Poslanec SN V. Moric: To bola rečnícka otázka.
Keď chcete, môžete to vziať ako procedurálny
návrh. Nedávam ho dvakrát, je to tam zapísané.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ja som si ho nezapísal, takže
to ani nemôžem prečítať. Pokiaľ
to sťahujete, nedávam hlasovať. (Výkřiky
ze sálu: Nestahuje, hlasovat.)
Ešte pán poslanec Roubal.
Poslanec SN M. Roubal: Za poslanecký klub ODÚ som
sa chcel vyjadriť k predchádzajúcim dvom hlasovaniam.
Vzhľadom na časový aspekt tejto schôdze
sme ich považovali za zmätkové a z toho dôvodu
je problém hlasovať aj o návrhu pána
Morica, pretože nemôžeme hlasovať alebo dosť
problematicky môžeme tak, ako by sme chceli. (Hlasy
z pléna: Proč?)
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Navrhujem, aby sme ešte
dnes prerokovali, čo prerokovať môžeme
a takto aby slušne skončila snemovňa svoju
činnosť. Prosím, ešte pán poslanec
Batta.
Poslanec SN I. Batta: Pretože vystupujem dnes po prvýkrát,
osvojujem si návrh pána poslanca Morica, na základe
ktorého navrhujem, aby sa celoplošne zverejnili spolupracovníci
ŠtB. (Smích v sále.)
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Pán poslanec Kostya má faktickú
poznámku.
Poslanec SN L. Kostya: Pane předsedající,
byl bych rád, abyste mi objasnil v rámci jakého
bodu budeme o tomto bodě pana poslance Batty hlasovat.
V rámci jakého bodu? Ani procedurální
návrh o hlasování nemůže být
v rámci bodu, který neprobíhá. Nezlobte
se na mě, ale z jednacího řádu už
se tady začíná dělat trhací
kalendář. Není to důstojné.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Pán poslanec Kostya, ešte som
nedal o ničom hlasovať, len som si vypočul
návrh, tak isto ako vy všetci. Predsa len by som navrhoval,
aby sme pokračovali v našom rokovaní tak, ako
sme to mali predložené. Ešte pán poslanec
Kapusta.
Poslanec SL M. Kapusta: Vážení kolegovia, vidím
nemožnosť ďalšieho postupu a dávam
procedurálny návrh. Akonáhle dáme
hlasovať o zákonoch, ktoré by sa mali prerokovať,
minimálne jedna snemovňa nebude uznášaniaschopná.
Dávam procedurálny návrh, aby bola prerušená
spoločná schôdza, aby sa stretlo politické
grémium a o 12. hodine aby pokračovala schôdza
jediným bodom, ktorý politické grémium
prijme. Inak nie som presvedčený, že táto
snemovňa je schopná dnes ešte niečo
prijať.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Dávam hlasovať o procedurálnom
návrhu. Bol daný procedurálny návrh,
aby bolo rokovanie ukončené a posledným bodom
bola reč predsedu parlamentu. (Hluk v sále a výkřiky.)
Alebo prosím pána poslanca Kapustu.
Poslanec SL M. Kapusta: Nedával som, pán predsedajúci,
návrh na ukončenie rozpravy, dal som procedurálny
návrh na prerušenie rozpravy, aby sa stretlo politické
grémium a o 12. hodine by spoločná schôdza
pokračovala bodom, pravdepodobne jediným, na ktorom
sa politické grémium zrejme dohodne.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Dávam hlasovať
o procedurálnom návrhu. Prosím, kto má
faktickú poznámku? Prosím pána poslanca
Stomeho, aby si sadol, aby sme mohli hlasovať. Ďakujem,
máme kvórum. Budeme hlasovať o procedurálnom
návrhu pána poslanca Kapustu.
Kto je pre tento návrh, nech hlasuje!
(Hlasování: 11.38)
(SN 37, SL 52)
Kto je proti?
(SN 7, SL 5)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN 32, SL 20)
Ďakujem. Snemovňa národov: tridsaťsedem,
sedem, tridsaťdva. Snemovňa ľudu: päťdesiatdva,
päť, dvadsať.
Tento návrh snemovne neprijali.
Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním
o návrhu zákona o ČSD - tlač 1371
a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov
- tlač 1521. Prosím spravodajcu pána Vrchovského
a pána Slámu, aby prišli do spravodajskej lavice.
