Přítomno: | 67 poslanců zvolených v České republice |
67 poslanců zvolených ve Slovenské republice |
Omluveni poslanci:
Arnošt, Bureš, Jičínský, Kaplanová,
Lux, Ovčačíková, Sokol, Šolc
Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:
Čalfa, Dubček, Mečiar, Miklós, Molnár,
Slota, Sýkora, Šebej
Předseda SN M. Šútovec: Vážená
Snemovňa národov, vážené poslankyne,
vážení poslanci, otváram 3. samostatnú
schôdzu Snemovne národov a všetkých vás
srdečne vítam.
V zasedacej sieni je v tejto chvíli 86 poslancov.
Môžem konštatovať, že podľa článku
40 odst. 2 Ústavného zákona o československej
federácii je Snemovňa národov schopná
uznášať sa.
Predsedníctvo Snemovne národov vám podľa
§ 78 písm. b) Zákona o rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia predkladá tento návrh programu
schôdze.
1. Návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Snemovne
národov z funkcie člena Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia.
2. Voľba predsedu výborov Snemovne národov.
3. Uvoľnenie poslancov z výborov a voľba poslancov
do výborov Snemovne národov.
Pýtam sa, či sú nejaké pripomienky
k predloženému návrhu programu? Nevidím,
ani nepočujem.
O návrhu programu schôdze môžeme teda
hlasovať. Budeme hlasovať veřejne - zdvihnutím
ruky a stlačením tlačidla hlasovacieho zariadenia.
Kto súhlasí s predloženým návrhom
programu dnešnej schôdze Snemovne národov, nech
zdvihne ruku a stlačí tlačítko.
(Devadesát tři.) Deväťdesiatri.
Ďakujem.
Kto je proti? (Nikdo.) Nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? (Dva.) Dvaja.
Ďakujem.
Konštatujem, že Snemovňa národov schválila
program dnešnej samostatnej schôdze.
(Poznámka redakce: usnesení SN č. 100).
Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime
k prvému bodu programu, ktorým je
Návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Snemovne
národov z funkcie člena Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia
Vážená snemovňa, ako iste viete, na
7. spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne
národov 30. októbra t.r. bola predložená
žiadosť skupiny 76 poslancov Federálneho zhromaždenia
o okamžité odvolanie poslanca Snemovne národov
Víťazoslava Morica z funkcie člena Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia.
Ak dovolíte, prečítal by som text.
My, poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR,
zvolení v Slovenskej republike bez rozdielu politickej
príslušnosti žiadame v zmysle Rokovacieho poriadku
Federálneho zhromaždenia
1. okamžité odvolanie poslanca Víťazoslava
Morica z Predsedníctva Federálneho zhromaždenia
2. žiadame Mandátový a imunitný výbor
Snemovne národov, aby podrobne prešetril činnosť
poslanca Morica a aby v súčinnosti s prokuratúrou
ČSFT postupoval v zmysle platných zákonov.
Túto žiadosť posúdilo 31. októbra
t.r. Predsedníctvo Snemovne národov a navrhlo jej
prerokovanie na najbližšej schôdzi snemovne. Súčasne
požiadalo výbor ústavnoprávny a výbor
mandátový a imunitný Snemovne národov
o stanovisko k výzve, ktorú 25. októbra 1990
v súvislosti s prerokúvaním návrhu
zákona o úradnom jazyku Slovenskej republiky podpísal
a verejne vyhlásil poslanec Snemovne národov Víťazoslav
Moric. So stanoviskami oboch výborov budete oboznámení.
Najskôr však prosím zástupcu poslancov,
ktorí predložili žiadosť o odvolanie poslanca
Morica z funkcie člena Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia, aby túto žiadosť odôvodnil.
Bude to poslanec Kulan.
Poslanec P. Kulan: Vážený pán
predseda, milé dámy, vážení páni
poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil predchádzajúci
návrh na odvolanie. Dôvodom tejto požiadavky
bolo vyhlásenie, ktoré pán poslanec Moric
podpísal a verejne predniesol 25. októbra 1990 na
protestnom zhromaždení konanom v bezprostrednej blízkosti
miesta, kde v tom čase zasadala Slovenská národná
rada. V tomto vyhlásení sa o.i. uvádza -
citujem: "Do času ustanovenia a nového slovenského
parlamentu sa necítime byť viazaní rozhodnutiami
terajšieho parlamentu. Pristupujeme k protestným akciám
na území celej Slovenskej republiky, vrátane
občianskej neposlušnosti." Namiesto komentára
odcitujem niekoľko v tejto republike platných zákonov.
Podľa § 1 odst. 4 zákona č. 85/1990 Zb.,
o práve petičnom, petícia nesmie vyzývať
k porušeniu Ústavy a zákonov ani násiliu
alebo hrubej neposlušnosti. Podľa § 1 odst. 5 zákona
č. 84/1990 Zb., o práve zhromažďovacom,
sú zakázané zhromaždenia v okruhu 100
m od budov zákonodarných zborov alebo od miesta,
kde tieto zbory rokujú.
Podľa § 164 Tr. zák., kto verejne podnecuje k
hromadnému neplneniu dôležitej povinnosti uloženej
podľa zákona, dopúšťa sa trestného
činu podnecovania.
Pri tejto príležitosti chcem niektorým našim
kolegom pripomenúť znenie poslaneckého sľubu,
ktorý v zmysle zákona č. 143/1968 Zb., článok
48 zložili. Podotýkam, že odmietnutie sľubu,
alebo sľub s výhradou má za následok
stratu mandátu. Citujem: "Sľubujem na svoju česť
a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike. Budem dbať vôle a záujmov ľudu
a riadiť sa Ústavou a ostatnými zákonmi
a pracovať k tomu, aby boli uvedené do života."
Chcem podotknúť, že pán poslanec sa protestného
zhromaždenia zúčastnil v čase zasadania
Federálneho zhromaždenia, ktorého je členom
a ktorého je podľa zákona o poslancoch Federálneho
zhromaždenia povinný sa zúčastniť.
Dovoľte, dámy a páni poslanci, aby som pripomenul
ešte niekoľko článkov platnej Ústavy
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky - a síce
článok 34 Ústavy: "Občania sú
povinní zachovávať Ústavu a ostatné
zákony." Článok 143 odst. 2) ústavného
zákona č. 43 z roku 68 Zb., "do doby prijatia
Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej
republiky riadia sa ústavné pomery týchto
republik ústavným zákonom a ostatnými
zákonnými predpismi. Zákony národných
rád a iné právne predpisy i orgánov
republík nesmú odporovať Ústave a ústavným
zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky."
Článok 1 odst. 5) ústavného zákona
č. 143 z roku 68 Zb., "Obidve republiky navzájom
svoju suverenitu a suverenitu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. Rovnako Česká a Slovenská republika
rešpektuje suverenitu národov republík a štátov."
Milé dámy a vážení páni,
dovoľte mi ešte pár slov k udalostiam posledných
dní v hlavnom meste Slovenskej republiky, v Bratislave.
Bol to jasný a špatne zorganizovaný pokus o
zvrhnutie legitímneho a demokraticky zvoleného slovenského
parlamentu, Slovenskej národnej rady a slovenskej vlády,
podľa vcelku jednoduchého scenára. Niekto sa
pokúsil schovať za morálny kredit jednak študentov
slovenských vysokých škôl a jednak študentov
ďalších stupňov niektorých škôl.
A vzbudiť v nich pocit, za nevyhnutnosť boja za vec
národnej cti. Jeho začiatkom mal byť štrajk
študentov, ktorý mal následovne vyvolať
rovnakú vlnu štrajkov z radov pracujúcich.
V závere tohto scenára malo nasledovať odstúpenie
vlády a slovenského parlamentu z vôle národa."
