FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1990
161
Odpoveď na interpelácie poslancov Federálneho zhromaždenia (tlač č. 47, 57, 58, 77) na otázky poskytovania politického azylu v ČSFR
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Federálna vláda obdržala v poslednom období niekoľko interpelácií na otázky poskytovania politického azylu v ČSFR. Jednalo sa ako o interpelácie formulované v obecnej rovine tejto problematiky, tak v rovine konkrétnej, a to v prípade vojaka sovietskej armády V. A. Masljajeva.
Ide o interpeláciu poslancov Snemovne ľudu Jindřicha Konečného, Dany Nemcovej, Ericha Kříže, poslankyne Snemovne národov Kláry Samkovej zo dňa 20. 7. 1990, interpeláciu poslanca Snemovne ľudu Pavla Jégla z 3. 8. 1990, interpeláciu poslankyne Snemovne ľudu Rút Šermovej zo 6. 8. 1990 a interpeláciu poslanca Snemovne národov Pavla Dostála z 8. 8. 1990.
Všetky uvedené interpelácie v podstate poukazujú na neuspokojivý stav právneho i praktického riešenia otázky utečencov. Všetky tiež požadujú, aby bola vyriešená situácia politických utečencov urýchleným vypracovaním zmeny obsahu ústavného článku č. 33 Ústavy a spracovaním súvisiacich právnych noriem.
Prístup vlády ČSFR k danej problematike dokumentuje už tá skutočnosť, že ešte pred vznesením týchto interpelácií sa uvedenými otázkami zaoberala a prijala na svojom rokovaní dňa 26. 7. 1990 uznesenie č. 513, ktorým uložila príslušným členom vlády ČSFR, aby:
1. spracovali koncepciu právneho riešenia pobytu cudzích štátnych príslušníkov (utečencov) na území ČSFR a súvisiacich otázok a predložila ju vláde ČSFR do 30. 9. 1990;
2. bol menovaný zmocnenec vlády ČSFR pre otázky utečencov, vybavený nevyhnutnými personálnymi, hmotnými a finančnými prostriedkami pre operatívne riešenie prednesených otázok. Zmocnenec vlády ČSFR zahájil svoju činnosť ku dňu 1. 8. 1990;
3. minister obrany poskytol vládam ČR a SR vhodné objekty uvoľnené odchodom sovietských vojsk alebo iné vhodné objekty;
4. bol nadviazaný kontakt s úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov s cieľom posúdiť možnosti využitia zdrojov OSN pre ČSFR v tejto oblasti.
Vláda ČSFR si pritom bola vedomá, že je nutné postupovať tak, aby práva azylu nebolo možné zneužiť pre tzv. hospodárskych emigrantov. V tejto súvislosti chceme podčiarknúť skutočnosť, že žiadny štát, ktorý poskytuje pomoc utečencom nečiní tak bez rozdielu všetkým, ktorí o to žiadajú. V svetovej praxi je uplatňovaná dôsledná diferenciácia utečencov z hľadiska ich motivácie, oblasti odkiaľ prichádzajú a pod. Výrazne sa rozlišuje medzi osobami prenasledovanými z dôvodov politických a rasových a z dôvodov ekonomických.
Pokiaľ ide o definíciu utečenca, prikláňa sa prax západných európskych štátov k názoru, že udeľovanie utečeneckého štatútu a azylu je možné len v tom prípade, keď je emigrácia zapríčinená politickými dôvodmi v zemi posledného pobytu cudzinca. To znamená, že tzv. ekonomická emigrácia sama o sebe nemôže byť dôvodom na udelenie štatútu utečenca alebo azylu, pokiaľ nebola zapríčinená politickými dôvodmi v zemi posledného pobytu. To isté sa týka tzv. kočovníkov.
Naše FMZV systematicky sleduje opatrenia európskych štátov týkajúcich sa utečeneckej politiky. Z posledného obdobia je zrejmá tendencia znižovať príliv utečencov hlavne z východnej Európy a v tejto súvislosti sa dôsledne opierať o definíciu utečenca ako je uvedená v Dohovore OSN o postavení utečencov a Protokolu. Cudzie spravodajské agentúry veľmi starostlivo sledujú postup a opatrenia čs. orgánov v otázke utečencov. Aktivita čs. orgánov je vítaná, pretože ČSFR svojím aktívnym prístupom k utečencom napomôže zmierniť emigračné vlny z východnej Európy.
Federálna vláda verná odkazu humanity a demokracie vyvíja úsilie, aby v rámci našich možností pomohla každému kto o to požiada.
Preto veľmi intenzívne hľadá právne i ekonomické prostriedky, nielen doma, ale aj v zahraničí, kde sa už uskutočnilo stretnutie námestníka ministra zahraničných vecí p. Ing. Z. Pirka s Vysokým komisárom OSN pre utečencov v Ženeve.
Vláda ČSFR schválila svojím usnesením č. 609 zo dňa 6. 9. 1990 na návrh ministra zahraničných vecí pozvanie Vysokého komisára OSN pre utečencov do Prahy a uložila mu požiadať o vyslanie osobitnej misie za účelom posúdenia situácie rumunských utečencov a následného vypracovania osobitného programu pomoci. Vláda súčasne uložila ministrovi zahraničných vecí, aby s Vysokým komisárom trvalo spolupracoval.
V dňoch 29. a 30. 8. 1990 navštívil zmocnenec vlády ČSFR pre otázky utečencov zástupcu Vysokého komisára OSN pre utečencov vo Viedni p. Feldmana a zástupcu ministra vnútra Rakúskej republiky. Behom tejto návštevy boli podrobne prekonzultované otázky utečeneckej problematiky vrátane praxi oboch inštitúcií a návštevy utečeneckého tábora v Traiskirchene.