Rovnako tak aj predkladateľ pán Honner a pán
poslanec Valtr.
Prosím poslancov, aby sa dostavili do miestnosti, aby sme
mohli hlasovať.
Vidím, že tu nie je politická vôľa
ďalej v parlamente pracovať, skutočne nie je
tu politická vôľa a navrhoval by som, aby sme
pokračovali bodom Záverečná správa
o činnosti komisie poslancov pre prípravu novej
Ústavy ČSFR - tlač 1512.
Bod programu 44: Závěrečná zpráva
o činnosti komise poslanců pro přípravu
nové Ústavy ČSFR (tisk 1512).
Komisia bola ustanovená na 6. spoločnej schôdzi
snemovní dňa 16. septembra 1990. Predsedom bol zvolený
pán poslanec Alexander Dubček. Správa bola
predložená písomne (tlač 1512) a pán
predseda Alexander Dubček doplní správu,
prípadne podá výklad. Prosím, slovo
má pán Alexander Dubček.
Předseda FS A. Dubček: Vážené
kolegyne a kolegovia! Budem stručný. Vychádzajúc
práve z toho, že ústavná komisia predložila
Federálnemu zhromaždeniu písomnú správu.
Pred dvoma rokmi sme predpokladali, že Federálne zhromaždenie
prijme novú Ústavu a národné rady
schvália tiež Ústavy republík. Nestalo
sa tak. Zo správy je to tiež vidieť. Skutočnosť,
že nebola prijatá nová Ústava ČSFR,
je neúspech, ktorý má do určitej miery
príčinu v tom, že sme zrejme nedocenili, že
doba dvoch rokov je v období transformácie celej
spoločnosti veľmi krátka na to, aby boli vyriešené
všetky ústavné otázky, ktoré
svojou povahou sú veľmi zložité.
Hlavná príčina však spočíva
v tom, že na rokovaniach predsedníctiev politických
strán a hnutí ako aj predsedníctiev národných
rád, nebola dosiahnutá dohoda o zásadách
štatutárneho usporiadania a v tom, čo sme na
politických grémiách dohodli v Kroměříži,
vychádzajúc z vypracovania návrhu zmluvy.
Z tejto skúsenosti vyplýva poučenie, že
prípravu novej Ústavy možno úspešne
dovŕšiť len vtedy, keď najskôr bude
dosiahnutá dohoda o zmluve, o štátoprávnom
usporiadaní a politická dohoda medzi rozhodujúcimi
stranami, zastúpenými v parlamente ako federálnom,
rovnako tak v národných.
Ako som už povedal, nepodarilo sa splniť úlohu,
ktorú sme považovali za hlavnú. Neznamená
to však, že neboli dosiahnuté pozitívne
výsledky. Dovoľte povedať aspoň poldruhaminútový
výklad.
Pracovná skupina expertov, ktorá bola zriadená
predsedníctvom Federálneho zhromaždenia, ako
aj ústavná komisia poslancov, ktorú schválilo
Federálne zhromaždenie, sa zaslúžili o
to už dňa 9. februára 1991. Schválili
Listinu základných práv a slobôd,
ktorá sa nepochybne stane neodkladnou súčasťou
budúcej Ústavy. Tento ústavný akt
má prvoradý význam pre budovanie právneho
štátu, rovnako ako ústavný zákon
o Ústavnom súde ČSFR a novela hlavy 8 Ústavy
ČSFR, ktorá sa týka súdov a sudcov.
Pozitívnym výsledkom práce ústavnej
komisie je, že koncom augusta 1991 bol dokončený
pracovný návrh Ústavy ČSFR, ako je
to aj uvedené v písomne predloženej správe.
Ako je známe, iniciatívna skupina poslancov predložila
Federálnemu zhromaždeniu k prerokovaniu ústavný
návrh zákona, ktorý upravuje postavenie Federálneho
zhromaždenia, hlavy štátu a výkonnej moci.
Bohužiaľ, táto novela nebola Federálnym
zhromaždením schválená.
