Zkrácení čekací lhůty staví
v tomto návrhu na málo reálném požadavku
dodržení sedmidenní lhůty Živnostenskými
úřady. Ty prokáží, že lhůtu
dodržet nelze, protože jsou přetíženy.
Domníváme se, že sedmidenní lhůta
je lhůta, která není zejména pro období
přechodu k tržnímu hospodářství,
rozjezdu soukromého podnikání příliš
reálná. Zachování ohlašovaní
umožňuje zájemci, který nemá
jistotu, že podmínky splňuje, vyčkat
doručení živnostenského listu, kdežto
ostatním, kteří tuto jistotu mají,
umožňuje provozovat živnost okamžitě
ode dne ohlášení. Za druhé tyto pozměňovací
návrhy zužují okruh živností vyžadujících
odbornou způsobilost a zvyšují počet
živností volných. Důvody, které
vedou k těmto návrhům, spočívají
v tom, že mnozí občané nezískali
nebo neměli možnost získat vzdělání
a praxi v oboru svého zájmu během předchozího
režimu. Je odůvodněn i tím, že
úroveň odborného školství poklesla,
takže mnohé osoby bez vzdělání
a praxe vlastně umějí víc než
osoby, které tímto školstvím prošly.
Je skutečností, že chybějí odborníci
schopní dnes přezkušovat. A je skutečností,
že část právních systémů
světa umožňuje podnikat každému
a neupravuje vůbec žádné podmínky.
Jde zejména o svět anglosaský.
K tomu lze namítnout - vládní návrh
se snaží chránit seriózní podnikatele
a vládní návrh se snaží dodržet
dosavadní koncepci právního řádu
i první republiky a této části Evropy,
tj. koncepci ochrany zákazníka, ochrany spotřebitele.
Bude tedy na vás, vážené dámy
a pánové, abyste rozhodli v těchto třech
případech, zda přijmete alternativu první,
to je zrušení liberalizačního kroku,
zrušení principu ohlašovacího a jeho nahražení
principem registračním povolovacím, či
nikoliv. Pokud byste však tak učinili, bylo by nutné,
abychom spolu se zpravodaji udělali celou řadu změn
v textu. Text zákona používá termín
"živnosti ohlašovací a živnosti koncesované"
a tento termín by bylo třeba nahradit jiným
termínem.
Dovolte mi ještě několik poznámek k
ostatním pozměňovacím návrhům,
které - pokud jsem to dobře pochopil - jsou v tisku
875 označeny zesíleným písmem.
V § 2 jde o poznámku technickou, kterou - jak se domnívám
- zpravodajové upraví. Je třeba vypustit
slovo "podnikatelem" a upravit text, neboť příslušná
legislativní zkratka je až v ustanovení §
5.
V § 5 odst. 3 jde o návrh, který má
nesporně politickomorální opodstatnění.
Návrh, který předkládají gesční
výbory v § 5 odst. 3, obsahuje zákaz fyzickým
osobám, které zastávají ve státních
podnicích a státních organizacích
vedoucí postavení, provozovat činnost v oboru,
ve kterém je podnikatelem jejich zaměstnavatel.
Podmínky stanoví zvláštní zákon.
Soudím, že tento velmi opodstatněný
požadavek nebyl vyjádřen legislativně
nejšťastnější formou. Jednak náš
právní řád nezná termín
"vedoucí postavení" (museli bychom použít
některý z termínů, které zná
zákoník práce), jednak je třeba se
zamyslet nad tím, zda skutečně je zájem
na tom, pouze statutárním vedoucím státních
podniků zakázat provozovat činnosti ve stejné
oblasti podnikání, nebo zda tento zájem není
například u řemesel. Jako příklad
uvedu údržbářské povolání,
např. instalatér, zaměstnanec instalatérské
dílny OPBH, který bude současně vedle
toho provozovat svou instalatérskou živnost. Půjde
pak zcela jistě o nekalou konkurenci ve vztahu k vlastnímu
zaměstnavateli.
