Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky
VI. volebné obdobie
355
INTERPELÁCIA
ministra financií ČSFR poslancom Snemovne národov FZ Ing. Petrom SERENČEŠOM, CSc.
zo dňa 3. 12. 1990
V Prahe, dňa 3. 12. 1990
Interpelácia
poslanca Snemovne národov FZ Petra Serenčéša zo dňa 3. 12. 1990
Vážený pán minister financií ČSFR,
využívam svojho ústavného práva interpelovať vládu ČSFR a jej členov podľa ust. čl. 49 ústavného zákona č. 143/68 Zb. a podľa ust. § 62 odst. 1 a 2 a ust. § 64 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia.
Dna 27. 11. 1990 bol Federálnym zhromaždením ČSFR schválený vládny návrh zákona o cenách. V čiastke II. predmetného zákona sú uvedené dôležité a pomerne rozsiahle pravidlá regulácie cenového vývoja, stupňované od miernych zásahov, cez razantné opatrenia, až po zákaz zvyšovania cien vôbec t. j. cenové moratórium. Je pochopiteľné, že cenová regulácia musí byť v podmienkach našej súčasnej ekonomickej situácie komplexná, aby mohla reagovať i na prípadný extrémny cenový vývoj, ktorý v rade výrobkov nemôžeme vylúčiť. Pre tieto alternatívy zákon vytvára priestor. Ukazuje sa však, že tvorcovia zákona predpokladajú, že budú používať len miernejšie prostriedky, pretože v zákone nie je zmienka o druhej strane mince, a to, že pri uplatnení tvrdších regulačných zásahov sú nevyhnutné i kompenzačné opatrenia. Bez nich totižto môže dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže a potlačovanie trhových podmienok vôbec. Podľa môjho názoru je potrebné nielen zabezpečiť právo štátu ceny regulovať, ale napr. pri úradnom stanovení pevných cien i jeho povinnosť dopad týchto cien dotovať. Inak by sa mohlo stať, že i životne dôležité výrobky /tovar dennej spotreby/ nemusia na trhu existovať. Prosím o stanovisko k tomuto problému.
K regulácii cien smeruje i moja druhá pripomienka. Zrušené sú cenové orgány republík. Cenová agenda týchto úradov je delimitovaná do pôsobnosti ministerstiev financií, kde sa ňou zaoberajú málo početné útvary. Seriózny prístup k vývoju cien podľa zákona však vyžaduje zabezpečovať rad nových činností /najmä v prechodnom období/, ako je sledovanie vývoja cien, pružnú - zákonnú reakciu na špekulatívne zvyšovanie cien, posudzovanie plnenia podmienok vecného usmerňovania cien, včítane ohlasovacej povinnosti. Bude potrebné reagovať i na rad sťažností a upozornení. Zodpovedne je treba sa postaviť ku kontrole správnosti cien na celej ploche trhu a ich prognózovanie.
Predovšetkým v počiatočnom resp. prechodnom období bude táto činnosť nutná a predpokladám o i organizačne a pracovne náročná. Pýtam sa preto, ako sú ministerstvá financií a ďalšie zainteresované orgány na tieto náročné podmienky odborne, vecne a pracovnými silami pripravené?
Ing. Peter Serenčéš, CSc.
poslanec Snemovne národov FZ
Nové Zámky, Ďorocká 5