Dňa 22. augusta 1990 sa uskutočnilo ustanovujúce rokovanie medzirezortnej komisie pre prípravu koncepcie právnej úpravy pobytu cudzích štátnych príslušníkov (utečencov) na území ČSFR, ktorá sa skladá z právnej a ekonomickej subkomisie. Zásady právnej úpravy riešenia pobytu utečencov budú predložené vláde ČSFR do konca septembra 1990 v súlade s uznesením vlády zo dňa 26. 7. 1990 č. 513 o postupe orgánov štátnej správy v záležitostiach spojených s pobytom utečencov na území ČSFR. V nadväznosti na túto úpravu vláda posúdi tiež opatrenia umožňujúce prístup ČSFR na dohovor a protokol o utečencoch. Uvedený návrh zásad bol konzultovaný so zástupcom VK OSN p. Feldmannom pri jeho návšteve Prahy, ktorý ich označil ako dobre pripravené a zodpovedajúce súčasným svetovým i európskym štandardom.
Na základe odporúčania zástupcu VK OSN pre utečencov vo Viedni bude vyslaná delegácia ČSFR na zasadanie Výkonného výboru Programu Vysokého komisára OSN pre utečencov, ktoré sa uskutoční v Ženeve od 1. do 5. 10. 1990. Účelom tejto účasti je zoznámiť Výkonný výbor s opatreniami vlády ČSFR na úseku utečenectva, ktoré už boli vykonané a ktoré sú pripravované, aby boli členovia výboru informovaní o dôvodoch ČSFR využitia finančných zdrojov VK OSN pre utečencov v ČSFR.
Zmocnenec vlády ČSFR pre otázky utečencov, námestník ministra vnútra p. Ruml, sa tiež stretol dňa 10. a 11. septembra 1990 v Prahe so zástupcom VK OSN pre utečencov za účelom prípravy návštevy VK OSN pre utečencov T. Stoltenberga v ČSFR.
FMV spolu s FMZV predložili pre schôdzu predsedníctva vlády ČSFR návrh na úpravu postupu čs. orgánov voči občanom cudzích štátov, ktorí požiadajú na čs. hraničnom prechode a čs. zastupiteľských úradoch o udelenie azylu.
Pokiaľ sa jedná o koncepciu právneho riešenia, táto zahŕňa nevyhnutné úpravy ústavno-právne a záväzné predpisy nižšej právnej sily. Bude nutné tieto právne opatrenia realizovať v súlade s prácami na novej ústave. V súčasnosti je možno konštatovať, že práce na príprave návrhu koncepcie pokročili natoľko, že do konca mesiaca septembra 1990 bude vláde ČSFR predložený na prerokovanie návrh zákona o utečencoch.
K druhému okruhu otázok vyplývajúcich z interpelácií, ktoré sa dotýkajú žiadosti o politický azyl vojaka sovietskej armády a občana ZSSR Alexandra Vitalieviča Masljajeva máme nasledujúce stanovisko: Vláda ČSFR považuje zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSFR za nulitnú. Súčasne však nie je možné, aby sa do ich odchodu z ČSFR príslušníci sovietskej armády nachádzali v stave právneho vákua vzhľadom na existenciu celého radu právnych vzťahov, ktoré sa vytvorili a reálne existujú. Preto bolo v dohode o odchode sovietskych vojsk podpísanej 26. februára t. r. stanovené, že do ich úplného odchodu sa na nich bude aplikovať režim fakticky existujúci v čase podpísania dohody, to znamená, aj jurisdikcia sovietskych orgánov vo vzťahu k príslušníkom sovietskej armády.
Táto dohoda však nebráni tomu, aby sa v konkrétnych prípadoch nemohol poskytnúť politický azyl tým osobám, ktoré spĺňajú podmienky pre jeho udelenie, stanovené Ústavou. Príslušné rozhodnutie je v kompetencii našej Federálnej vlády. Okolnosti, za ktorých došlo k tomu, že v prípade vojaka Masljajeva konanie vo veci azylu nebolo začaté, sú predmetom vyšetrovania.
O súčasnom osude vojaka Masljajeva nás sovietska strana informovala, že za nedovolené opustenie vojenskej jednotky bolo proti A. V. Masljajevovi zavedené disciplinárne riadenie, ktoré sa v podobných prípadoch používa aj v iných armádach. Ináč potrestaný nebol. V súčasnosti slúži v Turkestanskom vojenskom okruhu, ako veliteľ družstva v rámci vojenskej jednotky Alma-Ata. Ďalej nám bolo oznámené, že za svedomitý výkon služby a príkladné plnenie rozkazov velenia mu bola udelená krátkodobá dovolenka do jeho bydliska v Kramatorsku. Sovietska strana nám tiež oznámila, že nevidí dôvod pre taký značný záujem o A. V. Masljajeva, ktorý naďalej vykonáva vojenskú službu a je postavený na úroveň ostatným vojakom sovietskej armády.
Záverom by sme Vás chceli ubezpečiť, že Federálna vláda vynakladá maximálne úsilie, aby sa tieto zložité otázky riešili z pozície humanity, v duchu odkazu našej nežnej revolúcie.
V Prahe dňa 14. septembra 1990
Predseda vlády ČSFR:
Podpredseda vlády ČSFR:
Podpredseda vlády ČSFR a minister zahraničných vecí ČSFR:
Minister vnútra ČSFR:
