FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1990
VI. v. o.
45
INTERPELACE
poslance Sněmovny Lidu Karola Honnera
na ministra hospodářství vlády ČSFR Ing. Vladimíra Dlouhého, CSc. ve věci posouzení Návrhu organizačního uspořádání plynárenství na Slovensku.
Vážený pán minister,
v prílohe Vám predkladám písomný materiál na posúdenie v zmysle Návrhu organizačného usporiadania plynárenstva na Slovensku. Nakoľko situácia je veľmi akútna, vyžaduje si z Vašej strany zaujať k tejto problematike zodpovedné stanovisko s následným návrhom na opatrenie.
Doc. ing. K. Honner, CSc.
poslanec FS SL
Prílohy
V Prahe 19. 7. 1990
Organizácia plynárenstva na Slovensku
- K 1. 1. 1989 bol v rámci centralistického modelu hospodárstva zriadený štátny podnik Naftový a plynárenský priemysel, koncern Bratislava, čo bolo v podstate "premalovanie firmy" bývalej VHJ NPP, koncern Bratislava.
Pokračujúce spojenie plynárenstva a naft. priemyslu znamenalo pretrvávajúce zaostávanie plynárenstva, ktoré svojou vysokou ziskovosťou dotovalo ekonomicky stratový naftový priemysel: väčšina prostriedkov bola smerovaná do rozvoja naftárenského odvetvia, čo spôsobovalo zaostávanie plynárenstva.
Táto deformácia sa prejavovala aj v sociálnej oblastí a hmotnej zainteresovanosti, čo spôsobilo značnú fluktuáciu odborných pracovníkov.
- V snahe riešiť uvedenú situáciu plynárenstva, VPN nášho podniku zakotvilo vo svojom programe začiatkom decembra 1989 požiadavku, zrušiť š. p. NPP a zriadiť samostatné krajské štátne plynárenské podniky. Koncom decembra krajské plyn. podniky oznámili FMPE tento zámer a v januári 1990 ho doložili oficiálnymi žiadosťami o zriadenie štátnych podnikov (v prílohe č. l).
- Koncom februára 1990 sa v Bratislave uskutočnilo jednanie zástupcu FMPE (Ing. Paur) vlády SR (Ing. Kuštek) s vedením riaditeľstva š. p. NPP, koncernových podnikov, závodov, občianskymi iniciatívami a zástupcami odborov, na ktorom koncepcia krajských štátnych podnikov bola prijatá a doporučená.
- Na zakladajúcom zjazde čs. odborového zväzu pracovníkov plynárenstva 17. 2. 1990 minister FMPE Ing. Sůva prisľúbil, že do konca marca 1990 rozhodne o základnej organizačnej koncepcii plynárenstva ČSFR.
- Dňa 22. 3. 1990 na spoločnom jednaní zástupcov iniciatív, odborov a hospodárskych vedení závodov, podnikov a GR bola koncepcia zriadenia krajských š. p. opäť potvrdená a spracovaný návrh organizačného usporiadania plynárenstva na Slovensku (viď príloha č. 2).
- Listom z 30. 3. 1990 minister rozhodol o organizačnom usporiadaní plynárenstva v ČSFR (viď príloha č. 3).
- V priebehu apríla a mája prebehol rad rokovaní, na ktorých sa upresňovala organizačná štruktúra a spracovávali potrebné podklady.
- Nakoľko postup zo strany riaditeľstva š. p. bol liknavý a vyvolával podozrenie z presadzovania iných koncepcií, vedenie čs. odborového zväzu pracovníkov plynárenstva sa 24. 5. 1990 stretlo s ministrom Ing. Sůvom. Na tomto stretnutí minister opätovne potvrdil zriadenie krajských š. p. na Slovensku.
- Listom z 29. 5. 1990 minister potvrdil vznik štátnych podnikov k 1. 7. 1990 za podmienky predloženia návrhu na vysporiadanie majetku, vč. vzťahov medzi novými š. p. a rušeným š. p. do 15. 6. 1990 (príloha č. 4).