Nebola náhodou výzva pre zhromaždenie 25.10.1990
pred SNR práve začiatkom realizácie práve
tohto scenára, ktorý nevyšiel? Na toto si odpovedzte
sami.
Milé dámy a vážení páni
poslanci, pýtam sa, je toto koniec snahám o rozbitie
republiky? Áno, boj o jazykový zákon nebol
bojom len o zákon samotný, bola to snaha o mocenské
presadenie cieľov, ktoré už teraz verejne hovoria
o rozbití republiky ako o svojom konečnom politickom
cieli. Obávám sa, že toto nebude posledné
slovo týchto cieľov. Už dnes je snaha presadiť
do novotvoriacej sa ústavy Slovenskej republiky článok
o nadradenosti národního princípu nad princípom
občianskym. Táto tendencia sa jasne prejavuje aj
v heslách a vyhláseniach, ktoré denne pred
nedávnom ešte zneli na námestí Slovenského
národného povstania v Bratislave. Bohužiaľ,
práve tie tendencie sa pomerne často prejavujú
aj v hromadných oznamovacích prostriedkoch v Slovenskej
republike. Tu by som citoval niekoľko z nich; v slovenskom
denníku z 9.11.1990 v pasáži článku
Jozefa Janeka "Dr. Jozef Tiso - v národnej jednote
je sila" - citujem túto pasáž, ako bola
uvedená: "V národnej jednote je naše sila,
venovaného žilinskému manifestu v roku 1938
deklaroval v Žiline takmer všetkých slovenských
politických strán do strany jedinej - Hlinkovej
slovenskej ľudovej strany. Dr. Jozef Tiso, ako predseda autonómnej
slovenskej vlády 8. november vyhlásil za deň
národného zjednotenia. Slováci sa museli
zjednotiť ako celok. Prijatá bola rezolúcia,
ktorú v bratislavskom rozhlasu prečítal predseda
vlády Dr. Tiso. Týmto faktom prestáva pracovať
bratovražedný boj medzi Slovákmi a je to len
jedna strana a zjednotený slovenský národ.
Týmto sa splnili odveké túžby slovenského
národa."
Autor článku Jozef Janek aktuálne dodáva:
"Rezolúcia prijatá slovenským národom
pred 52 rokmi je aktuálna aj v dnešných časoch,
keď národ rozoštvávajú rozličné
kukučie hlasy, politické strany a skupiny bojujú
o moc." Tieto výstupy sú jednoznačné.
Autor sa vyslovuje za zjednotenie politických strán
do strany jednej a za zjednotenie slovenského národa,
aby sa tak predišlo bratovražednému boju. Ak
sa tu dnes demokratické sily vyslovujú proti riešeniu
sporov násilím, je jasné, kto tento boj začne
ak sa odmietne zjednotiť. Zjednotenie národa však
v národno-socialistickej podobe zažili už Nemci
za Hitlera, v internacionálo-proletárskej podobe
Rusi za Lenina a Stalina, my za Tisa a Gottwalda, Taliani za Mussoliniho.
Ten použil ako symbol pre zjednotenie talianskeho naroda
tesne pred druhou svetovou vojnou znak štátnej moci
Rímskej ríše - zväzok prútov, do
kterých bola zastrčená sekera. Má
to aj svoje pomenovanie - fašest. Tak sa zrodil pojem fašizmus.
Tým zábudlivejším treba už konečne
jednoznačne pripomenúť, že hlásanie
a propagaciu tejto ideológie Ústava ČSFR
zakazuje a je to trestné podľa zákona. Chcel
by som sa spýtať ešte na jeden fakt, a bol by
som rád, keby to zástupca Slovenskej národnej
strany v prípade možnosti vysvetlil, či práve
výzva Ústrednej rady Slovenskej národnej
strany poslancom Slovenskej národnej rady a Federálneho
zhromaždenia a ostatných politických strán
a hnutí práve nesmerovala k tomuto pochybnému
zjednotieniu? Citujem z nej: "V súčastnosti
nastáva potreba, aby poslanci všetkých slovenských
politických stran a hnutí začali hľadať
spoločnú platformu na uspokojenie základných
požiadaviek slovenských voličov, ktorí
nám dali vo voľbách dôveru. Primárnou
požiadavkou je uzákonenie slovenského jazyka
ako jazyka štátneho a úradného bez výnimky.
