FEDERÁLNE ZHROMAŽDENIE ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNE REPUBLIKY 1990
VI. volebné obdobie
392
Správa
ústavno právnych výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov
k návrhu Slovenskej národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd (tlač 330) a k návrhu Českej národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje Listina ľudských práv a slobôd (tlač 331)
Výbory zahraničné, branné a bezpečnostné, pre plán a rozpočet, hospodárske, pre životné prostredie a výbory sociálne a kultúrne Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prerokovali na svojich schôdzach v decembri 1990 návrh Slovenskej národnej rady (tlač 330) a návrh Českej národnej rady (tlač 331) a podľa § 43 zákona č. 31/1989 Zb., zaslali svoje stanoviská ústavno právnym výborom Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Ústavno právne výbory po prerokovaní návrhov národných rád a stanovísk výborov odporúčajú Snemovni ľudu a Snemovni národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky schváliť ústavný zákon, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v tomto znení:
Ústavný zákon
zo dňa .......... 1990,
ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Federálne zhromaždenie sa uznieslo na tomto ústavnom zákone:
§ 1
(1) Ústavné zákony, zákony a iné právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd.
(2) Základné práva a slobody uvedené v Listine základných práv a slobôd sú pod ochranou ústavného súdu.
§ 2
(1) Ustanovenia ústavných zákonov o rozdelení zákonodarnej pôsobnosti medzi federáciou a republikami nie sú týmto ústavným zákonom dotknuté.
(2) V ústave Českej republiky a v ústave Slovenskej republiky môžu byť základné práva a slobody rozšírené nad mieru upravenú Listinou základných práv a slobôd.
§ 3
Článok 5 ústavného zákona č. 143/1968 Zb., o československej federácii, v znení neskorších predpisov, znie:
"(1) Štátny občan každej z obidvoch republík je zároveň štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2) Občan jednej republiky má na území druhej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občan tejto druhej republiky.
(3) Nikoho nemožno proti jeho vôli zbaviť štátneho občianstva.
(4) Zásady nadobúdania a straty štátneho občianstva republík ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia."
§ 4
(1) Článok 1 ústavného zákona č. 144/1968 Zb., o postavení národností v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike znie:
"Čl. 1
Česká a Slovenská Federatívna Republika ako spoločný štát českého národa a slovenského národa a národností žijúcich na jej území zabezpečuje všetkým národnostiam a etnickým menšinám možnosti všestranného rozvoja."
(2) Zrušujú sa:
1. Čl. 7 až 9, hlava druhá (čl. 19 až 38) a čl. 98 ods. 4 ústavného zákona č. 100/1960 Zb., Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov;
2. Preambula a články 2 až 4 ústavného zákona č. 144/1968 Zb., o postavení národností v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
§ 5
Zákony a iné právne predpisy musia byť uvedené do súladu s Listinou základných práv a slobôd najneskôr do 31. decembra 1991. Týmto dnom strácajú účinnosť ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s Listinou základných práv a slobôd.
§ 6
Tento ústavný zákon a Listina základných práv a slobôd nadobúdajú účinnosť dnom vyhlásenia.
Listina základných práv a slobôd
Federálne zhromaždenie na základe návrhov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, uznávajúc neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a občana a zvrchovanosť zákona,
nadväzujúc na všeobecne uznávané humanitné hodnoty v dejinách ľudstva a na demokratické a samosprávne tradície našich národov,
nezabúdajúc na trpké skúsenosti z čias, keď ľudské práva a základné slobody boli v našej vlasti potláčané,
vkládajúc nádeje na zabezpečenie týchto práv do spoločného úsilia všetkých slobodných národov,
vychádzajúc z práva českého národa a slovenského národa na sebaurčenie,
pripomínajúc si svoj podiel zodpovednosti voči budúcim generáciam za osud všetkého života na Zemi,
a vyjadrujúc vôľu, aby sa Česká a Slovenská Federatívna Republika dôstojne zaradila medzi štáty, ktoré tieto hodnoty rešpektujú,
uznieslo sa na tejto Listine základných práv a slobôd:
Prvá hlava
Všeobecné ustanovenia
Čl. 1
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušitelné.
