Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

To všetko, vážené poslankyne, vážení poslanci, využíva alebo zneužíva značná časť našich spoluobčanov. Bol by som nepresný, keby som chcel súčasný stav kriminality pripisovať na konto uvedených hľadísk. Nie je možné opomenúť, že nová ekonomická, a tým aj sociálna situácia zohráva významnú, a snáď nepreženiem, keď poviem, rozhodujúcu úlohu. Nepopieram tým deformáciu výchovy, duchovnú aj vzdelanostnú devastáciu predchádzajúcich rokov, ale aj možnosť slobodnejšieho prejavu názorov, jednaní a odporu.

Nejde teraz o to, aby som sa pokúšal o nejaké kriminologické a sociologické analýzy a závery. Je to len upozornenie na potrebu prevencie všetkými prostriedkami vrátane legislatívnych, trestno-právnych.

Z toho vyplýva aj záver o nevyhnuteľnosti istého stupňa kriminalizácie a penalizácie.

Určite sa vo verejnosti, medzi svojimi voličmi, stretávate a stretnete i po prijatí tohto zákona s názormi, že v období, keď hovoríme o rozvoji demokracie, sa príliš všetko znovu kriminalizuje a že sa dostávame alebo vraciame späť do doby pred niekoľkými rokmi.

Je treba však vedieť, že život je taký, ako ho poznáme, že aj zákonodarca a zákonodarstvo musí reagovať na tie javy, ktoré je treba nevyhnutne upraviť a nielen upraviť, ale aj náležito, adekvátne, primerane a podľa možností spravodlivo sankcionovať.

Ďalší dôvod, ktorý nás vedie k tomu, že sme pristúpili k práci na novelizácii, je treba vidieť v tom, že aj Listina základných ľudských práv a slobôd nám prikazuje určité skutočnosti novo posúdiť, zvážiť a synchronizovať so základnými myšlienkami a základnými ustanoveniami i duchom tohto významného ústavného, vôbec zákonodarného prameňa.

Ako spoločný spravodajca chcem ešte s vaším dovolením upozorniť na niektoré najzávažnejšie otázky, ktoré je treba náležito zvážiť a posúdiť.

Po prvé - chcem informovať, že z výborov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, ako aj z branno-bezpečnostných a sociálno-kultúrnych výborov Federálneho zhromaždenia došlo okolo 20 pripomienok k novele trestného zákona.

Ústavnoprávne výbory sa všetkými návrhmi zaoberali. Dá sa povedať, že aj všetky buď v podobe, ktorú výbory ponúkli alebo v určitej zmenenej formulácii prijali a predkladajú ich snemovniam.

Po druhé - v diskusii v ústavnoprávnych výboroch vznikol návrh na novú úpravu jednej z principiálnych otázok podmienok trestnej zodpovednosti a to zmenou ods. 2, resp. jeho vypustením v § 12 trestného zákona.

Je všeobecne známe, že okrem veku sa pre uplatnenie trestnej zodpovednosti vyžaduje či predpokladá aj určitá kvalita rozumovej a vôľovej spôsobilosti. Terajšia úprava citovaného odstavca tento princíp obchádza, je možno dokonca povedať - ignoruje. Keď sa totiž niekto uvedie do stavu nepríčetnosti, či už z nedbalosti, pod vplyvom návykovej látky, je trestne zodpovedný, aj keď je nepríčetný, ako keby bol príčetný. Je tu právna fikcia, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť bez ohľadu na to, že sa jedná o človeka, ktorý nie je príčetný.

Je to mimoriadne závažná otázka, ktorá je predmetom pozornosti nielen kriminológie, teórie trestného práva, ale predovšetkým psychológie, psychiatrie a iných biologických a lekárskych vied a je nevyhnutné sa s touto otázkou aj dnes na našom rokovaní vysporiadať.

Mám teda povinnosť informovať vás o tejto fundamentálnej otázke a zaujať s vašim dovolením i osobné stanovisko k nej.

Ústavnoprávne výbory odporúčajú prijať tento návrh, ktorý bol prednesený v ústavnoprávnych výboroch.