Myslím, že návrh Ústavy ČSFR,
ktorý bol vypracovaný, má takú kvalitu,
že v budúcom volebnom období Federálne
zhromaždenie a jeho orgán budú môcť
nadviazať na túto vykonanú prácu. Preto
bola predložená aj písomná správa,
z ktorej je vidieť, že poslanecké kluby dostali
pracovný návrh ústavy a z ktorej je tiež
vidieť, že práve pre politické nezhody
aj medzi koaličnými partnermi aj ostatnými
nebola dosiahnutá zhoda k tomu, aby bolo možné
dosiahnuť takú dohodu, aby boli prijaté aspoň
tri hlavy Ústavy, ako sme to navrhli Federálnemu
zhromaždeniu. Nebolo to schválené, práca
komisie však je predložená a budúce Federálne
zhromaždenie na túto prácu môže
nadviazať.
Preto nenavrhujeme žiadne iné uznesenie, len vziať
správu ústavnej komisie Federálneho zhromaždenia
na vedomie. Ďakujem. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Ďakujem. Prihlásil sa pán
predseda Snemovne národov, pán Šútovec.
Předseda SN M. Šútovec: Mám procedurálny
návrh. Navrhujem, aby k tomuto bodu nebola vedená
rozprava.
Předsedající místopředseda
FS K. Viktorín: Má niekto iný názor?
Navrhujem, aby snemovne vzali správu na vedomie bez hlasovania.
(Poznámka redakce: usnesení FS č.366, SN
č.557, SL č.525)
Ďalej máme Záverečnú správu
vyšetrovacej komisie pre ľudské práva
a menšiny Federálneho zhromaždenia - tlač
1528.
Slovo má predseda vyšetrovacej komisie, pán
poslanec Karol Gémesi. Súčasne odovzdávam
vedenie snemovne pánu prvému podpredsedovi Zdeňkovi
Jičínskému.
(Řízení schůze převzal první
místopředseda FS Z. Jičínský.)
Poslanec SN K. Gémesi: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
vážené Federálne zhromaždenie!
Federálnemu zhromaždeniu sa dosť často
vytýkalo, že nereaguje na názory voličov.
V prípade hladovky pána Marečka však
toto ctené zhromaždenie urobilo výnimku, vzalo
na seba vyriešenie problému, ktorý už
predtým mnohých popálil. Presnejšie
- nie na seba, ale uložili to parlamentnej komisii pre ľudské
práva a menšiny, ktorá bola vytvorená
pre úplne iné účely. Táto nevďačná
úloha nám zabrala skoro tri mesiace a pritom určite
možno oprávnene kritizovať výsledok, ktorý
ste v utorok obdržali vo forme záverečnej správy.
Dobrá snaha všaj nie vždy stačí,
nestačia ani dohady, každé tvrdenie je treba
dokázať. bez dôkazov sú to len podozrenia,
ak nie ohováranie.
A práve so získavaním dôkazov sme mali
problémy, aj keď vyšetrovaná udalosť
sa odohrávala len pred troma rokmi. Platí to ako
pre vypočúvanie svedkov, tak pre archívne
dokumenty. V archíve Federálneho zhromaždenia
sme napríklad nenašli nič z dokumentov bývalého
predsedu Aloisa Indry. Vysvetlenie sme dostali od bývalej
sekretárky uvedeného pána:
Deň pred zrušením článku 4 Ústavy,
keď sa Alois Indra vzdal svojho mandátu, vydal príkaz
ku "generálnemu uprataniu" v miestnosti 540 a
540 A, presnejšie k tomu, aby všetky papiere, ktoré
sa v týchto miestnostiach nachádzali, boli dané
do igelitových vriec, ktoré potom z budovy Federálneho
zhromaždenia niekam odviezli.
Síce tam vraj boli len neškodné veci, pretože
na dôležité po ich preštudovaní
obvykle napísal pán Indra skartovať.
Podobne to vyzeralo aj v archíve predsedníctva ÚV
KSČ. Na zasadnutiach sa ani zvukový, ani stenografický
záznam nerobil, prísne zachovávali anonymitu
tohto kolektívneho orgánu. Publikovali sa len uznesenia
a archivovali sa len programy a prerokovávané materiály.
Zoznam svedkov sme zostavili tak, aby sme mohli preveriť
všetky možné inštitúcie, ktoré
by po odbornej stránke mohli prichádzať do
úvahy pri spracovaní návrhu zákonného
opatrenia predsedníctva Federálneho zhromaždenia.
Vypočúvali sme pod sankciou trestného postihu
v prípade krivej výpovede a aj tak sú výsledky
vypočúvania úbohé. Pritom bolo jasné,
že keby niekto nejakú účasť bol
priznal, podľa platných zákonov sa mu nič
nemôže stať. Na druhej strane v prípade
krivej výpovede môže byť postih až
neúmerne tvrdý. A predsa nič. Väčšina
si nič nepamätala. Je viac možností: Buď
hovorili pravdu alebo sa báli tej "celospoločenskej
nálady", ktorá sa v tej dobe vytvorila. Ale
nevylučuje sa ani iná možnosť.