- Pracovníci GR š. p. pokyny ministra nerešpektovali a spracovanie žiadaných podkladov v podstate bojkotovali. Naopak v rozpore s listom ministra začali spracovávať a presadzovať svoju koncepciu - zriadenie jedného štátneho podniku na Slovensku, tzn. vlastne starú organizačnú štruktúru, ktorá priviedla slovenské plynárenstvo do súčasne veľmi neutešenej situácie. V snahe presadiť svoju koncepciu, neobjektívnymi a neúplnými informáciami ovplyvnili slovenských vládnych činiteľov, ktorí listami na ministra palív túto koncepciu podporili.
- Pri presadzovaní svojej koncepcie skreslili pracovníci GR aj Ďalšie skutočnosti, predovšetkým výsledky jednania s riaditeľmi závodov a zástupcami odborov bez účasti pracovníkov podnikových riaditeľstiev. Na týchto jednaniach zástupcovia závodov v rámci Stredosl. plyn. závodov, Žilina a Východosl. plyn. závodov, Košice, neprijali predkladanú koncepciu a trvali na pôvodnej variante, t. j. zriadení krajských štátnych podnikov, ale napriek tomu generálny riaditeľ podal ministrovi palív a energetiky skreslenú informáciu o jednotnom súhlase s koncepciou jedného štátneho podniku na Slovensku.
- List ministra z 29. 5. 1990 o zriadení š. p. pre nadradenú sústavu a obchod a teritoriálnych štátnych podnikov považujeme za veľmi progresívne a objektívne. Jeho realizáciou sa vytvoria skutočne podnikateľské podmienky a súčasne základ pre, podľa nášho názoru veľmi vhodný ďalší stupeň organizačného usporiadania - akciovej, resp. holdingovej spoločnosti. Plynárenstvo na Slovensku i v Stredoslovenskom kraji už dlho zápasí s vážnymi problémami, o. i. chýbajú mechanizačné a dopravné prostriedky pre zabezpečenie prevádzky, pretrváva značná fluktuácia odborných pracovníkov pre nízke priemerné zárobky, atd.
Táto situácia je podľa nášho názoru dôsledkom doterajšieho systému organizácie a riadenia zo strany riaditeľstva súčasného štátneho podniku.
Odhliadnúc od ostatných aspektov, upozorňujeme aspoň na základný nedostatok alternatívy organizácie plynárenstva na Slovensku opäť formou jedného štátneho podniku v Bratislave, ktorý by riadil odštepné závody (súčasné závody). Tento nedostatok spočíva v tom, že naše závody nemajú základné personálne obsadenie k tomu, aby mohli zabezpečovať činnosti odštepných závodov. Len v mieste podnikového riaditeľstva súčasných koncernových podnikov je možné presunom časti pracovníkov rušeného podnikového riaditeľstva na závod zabezpečiť potrebné personálne obsadenie. Dôjde tak k absurdnej potrebe - na ostatných závodoch náborovať nových pracovníkov, neodborníkov a týchto odborne vychovať a na druhej strane bude prepustený rad odborných pracovníkov súčasných podnikových riaditeľstiev, ktorí nenájdu v mieste bydliska pracovné uplatnenie. Súčasne bude nevyhnutné posilniť, opäť novými pracovníkmi - neodborníkmi, aj útvary riaditeľstva š. p. v Bratislave, ktoré za súčasného stavu nie sú odborne schopné vykonávať niektoré činnosti za koncernové podniky a riadiť cca 12 odštepných závodov na celom Slovensku.
Vytvorí sa tak reálne riziko ďalšieho poklesu úrovne zabezpečovania plynárenských činností, s vážnym dopadom na bezpečnosť prevádzkyschopnosť plynárenských zariadení. Túto alternatívu preto považujeme za nebezpečný hazard, motivovaný osobnými záujmami.
V prípade, že budú vytvorené nové štátne podniky podľa rozhodnutia pána ministra z 29. 5. 1990, je možné bez akýchkoľvek rizík a podstatne efektívnejšie zabezpečovať chod a rozvoj plynárenstva na Slovensku.
- Konkrétne zdôvodnenie opodstatnenosti zriadenia krajských štátnych podnikov je obsiahnuté v žiadosti o zriadenie š. p. (príloha č. 1) a prílohy č. 3.