Prakticky to teda znamená, že osoba - podľa tohto návrhu - ktorá sa privedie do stavu nepríčetnosti použitím návykovej látky, to znamená alkoholu alebo akýchkoľvek návykových preparátov a látok, a spácha trestným zákonom definovaný čin, by nemala byť trestaná, a to z toho dôvodu, že čin spáchala v stave nepríčetnosti. Nechcem robiť, a ani si to nedovolím, výklad tohto problému, akým spôsobom sa zisťuje nepríčetnosť, aký je spôsob dokazovania tejto skutočnosti, tohto faktu, ktorý sa viaže na určitú konkrétnu osobu.

Opakujem, okolo tejto otázky sa vedú a viedli sa už dávno predtým, pred desaťročiami, ba storočiami diskusie vo svetovej literatúre a vedú sa dlhoročné vedecké spory o tomto probléme.

Sú názory, ktoré podporujú veľmi jednoznačne takúto úpravu, ale sú aj názory, ktoré odmietajú akúsi liberalizáciu trestnej zodpovednosti.

Nebudem sa týmito otázkami zaoberať. Patrí to na seminár. Chcem len zdôrazniť, že princípy zodpovednosti majú mať svoju kvalitu a nie je možné ich takto účelovo definovať. Na druhej strane je pochopiteľné stanovisko, že nemôže obstáť bez povšimnutia tak závažný následok, ktorý by prakticky za iných skutočností, keby tu neabsentovala táto náležitosť, táto spôsobilosť, ktorá spočíva v nedostatku, resp. vo vážnom narušení vôľovej aj rozumovej stránky, bol kvalifikovaný ako trestný čin. Môže to byť napríklad vražda, môže to byť lúpež, môže to byť čokoľvek iného.

Z toho dôvodu ústavnoprávne výbory odporúčajú takú úpravu, ktorá je známa. V našom trestnom zákonodarstve i za prvej republiky sa o týchto otázkach veľa písalo a táto skutočnosť bola upravená v zákone z roku 1950. To je dôvod na novú skutkovú podstatu trestného činu opilstva. Keď som pri názve tejto skutkovej podstaty opilstva a poznáme to z predchádzajúcej právnej úpravy opilstva § 201 - nemala by to byť identická skutková podstata. Sám mám pochybnosti, a bolo by potrebné ešte zvážiť, či je celkom šťastný tento názov - opilstvo. Pretože opilstvo sa viaže na požitie alkoholického nápoja. A aj dnešná právna úprava § 201 počíta s určitým stavom, ktorým je nepríčetnosť ale aj po požití inej návykovej látky, napríklad psychotropné látky. Takže myslím si, ešte zvážme, či by tento názov skutkovej podstaty nemal byť tak formulovaný, aby náležito odrážal aj samotný proces vzniku stavu nepríčetnosti.

Takáto formulácia bola - už som o tom hovoril - v zákone z roku 1950. Rozdiel je len vo formulácii, pretože vtedy sa to viazalo na alkohol a ďalší rozdiel je v sankcii, pretože vtedy bola sankcia, poviem to celkom lapidárne, 0 až 5 rokov, teraz v tomto návrhu je sankcia 3 až 8 rokov. To znamená, že by fakticky podľa tejto skutkovej podstaty bol trestne zodpovedný človek, ktorý sa uviedol do stavu nepríčetnosti. Nebol by trestaný za ten trestný čin, ktorý spáchal. To ale znamená, že pokiaľ by spáchal v stave nepríčetnosti nejaký trestný čin, ktorý je miernejšie trestaný, napríklad tromi rokmi, tak potom by sa neuplatnila táto sankcia 3 až 8 rokov, ale tá sankcia, ktorá prináleží tej skutkovej podstate, ktorá bola naplnená.

Pochopiteľne sa v praxi vyskytujú aj také príklady, že sa niekto napije alkoholu na guráž. Nazýva sa to v psychiatrickej literatúre acio liberali in causa. U nás sa tento trestný čin nazýva aj ako delikt, ktorý má svoj špeciálny názov a preto tento trestný čin nie je potom pojatý do tejto skutkovej podstaty, ktorá je určitým spôsobom liberalizovaná, ale takýto páchateľ je potrestaný presne podľa tej skutkovej podstaty, ktorej znaky naplnil. Takže, keď sa niekto opil, a povedzme to celkom zjednodušene, bol tak opitý, že nevedel čo robí, ale predtým si uvedomoval, že pije preto, aby s ľahším srdcom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, tak v tom prípade je trestaný podľa tej skutkovej podstaty, ktorú naplnil. To znamená, skutkovú podstatu vraždy alebo ublíženie na zdraví alebo nejaký iný trestný čin.