Na začiatku vyšetrovania sme si mysleli, že výsledkom
našej práce bude nejaký model alebo vzorový
technologický postup, uplatňovanie vedúcej
úlohy jednej strany. Výsledok to však nepotvrdil.
Získali sme dôkazy o tom, že v januári
1989 už mašinéria fungovala dosť zle. Prakticky
všetky odborné príslušné vykonávacie
alebo výkonné inštitúcie oficiálne
odmietli nápad straníckeho vedenia, tlmočeného
Aloisom Indrou. Namiesto plánovaných akcií
nastupuje stále častejšie improvizácia.
Skoro 250 ľudí stíhaných za účasť
na Palachovom týždni a túžba o ich "adekvátnom"
potrestaní núti, resp. inšpiruje určitých
ľudí v najvyššom straníckom vedení
porušiť alebo predbehnúť vlastné
uznesenie predsedníctva ÚV KSČ, ktoré
prijali na úpravu spolčovacieho a zhromažďovacieho
práva a na novelu tlačového zákona.
Našli doteraz neobvyklé, ale rýchle riešenie:
V piatom volebnom období (za štyri roky po druhýkrát)
siahnuť k inštitútu zákonného opatrenia
Federálneho zhromaždenia a namiesto doteraz prakticky
výlučne používaných vládnych
návrhov použili tzv. poslaneckú iniciatívu.
Legislatíva vlády v prípade zákonného
opatrenia predsedníctva Federálneho zhromaždenia
zostala mimo proces príprav.
Poslaneckú iniciatívu využili v V. volebnom
období po druhýkrát. Po prvýkrát
to bolo v prípade prijímaní zákona
o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch. Všetko
ostatné bolo vládnym návrhom. Neznamená
to však skutočnú účasť poslancov,
tí sú potrební len pri odsúhlasovaní
návrhov, ktoré sa namiesto dobre osvedčeného
mechanizmu uplatňovania vedúcej úlohy začínajú
realizovať nejakým divným mechanizmom "urob
si to sám". Nastáva zaujímavá
situácia. Legislatíva federálnej vlády,
Generálnej prokuratúry, súdy, príslušné
ministerstvé, dokonca aj legislatíva Federálneho
zhromaždenia sú proti ďalšiemu zostrovaniu
reštrikčných opatrení, na druhej strane
opozícia dostatočne nahlas a včas upozorňuje
na to, čo sa chystá, ale parlamentom to predsa nepohne.
S výnimkou jedného poslanca všetci bez diskusie
schvália zákonné opatrenie predsedníctva
Federálneho zhromaždenia č. 10/1989 k tzv.
ochrane verejného poriadku.
Čo sa následku tohto rozhodnutia týka, dovoľte
citovať z prehľadu, ktorý sme získali
z Generálnej prokuratúry. "Na základe
tohto zákonného opatrenia vzniklo 141 nápadov
celkom v Českej republike, na Slovensku ani jeden. Z týchto
141 najviac bolo v Brne 53. Na druhom mieste je Hradec Králové
27 a Praha-mesto je až na treťom mieste. Z tých
141 - 84 sa dostalo do takého stavu, že bol daný
návrh na trestné stíhanie alebo priestupkové
konanie."
Nakoniec tri body zo záveru správy.
Zhrňujúc výsledky šetrenia komisia konštatuje:
1. Všetko nasvedčuje tomu, že iniciátorom
a autorom zákonného opatrenia predsedníctva
Federálneho zhromaždenia bývalej ČSSR
č. 10/1989 Zb. k ochrane verejného poriadku bolo
predsedníctvo ÚV KSČ. Vzhľadom na oficiálny
odmietavý prístup prakticky všetkých
odborných príslušných inštitúcií,
zrežírovalo a zrealizovalo si to samo využívajúc
iniciatívu člena predsedníctva ÚV
KSČ a predsedu Federálneho zhromaždenia Aloisa
Indru.
2. Zákonné opatrenie vtedajšieho predsedníctva
Federálneho zhromaždenia č. 10/1989 k ochrane
verejného poriadku bolo už v dobe prijatia protiústavné
a bolo v rozpore s platnými medzinárodnými
záväzkami Československa.
3. Poslanci Federálneho zhromaždenia ČSSR,
ktorí odsúhlasili zákonné opatrenie,
nesú za toto morálnu a politickú zodpovednosť.
Vážené Federálne zhromaždenie!
Ďakujem vám za trpezlivosť a žiadam vás
zdvorilo o prijatie návrhu uznesenia, ktoré sa nachádza
na poslednej strane predloženej správy.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji panu poslanci
Gémesimu jako předsedovi komise.
Prosím, hlásí se někdo do rozpravy
k této věci?
Pan poslanec Kulan.
Než dojde, chci jenom říci sdělení
pro poslance.
Redaktoři Stanislav Benda a Jan Kulhavý vydali knihu
Dva roky pro budoucnost, 99 parlamentních rozhovorů.
Proti původnímu očekávání
se stalo, že kniha není v dostatečném
množství teď k dispozici, ale bude do 14.30 hodin.
Prosím ty poslance, kteří o ni mají
zájem, nechť vyčkají do 14.30 hodin,
pak bude kniha k dispozici. Pane poslanče, máte
slovo.
Poslanec SN P. Kulan: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, milé
dámy, vážení páni! Vypočuli
sme si veľmi podrobnú a obsiahlu správu vyšetrovacej
komisie k tomuto bodu a ja som v celej tejto správe nenašiel
ani jednu jedinú zmienku o tom, že by na vypracovaní
tejto zákonnej normy mal aj čo najmenší
podiel terajší premiér Marián Čalfa.
Z tohto prostého dôvodu chcem poprosiť pani
kolegyňu Kaplanovú, aby sa za svoje silno emotívne
televízne vystúpenie minimálne ospravedlnila.
To po prvé.
Po druhé: chcem vysloviť počudovanie nad tým,
že vlastne okolo tejto normy vznikol tak rozsiahly a tak
široký rozruch, ale napríklad zákonnej
norme z roku 1969, podobným spôsobom upravujúcej
ochranu verejného poriadku, ktorou bol odštartovaný
nechvalne známy normalizačný proces, doteraz
nikto nevenoval pozornosť.
Mrzí ma to o to viac, že táto zákonná
norma bola podpísaná naším predsedom
Federálneho zhromaždenia, pánom Dubčekom.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Prosím, kdo se dále
hlásí do rozpravy? Poslanec Mečl.
Poslanec SN J. Mečl: Nepochybně asi z jiných
důvodů než kolega Kulan pokládám
tuto zprávu za svým způsobem nezpůsobilou
k projednávání ve FS. Podle mého názoru
tato zpráva nenaplnila usnesení obou sněmoven,
které se týkalo především všech
náležitostí a okolností hladovky pana
Marečka.
Myslím si, že to bylo, a říkám
to zcela upřímně, neštěstím
pro tuto komisi, která se měla zabývat otázkou
lidských práv a národnostních menšin,
že jí byl svěřen tento úkol.
Mám spoustu výhrad ke způsobu, jak tato komise
postupovala, jak věci projednávala. Nebudu se o
tom šířit.
Na závěr bych jenom doporučoval sněmovnám,
aby tuto zprávu pominuly, aby ji neprojednávaly,
aby k ní nepřijímaly usnesení. Myslím,
že postačí, že ji vyslechly, že si
ji mohly přečíst.
Bohužel si asi novináři a ostatní všimnou
věty na straně 13. Kolega Gémesi tuto větu
ve svém úvodu jen parafrázoval. Tato věta
svědčí o nejasnosti, zmatku v přístupu
komise k celé záležitosti, protože nemyslím,
že jen pro právníka, ale pro každého
je věta, kterou vám nyní přečtu,
nepřijatelná.
Je to na straně 13 té části Poznatky,
kde se píše: "Převážná
většina vyslýchaných svědků
si na nic nepamatuje, nikdo nepřiznal ani autorství,
ani spolupráci na něm, dokonce ani to, že by
o tom byl něco věděl."
To je charakteristika výpovědi svědků.
Ne obviněných. Žádní obvinění
před touto komisí nebyli. Svědek má
určitý statut a podle tohoto statutu svědka
musí komise postupovat.
Upozorňuji ještě jednou - doporučuji
sněmovnám, aby tuto zprávu pominuly a nepřijímaly
k ní žádné usnesení.