Poslanec SN K. Gémesi: Vážený pán
predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, aj keď stanovisko parlamentnej komisie
pre ľudské práva ani tentokrát nikomu
nechýbalo v priebehu prerokovávania správy
o dodržiavaní ľudských práv v ČSFR,
považovali sme za svoju povinnosť, prerokovať túto
správu a zoznámiť plenárne zasadnutie
s naším stanoviskom.
Považujeme za veľmi správne, že toto zhromaždenie
si našlo čas pri palčivých otázkach
ekonomických a štátoprávnych, aby sa
venovalo otázkam ľudských práv a aby
svoju možnosť kontroly rozšírilo aj na túto
oblasť, nie celkom dostatočne doceňovanú.
Pokiaľ to nemá byť len formálny a jednorázový
záujem, musíme podporiť návrh predkladateľa
a odporučiť Federálnemu zhromaždeniu,
aby požadovalo pravidelné bilančné správy
o pôsobení štátnych orgánov v
tejto oblasti. Sme si vedomí aj toho, že nie je jednoduché
uskutočnosť komplexné hodnotenie, resp. kontrolu
v oblasti dodržiavania ľudských práv medzi
iným aj preto, že kompetenčný zákon
schválený v tejto sieni pred rokom to poriadne pomotal
a kompetencie rozsekal medzi tri vlády. Boli sme to my,
ktorí sme to tak rozhodli a dokonca môžeme sebakriticky
dodať aj to, že na vytvorenie dnešného statu
quo majú svoj podiel aj menšiny, resp. ich zástupcovia
v tomto parlamente.
Z toho vyplýva pravdepodobne aj rozpačitosť
a opatrnosť pri vytváraní nejakého federálneho,
vládneho orgánu, ktorý by sa sústavne
staral o všetky oblasti ľudských práv
a ktorý by mohol dávať námety na riešenie
problémov, iniciovať chýbajúce zákony,
zabezpečovať financovanie a podporu projektov, koordinovať
rozrastajúce sa iniciatívy rôzneho druhu.
Potom by sa nemuselo v správe konštatovať, že
Listina základných práv a slobôd zostala
v akomsi vákuu a že sa filozofické a etické
zásady Listiny začali rozplývať v rôznosti
záujmov a interpretácií. Dokonca, podľa
autora správy alebo podľa jej predkladateľa,
častou reakciou je prezieravý postoj k Listine základných
práv a slobôd tých z nás, ktorí
sme pri výkone svojej funkcie povinní o zákony
nielen dbať, ale tiež ich používať
v prospech tých, ktorým sme zodpovední.
Bolo by možno dobre byť konkrétnejším
a adresnejším, pokiaľ sa tieto tvrdenia dajú
dokázať.
Plne súhlasíme s tým, že štát
by mal mať svoju úlohu a zodpovednosť. zdôrazňujem
zodpovednosť, pretože správa sa miestami snaži
presvedčiť čitateľov, že by sa o
dodržiavanie ľudských práv mali starať
nejaké nevládne organizácie. Keď však
ľudské práva sú zakotvené v našich
zákonoch a medzinárodných dohodách,
ktoré tvoria súčasť nášho
právneho systému, nemôže byť pochýb
ani o tom, kto je za porušovanie týchto práv
zodpovedný. Ten istý, kto je zodpovedný za
dodržiavanie ostatných zákonov.
Nepodceňujeme samozrejme úlohu rôznych nevládnych
organizácií a nadácií (práve
naopak) ale aj v medzinárodnom meradle je zodpovedný
štát. A práve ten, kto je zodpovedný
smerom von, by mal mať potrebnú právomoc aj
doma. Preto si dovoľujeme tvrdiť, že určitá
korekcia kompetencií v tejto oblasti by bola dôležitá
aj naliehavá aj preto, že cestou k civilizovanému
svetu postupne berieme na seba aj také medzinárodné
záväzky, ktoré sa budú s pomocou existujúcich
kontrolných mechanizmov aj kontrolovať.