Čl. 2
(1) Štát je založený na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu, ani na náboženské vyznanie.
(2) Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý zákon ustanovuje.
(3) Každý má právo konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 3
(1) Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Nikoho nemožno ukrátiť na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.
Čl. 4
(1) Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.
(2) Medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") upraviť iba zákonom.
(3) Akékoľvek obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa vychádzať z ich podstaty a zmyslu. Také obmedzenie nemožno zneužívať na iné ciele, než pre ktoré boli ustanovené.
Čl. 5
(1) Medzinárodné zmluvy o základných právach a slobodách, ktoré Česká a Slovenská Federatívna Republika ratifikovala a ktoré sú riadne vyhlásené, majú na jej území záväznosť
zákonov.
(2) Na ratifikáciu medzinárodných zmlúv podľa ods. 1 dáva Federálne zhromaždenie súhlas rovnakým spôsobom ako na prijatie zákona.
(3) Rozhodnutia orgánov zriadených podľa medzinárodných zmlúv, ktoré boli ratifikované podľa odsekov 1 a 2, vykonávajú príslušné orgány federácie a republík; podrobnosti ustanoví zákon.
Varianta čl. 5 ods. 1 a 2:
(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Česká a Slovenská Federatívna Republika ratifikovala a ktoré sú riadne vyhlásené, majú na jej území záväznosť ústavných zákonov.
(2) Na ratifikáciu medzinárodných zmlúv podľa odseku 1 dáva Federálne zhromaždenie súhlas rovnakým spôsobom, akým prijíma ústavný zákon.
Druhá hlava
Ľudské práva a základné slobody
Prvý oddiel
Základné ľudské práva a slobody
Čl. 6
Každý má spôsobilosť na práva.
Čl. 7
(1) Každý má právo na život.
(2) Nikoho nemožno zbaviť života okrem prípadov, keď zákon vylučuje protiprávnosť takého činu.
(3) Trest smrti sa nepripúšťa.
Čl. 8
(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.
(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Čl. 9
(1) Osobná sloboda je zaručená.
(2) Nikoho nemožno stíhať alebo zbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno zbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.
(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať iba v prípadoch stanovených v zákone. Zadržanú osobu treba ihneď oboznámiť s dôvodmi zadržania, vypočuť ju a najneskôr do 24 hodín prepustiť na slobodu alebo odovzdať súdu. Súd musí zadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo ju prepustiť na slobodu.
(4) Zatknúť obvineného možno iba na odôvodnený príkaz súdu. Zatknutú osobu treba do 24 hodín odovzdať súdu. Súd musí zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.
(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu stanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno osobu prevziať alebo zadržať v ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu. Také opatrenie treba do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní.
Čl. 10
(1) Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na:
a) práce ukladané podľa zákona vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, ktorý nahradzuje trest odňatia slobody,
b) vojenskú službu alebo inú činnú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,
c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, havárií alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty.
d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia, alebo práv iných.
Čl. 11
(1) Každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužitím údajov o svojej osobe.
Čl. 12
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb; zákon môže zároveň ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
(5) Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.
Čl. 13
(1) Domová sloboda a nedotknuteľnosť obydlia sú zaručené.
(2) Do tohto práva možno zasiahnuť len v prípadoch a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
(3) Domová prehliadka je prípustná len pre účely trestného konania, a to na písomný odôvodnený príkaz súdu.
Čl. 14
Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomnosti a záznamov a či už držaných v súkromí alebo zaslaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Čl. 15
(1) Sloboda pohybu a pobytu je zaručená.
(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, má právo slobodne ho opustiť. Občana nemožno nútiť, aby opustil svoju vlasť.
(3) Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj z dôvodu ochrany prírody.
(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch stanovených zákonom alebo podľa medzinárodného práva.