Úprava, kterou navrhují gesční výbory
a zpravodajové v § 5 odst. 3 je navíc úpravou,
která toto omezení vztahuje pouze na státní
podniky, ale nikoliv na celou ostatní stále se rozšiřující
oblast, takže se vytváří nerovnost mezi
zaměstnanci státních podniků na jedné
straně a podniků soukromých na straně
druhé. Kdybychom měli právní řád
jaký je obvyklý v západní Evropě,
tato úprava by byla zbytečná prostě
proto, že v pracovní smlouvě by si zaměstnavatel
vůči svým zaměstnanců vymínil,
že nebudou takovou činnost na úkor jeho podniku
provozovat, jinak s nimi rozváže pracovní poměr.
Takovou právní úpravu v oblasti zákoníku
práce zatím nemáme. Přesto se domnívám,
že pokud by záměrem zákonodárného
sboru bylo v tomto případě zakázat
toliko zaměstnancům státních podniků
vykonávání živnostenské činnosti,
která konkuruje vlastnímu zaměstnání,
měla by to být úprava, která by se
měla objevit v novele zákona o státním
podniku. Pokud by záměrem zákonodárce
bylo tuto úpravu učinit úpravou obecnou do
té doby, než budeme mít normální
tržní vztahy i v oblasti trhu pracovních sil,
pak by to byla úprava, která by měla být
zahrnuta do zákoníku práce.
Bude-li třeba přes všechny tyto výhrady,
které jsem uvedl, na půdě Federálního
shromáždění v tomto ustanovení
tento princip zákazu konkurence zakotvit, pak bych navrhoval
poněkud přesnější formulaci,
ale musel by si ji buď některý ze zpravodajů,
nebo členů tohoto ctěného sboru osvojit.
§ 5 odst. 3 by v takovém případě
mohl znít: "Fyzická osoba, která je
vedoucím pracovníkem státního podniku
nebo státní organizace, nesmí provozovat
živnost v oboru, ve kterém je podnikatelem její
zaměstnavatel, ani vykonávat v obchodní společnosti
nebo v družstvu funkci, pro kterou stanoví zákaz
konkurence zvláštní zákon." Tato
dikce odpovídá zákoníku práce,
který nezná termín "vedoucí postavení",
ale zná termín "vedoucí pracovník",
a to v § 74.
S ohledem na závažnost předložené
osnovy se již jen stručně vyjádřím
k návrhům, které jsou v tisku 865 obsaženy
v příloze č. 1, tj. omezení rozsahu
řemeslných činností. Především
bych chtěl zdůraznit, že s většinou
těchto návrhů vláda souhlasí,
považuje je za přijatelné, i když jsme
si vědomi, že se do volných živností
převádějí i některé
činnosti, které jsou vysoce kvalifikované,
jako je např. zvonařství, rytectví
kovů a nožířství. Stejně
tak souhlasíme s tím, jak je to navrženo u
skupiny 102, tj. výroby strojů a přístrojů
všeobecně pro určitá hospodářská
odvětví.
Souhlasíme i s tím, že u výroby motorových
a ostatních dopravních prostředků
jsou nezařazeny do řemeslných živností
výroba a oprava jízdních kol a mechanických
šicích strojů, neboť tento návrh
je přijatelný, i když vlastní vyřazení
oprav jízdních kol vyvolává určité
pochybnosti, neboť na kvalifikovaném provedení
opravy závisí někdy i bezpečnost uživatelů.
Obdobně to platí i o výrobě jízdních
kol. Jedním z hlavních kritérií, proč
rozlišujeme mezi živností volnou a vázanou,
je skutečnost, že tam, kde je zájem na ochraně
zdraví nebo života lidí, je nutný zvláštní
právní režim.
Protože souhlasíme prakticky se všemi ostatními
návrhy, domnívám se, že mohu své
úvodní slovo uzavřít s tím,
že máme jisté pochybnosti u vyřazení
hudebních nástrojů z těchto řemeslných
živností. Jsme si vědomi toho, že nejde
ani o problematiku ochrany života či zdraví
ani jiné zvláště závažné
státní zájmy, ale domníváme
se, že jde o značně kvalifikovanou prestižní
výrobu.Domníváme se, že jde o výrobu,
ve které vysoký zvuk a standard řemesla v
českých a slovenských zemích by měl
být zachován, a o to jsme se předlohou zákona
snažili. Nicméně ponecháváme
na úvaze tomuto plénu, jak rozhodne.
Vážené dámy a pánové,
živnostenský zákon představuje jeden
ze zásadních kroků zejména ve spojení
se zákoníkem obchodním pro vytvoření
celkových podmínek tržního hospodářství,
pro vytvoření klimatu stejného, jaké
znají vyspělé země s vyspělým
tržním hospodářstvím.
