FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1990
VI. volební období
200
Vládny návrh,
ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na vyslovenie súhlasu odvolanie výhrad k ustanoveniam mnohostranných medzinárodných zmlúv zakladajúcim obligatórnu jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky súhlasí s odvolaním výhrad k:
1) čl. 7 Medzinárodného dohovoru o využití rozhlasu na mierové účely,
2) § 30 Dohovoru o výsadách a imunitách OSN (vyhl. č. 52/1956 Zb.),
3) oddielom 24 a 32 Dohovoru o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií (vyhl. č. 21/1968 Zb.),
4) čl. IX Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia (vyhl. č. 32/1955 Zb.),
5) čl. IX Dohovoru o politických právach žien (vyhl. č. 46/1955 Zb.),
6) čl. 47 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (vyhl. č. 11/1975 Zb.),
7) čl. 24 ods. 1 Dohovoru o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla (vyhl. č. 102/1984 Zb.),
8) čl. 22 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (vyhl. 95/1974 Zb.),
9) čl. 28 ods. 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (revidovaného v Stockholme 14. 7. 1967 - vyhl. 64/1975 Zb.),
10) čl. 12 ods. 1 Dohovoru o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (vyhl. 96/1974 Zb.),
11) čl. 33 ods. 1 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (revidovaného v Paríži 24. 7. 1971 - vyhl. č. 133/1980 Zb.),
12) čl. XV Všeobecného dohovoru o autorskom práve (revidovaného v Paríži 24. 7. 1971 - vyhl. 134/1980 Zb.),
13) čl. 14 ods. 1 Dohovoru o potlačení protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva (vyhl. 16/1974 Zb.),
14) čl. 13 odst. 1 Dohovoru o potlačení a trestaní trestných činov proti medzinárodne chráneným osobám vrátane diplomatických zástupcov (vyhl. 131/1978 Zb.),
15) čl. 17 ods. 2 Dohovoru o fyzickej ochrane jadrového materiálu,
16) čl. 16 odst. 1 Dohovoru proti braniu rukojemníkov (vyhl. 36/1988 Zb.),
17) čl. 29 ods. 1 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (vyhl. 62/1987 Zb.),
18) čl. 30 ods. 1 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (vyhl. 143/1988 Zb.),
19) čl. 13 ods. 2 Dohovoru o pomoci v prípade jadrovej alebo radiačnej nehody.
predseda vlády
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí
Dôvodová správa
pre Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Medzinárodný súdny dvor ako hlavný súdny orgán OSN je povolaný rozhodovať spory medzi štátmi a podávať OSN a niektorým ďalším medzinárodným organizáciám posudky o právnych otázkach.
Význam a autorita Medzinárodného súdneho dvora v medzinárodnom spoločenstve rastie. Za svoju doterajšiu históriu vyniesol 51 rozsudkov a podal 21 posudkov. Dôvera štátov v tento súdny orgán silnie, čo sa prejavuje aj v tom, že v poslednom období bol viackrát požiadaný o rozhodnutie ich sporov. Zatiaľ čo v rokoch 1962-1970 mu štáty predložili len jediný spor, tak v rokoch 1981-1989 sa naň obrátili v 13 prípadoch, pričom v roku 1989 mu predložili hneď 4 svoje spory.
Príslušnosť Medzinárodného súdneho dvora ja založená na základe súhlasu štátov - strán sporu. Štáty však môžu ešte pred vznikom sporu uznať príslušnosť Medzinárodného súdneho dvora rozhodnúť ich spor s iným štátom, ktorý taktiež uznal príslušnosť Medzinárodného súdneho dvora. V tomto prípade je daná obligatórna jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora. Tá môže byť založená v prvom rade opčným vyhlásením podľa čl. 36 ods. 2 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora. V súčasnej dobe takto uznalo jurisdikciu súdu 51 štátov, medzi nimi väčšina menších západoeurópskych štátov, ako aj niektoré rozvojové štáty. ČSFR a ani ďalšie stredoeurópske a východoeurópske štáty jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora všeobecne neuznali. Zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN podlieha obligatórnej jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora na základe opčného vyhlásenia len Veľká Británia.