Nemáme právo pre ideologické a iné
spory nerešpektovať požiadavky veľkej väčšiny
obyvateľstva, ktoré vedú k upevneniu zdravého
pocitu národnej hrdosti a identity, spoluvytváraniu
pocitu modernej demokratickej slovenskej národnej štátnosti."
Ak ma pamäť neklame, Slovenská národná
strana vo svojom predvolebnom programe, resp. vo svojom volebnom
programe nemala požiadavku vytvorenia Slovenského
štátu. Chcel by som upozorniť, že všetky
snahy o destabilizáciu politickej situácie na Slovensku
a následovne pomerne jednoduché zjednotienie slovenského
národa na národnom princípe je tendencia
vcelku nebezpečná z toho hľadiska, že
nápadne pripomína situáciu, ktorú
sme tu už raz zažili, a ktorú by sme neradi,
aby sa opakovala v dejinách slovenského národa.
Ďakujem vám za pozornosť.
Předseda SN M. Šútovec: Ďakujem
za váš potlesk. Môžem konštatovať,
že len časť tohoto vystúpenia bola relevantná
vo vzťahu k veci, ktorú máme prerokúvať.
K tomuto vystúpeniu sa bude konať rozprava.
Najprv vás zoznámim so stanoviskom výboru
ústavno-právneho Snemovne národov, citujem:
výbor ústavno-právny Snemovne národov
sa zoznámil s obsahom výzvy zo dňa 25. októbra
1990 vydanej v súvislosti s prerokúvaním
návrhu zákona o úradnom jazyku Slovenskej
republiky, ktorú poslanec Snemovne národov Víťazoslav
Moric podpísal, v ten istý deň vyshlásil
a prijal toto stanovisko výrokom: "do času
ustanovenia nového slovenského parlamentu sa necítime
byť viazaní rozhodnutiami súčasného
parlamentu, pristupujeme k protestným akciám na
území celej Slovenskej republiky, vrátane
občianskej neposlušnosti". Poslanec Snemovne
národov Víťazoslav Moric porušil sľub
poslanca Federálneho zhromaždenia, ktorý zložil
27. júla 1990.
Toto bolo stanovisko výboru ústavno-právneho.
A teraz prosím pána poslanca Horníka o stanovisko
mandátového a imunitného výboru Snemovne
národov.
Poslanec J. Horník: Vážený pán
predseda, vážené poslankyne, vážení
poslanci, mandátový a imunitní výbor
Snemovne národov sa na základe žiadosti predsedníctva
Snemovne národov zaoberal výzvou, ktorú v
súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona
o úradnom jazyku Slovenskej republiky podpísal a
verejne 25. októbra vyhlásil poslanec Snemovne národov
Víťazoslav Moric.
Mandátový a imunitní výbor sa žiadosťou
predsedníctva Snemovne národov vypracovať stanovisko
v tejto veci zaoberal na dvoch schôdzach, ktoré sa
konali 15. a 16. novembra t.r. Zoznámil sa s obsahom výzvy
a so stanoviskom výboru ústavno-právneho
Snemovne národov. Poslancovi Moricovi bolo umožnené,
aby sa k celej záležitosti vyjadril.
Na základe týchto podkladov dospel mandátový
a imunitní výbor k tomuto závěru:
posúdenie návrhu poslancov na odvolanie poslanca
Snemovne národov Víťazoslava Morica z funkcie
člena predsedníctva Federálneho zhromaždenia
nepatrí do kompetencie mandátového a imunitného
výboru. Posúdenie otázky, či vyhlásením,
ktoré 25. oktúobra 1990 v súvislosti s prerokúvaním
návrhu zákona o úradnom jazyku Slovenskej
republiky urobil a podpísal poslanec Snemovne národov
Víťazoslav Moric bol porušený poslanecký
sľub, je zložitý problém, ku ktorému
nemôže výbor bez náležitej prípravy
a podkladov prijať v krátkej dobe kvalifikované
uznesenie.