Pozměňovací návrhy, jak jsme zjistili,
jsou všechny zanedbatelné. Rozhodující
je pouze posoudit, zda učiní tato země krok
k liberalizaci tím, že bude znát termíny
živnosti volné, živnosti ohlašované,
bez předchozího povolení, bez předchozí
registrace či nikoliv. Ve všech ostatních věcech
není žádných problémů.
Doufám proto, že vaše rozhodnutí bude
plně odpovědné a moudré. Děkuji
za pozornost.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji panu místopředsedovi
federální vlády. Sděluji Federálnímu
shromáždění, že návrh projednaly
všechny výbory, kromě imunitních a výboru
iniciativního a petičního. Předsedové
sněmoven pověřili výbory hospodářské,
aby shrnuly výsledky projednávání
ve výborech, jakožto stanovisko orgánů,
kterým byl zaslán návrh k vyjádření
a připravily písemné usnesení, což
je tisk 875. Stanovisko přednesou sněmovní
zpravodajové M. Roubal a L. Kudláček. Prosím
zpravodaje Sněmovny národů M. Roubala, aby
přednesl zpravodajskou zprávu.
Společný zpravodaj SN M. Roubal: Vážený
pán predsedajúci, vážení kolegovia
poslanci, vážené kolegyne poslankyne, transformácia
spoločnosti znamená stanoviť základné
normy, základné mantinely, v ktorých sa každá
spoločnosť pohybuje, a v ktorých je definovaná.
Náš právny poriadok sa ich postupne snaží
juridikovať, avšak naráža na absenciu zákonných
noriem, pretože vývoj v našej spoločnosti,
vývoj Československa bol neprirodzene pretrhnutý.
Klasickým príkladom je Živnosteneský
zákon, ktorý však musíme chápať
a posudzovať v kontexte s pripravovaným Obchodným
zákonníkom a Občianskym zákonníkom.
Ich prejednanie sa plánuje na najbližšiu 18.
schôdzu našich snemovní.
Tu chcem upozorniť, že na následnosť týchto
zákonov sme brali zreteľ a zohľadnili sme súvislosti
v spoločnej správe hospodárskych výborov,
v ktorých sme použili definície Obchodného
zákonníka a dokonca sme niektoré samostatne
juridikovali v súlade s týmito pripravovanými
právnymi normami. Pri prejednávaní Živnostenského
zákona vás chcem upozorniť na dve možnosti
filozofického prístupu k tomuto zákonu.
Absolútne liberálny, ktorý v anglosaských
krajinách, Spojených štátoch, Írsku,
Portugalsku, čiastočne v Dánsku a Španielsku
alebo určitým spôsobom špecifikovaný,
ako je zvykom vo väčšine európskych krajín.
Pri posudzovaní tejto zákonnej normy pociťujeme
zároveň u nás absenciu živnostenských
spoločenstiev, ktoré by boli schopné prevziať
na seba väčšie množstvo konkrétnych
profesných úloh. Tieto živnostenské
spoločenstvá nemôžeme juridikovať
nejakým zákonom a neostáva nám, než
čakať na ich prirodzené a postupné konštituovanie.
Z toho dôvodu môžeme považovať tento
Živnostenský zákon nie za normu definitívnu,
ale v určitej miere za formu dočasnú.
Vládny návrh sa v záujme ochrany spotrebiteľa,
a možno aj čiastočne i záujmov určitej
ingerencie, rozhodol pre európsky štandard. Vo vládnom
návrhu sa definoval liberálny spôsob ohlasovania
živností.
Pri prejednávaní s hospodárskymi výbormi,
vzhľadom k viacerým možnostiam neoprávneného
podnikania v dobrej vôli, kedy podnikateľ si myslí,
že podniká oprávnene, vzhľadom k možným
dôsledkom k ochrane spotrebiteľa, ale aj k zachovaniu
istoty podnikateľa, resp. podnikateľov, vstupujúcich
do zmluvných vzťahov, sa priklonili k určitému
spôsobu registrácie živností.
Tento spôsob je deklarovaný v alternatíve
č. 1 § 10 a následne v § 41 a § 74,
v ktorých je doriešená postupnosť krokov.