Žilina, 22. júna 1990
ŽIADOSŤ
o zriadenie štátneho podniku
Stredoslovenské plynárenské závody so sídlom v Žiline
Predkladá:
Ing. Jozef Kučera
riaditeľ koncernového podniku
Stredoslovenské plynárenské
závody Žilina
Jana Koreisová
predseda podnikového výboru ROH
Žilina, január 1990
OBSAH:
1. Úvod
2. Analýza a zhodnotenie súčasného stavu
3. Charakteristika navrhovaného riešenia
4. Návrh riešenia organizačného usporiadania
5. Základné princípy hospodárenia
6. Technicko - ekonomický rozbor
7. Harmonogram postupu
Prílohy:
- tab. č. 1 - Prepočet ekonomického vývoja zakladaného podniku
- tab. č. 2 - Tržby z realizácie výrobkov a zaistenie odbytu
1. Úvod
Návrh na zriadenie štátneho podniku sa predkladá v súlade s § 20, ods. 1 Zákona č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku a Uznesenia vlády ČSSR č. 413/89 "Pravidlami pre vyčlenenie vnútorných organizačných jednotiek zo štátneho podniku".
Zriadenie štátneho podniku pod názvom
Stredoslovenské plynárenské závody so sídlom v Žiline
sa navrhuje vyčlenením zo súčasného štátneho podniku
Naftový a plynárenský priemysel, koncern Bratislava.
K návrhu je kolektív súčasného koncernového podniku Stredoslovenské plynárenské závody Žilina vedený presvedčením o efektívnejšom zabezpečovaní distribúcie vykurovacích plynov a s tým súvisiacich činností na teritóriu svojej pôsobnosti.
2. Analýza a zhodnotenie súčasného stavu
2. 1. Súčasné organizačné usporiadanie štátneho podniku NPP, koncern Bratislava
Štátny podnik Naftový a plynárenský priemysel, koncern Bratislava, bol zriadený k 1. 1. 1989 rozhodnutím ministra palív a energetiky č. 24/1988 zo dňa 21. 12. 1988.
Rozhodnutím č. 1/11/1989 generálneho riaditeľa bol zriadený koncernový pod nik Stredoslovenské plynárenské závody Žilina, ako vnútorná organizačná jednotka štátneho podniku.
Vnútorné organizačné jednotky štátneho podniku nemajú vlastnú právnu subjektivitu, ale jednajú menom štátneho podniku v rozsahu vymedzenom jeho riadiacimi aktami.
V koncerne NPP sú začlenené na úrovni vnútorných organizačných jednotiek 3 plynárenské koncernové podniky, 2 naftové koncernové podniky a 2 koncernové účelové organizácie - Naftoprojekt Poprad a RASPEX Bratislava.
2. 2. Organizačné usporiadanie koncernového podniku Stredoslovenské plynárenské závody Žilina a charakteristika jeho výrobného programu
Koncernový podnik Stredoslovenské plynárenské závody Žilina zabezpečuje činnosť v rozsahu vymedzenom predmetom činnosti v rámci územia Stredoslovenské ho kraja.
Činnosti podniku zabezpečuje podnikové riaditeľstvo v Žiline, 4 závody - Žilina, Prievidza, Lučenec, Zvolen a prevádzka - Plniareň propán - butánu Martin.
Jednotlivé závody zabezpečujú prevádzku, údržbu a výstavbu plynárenských zariadení a styk s odberateľmi v územných oblastiach niekoľkých okresov. Vo všetkých okresných mestách a väčších sídlach Stredoslovenského kraja sú zriadené detašované pracoviská, tzn. okresné plynárenské strediská a plynoslužobne pre zabezpečenie údržby a prevádzky plynárenskej siete a styk s odberateľmi v svojej vymedzenej územnej oblasti.
Podnik zabezpečuje výchovu odborného dorastu, v odbore mechanik-opravár plynárenských zariadení pre vlastnú potrebu i potreby ostatných organizácií Stredoslovenského kraja, pričom teoretická výuka sa realizuje prostredníctvom SOU-stavebného a praktická výuka vo vlastnom stredisku.