Čl. 16
(1) Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená. Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania.
(2) Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená.
(3) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo s jeho náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 17
(1) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu.
(2) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle na štátnych orgánoch.
(3) Zákon stanoví podmienky vyučovania náboženstva na štátnych školách.
(4) Výkon týchto práv možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Druhý oddiel
Politické práva
Čl. 18
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
(3) Cenzúra je neprípustná.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Štátne orgány sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.
Čl. 19
(1) Petičné právo je zaručené. Každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
(2) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu
(3) Petíciami nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd zaručených Listinou.
Čl. 20
(1) Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené.
(2) Toto právo možno obmedziť zákonom v prípadoch zhromaždení na verejných miestach, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie však nemožno podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
Čl. 21
(1) Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.
(2) Občania majú právo zakladať aj politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.
(3) Výkon týchto práv možno obmedziť len v prípadoch stanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj iné združenia sú oddelené od štátu.
Čl. 22
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí buď priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
(2) Voľby sa musia konať v lehotách, ktoré nepresahujú pravidelné volebné obdobia stanovené zákonom.
(3) Volebné právo je všeobecné a rovné a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Čl. 23
Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú i súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Čl. 24
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a základných slobôd, založený Listinou, ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov.
Tretia hlava
Národnostné práva
Čl. 25
(1) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
(2) Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnosti alebo etnickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu.
(3) Zakazuje sa podnecovať národnostnú a rasovú nenávisť a nepriateľstvo.
Čl. 26
(1) Občanom tvoriacim národnostné alebo etnické menšiny sa zaručuje právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku a združovať sa v národnostných združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon.
(2) Občanom, ktorí sú príslušníkmi národnostných a etnických menšín, sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje aj:
a) právo na vzdelanie v ich jazyku
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa riešení vecí týkajúcich sa národností a etnických menšín
Štvrtá hlava
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
Čl. 27
(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť.
(2) Zákon môže určiť podmienky a obmedzenia pre výkon určitých povolaní alebo činností.
(3) Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastného zavinenia vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.
(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu pre cudzincov.
Čl. 28
(1) Každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.
(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií je neprípustné, rovnako ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví.
(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov môžu byť obmedzené zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd iných.
(4) Právo na štrajk je zaručené za podmienok stanovených zákonom; toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, vojakom v činnej službe a príslušníkom bezpečnostných zborov.
Čl. 29
Zamestnanci majú právo na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky. Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 30
(1) Ženy, mladiství a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky.
(2) Mladiství a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.
(3) Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 31
(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
(3) Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 32
Občania majú právo na ochranu zdravia, najmä na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Čl. 33
(1) Rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená.
(2) Žene v tehotenstve je zaručená osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Práva rodičov možno obmedziť a neplnoleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba na základe zákona rozhodnutím súdu.
(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.
(6) Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 34
(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná počas obdobia, ktoré ustanoví zákon.
(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách a podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách.
(3) Zriaďovať iné školy než štátne a vyučovať na nich možno len za podmienok stanovených zákonom; na takých školách možno vzdelanie poskytovať za úplatu.
(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.
Čl. 35
(1) Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti sú chránené zákonom.
(2) Právo na prístup ku kultúrnemu bohatstvu je zaručené za podmienok stanovených zákonom.
Čl. 36
(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov.
(3) Nikto nesmie pri výkone svojich práv ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje, druhové bohatstvo prírody a kultúrne pamiatky.
Piata hlava
Právo na súdnu a inú právnu ochranu
Čl. 37
(1) Každý sa môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených prípadoch na inom orgáne.
(2) Každý, kto sa cíti ukrátený na svojich právach rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia alebo opatrenia, ak nestanoví zákon inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí alebo opatrení vzťahujúcich sa k právam a slobodám uvedeným v druhej, tretej a štvrtej hlave Listiny.
(3) Každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezávislé rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.
(4) Podmienky a podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 38
(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.
(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, či orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
(3) Všetci účastníci konania sú si rovní.
(4) Kto tvrdí, že neovláda jazyk, v ktorom sa koná, má právo na tlmočníka.
Čl. 39
(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
(2) Každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch stanovených zákonom.
Čl. 40
Iba zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, ako aj iné ujmy na právach alebo na majetku možno za jeho spáchanie uložiť.
Čl. 41
(1) Iba súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa pokladá za nevinného, kým sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nevyslovila jeho vina.
(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Ak si obhajcu nezvolí, hoci ho podľa zákona musí mať, určí mu ho súd. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu.
(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno nijakým spôsobom zbaviť.
(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, pre ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo zbavený obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Podľa neskoršieho zákona sa postupuje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Šiesta hlava
Spoločné ustanovenia
Čl. 42
(1) Práv uvedených v čl. 27, čl. 28 ods. 4, čl. 29 až 32, čl. 33 ods. 1 a 3, čl. 34 a čl. 36 Listiny sa možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
(2) Ak sa v Listine hovorí o zákone, rozumie sa tým zákon Federálneho zhromaždenia, ak z ústavného rozdelenia zákonodarnej právomoci nevyplýva, že úprava prislúcha zákonom národných rád..
Čl. 43
(1) Ak Listina používa pojem "občan", rozumie sa ním štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2) Cudzinci požívajú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ľudské práva a základné slobody zaručené Listinou, ak nie sú priznané výslovne občanom.
(3) Ak Listina priznáva základné práva a slobody každému bez ohľadu na štátne občianstvo, rozumie sa pod pojmom "občan" v doterajších predpisoch každý človek.
Čl. 44
Česká a Slovenská Federatívna Republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.
Čl. 45
Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku iniciatívu a právo uvedené v čl. 21 ods. 2; zamestnanom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí, aj právo uvedené v čl. 28 ods. 4; právo na štrajk aj osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia; príslušníkom bezpečnostných zborov a vojakom v činnej službe aj práva uvedené v čl. 19, čl. 20 a čl. 28 ods. 1 až 3, ak súvisia s výkonom služby.
|
akad. Milan Čič |
Doc. JUDr. Vladimír Mikule |
|
předseda výboru |
předseda výboru |
|
ústavně právního SL |
ústavně právního SN |
|
Pavel Konečný |
Ing. Jaroslav Cuhra |
|
tajemník výboru |
tajemník výboru |
|
ústavně právního SL |
ústavně právního SN |
FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY
VI. v. o.
DODATKY A ZMĚNY
k tisku 392
/Zpráva výborů ústavně právních Sněmovny lidu a Sněmovny národů k návrhu Slovenské národní rady na vydání ústavního zákona, kterým se vyhlašuje Listina základních práv a svobod (tisk 330) a k návrhu České národní rady na vydání ústavního zákona, kterým se vyhlašuje Listina lidských práv a svobod (tisk 331)/
I. Uvozovací ústavní zákon
1. § 1 odst. 1 zní:
"(1) Ústavní zákony, jiné zákony a další právní předpisy, jejich výklad a používání musí být v souladu s Listinou základních práv a svobod."
2. § 2 zní:
"§ 2
Mezinárodní smlouvy o lidských právech a základních svobodách, Českou a Slovenskou Federativní Republikou ratifikované a vyhlášené, jsou na jejím území obecně závazné a mají přednost před zákonem."
3. Dosavadní paragrafy 2, 3, 4, 5 a 6 se označují jako paragrafy 3, 4, 5, 6 a 7.
4. V § 3 se dosavadní odst. 2 označuje jako odst. 1 a dosavadní odst. 1 jako odst. 2.
5. § 5 zní:
"§ 5
Zrušují se:
1. Články 7 až 9, hlava druhá (čl. 19 až 38) a článek 98 odst. 4 ústavního zákona č. 100/1960 Sb., Ústava České a Slovenské Federativní Republiky, ve znění pozdějších předpisů.