V zmysle tohto podnikateľ dostáva okamžite -
do 7 dní - priamo živnostenský list, opravňujúci
ho podnikať. Tým sa minimalizuje možnosť
bezdôvodného zdržiavania vydávania živnostenských
listov zo strany živnostenského úradu. Aby
nedošlo k zahlteniu živnostenského úradu,
je v § 74 rozpracované priebežné a postupné
vydávanie živnostenského oprávnenia
v časovom horizonte rozloženom do jedného roku.
To platí u podnikateľov, podnikajúcich na základe
predchádzajúcich predpisov. U právnických
osôb a koncesovaných živností je stanovený
režim, že do deviatich mesiacov sú povinní
požiadať o oprávnenie, do dvoch mesiacov je následne
povinný živnostenský úrad im toto povolenie
vydať a jeden mesiac zostáva ako časová
rezerva na prípadné spory, resp. odvolania.
Týmto procesom sa podarilo zabezpečiť i ďalší
nezanedbateľný fakt, že po 1. januári
1993 v tejto krajine bude mať každý podnikateľ
živnostenský list, a tí, od ktorých
sa bude vyžadovať, koncesnú listinu.
Dovoľte mi ešte raz sa zmieniť o tom, čo
nás k tomu priviedlo. Je to nedostatočná
špecifikácia bezúhonnosti, špecifikovaná
v tomto zákone, nedostatočná špecifikácia
vzdelania, resp. odbornosti a problémy, s ktorými
sa stretávame pri úveroch alebo pri zmluvných
záväzkoch, kedy u právnych osôb nie je
jasné, ako budú riešené spory. Jedná
sa o príklady, kedy podnikateľ podniká na základe
dobrej viery a nie špekulatívne, a živnostenský
úrad, v zmysle súčasného právneho
poriadku, bez možného sankciovania, môže
rozhodnúť negatívne do 30 dní, ale bez
akýchkoľvek problémov i v lehote do dvoch až
troch mesiacov alebo pol roka. Tým vzniká, na základe
ohlásenia, veľmi dlhá časová
preluka, kedy podnikateľ sa môže zaväzovať
a môže vstupovať do zmluvných záväzkov.
Neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona
sú aj jednotlivé prílohy, ku ktorým
bolo väčšie množstvo pripomienok, ale ktoré
zdôvodní môj kolega, spravodajca zo Snemovne
ľudu.
Ja by som vás chcel ešte upozorniť na dve chybyktoré
sa nám dostali do tohto zákona pri prepise, a to
v § 9 zohľadnené alternatívne riešenie
vzhľadom
k § 10 a náväzné paragrafy a v §
60 odstavca 2 v náležitostiach, ktoré je potrebné
zapísať do Živnostenského registra v súlade
s prejednaním Obchodného zákonníka
nám vypadlo miesto podnikania u fyzických osôb.
V závere by som chcel upozorniť na problém,
ktorý zaznel vo viacerých výboroch, ktorý
sme sa pokúsili riešiť spolu so spracovateľmi
Obchodného zákonníka, a síce vyriešiť
problém zamestnávania podnikateľa podnikateľom.
Podľa nášho názoru sa toto jednoznačne
negativisticky vyjadriť nedá, alebo sme možno
nenašli priamy spôsob, ale myslím si,že
je to do určitej miery vyriešené v definícii
živnosti v § 2, kde sa pod živnosťou rozumie
samostatná činnosť vykonávaná
podnikateľom samostatne, a tu záleží na
posúdení živnostenského úradu,
resp. toto posúdenie sa presúva na daňové
úrady, ktoré musia rozhodnúť, kedy sa
jedná o oprávnené a neoprávnené
podnikanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, Živnostenský
zákon sa nemôže radiť medzi definitívne
normy, ale bude podliehať zmenám v náväznosti
na stav našej spoločnosti.
Dovoľte, aby som vám doporučil Živnostenský
zákon v zmysle tlače 875 ku schváleniu.
Ešte malý dodatok. Pán podpredseda spomínal
§ 5 odstavec 3, v ktorom sme zapracovali vedúcich
pracovníkov štátnych podnikov. Toto bolo riešené
v náväznosti na pripravovanú novelizáciu
zákona o štátnom podniku, kde by toto malo
byť podrobne riešené. Tu by som chcel v podstate
súhlasiť s upresnením, ktoré pán
podpredseda tu vzniesol. Ďakujem.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji panu poslanci
Roubalovi. Nyní má slovo pan poslanec Kudláček
jako společný zpravodaj výborů Sněmovny
lidu.