SPZ, k. p. Žilina disponuje technickými prostriedkami k zabezpečeniu činností pre:
- prevádzku a údržbu plynárenskej sústavy Stredoslovenského kraja
- prevádzku a údržbu distribučných sietí a regulačných staníc
- výstavbu plynárenských zariadení
- plnenie propán-butánu do fliaš
- dopravu osôb a nákladov
- prevádzku strediska praktickej výuky žiakov atd.
Podnik obhospodaruje k 31. 12. 1989 hmotný majetok v tejto štruktúre (vybrané hlavné položky):
|
|
tis. |
|
Základné prostriedky (nadobúdacia hodnota celkom) |
2 078 414,- Kčs |
|
Oprávky k ZP |
743 273,- Kčs |
|
Zostatková hodnota ZP |
335 141,- Kčs |
|
Investície |
10 138,- Kčs |
|
Zásoby celkom (bez NPD) |
56 250,- Kčs |
K 31. 12. 1989 zamestnával podnik 858 pracovníkov, z toho 288 THP.
Náročnosť prác vyplývajúcich z obsluhy, údržby a obnovy základných prostriedkov je daná okrem iného aj pomerom podielu ZP na 1 pracovníka, ktorý činí 2, 422 394 Kčs/prac.
Podnik obhospodaruje 2 766 km plynovodnej siete, z toho 1 320 km diaľkovodov (vč. prípojok) a 1 446 km miestnych sietí (vč. prípojok), na plyn. sieti je osadených 385 regulačných staníc.
Plynovodná sieť je rozložená po celom území Stredoslovenského kraja, v súčasnosti je zemný plyn používaný vo všetkých okresoch kraja, a to v 98-mich mestách a obciach. V zostávajúcich sídlach je plynofikácia zabezpečovaná propán-butánom, pričom podnik zabezpečuje plnenie propán-butánom s ročnou kapacitou 20 000 ton.
Na plynovodnú sieť je napojených 185 tis. odberateľov zemného plynu, propán-bután využíva 109 tis. odberateľov.
V roku 1989 predstavoval celkový ročný odber zemného plynu v kraji 1,266 671 tis. m3, z toho 1,091 016 tis. m3 pre 649 veľkoodberateľov, 36 803 tis. m3 pre 3 745 soc. maloodberateľov a 138 852 tis. m3 pre 180 650 domácností.
Podnik zabezpečuje projekčnú a investorskú činnosť v zmysle vydaného oprávnenia.
Významnou časťou výrobného programu podniku je stavebno-montážna a priemyselná činnosť, ročný objem týchto prác predstavuje hodnotu cca 29 mil. Kčs.
V rámci strojárenskej výroby zabezpečuje a ďalej rozvíja podnik výrobu odorizačných zariadení GASODOR pre potreby celej ČSSR, s predpokladanou možnosťou vývozu.
Podnik má vlastné výpočtové stredisko a buduje sa počítačová sieť pre prepojenie výpočtového strediska a závodov, obhospodaruje rehabilitačné a rekreačné zariadenia a vykonáva ďalšie činnosti v rámci obhospodarovanej oblasti v rozsahu vymedzenom predmetom činnosti.
2. 3. Súčasný systém riadenia štátneho podniku NPP, koncern Bratislava
V organizácii štátneho podniku sa na území Slovenskej socialistickej republiky a časti Českej socialistickej republiky, prelínajú dve značne ekonomicky technicky i organizačne odlišné činnosti, a to naftového a plynárenského priemyslu
Zastrešenie týchto činností v jednom štátnom podniku vo vzťahu k novým ekonomickým podmienkam nevytvára rozhodujúci tlak na zvyšovanie efektívnosti hospodárenia koncernových podnikov.
Súčasný systém riadenia v koncerne sa vyznačuje prílišnou centralizáciou v riadení a rozhodovaní, s nízkou právomocou vnútorných organizačných jednotiek čo vedie k administratívnemu spôsobu riadenia, znižuje jeho účinnosť a negatívne pôsobí na aktivitu pracovníkov.
