Výrazne sa znížil, alebo sa úplne zastavil
prínos hrubšieho mateiálu riečnym tokom,
v dôsledku čoho sa rieka zarezáva do svojho
koryta ročne o 5 až 6 cm, medzi Viedňou a Bratislavou
dokonca ešte viac. Za 20 rokov to predstavuje zahĺbenie
koryta o 120 až 150 cm.
Je samozrejmé, že keď sa zníži hladina
vody v Dunaji, zníži sa i hladina spodných
vôd v okolí, teda na Žitnom ostrove. Pre nízsky
stav vody (to je menej než 250 cm) pod Bratislavou, sa výrazne
zhoršili plavebné podmienky. Podľa československých
a maďarských štatistík, od roku 1970 do
roku 1988 ja takýchto dní so stavom vody pod 250
cm 36 až 218 za rok. Za posledných 20 rokov brodové
dni predstavujú takmer 30 %. Vtedy sa musia lode s nákladom,
prichádzajúce od Čierneho mora odľahčovať,
a odľahčujú sa v Budapešti. Podotýkam,
že zatiaľ čo za prepravu tovaru loďou neplatí
nič, za skladovanie sa platí a to nie málo.
Prehlbovaním koryta Dunaja, ťažbou štrkopiesku
sa situácia rieši len krátkodobo. Je potrebné
podotknúť, že v Belehradskej dohode sa všetky
dunajské štáty, teda i Československo
a Maďarsko zaviazali už 50-tych rokoch, že budú
dodržiavať plavebné podmienky a tie spočívajú
v zabezpečení hĺbky toku najmenej 250 cm a
plavebnej šírky 180 m. Nesmie sa zabúdať
ani na to, že v septembri budúceho roku bude dokončený
kanál Rýn - Mohan - Dunaj.
Rajón rybárov už dávno nie je pôvodný
tok Dunaja, ale sú to bočné ramená
a tu je možné uskutočnenými opatreniami
zabezpečiť požadovaný stav vody dokonca
ete lepší, ako teraz.
V každom prípade je treba súhlasiť s požiadavkom
ochranárov, že keby toto územie vyschlo, mohla
by byť ohrozená i produkcia rýb v Dunaji a
jeho bočných ramenách. Mám údaje,
ktoré som dostal pred malou chvíľou. Uvediem,
koľko sa vyloví rýb v Dunaji. V rámci
hospodárskej ťažby sa od roku 1954 do roku 1981
pohybuje výlov od 3,1 t do 61,5 ton a v rámci športového
výlovu to bolo v roku 1990 72,7 ton. Z toho je jednozčnačné,
že údaje, ktoré odporci udávajú,
sú vysoko nadhodnotené čo do straty na produkcii
rýb.
Hladina spodnej vody v západnej časti Žitného
ostrova až po DUNAKILITI je v hĺbke 4 až 7 metrov.
Takže už nie je spojená s koreňovou sústavou
rastlín a stromov a nemôže dotovať ani
bočné ramená. V dôsledku toho uť
pred započatím výstavby Sústavy vodných
diel dochádzalo k vysychaniu lužných lesov,
na ktorých nám veľmi záleží.
Výnosy v poľnohospodárstve sú už
dnes - a tento fakt nám je už známejší
z dávnejšej minulosti - výrazne závislé
na závlahách. Tu by som tiež rád povedal
niekoľko údajov. Napríklad v okrese Dunajská
Streda je v súčanej dobe umelo zavlažovaných
49 000 hektárov, avšak potrebné by bolo už
podľa dnešných podmienok, pred dokončením
Spústavy vodných diel, zavlažovať 73 tisíc
hektárov. To nemohli v žiadnom prípade ovplyvniť
objekty, ktoré tam už boli vybudované. V okrese
Komárno je zavlažovaných 33 000 hektárov,
a bolo by potrebné zavlažovať 77 000 hektárov.
Podotýkam, že podľa odborných hydrologických
štúdií sa po uvedení Sústavy
vodných diel do prevádzky situácia výrazne
zlepší. Podľa toho, ako som bol informovaný
profesorom Muchou, pokiaľ by sa vybudovala nová hrádza
Hrušov, tak hladina spodných vôd stúpne
o 3 až 4 metre pri Bratislave a postupne v oblasti prihradnej
steny DUNAKILITI bude blízsko pod terénom. sitácia
by sa potom mala výrazne zlepšiť.