Mandátový a imunitní výbor mi uložil,
aby som obstaral ďalšie podklady pre rokovanie výborov
a aby výbor znovu zvolal na prerokovanie veci najneskôr
do 15.12. t.r. Súčasne výbor uložil
funcionárom a niektorým ďalším
členom výborov pripraviť pre nové rokovanie
mandátového a imunitného výboru potrebné
návrhy. Ďakujem za pozornosť.
Předseda SN M. Šútovec: Ďakujem
i ja. Inak povedané, mandátový a imunitní
výbor doteraz nebol schopný sformulovať jednoznačné
stanovisko.
Dámy a páni, vypočuli sme jednu žiadosť
odôvodnenú poslancom Kulanom a dve stanoviská
výborov. Veci navzájom súvisia, avšak
jedna procedurálne nepodmieňuje druhú. Pýtam
sa najskôr, či k prednesenému návrhu
na odvolanie poslanca Morica z funkcie člena predsedníctva
Federálneho zhromaždenia sú nejaké otázky
alebo pripomienky? Kto sa hlási o slovo? Prosím
pána poslanca Ledla.
Předseda SN M. Šútovec: Ďakujem.
Kto sa ďalej hlási? Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric: Vážený pán
predseda, vážené dámy a páni,
spomínalo sa teda všetko možné. Chcel
by som vás na druhej strane informovať, ako to skutočne
bolo.
Toto zhromaždenie zorganizovala Matica slovenská na
podporu uznania jazyka slovenského ako štátneho
a úradného jazyka podľa matičného
zákona. Pretože som si myslel, že by tam mohlo
dôjsť k neprístojnostiam, zúčastnil
som sa toho aj ja. Celá činnosť, ktorú
som tam vyvýjal - a môže to potvrdiť pán
minister Andráš, ktorý tam bol, i pán
náčelník mestskej polície v Bratislave
a pán náčelník prvého obvodu
mestskej polície v Bratislave - bola pacifikačná.
Pán minister Andráš u mňa dvakrát
bol a spomínaní dvaja náčelníci
so mnou konzultovali v podstate každú hodinu a pýtali
sa, či už bude potrebný zákrok policistov,
ktorí tam stáli a v podstate boli zbytoční.
Priestor pred Slovenskou národnou radou je veľmi obmedzený,
preto nebolo možné dodržať stanovené
pravidlo o vzdialenosti pred Slovenskou národnou radou.
Títo ľudia si sami vytvorili z takých garnýžových
tyčí štvorec, do kterého nikomu nedovolili
vstúpiť. Dvadsať tisíc ľudí
tam kľačalo na kolenách, nikto ich k tomu nevyzýval.
Mal som dojem, že ani tak nežiadali, aby bol uznaný
a schválený matičný zákon,
ale žiadali, aby Slovenská národná rada
aspoň zákon, pod ktorým sa podpísalo
pätstotisíc voličov, prerokovala. Myslím,
že o nič viac ani menej tam nešlo.
Rozhodne nešlo o žiadny prevrat alebo o niečo
podobné. Na osvetlenie situácie. Boli hodené
dva kamienky do otvorených okien Slovenskej národnej
rady. Občania okamžite zistili, kto to bol. Boli to
dvaja mladíci vo veku 12 - 14 rokov, ktorí sa skrývali
za plotom. Toto bolo celé násilie, ku ktorému
tam došlo. Nejaké iné násilie sa tam
nestalo ani neopakovalo. Začalo sa tu proti mne konanie,
o ktorom sa domnievam, že mu chýba skutkový
i právny podklady. Predovšetkým však je
v rozpore zo základnými právami demokracie,
ktorých sa náš parlament dovoláva a
ktorých sa dovolávam i ja.