Direktívne a pritom subjektívne prerozdeľovanie prostriedkov nevytvára priestor pre rovnomerný rozvoj jednotlivých oblastí a nezabezpečuje pritom ani podmienky pre hmotné zabezpečenie základných činností v plynárenstve.
Za tohto stavu prerozdeľovania prostriedkov dochádza ku anomálii, keď právomoc z toho vyplývajúca je na úrovni RŠP, ale zodpovednosť za rozvoj a plnenie úloh zostáva na VOJ.
Plynárenstvo na Slovensku naďalej zápasí s kritickými materiálno-technickými podmienkami a so značnou fluktuáciou odborných pracovníkov z dôvodu spoločenského nedocenenia náročnosti a zodpovednosti ich práce.
Terajšia štátna hospodárska organizácia - Naftový a plynárenský priemysel, je špecifickou jednotkou v rámci ČSSR. Doteraz v nej fungujúce plynárenské podniky majú svoj vlastný uzavretý výrobný program s väzbou na centrálne prerozdeľovanie a distribúciu dodávok zemného plynu, ako rozhodujúceho výrobného programu plynárenského odvetvia. Každý plynárenský podnik pracuje samostatne a nezávisle na sebe s využitím vzájomne prepojenej plynárenskej sústavy.
Doterajšia organizačná štruktúra, odtrhnutosť centrálneho riadiaceho orgánu - riaditeľstva štátneho podniku od výrobného procesu, nezabezpečuje dostatočnú znalosť problematiky a potrieb nižších organizačných jednotiek, pričom riešenie je závislé na rozhodovaní centra. Z tejto skutočnosti vyplývajú neoperatívne a nekvalifikované rozhodnutia s negatívnym dopadom na vecné plnenie úloh a efektívnosť vnútorných organizačných jednotiek.
Uvedený stav riadenia neumožňuje jednotlivým podnikom plne rozvinúť svoju tvorivú podnikateľskú činnosť a ani riešiť vo vlastnej kompetencii všetky úlohy, vyplývajúce z predmetu ich činnosti.
3. Charakteristika navrhovaného riešenia
V nadväznosti na vyššie uvedené, v súlade s novými podmienkami československej ekonomiky, kde sú vyššie nároky na podnikateľskú činnosť, väčšiu pružnosť a operativnú činností plynárenstva, je zrejmé, že všetky tieto podmienky môžu byť splnené len v decentralizácii riadenia, t. j. v zriadení samostatného štátneho podniku s vymedzenou súčasnou územnou pôsobnosťou.
Stredoslovenské plynárenské závody v plnom rozsahu spĺňajú podmienky pre udelenie štatútu štátneho podniku, nakoľko:
- má ucelený výrobný program a ako jediný zodpovedá za zásobovanie národného hospodárstva a obyvateľstva zemným plynom na území kraja.
- Je rozhodujúcim dodávateľom stavebno-montážnych prác pre výstavbu miestnych sietí v kraji.
- Výrobnú a prevádzkovú činnosť zabezpečuje vlastnými prostriedkami a kapacitami.
- Má široký okruh odberateľov zemného plynu a propán-butánu, má s nimi pevné a stále dodávateľsko-odberateľské vzťahy.
- Vykonáva samostatnú investičnú činnosť, včítane realizačnej činnosti v časti reprodukčného procesu.
- Výrobná a rozvodná činnosť má priame väzby na orgány štátnej správy a príslušné inštitúcie, k čomu je nutná operatívnosť v riešení a zodpovedajúce kompetencie v rozhodovaní.
- Dlhodobe vykazuje dobré hospodárske výsledky, v nových ekonomických podmienkach bude podľa ekonomického rozboru dosahovať žiadúcu rentabilitu.
- Má uzatvorený okruh účtovníctva, financovania, plánovania.
Zriadenie štátneho podniku zo súčasného koncernového podniku nevyžaduje zásadné zmeny organizačného charakteru, sociálnych funkcií, informačný systém sa značne zjednoduší.
Špecifičnosť plynárenského odvetvia spočíva okrem iného v riadení plynárenskej sústavy, ako súčasti palivo - energetického komplexu celej ČSSR.