Keď sa vrátime k spomínaným nevládnym
organizáciám, ktoré pôsobia v oblasti
ľudských práv, musíme konštatovať,
že ich počet sa veľmi rozrástol. Pokiaľ
nechceme, aby sa nemalé prostriedky premrhali na nekoordinovanú,
neefektívnu, amatérsku činnosť práve
v tej oblasti, kde náprava je životne dôležitá
pre nás všetkých, potom sa koordinácie
musí ujať práve štát, aby chvályhodná
iniciatíva dobrovoľníkov priniesla svoj užitok.
Tu by mohla mať svoju úlohu aj naša parlamentná
komisia, ktorá aj touto cesou ponúka svoju spoluprácu
a pomoc príslušným vládnym orgánom,
ale aj nevládnym oranizáciám. Účinnosť
tejto pomoci je však podmienená tým, aby tento
parlamentný orgán mal v tomto parlamente dostatočnú
vážnosť a podporu a nebol len nepríliš
cennou a často obchádzanou ozdobou.
Je to tak pravdepodobne preto, že o ľudských
právach v poslednej dobe často hovoríme,
ale ich význam sme v týchto búrlivých
časoch nestihli ešte dostatočne doceniť.
Na popud zo zahraničia sa hlásime k príprave
programu "Desaťročie výchovy k ľudským
právam". Zmieňuje sa o tom aj predložená
správa, ale budí dojem, že to mieni ponechať
na niekom inom a nedostatočne doceňuje význam
tejto veci. O vlastnom programe sa nehovorí, aj keď
nie je pochýb, že táto výchova nám
všetkým veľmi chýba. Výchovou nemáme
na mysli vtĺkanie večných právd do
hláv nič netušiacich občanov podľa
starého presvedčivo neosvedčeného
receptu. Zverme to odborníkom a keď ich doma nemáme,
nájdime ich tam, kde takí sú. Zadarmo to
nebude a prostriedky na to schválené nie sú.
Možno sa pamätáte, že pri prerokovávaní
rozpočtu na rok 1992 členka našej komisie navrhla
do uznesenia vyčlenenie 20 miliónov korún
na tieto účely. Spravodajca, pán poslanec
Borguľa, ju uviedol do omylu nie cekom pravdivou informáciou
o dohode s podpredsedom vlády pánom Mikloškom,
a tak táto suma bola skrátená na smiešnu
sumu 1 milión korún.
Môže to byť veľmi drahá úspora.
Na doplnenie tejto časti vyhlasujeme, že naša
komisia podporuje návrh, aby do novej federálnej
ústavy bol zaradený článok o výchove
k ľudským práva, návrh, ktorý
zaznel v tejto sieni v novembri minulého roku, tak ako
to aj predkladateľ správy odporúča.
Súčasťou ľudských práv sú
aj práva národných a etnických menšín.
Zásady stanovuje ústavná Listina a medzinárodné
dohody, ku ktorým pristúpil aj náš štát.
Týmto medzinárodným dohodám robíme
však veľmi slabú propagáciu. Nepoznájú
ich práve tí, na ktorých hlavne na nižších
úrovniach, závisí konkrétne každodenné
uplatnenie týchto záväzkov. Keby tieto dohody
ľudia poznali, potom by určite alebo proavdepodobne
neorganizovali petície v takých záležitostiach,
ktorých realizáciu naše medzinárodné
záväzky neumožňujú. A je dobre,
že to tak robia.
Prijatie Listiny základných práv a slobôd
je bezpochyby významnou udalosťou, tak ako to správa
uvádza. Zároveň však veľmi tvrdo
kritizuje, že bol zrušený zákon 144/68
Zb. o národných menšinách a venuje jej
príliš veľa priestoru z tridsiatichtroch strán
na štyri a pol strany. Nemáme v úmysle sa zastávať
starého ústavného zákona, ktorému
sa dá všeličo vytknúť hlavne to,
že taxatívne vymenovával úradne uznávané
národnosti v tejto republike, najväčšiou
jeho chybou však bolo to, že sa nikdy neuviedol do života
a za 23 rokov jeho platnosti sa nestihli vydať vykonávacie
zákony. Dúfajme, že tento osud nepostihne aj
našu Listinu základných práv a slobôd.
Nemôžeme si však odpustiť jednu poznámku.
Zrušením ústavného zákona 144/68
Zb. sme zrušili tu v tejto sieni jediný zákon,
ktorý deklaroval, že tento štát je štátom
nielen Čechov a Slovákov, ale aj tu žijúcich
národností. Dnes taký zákon nemáme.