Druhým spôsobom, akým môže byť založená obligatórna jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora, je doložka v medzinárodnej zmluve, ktorá predvída, že spory, ktoré vzniknú pri výklade alebo plnení zmluvy, môže na žiadosť jednej zo strán sporu rozhodnúť Medzinárodný súdny dvor, pokiaľ sa stranám nepodarí urovnať ho inými mierovými prostriedkami. Do svojich dvojstranných zmlúv čs. štát takúto doložku nikdy nezahrnul. ČSFR je však stranou 43 mnohostranných zmlúv, ktoré takúto doložku obsahujú a jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora predvídajú. Avšak len pri 18 zmluvách čs. štát jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora uznal. Pritom stranou 9 takýchto zmlúv sa stal ešte v medzivojnovom období a stranou ďalších deviatich do roku 1964. V prípade 25 medzinárodných zmlúv uplatnil výhradu k ustanoveniam o obligatórnej jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora. Tieto výhrady boli urobené po druhej svetovej vojne, pritom naprostá väčšina z nich (20) po roku 1969, kedy sa výhrady k jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora začali uplatňovať úplne automaticky a jurisdikcia tohoto hlavného súdneho orgánu OSN sa paušálne odmietala. V tom období došlo k zásadnej zmene čs. postoja k Medzinárodnému súdnemu dvoru, a to od pôvodne diferencovaného, ale vcelku pozitívneho prístupu k prístupu jednoznačne negatívnemu. Pritom pre zmenu prístupu neboli nijaké hlbšie príčiny, ktoré by súviseli so zložením súdu alebo s jeho rozhodovacou praxou. Súvisela skôr s nedocenením úlohy medzinárodného práva vo vzťahoch medzi štátmi, právnych prostriedkov urovnávania sporov a vedomým uprednostňovaním politických prostriedkov. Zmena čs. postoja bola tiež dôsledkom "koordinácie" zahraničnopolitických a medzinárodnoprávnych stanovísk krajín vtedajšieho socialistického spoločenstva.
V období, keď Česko-Slovensko zaujímalo vcelku priaznivý postoj k Medzinárodnému súdnemu dvoru, uznalo jeho jurisdikciu aj v tých prípadoch, keď väčšina ďalších stredoeurópskych a východoeurópskych štátov uplatnila výhradu. Pritom prax ukázala, že v týchto prípadoch nešlo o nesprávny postup. Po zmene čs. stanoviska k Medzinárodnému súdnemu dvoru čs. prax dospela až tak ďaleko, že výhrady boli uplatnené aj v prípadoch medzinárodných zmlúv upravujúcich obdobnú problematiku ako zmluvy, pri schvaľovaní ktorých sa v predchádzajúcom období výhrady neurobili. Negatívny vzťah k jurisdikcii hlavného súdneho orgánu OSN nebral do konca do úvahy ani samotné medzinárodné právo. V roku 1980 pri prístupe k Všeobecnému dohovoru o autorskom práve revidovanom v Paríži dňa 24. júla 1971 bola uplatnená výhrada k článku XV, ktorý zakladá jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora aj napriek tomu, že podľa článku XX výhrady k dohovoru sú neprípustné. Pritom v roku 1959 pri prístupe k pôvodnému zneniu Všeobecného dohovoru o autorskom práve Česko-Slovenská republika výhradu neuplatnila.
Ani v jedinom prípade z 18 medzinárodných zmlúv, kde Česko-Slovensko súhlasilo s príslušnosťou Medzinárodného súdneho dvora, nebolo v minulosti stranou sporu pred súdom.
Z 25 medzinárodných zmlúv, pri ktorých bola uplatnená čs. výhrada k jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora, bolo 20 prerokovaných vo Federálnom (Národnom) zhromaždení a po vyslovení jeho súhlasu ich následne prezident republiky ratifikoval alebo rozhodol o prístupe k nim. 5 zmlúv bolo uzavretých menom vlády a vláda o odvolaní výhrad už rozhodla 2. augusta 1990.
Návrh na odvolanie jednej výhrady, a to výhrady k článku 66 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969, vláda ČSFR Federálnemu zhromaždeniu predložila už skôr v súvislosti s návrhom na prístup ČSFR k Viedenskému dohovoru o práve zmlúv medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými organizáciami z 21. 3. 1986. Federálne zhromaždenie s ním vyslovilo súhlas dňa 7. mája 1990.