Po zriadení štátnych plynárenských podnikov sa predpokladá ich účasť v združení, alebo iných formách podnikania medzi ostatnými plynárenskými podnikmi v týchto činnostiach:
- riadenie plynárenskej sústavy plynárenským dispečingom
- koncepciu rozvoja plynofikácie podľa celospoločenských, ekologických a národohospodárskych záujmov v úzkej nadväznosti na zdroje plynných palív.
- cenovú gesciu - vzhľadom k predpokladu centrálneho riadenia vývoja cien a dovozu plynných palív.
4. Návrh riešenia organizačného usporiadania
Štátny podnik ako právny subjekt bude predovšetkým zabezpečovať riadenie činností v súlade so schváleným predmetom činnosti.
Organizačné členenie štátneho podniku:
Riaditeľstvo štátneho podniku bude zabezpečovať priame riadenie týchto vnútorných organizačných jednotiek:
- prevádzku Plniarne PB Martin
- prevádzku strojárenskej výroby a dielní technického rozvoja
- závod Žilina s pôsobnosťou v okresoch Žilina, Považská Bystrica, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Čadca
- závod Prievidza s pôsobnosťou v okresoch Prievidza, Martin a Žiar nad Hronom
- závod Zvolen s pôsobnosťou v okresoch Zvolen, Banská Bystrica, Veľký Krtíš
- závod Lučenec s pôsobnosťou v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota.
Hlavným zameraním riaditeľstva štátneho podniku bude najmä:
- plánovanie a dlhodobá koncepcia rozvoja plynárenstva v kraji
- dispečérske riadenie plynárenskej sústavy v kraji
- rozvoj vedy a techniky
- riadenie a rozvoj strojárenskej výroby
- investičný rozvoj
- projekčná činnosť
- starostlivosť o opravy a údržbu základných prostriedkov, starostlivosť o energetické a vodné hospodárstvo
- rozvoj automatizovaného systému riadenia plynárenskej sústavy a výpočtovej techniky
- akosť výroby a technická kontrolná činnosť
- riadenie a rozvoj ekonomiky, obchodu, zahraničného obchodu a informačnej sústavy. Vnútorné organizačné jednotky - závody, budú v rámci delegovaných právomocí a kompetencií zabezpečovať najmä:
- prevádzku a údržbu rozvodnej plynárenskej sústavy
- rozširovanie plyn. siete
- napojovanie odberateľov na zemný plyn a propán-bután
- servisnú činnosť pre odberateľov
- stavebno-montáznu a strojno-montáznu činnosť
- pohotovostnú a poruchovú službu.
Výhľadove sa uvažuje so zriadením ďalšieho závodu v Ružomberku, s pôsobnosťou v okresoch Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín a samostatného výstavbového závodu v Žiline.
5. Základné princípy hospodárenia
5. 1. Predmet činnosti štátneho podniku
Predmetom činnosti budúceho štátneho podniku bude:
a) nákup, rozvod, doprava, úprava, uskladňovanie a dodávka vykurovacích plynov odberateľom
b) plnenie skvapalneného vykurovacieho plynu propán-butánu do tlakových fliaš a jeho predaj
c) výstavba, prevádzka, údržba a správa plynárenských zariadení, vrátane plniarne propán-butánu
d) vykonávanie projektovej a inžinierskej činnosti v rozsahu udeleného oprávnenia
e) výroba, montáž a opravy plynárenských zariadení, vrátane regulačných a meracích staníc, protikoróznych ochrán, špeciálnych priemyslových spotrebičov, odberných plynárenských zariadení, priemyselných a domových inštalácií, opravy a ciachovanie meracích zariadení vykurovacích plynov
f) dodávky, montáže a opravy elektrických zariadení, spojené s výstavbou a prevádzkou plynárenských a odberných plynových zariadení.
g) predaj plynových spotrebičov
h) poskytovanie služieb vo vlastných ubytovacích zariadeniach, prevádzkovanie závodného stravovania a rekračno-liečebných a rehabilitačných zariadení
i) prevádzkovanie školských zariadení a výuky v špeciálnych kurzoch
j) výroba, montáž, rekonštrukcia a opravy vyhradených tlakových zariadení pre potreby plynárenského odvetvia.