Nepochybujeme o tom, že federálna vláda má
dobré úmysly a chce uspokojivo samozrejme v rámci
svojich obmedzených možností, riešiť
problém národných a etnických menšín.
Chápeme aj to, že je to dlhodobý proces a nie
jednorázový akt. Kvitujeme skutočnosť,
že sa pre rokom začali spracovávať zásady
politiky vlády ČSFR k národným menšinám,
dokonca v spolupráci s predstaviteľmi týchto
národných menšín, ale rozhodne nemôžeme
byť spokojní s tým, že si vláda
doteraz nenašla čas na prerokovanie a prijatie týchto
zásad, aj keď na to už veľa času
nemá.
Podobne to vyzerá aj s Listinou základných
práv a slobôd, ako som to spomenul. Bola schválená
pred rokom, ale o vykonávacích zákonoch sa
dodnes nehovorí. Na Slovensku prijatý zákon
o úradnom jazyku sa za vykonávací zákon
k Listine považovať nedá a to nielen preto, že
bol prijatý ešte pred Listinou.
Zlé meno v zahraničí a stále väčšie
starosti doma nám robí vzrastajúca rasová
neznášanlivosť a antisemitizmus. Pri hodnotení
tejto kapitoly si môžeme najviac uvedomiť, že
prerokovávaná správa je dielom troch autorov.
Podpredseda vlády, pán doktor Mikloško nás
presviedča a musím dodať že úspešne
- o tom, že sa nemôžeme nečinne pozerať
na to, čo sa deje u nás. Citujem: "Pouličné
stretnutie jednej skupiny s inou skupinou obyvateľstva ČSFR",
tak nazýva správa skinheadov a považuje za
alarmujúcu činnosť alebo nečinnosť
bezpečnostných zložiek a ďalších
orgánov činných v trestnom konaní
a s určitou dávkou zjednodušenia označuje
ich postup za neadekvátny.
Druhý predkladateľ - pán generálny prokurátor
nás síce informuje o tom, že výskumná
úloha o príčinách konfliktov s rasistickým
podtextom, spracovaná v Inštitúte kriminológie
a sociálnej prevencie konštatuje, že ideológia
hnutia skinhead je možné zaradiť medzi ideológie
fašistického typu a že je dokázané
pomerne tesné spojenie tohto hnutia so Združením
pre republiku - Republikánskou stranou - a že sa prejavujú
snahy o vytvorenie jednotnej a celoštátne koordinovanej
siete. Veľmi zle tu znie. Ale zároveň nás
presvieča o nutnosti uvážlivého postupu
a nepreháňaní represií, aby sa neprerušil
dialóg s týmto hnutím, v dôsledku ich
prechodu do ilegality. Komentovať to nemienime, musíme
al upozorniť na to, že nás nepresvedčil
o správnosti zvoleného postupu.
Daj Bože, aby nemal pravdu federálny minister vnútra
Ing. Ján Langoš, ktorý síce nie v tejto
správe ktorú prerokovávame, ale v jednom
interview povedal - ospravedlňujem sa za nepresnosť
sitátu - že sa nám len zdá, že
toto hnutie je zamerané na rómov a farebných
cudzincov, v skutočnosti je zamerané proti nám
všetkým. Považujeme za chvályhodné,
že ako slovenská tak aj federálna vlády
už prijala zásady svojej politiky k rómskej
menšine. Vzhľadom k tomu, že materiál nepoznáme,
môže vzniknúť otázka, do akej miery
boli využité námety a pripomienky tých,
ktorých sa to týka.
Vážené dámy a páni, pojem ľudské
práva je podľa medzinárodnej definície
veľmi široký. To, o čom sme sa dočítali
v predloženej správe je len časťou toho.
Je to možno aj naša vina, že sme nie dostatočne
presne a včas definovali zasadanie, ale myslíme
si že aj cez tieto objektívne okolnosti tam niečo
chýba,a bolo by to treba doplniť. Dovolím si
trochu protirečiť názoru pána spravodajcu.
Ako príklad je možné uviesť oblasť
napríklad dodržiavanie práv žien, detí,
hendikepovaných spoluobčanov alebo napríklad
hodnotenie z hľadiska dodržiavania záväzných
medzinárodných dohôd.