Společný zpravodaj výborů SL L. Kudláček:
Vážený pane předsedající,
vážené paní poslankyně, vážení
páni poslanci, vážení hosté,
návrh zákona o živnostenském podnikání
projednaly výbory ústavně právní,
výbory pro životní prostředí,
pro plán a rozpočet, sociální a kulturní,
zahraniční výbory, výbory branně
bezpečnostní a výbory hospodářské
jako garanční obou sněmoven.
K dispozici máme i stanoviska národních rad,
z ČNR přišlo stanovisko souhlasné, SNR
sice zákon neschválila, avšak v podstatě
díky hlasovacímu mechanismu většina
hlasů byla pro.
Hospodářské výbory se pokusily zohlednit
všechny připomínky, nebylo jich málo.
Řada z nich směřovala k nejcitlivějším
pasážím zákona, zvláště
pak k přílohám, které taxativně
vymezují okruhy jednotlivých druhů podnikání
a jejich zařazení do příslušných
kategorií živností. Tímto směrem
byly orientovány i četné připomínky
zvenku, tj. od řady převážně
profesních organizací. Některé z nich
jsou ve společné zprávě zohledněny.
Hospodářské výbory se pochopitelně
obsahem příloh pečlivě zabývaly.
Výsledek vám byl předložen jako součást
společné zprávy. Chtěl bych dodat
několik slov k této věci.
Některé výbory se přiklonily k volnějšímu
pojetí kategorizace živností, respektive k
vyšší míře uvolnění
řady druhů podnikání z přísných
požadavků na kvalifikaci a zvláštní
oprávnění podnikatelů. Největší
úpravy v tomto smyslu navrhovaly výbory zahraniční.
Výbory hospodářské nemohly a nechtěly
na základě usnesení všech výborů
tyto rámce příliš překročit,
nicméně bych chtěl prohlásit, že
tuto část zákona pokládáme
za nejotevřenější a od pléna
očekáváme určitou dohodu o výsledné
podobě. Na celou záležitost lze pochopitelně
pohlížet z mnoha úhlů. Ve vyspělých
zemích, jak bylo již řečeno předřečníky,
existují jak právní úpravy podobné
této, nám předkládané, tak
i úpravy odlišně pojaté. Např.
v anglosaských zemích podobný zákon
neexistuje, to co je jedním z jeho poslání,
to jest ochrana zákazníka či spotřebitele
či partnera podnikatele, je řešeno samostatně.
Nutno dodat, že trend uvolnění pravidel pro
živnostníky je z časového pohledu významně
dlouhodobý, v podstatě byl založen již
rozbíjením ztuhlých cechovních pravidel
na počátku 19. století.
Starostí státu je totiž vedle ochrany trhu
v anglosaských zemích i podpora co nejméně
omezeného přístupu nových subjektů
na trh, neboť vítězství svobodného
obchodu, uvolnění svobody podnikání,
individuální zodpovědnost za rozumné
a zájmům veškerenstva neodporující
využitkování možností patří
k nepochybným přínosům hospodářského
liberalismu. Společný zpravodaj ze Sněmovny
národů zdůraznil, co v daný okamžik
potřebuje stát náš. Domníváme
se proto, že klíčovým kritériem
pro zařazení jednotlivých živností
do příslušných skupin by měla
být především hlediska ochrany zdraví,
života a bezpečnosti, případně
tedy i značných majetkových i jiných
hodnot. To je základní optika skrze níž
doporučujeme na zákon pohlížet.
Nakonec se zmíním ještě o jednom nedopatření,
které se vloudilo do společné zprávy
výborů hospodářských kromě
těch dvou, o kterých mluvil kolega Roubal. Jedná
se o ožehavé téma služby detektivních
kanceláří, které by v seznamu koncesovaných
živností měly být doplněny, jak
požadovaly zejména výbory branné a bezpečnostní
odkazem na zvláštní zákon, a to zákon,
který jsme si tady zvykli zkratkovitě nazývat
lustrační.
Jako společný zpravodaj výborů Sněmovny
lidu doporučuji předložený návrh
zákona ke schválení. Děkuji za pozornost.