5. 2. Predpoklady rozvoja a podmienky pre efektívnu činnosť
V ďalších obdobiach predpokladá štátny podnik ďalší rozvoj činností v smere zefektívnenia služieb odberateľom, hlavne v oblasti zabezpečovania komplexnej činnosti, rozvoj a všestranné rozšírenie inžinierskej činnosti, rozšírenie výroby odorizačných zariadení s vytvorením kvalitatívnych predpokladov ich exportnej schopnosti.
Týmito zámermi, okrem vlastnej ekonomickej prosperity, štátny podnik sleduje zjednodušenie súčasného formálne a odborne vysoko náročných činností u budúcich odberateľov, či už z radov obyvateľstva alebo ostatných druhov odberov.
Terajší koncernový podnik, budúci štátny podnik, má predpoklady rovnomerne zabezpečiť plnenie plánovaných úloh ako v oblasti výroby, tak aj ekonomiky. Sú vytvorené všetky predpoklady pre zabezpečenie tvorby zdrojov pre úplný chozraščot a samofinancovanie na základe úloh plánu v roku 1990.
Pre očakávaný nárast dodávok zemného plynu, ako rozhodujúcej činnosti, sú vytvorené priaznivé technické podmienky v kapacitách prenosových ciest na úrovni primárnych plynovodov. Súčasne budú vytvorené objektívnejšie podmienky na báze krajského podniku pre ich udržiavanie v bezpečnej a plynulej prevádzke prípadnou rekonštrukciou alebo samotnou bežnou údržbou.
Ďalšou a veľmi rozhodujúcou podmienkou udržania predpokladaného trendu vývoja dodávok zemného plynu je maximalizácia dosiahnutého efektu z vložených investícií. Konštruktívne riešenie efektívneho umiestnenia dodávok zemného plynu vo väzbe na národohospodárske a ekologické záujmy v daných konkrétnych pod mienkach je možné len na úrovni menšej samosprávnej jednotky, t. j. navrhovaného krajského štátneho podniku.
Prostriedky vytvorené u súčasného koncernového podniku týmto spôsobom dosiahnu vyššiu obrátkovosť, prejavujúcu sa v konečnom smere v zlepšení ekonomických podmienok budúceho štátneho podniku a zároveň vo vytvorení kvalitatívne vyššej úrovne sociálnych a životných podmienok obyvateľstva v Stredoslovenskom kraji.
Týmto spôsobom sú vytvorené predpoklady pre zabezpečenie integrovaného a postupného nárastu dodávok zemného plynu v rámci kraja.
Nárast dodávok zemného plynu pri predpokladaných zdrojoch z celoštátneho pohľadu je možné predpokladať aj v ďalších obdobiach, pričom v r. 1995 je možné očakávať celkové dodávky zemného plynu na úrovni 1, 7 mld m3, v súlade so súčasnými poznatkami o celospoločenskom vývoji a zabezpečení zdrojov.
Z prepočtu ekonomického vývoja - viď príloha - tab. č. 1 - vyplýva súčasný prebytok zdrojov ako v samotnom zisku, tak aj v prostriedkoch na investičnú výstavbu. Vyplýva to zo súčasného postavenia koncernového podniku a direktívne viazaných možností prípravy investičnej výstavby, v súlade s prevádzkovými a rozvojovými požiadavkami.
Prepočet je realizovaný na podklade súčasne dostupných podkladov jednotlivých prídelových a odvodových povinností. Z pohľadu tvorby zdrojov je nutné predpokladať zvýšenú tvorbu rezervného fondu, ktorý by z hľadiska charakteru plynárenskej organizácie musel predstavovať minimálne výšku 3U - 50 mil. Kčs na vykrytie sezónnych, klimatických a odberných vplyvov.
V oblasti investícií je nutné očakávať nerovnomernosť objemov potrieb v jednotlivých rokoch a tým aj povinnosť vytvárať určité finančné prebytky niektorých rokov na prekrytie zvýšenej investičnej náročnosti ostatných období, keď sa budú realizovať najmä zdrojové stavby a rozsiahle rekonštrukcie plynovodnej sústavy.