Zhrňujúc doteraz uvedené, dovolíme
si predložiť návrh našej komisie na uloženie
opatrenia uznesenia Federálneho zhromaždenia, prijatom
k prerokovávanej správe. Dostali ste to dnes do
lavíc. Je tam jedenásť bodov, nebudem to čítať
vzhľadom k tomu, že to máte v laviciach. Preto
tým aj končím. Za podporu nášho
návrhu a za vašu trpezlivosť vám pekne
ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem poslancovi Gémesimu.
Má to byť včlenené do správy
alebo do uznesenia? (Poslanec SN K. Gémesi: Do uznesenia.)
Ďalej sa prihlásil poslanec Josef Pernica, stanovisko
klubu ľavicových klubov poslancov KSČM. Pripraví
sa pán poslanec Boros.
Poslanec SN J. Pernica: Vážený pane předsedající, vážené Federální shromáždění, klub levicových poslanců KSČM pozitivně oceňuje skutečnost, že zpráva o dodržování lidských práv v ČSFR byla Federálnímu shromáždění předložena. Na druhé straně musíme kriticky konstatovat, že pojetí zprávy a především její obsahové zaměření nesplňuje to, co jsme od ní očekávali.
Zabývá se nahodilými problémy náhodně
vybranými. Nepředstavuje skutečné
priority v celé šíři problematiky lidských
práv a v některých případech
se zabývá otázkami spadajícími
spíš do oblasti bezpečnostní.
Domníváme se, že zejména první
zpráva tohoto charakteru nepochybně postrádá
důsledně systémový přístup
k jejímu zpracování tak, aby na základě
analýzy rozhodujících problémů
mohlo být Federálnímu shromáždění
předloženo doporučení východisek.
Očekávali jsme, že bude předložena
charakteristika a zhodnocení situace v rozhodujících
oblastech občanských, politických, hospodářských,
sociálních a kulturních práv.
Domníváme se, že při zpracování
zprávy bylo možné vycházet z pojetí
dokumentů, které každoročně vypracovává
řada mezinárodních organizací a jejich
orgánů, například komise OSN pro lidská
práva, Mezinárodní organizace práce,
politická komise Evropského parlamentu a další.
Tyto dokumenty analyzují problematiku dodržování
lidských práv v celé šíři
a je tedy možné je s úspěchem využít
jako předlohu.
Dovolte mi, abych upozornil aspoň na některé
rozhodující problémy a nedostatky zprávy.
Toto Federální shromáždění
přijímá řadu zákonů
a rozhodnutí, které se více či méně
lidských práv dotýkají. Abychom předcházeli
konfliktům s domácími a mezinárodními
subjekty, je nezbytné vyloučit případy,
kdy některá ustanovení těchto zákonů
nejsou v souladu s mezinárodními normami, ke kterým
ČSFR přistoupila. Vycházíme přitom
z toho, že nadřazenost mezinárodních
norem jsme přiznali v Listině základních
práv a svobod vyhlášené našim Federálním
shromážděním před rokem.
Zvláště aktuální je tento požadavek
nyní, kdy jsme před několika dny rozhodli
o přistoupení k Evropské úmluvě
o ochraně lidských práv a svobod a akceptovali
kompetence Evropské komise lidských práv
a soudů ve Štrasburku.
Je všeobecně známo, že už v uplynulých
měsících po příjetí
některých problematických právních
dokumentů dostal Evropský parlament a tato komise
upozornění na nesoulad československých
zákonů s některými evropskými
a dalšími mezinárodními úmluvami.
Jen z důvodů dosavadní nekompetence se tyto
orgány touto problematikou v ČSFR dosud nezabývaly.
Považujeme za nezbytné, aby Federální
shromáždění právě ve zprávách
takového charakteru jako máme před sebou,
bylo o těchto problémech otevřeně
informováno.
Ve zprávě by rozhodně neměla chybět
informace o tom, že příslušné orgány
Mezinárodní organizace práce se zabývají
možným porušováním Úmluvy
č. 111 o zákazu diskriminace v zaměstnání
a povolání, nebo že významná
mezinárodní organizace Amnesty International se
vyjádřila v souvislosti s § 260 Trestního
zákona ČSFR, že by byla velice znepokojena,
pokud by byl někdo stíhán za nenásilné
vyjadřování svého politického
názoru.