To je podľa môjho názoru najdôležitejšia otázka, ktorá prelamuje dnešnú koncepciu trestnej zodpovednosti a ktorú je potrebné náležito zvážiť. Osobne ju odporúčam a myslím, že hovorím menom ďalšieho spravodajcu a je tu aj stanovisko ústavnoprávneho výboru, aby sme túto koncepciu prijali.

Ešte je tu zmienka o rozsahu úpravy zvláštnej časti trestného zákona, pretože to bola problematika, ktorá patrí do všeobecnej časti Trestného zákona. Ide zhruba o dvadsať úprav. Reagoval na to v úvode pán podpredseda, že ide o také trestné činy, ktoré priamo súvisia jednak s odstránením administratívno-direktívneho riadenia národného hospodárstva a nastupuje tu úplne nový ekonomický systém, ktorý so sebou prináša nové javy, nové fenomény, nové problémy a na to aj trestné zákonodarstvo náležitým spôsobom, podľa môjho názoru, reaguje v návrhu tými skutkovými podstatami, ktoré by mali eliminovať, resp. preventívne pôsobiť na to, aby sa nerozširovali trestné činy, ktoré sú nežiadúce pre normálny úspešný rozvoj ekonomiky a fungovanie nového ekonomického systému.

V úprave trestného zákonodarstva - na to by som si dovolil tiež upozorniť - dochádza aj k úprave niektorých trestných sankcií, a to zvlášť, že sa v niektorých prípadoch rozširuje trestná sankcia o peňažný trest a o prepadnutie majetku v prípadoch, kde je to opodstatnené ziskuchtivosťou alebo inou motiváciou, ktorá súvisí s touto kvalitou. Potom to je úprava sankcií smerom dolu pri niektorých trestných činoch - ako sa ukázalo v praxi - nie vždy môžu súdy náležito brať do úvahy závažné skutočnosti pri ukladaní sankcií, pretože horná hranica takéhoto trestu je napríklad 3 roky a uloženie podmienečného trestu nie je možné je možné. Ale na druhej strane tento návrh zákona predpokladá aj zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby. Ale v niektorých prípadoch aj hornej hranice trestnej sadzby, a to aj v takých prípadoch, ktoré si zasluhujú pozornosť aj z tohto hľadiska, to znamená, hlavne v prípadoch, keď sa jedná o obzvlášť priťažujúce okolnosti, ktoré sa prejavujú, napríklad spolčovanie, zhlukovanie, organizovaný zločin atď.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím vás o prepáčenie, že som možno hovoril dlhšie o niektorých otázkach, ale považoval som za potrebné sa k nim vyjadriť práve s ohľadom na závažnosť tohto princípu, ktorý som uviedol ako jediný, a bol by som toho názoru, aby sme návrh, ktorý predložili ústavnoprávne výbory podporili.

Návrh znie tak, ako je obsiahnutý v návrhu ústavnoprávnych výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa trestný zákon - tlač č. 1002. Odporúčame ho schváliť v predloženom znení. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Čičovi za jeho zpravodajskou zprávu. nyní prosím zpravodaje Sněmovny národů poslance Oleje, aby přednesl svou zprávu.

Společný zpravodaj výborů SN J. Olej: Vážené dámy, vážení páni, východiská navrhovanej úpravy a novely Trestného zákona ste počuli vo vystúpení navrhovateľa ako aj spoločného spravodajcu Snemovne ľudu. Ja sa zameriam výlučne na pripomienky, ktoré prišli z jednotlivých výborov, ktorým bola tlač prikázaná, prípadne na pripomienky, ktoré nám dali národné rady.

Tlač bola prikázaná výborom branno-bezpečnostným, ako aj výborom sociálnym a kultúrnym Federálneho zhromaždenia a tiež sa k nemu vyjadrovala Česká národná rada a Slovenská národná rada cez svoje ústavnoprávne výbory.