Súčasné ekonomické a organizačné usporiadanie koncernu Naftový a plynárenský priemysel, svojím dôsledným princípom riešenia jedinej plánovacej a účtovnej jednotky na úrovni koncernu a direktívno-administratívnym riadením neúplných chozraščotných jednotiek - koncernových podnikov, zabezpečil počas svojho pôsobenia v plnom rozsahu hospodárske úlohy plánu.
Realizované to bolo prelínaním vytvorených zdrojov vo vnútri koncernu medzi jednotlivé vnútorné organizačné jednotky a tým vyrovnaním nerovnomerného vývoja.
Na jednej strane tento systém mal pozitívne dopady na vonkajšie sa chovanie celého koncernu vo sfére plnenia plánovaných úloh.
Z pohľadu ekonomického fungovania to však malo negatívny dopad v oblasti postupného zaostávania plynárenských podnikov vo sfére udržiavania vybudovaných zariadení a prehlbovanie morálneho a technického opotrebovania základných prostriedkov. Po celý čas neboli pre plynárenské podniky vytvárané podmienky ani v rozsahu jednoduchej reprodukcie, čo má za následok súčasný nepriaznivý stav rozvodnej plynárenskej sústavy a jej technických zariadení.
Naviac aj vo sfére realizácie služieb odberateľov prílišnou centralizáciu jednotlivých úkonov sa dostávalo plynárenstvo do negatívneho svetla u verejnosti konštatáciou vysokej administratívnej náročnosti, bez možnosti operatívneho rozhodovania.
Je preto nevyhnutné zmeniť celkový stav organizácie a riadenia plynárenského odvetvia a zabezpečiť smerovanie rozhodovacej právomoci s vytvorenými zdrojmi do úrovne koncernových podnikov. Týmto spôsobom bude možné postupne realizovať vyrovnávanie prevádzkových potrieb plynárenských podnikov, operatívne a pružne reagovať na požiadavky, vyplývajúce zo stavu plynárenskej sústavy a v neposlednom rade pružne riešiť umiestňovanie zvýšených dodávok zemného plynu.
Práve v posledne menovanom probléme dochádza v posledných obdobiach k výraznejšej diferenciácii, pretože doterajší systém riadenia neumožňoval pružný a operatívny prístup k riešeniu dielčích, teritoriálnych otázok.
Z tohto dôvodu jednou z foriem predpokladaného rozvoja budúceho štátneho podniku bude vytvorenie inžiniersko-dodávateľských činností pre perspektívnych odberateľov. Ich hlavným poslaním bude profesionálne zabezpečovanie prípravy odberov iných investorov v súlade s plánovanými a okamžitými podmienkami v dodávkach zemného plynu a ekologických podmienok v danom území. Týmto spôsobom bude možné ďalej systematicky realizovať požiadavky racionalizácie spotreby zemného plynu.
Starostlivosťou o jednotlivých odberateľov od prípravy cez realizáciu, prepravu zemného plynu, až po riešenie priebehu samotnej obchodnej činnosti - predaja zemného plynu so súčasným budovaním efektívnych pomocných, obslužných a doplnkových prevádzok, ako aj prevádzok predvýrobnej sféry, bude možné zabezpečiť efektívne plynulé a bezpečné dodávky zemného plynu.
Základným princípom hospodárenia v navrhovanom štátnom podniku je prehĺbenie už dnes čiastočne účinne fungujúceho vnútropodnikového hospodárenia na vlastný účet založeného na posilnení ekonomického a organizačného postavenia vnútorných organizačných jednotiek vo vnútri podniku a to predovšetkým prehĺbením prvkov samofinancovania, analytickým sledovaním fondov a systémov hmotnej zainteresovanosti jednotlivých kolektívov v štátnom podniku.
Tvorba a čerpanie fondov v každej vnútornej organizačnej jednotke sa bude hodnotiť samostatne. Ich účelné použitie dané časovým posunom tvorby a čerpania bude riešené v rámci vnútropodnikových ekonomických pravidiel riadenia a kompetencie samosprávnych orgánov. Závislosť tvorby prostriedkov riaditeľstva podniku bude previazaná so stanovenou mierou tvorby zisku jednotlivých závodov.