Podle námětu místopředsedy vlády
pana Mikloška, který podporujeme, by se předkládání
zpráv k problematice lidských práv mělo
stát pravidlem. Tím spíš by předložená
zpráva měla obsahovat důvody, proč
v garanci některých práv zaostáváme
za mezinárodními standardy vyjádřenými
v takových normách jako jsou Všeobecná
deklarace lidských práv, mezinárodní
pakty, úmluvy a doporučení Mezinárodní
organizace práce, Evropská úmluva apod.
Zřejmě by bylo potřebné vyjádřit
problémy v souvislosti s garancí sociálních
práv s podmínkami, které jsme přijali
vůči Mezinárodnímu měnovému
fondu. Bylo by užitečné v porovnání
s úrovní zabezpečení lidských
práv v nejvyspělejších demokraciích,
jako jsou Švédsko, Švýcarsko, Finsko a
další, kde jak známo je i větší
podíl občanů na vlastní tvorbě
garancí a vyjádření lidských
práv a svobod.
Nevidím důvod, aby zpráva nemohla otevřeněji
informovat o příčinách, proč
v současné době není možné
garantovat plný rozsah práv v oblasti sociální
a ekonomické. Mám na mysli mimo jiné i úmluvu
Mezinárodní organizace práce o minimálních
normách sociálního zabezpečení
a úmluvu téže organizace o problematice nezaměstnanosti
a podpoře zaměstnanosti.
Za závažný nedostatek předložené
zprávy považujeme skutečnost, že zcela
postrádá vyhodnocení, nakolik se náš
právní řád vypořádal
s formulací uvozovacího ústavního
zákona k Listině základních práv
a svobod č. 23/91, která stanoví, že
mezinárodní smlouvy o lidských právech
a základních svobodách, pokud je ČSFR
ratifikovala a vyhlásila, jsou na jejím území
obecně závazné a mají přednost
před zákonem.
Stejně tak československé ústavní
zákony i jiné zákony a předpisy, jejich
výklad a používání musí
být v souladu s Listinou základních práv
a svobod, popřípadě musí být
uvedeny do souladu s ní do konce roku 1991. Ještě
jednou bych chtěl zdůraznit, že zprávy
vlády v této oblasti by měly být systémové,
otevřeného a nic nezakrývajícího
charakteru. Při takovém postupu by mohly být
nejen signálem k nápravě nedostatků,
ale i užitečným přínosem pro
zdokonalování právních aktů.
Tyto základní předpoklady předložená
zpráva postrádá a klub levicových
poslanců KSČM ji proto nemůže podpořit.
Doporučujeme, aby si Federální shromáždění
svým usnesením vyžádalo předložení
nové zprávy vlády ČSFR, která
bude v celé šíři analyzovat problematiku
a doporučí i potřebná řešení.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem poslancovi Pernicovi, slovo
má poslanec Boros, pripraví sa poslankyňa
Šormová.
Poslanec SN Z. Boros: Vážený pán predsedajúci,
vážené prítomné kolegyne, kolegovia,
politické hnutie Koexistencia - Spolužitie s uspokojením
hodnotí fakt, že správa o dodržaní
ľudských práv bola vypracovaná a predložená
na pléne najvyššieho zákonodarného
zboru. Podporujeme návrh, aby tradícia pravidelných
bilančných správ o pôsobení
štátnych orgánov v oblasti dodržiavania
základných ľudských práv bola
naďalej praktikovaná.
Ideu úvodnej kapitoly, ktorá vyúsťuje
v názor, že reálne hodnotenie stavu a dodržiavania
ľudských práv v ČSFR závisí
na kritickom a zároveň uváženom prístupe
k realitám tohto štátu a na aktivitách
každého z nás, považujeme za veľmi
výstižnú.
Správa sa vyjadruje v kladnom zmysle o miere úspešnosti
postavenia základov demokratického právneho
štátu, čo je realizované postupným
znižovaním počtu tých zákonných
noriem, ktoré všeobecné deklarácie jednotlivých
článkov Listiny základných práv
a slobôd dopĺňajú o výkonné
legislatívne predpisy.