Stanovisko ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady bolo také, že poslanci, členovia tohto výboru, nemali dostatok času, aby sa zoznámili s týmto materiálom, a preto k nemu nezaujali žiadne stanovisko.

Česká národná rada dala rozsiahle stanovisko s rôznymi vecnými názormi, ktoré sa týkajú predovšetkým rozšírenia sankcií, prípadne úpravy sankcií pri jednotlivých skutkových podstatách. Tieto návrhy boli akceptované ako ústavnoprávnym výborom, tak aj navrhovateľom a odrazili sa potom v tlači, ktorú ste dostali ako návrh výborov ústavnoprávnych č. 1064. Na podnet ústavnoprávneho výboru Českej národnej rady bola formulovaná aj nová skutková podstata, o ktorej sa zmienil aj pán podpredseda za navrhovateľa, a to je skutková podstata uvedená v bode 47 § 257a) - poškodenie alebo zneužitie záznamu na nosiči informácií.

Z branno-bezpečnostných výborov sme dostali pripomienky k paragrafom 196 a 198, teda násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ako aj hanobenie národa, rasy a presvedčenia s tým, že bolo odporučené, aby bola prijatá a zaradená do návrhu nová skutková podstata podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti. Obdobný návrh vyplynul aj z výborov sociálnych a kultúrnych. Ústavnoprávne výbory ako aj navrhovateľ akceptovali návrhy týchto výborov.

Výbory sociálne a kultúrne dali tiež rozsiahly zoznam vecných pripomienok k predloženému návrhu. Väčšia časť týchto pripomienok bola akceptovaná. Je treba zvážiť, i keď ústavnoprávne výbory odmietli návrh, aby sa namiesto pojmu "intrigy" užíval pojem "machinácie". Vychádza sa aj z dosť ťažkého prekladu špeciálneho pojmu "intrigy" do slovenčiny. Aby tento pojem bol jednotný, výbory navrhli použiť pojem "machinácie".

Čo nebolo akceptované z návrhov sociálnych a kultúrnych výborov Federálneho zhromaždenia, to boli návrhy na úpravu § 205 - ohrozenie mravnosti, kde predovšetkým návrh smeroval proti rozširovaniu a propagácii tvrdej pornografie a rôznych sexuálnych zvráteností. Členovia ústavnoprávnych výborov sa domnievajú, že aj súčasná právna úprava, ktorá teraz existuje, je dostačujúca k tomu, aby tieto veci boli náležito postihnuté.

Obdobne bol návrh upraviť inak, než je to v návrhu predkladanom vládou, § 203 - týranie zvierat, predovšetkým v odseku 2, kde sa hovorí o utýraní zvieraťa na mieste verejnom alebo prístupnom verejnosti. Návrh sociálnych výborov znel, aby táto podmienka, že sa jedná o utýranie zvieraťa na mieste prístupnom verejnosti alebo na verejnom mieste, odpadla a stačilo by samotné znenie, že kto utýra zviera, bude potrestaný. Po dosť dlhej diskusii v ústavnoprávnych výboroch členovia týchto výborov podporili návrh, ktorý spracovala vláda ako navrhovateľ.

Toľko z návrhov, ktoré boli predložené jednotlivými výbormi Federálneho zhromaždenia, ako aj Českej národnej rady prípadne Slovenskej národnej rady cez ich ústavnoprávne výbory. Návrhy, ktoré boli akceptované, sa potom odrazili v tejto spoločnej správe a sú uvedené v zvláštnych bodoch pod číslami 1, 11, 15, 16, 21, 23, 29 - 32 a 47.

Ako spoločný spravodajca Snemovne národov odporúčam Snemovni národov prijať novelu Trestného zákona v znení tlače č. 1064.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji zpravodaji poslanci Olejovi. Po výkladu příslušného člena vlády a pověřených zpravodajů můžeme přistoupit k rozpravě. Prosím poslance, kteří se hlásí do rozpravy, aby tak učinili písemně. Vzhledem k tomu, že zatím nikdo z přihlášených poslanců se nepřihlásil, že chce mluvit jménem klubu, budu dávat slovo poslancům tak, jak se hlásili. Jako první je přihlášen poslanec Hubálek. Uděluji mu slovo.

Poslanec SL B. Hubálek: Pane předsedající, dámy a pánové, k projednávané novele trestního zákona jsem si dovolil vám nechat rozdat 6. prosince návrh k paragrafům 260 a 261 platného trestního zákona. Tento návrh je velmi jednoduchý. Tím, že je jednoduchý, dává sice možnost k diskusi, že by třeba se mohl obšírněji rozvést. Já se domnívám - jde o vyjádření v dosavadním textu, kde se vzpomíná fašismu bez bližší specifikace - že je každému jasné, co znamená doplnění návrhu o čárku za slovem fašismus a zařazení slova komunismus. Proto jsem rozdal ten návrh, abyste se s ním všichni, kdo máte zájem, mohli seznámit, abych nečerpal náš čas vysvětlováním věcí dá se říci samozřejmých.

Mluvím současně jménem poslance Bajnoka, Batty, Kloknera, Kukučky, Kvasničky a Molnára. To bylo jen několik lidí, nechtěl jsem obtěžovat víc, nakonec o názoru ostatních rozhodne hlasování.

Pro dodržení formálního postupu pro záznam, který předám i písemně, čtu požadovanou změnu a ta by se týkala nadpisu dvou paragrafů, a sice "podpora a propagace fašismu, komunismu a podobného hnutí". V § 260 pouze do odst. 1 dát znění "Kdo podporuje nebo propaguje fašismus, komunismus nebo jiné podobné hnutí, které směřuje k potlačování práv a svobod občanů, nebo hlásá národnostní, rasovou nebo náboženskou zášť, bude potrestán odnětím svobody na jeden rok až pět let." To je text článku, text odpovídá trestům za propagaci fašismu a jiného násilí, které tady bylo pácháno.

Navrhovaný text pro § 261: "Kdo veřejně projevuje sympatie k fašismu, komunismu nebo k jinému podobnému hnutí, uvedenému v § 260, bude potrestán odnětím svobody na 6 měsíců až 3 léta."

Zdůvodnění nebudu říkat, bylo by to nošením slov do Atén, dřeva do lesa. Žádám o vaši podporu při hlasování. Děkuji za pozornost.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Jako druhý je přihlášen poslanec Pohanka, připraví se poslanec Sokol.

Poslanec SL M. Pohanka: Pane předsedající, dámy a pánové, když uváděl pan akademik Čič tuto novelu, projevil obavu, že bychom mohli být vystaveni kritice ze strany veřejnosti, že všechno příliš kriminalizujeme a že je to v rozporu s požadavkem liberalizace a uplatňování demokratických zásad a svobod v zemi. Já se spíš obávám, že jsme vystaveni kritice, že ve formě trestního zákona i po této novelizaci nedáme k dispozici dostatečně účinný nástroj ke zvládnutí vzestupu kriminality. Dostáváme dopisy, petice, jsme svědky volání po obnovení trestu smrti, jak o tom byla zmínka. Domnívám se, že se tu projevuje i neinformovanost části veřejnosti o tom, že i kdyby byl znovu trest smrti zaveden, že by se vrahů z Leopoldova netýkal: spětná účinnost zákona, zejména trestního, je vyloučena.

V souvislosti s tím je v tisku a ve sdělovacích prostředcích věc diskutována, připomínají se argumenty, které vedly ke zrušení trestu smrti. Snad by bylo možno jako aktuální věc, která nebyla tak příliš opakována, upozornit na to, že i britská justice, která je považována za velmi seriózní, se dopustila řady justičních omylů, jak právě v posledních dnech vychází najevo, když byl zproštěn viny jakýsi Winston Silbot a další jeho údajní spolupachatelé. To jsou další tři, kteří byli nespravedlivě odsouzeni, před tím Wilfordská čtyřka, Birminghamská šestka, v posledních několika letech 13 lidí jen ve Velké Británii odsouzeno k nejvyššímu trestu v důsledku justičního omylu. To na okraj.

Chci tímto úvodem přejít k pochybnosti o tom, zda je vhodná chvíle, abychom právě této novelizace využili pro praktické zmírnění trestnosti úmyslných trestných činů páchaných pod vlivem návykových látek, zejména alkoholu.

Je třeba si uvědomit, že změna takového závažného základního zákona by měla být připravována s rozvahou a dostatečným klidem a že v tomto případě došlo k tomu, že je ve zpravodajské zprávě doporučeno vypustit druhý odstavec § 12 a udělat příslušnou změnu také dál ve zvláštní části zavedením § 201a, až při projednávání v ústavně právních výborech. Nikdo před tím se o tom nezmínil v žádném výboru ani v národních radách a návrh neodpovídá koncepci, s jakou byl zákon vládou připravován. Tak by snadno i po formální stránce mohlo dojít k nedůslednosti. Např. upozorňuji na to, že není současně měněno ustanovení § 32 odst. 1, které vylučuje jakékoliv zmírnění pohledu na trestnost pachatelů, kteří se dopustili činu v částečně zmenšené příčetnosti pod vlivem návykových látek, které zaviněně požili. Považoval bych to za nesoulad s navrhovanou úpravou, asi by se tam měla udělat změna.

Domnívám se, že i když teorie většinou považuje toto navrhované řešení za čistší, že čisté stejně není, protože je nedůsledné. Když omezíme trestnost za nejtěžší trestné činy na sazbu od 3 do 8 let, pak ponecháváme podle této úpravy nezměněnou trestnost u trestných činů ohrožených sazbou mírnější. Asi se spoléhá na praxi, že v rámci sazeb se bude mírněji soudit.

Je samozřejmě pravda, že za úmyslné trestné činy spáchané v úplné nepříčetnosti v důsledku požití návykové látky, je pachatel odsuzován svým způsobem nespravedlivě, protože nebyl při vědomí, a přesto je brán k plné trestní odpovědnosti. Vychází se z jakési nedbalosti, kterou se do této nepříčetnosti sám přivedl. Přitom často zná svoje vlastnosti a ví, že ztráta sebekontroly po požití návykové látky u něho uvolňuje agresivitu, sadismus, pedofilii a podobné sklony. Můžeme vzpomenout na příklad z Bulovky, kde se snad všechny tyto tři úchylky projevily, kde byl nějak pohlavně zneužit, znásilněn a potom usmrcen kojenec. Pachatel, který nejdřív pro sebe žádal trest smrti, činu litoval a byl odsouzen podstatně mírněji. Po této úpravě by byl ohrožen pouze sazbou od 3 do 8 let, přísnější trest by mu nemohl být vyměřen.

Je třeba zvážit - nárůst trestné činnosti pod vlivem alkoholu, a to závažné agresivní povahy, i sexuální. Zřejmě bude docházet ke vzrůstání trestné činnosti pod vlivem drog. Je třeba zvážit, že by asi nebyla vhodná chvíle, aby právě nyní se tímto způsobem koncipovalo zmírnění, i když by v praxi možná nedopadlo tak výrazně, postihu této trestné činnosti. Kromě toho by vznikly potíže při dokazování, které dnes nejsou. Bylo by třeba dokazovat stav úplné nepříčetnosti, nebo popřípadě vyvracet, protože ten by byl podmínkou privilegované mírnější trestnosti za objektivně závažné úmyslné trestné činy nebo prokazovat napití na kuráž v případech, kdy někdo spáchal sice čin v úplné příčetnosti, ale předem s tím počítal. Nemusel pít přímo na kuráž, pro konkrétní případ, ale mohl mít averzi vůči konkrétní osobě a těmito myšlenkami se mohl zabývat už dříve a alkohol nebo návyková látka, mohly uvolnit zbytek jeho zábran.

Doporučoval bych zvážit tuto věc podobně jako pan akademik Čič. Spíš se kloním k názoru, že by bylo vhodné se změnou koncepce počkat až do nového trestního zákona, který se připravuje. Zatím ještě vystačit se zaběhnutou praxí, která se v tom směru osvědčila od r. 1960 a která v žádném směru nezvýhodňuje toho, kdo se trestné činnosti dopustil pod vlivem návykové látky.

Podávám návrh k bodu 1 zpravodajské zprávy, kterým se v ustanovení § 12 vypouští odst. 2, aby se nevypustil a k bodu 32, kterým se do zákona vkládá § 201a o trestném činu opilství, aby se tam nevkládal. Pokud by tento můj pozměňovací návrh, který se kloní k původní vládní předloze nebyl přijat, bude třeba doplnit bod 1 zpravodajské zprávy slovy: "a ruší se číslování odstavců". To je úprava redakční.