Zostávajúcich 19 zmlúv, pri ktorých bola urobená čs. výhrada, upravuje problematiku ľudských práv (Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídia, Dohovor o politických právach žien, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu), problematiku boja s trestnou činnosťou (Dohovor o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadiel, Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel, Dohovor o potlačení protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, Dohovor o potlačení a trestaní trestných činov proti medzinárodne chráneným osobám vrátane diplomatických zástupcov, Dohovor proti braniu rukojemníkov), problematiku medzinárodných organizácií (Dohovor o výsadách a imunitách OSN, Dohovor o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií), problematiku autorských a priemyselných práv (Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel, Všeobecný dohovor o autorskom práve), problematiku mierového využívania atómovej energie (Dohovor o fyzickej ochrane jadrového materiálu, Dohovor o pomoci v prípade jadrovej alebo radiačnej nehody), problematiku medzinárodnej dopravy (Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave) a problematiku rozhlasového vysielania (Medzinárodný dohovor o využití rozhlasu na mierové účely). V ČSFR sú vytvorené predpoklady pre riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv. Preto nie je ani prílišné riziko, že by mohla byť žalovanou stranou pred Medzinárodným súdnym dvorom. Pokiaľ by v budúcnosti neboli dané vnútroštátne podmienky pre plnenie medzinárodných záväzkov, bolo by potrebné buď prijať príslušné opatrenia, vrátane zákonodarných, alebo záväzky neprijímať, príp. už prevzaté vypovedať, čo je morálnejšie, než sa vyhýbať jurisdikcii hlavného súdneho orgánu OSN.
Na druhej strane sa odvolaním výhrad dostane ČSFR oprávnenie domáhať sa ochrany svojich práv pred Medzinárodným súdnym dvorom, pokiaľ bude presvedčená, že boli poškodené iným štátom, ktorý porušil svoj zmluvný záväzok voči ČSFR.
Riešenie sporov pri výklade alebo plnení zmlúv pred Medzinárodným súdnym dvorom sa v poradí prostriedkov urovnávania sporov chápe spravidla ako posledný prostriedok, ktorý môže nastúpiť na žiadosť jednej zo strán sporu, keď sa spor nepodarilo vyriešiť iným prostriedkom, najmä rokovaním, príp. arbitrážnou cestou. Nikdy nie je vylúčené, aby sa strany v spore dohodli, že siahnu k inému než súdnemu prostriedku mierového urovnania sporu. Nedostatok dobrej vôle k nájdeniu inej cesty pri riešení sporu na druhej strane vedie zákonite k možnosti predložiť ho Medzinárodnému súdnemu dvoru. Táto možnosť, bez toho že by sa musela využiť, môže mať sama o sebe pozitívny vplyv na postup strán v predchádzajúcich etapách hľadania riešenia sporu.
Odvolaním výhrad sa ČSFR priradí k naprostej väčšine štátov medzinárodného spoločenstva, ktoré jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora v týchto prípadoch uznávajú. Výhrady k nej totiž väčšinou uplatnili len socialistické a niektoré rozvojové štáty. Odvolanie výhrad bude zároveň vyjadrením dôvery v hlavný súdny orgán OSN - Medzinárodný súdny dvor. Tento krok bude tiež v súlade s úsilím o budovanie sveta založeného na vláde práva v medzinárodných vzťahoch.
Pretože pri schvaľovaní 19 medzinárodných zmlúv vyslovilo svoj súhlas s nimi s výhradami k ustanoveniam o obligatórnej jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora Federálne zhromaždenie podľa čl. 36 ods. 3 ústavného zákona č. 143/68 Zb., o čs. federácii, a pred 1. januárom 1969 Národné zhromaždenie podľa čl. 42 ústavného zákona č. 100/60 Zb., Ústavy ČSSR, resp. § 74 ústavného zákona č. 150/1948 Zb., Ústavy ČSR, predkladá sa návrh na odvolanie výhrad Federálnemu zhromaždeniu na vyslovenie súhlasu.