Z nášho hľadiska pokračuje však táto
tendencia málo uspokojivo. Snáď sa jedná
o to, že správa vychádza z názoru a
zo skúsenosti zo súčasného obdobia
a nedávne obdobia do potvrdzujú, že štát
by mal mať aspoň minimálnu iniciatívu
k vytvoreniu koordinačného článku
na úrovni federácie.
Tento náš názor pramení z toho, že
len dva - a to bod šesť a sedem - zo siedmych hlavných
úloh Úradu vlády ČSFR na rok 1991,
teda minulého roku boli v širšej miere presadzované.
Ostatné úlohy boli uvádzané do praxe
veľmi ťarbavo.
Vážené Federálne zhromaždenie,
dovolím si pripomenúť, že z vyššie
uvedeného vyplýva, že zo zámerov vlády
zostáva ešte veľmi veľa realizovať
a to aj z toho dôvodu, že postavenie národných
a etnických menšín sa nezdá byť
lepšie než za posledných štyridsať
rokov. Práva národných a etnických
menšín sú objasnené na šiestich
stranách správy. V podstate správne sa to
zdôvodňuje zrušenie ústavného
zákona č. 144/1968 Zb. o postavení národnostnom,
avšak tvrdenie, že prijatie Listiny základných
práv a slobôd znamenalo právnu kodifikáciu
základného východiska zmeny v prístupe
štátu k ochrane jeho občanov,ktorí tvoria
národné a etnické menšiny je stále
otáznikom z hľadiska medzinárodných
dokumentov KBSE a hlavne záverečného dokumentu
o ľudskej dimenzii z Kodane 1990.
Nemôžeme súhlasiť ani s tým, že
nastala podstatná zmena filozofie prístupu štátu
k ochrane práv príslušníkov menšín,
keď stále je ešte v platnosti ústavný
zákon č. 143/1968 Zb., podľa ktorého
štátotvorným činiteľom sú
výlučne občania českej a slovenskej
národnosti.
Správa sa veľmi podrobne zaoberá aj extrémnymi
javmi neznášanlivosti a antisemitizmu. Na tieto javy
naše hnutie už skôr upozorňovalo a teraz
sa naše obavy z rastúcej intolerancie, šovinizmu
a prejavov hnutí, ktoré používajú
fašistické prvky, opätovne stupňujú.
Z kriminálnych, súdnych a štatistických
údajov správa vyvodzuje, že dôraz je
kladený na prevenciu a potieranie týchto negatívnych
javov. Sústrediť sa na prevenciu a na potieranie týchto
spoločensky skutočne nebezpečných
javov považujeme za veľmi správne a potrebné.
Čo však chýba, je problém nevyhodnocovanie
utajeného šikanovania a prekračovanie právomocí
vereného činiteľa, ktoré sa dotýkajú
častejšie menšín a ktoré v doterajšej
praxi nebolo možné súdne stíhať.
Aj cez uvedené nedoriešené problémy
je prednesená správa sľubným začiatkom
dlhej cesty k plnej realizácii ľudských práv
v našom štáte. Kladie to veľký dôraz
na výchovu k ľudským právam a to je
pre nás najdôležitejším momentom.
Dúfame teda, že nielen náš parlament,
ale aj federálne a republikové vlády urobia
všetko, aby táto výchovná činnosť
bola čo najskôr zahájená na školách,
v armáde aj v ďalších organizáciách,
ktoré majú masový charakter. Sme totiž
hlboko presvedčený, že bez zásadného
pretvorenia zmýšľania všetkých našich
občanov a hlavne mládeže na tolerantné
a veľkorysé myslenie nedosiahneme vytýčené
ciele v oblasti ľudských práv a v súvislosti
s tým, ani skutočného pocitu domoviny každého
občana ČSFR.
Záverom môjho vystúpenia mi dovoľte jednu
poznámku. pri koncipovaní svojho príspevku
som ešte nemal možnosť sa zoznámiť
s návrhom parlamentnej komisie pre ľudské práva
a menšiny, ani s návrhom poslaneckého klubu
Občianskeho hnutia.
Podporujeme niektoré návrhy klubu Občianskeho
hnutia a návrh opatrenia do uznesenia do Federálneho
zhromaždenia vypracované parlamentnou komisiou pre
ľudské práva a menšiny v plnom znení.
Ďakujem za pozornosť.

