FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY
VI. volební období
536
Vyhlásenie Federálneho zhromaždenia ČSFR
Poslanci FZ ČSFR so zadosťučinením konštatujú, že naša krajina začala 17. novembra 1989 písať novú - demokratickú etapu svojho vývoja. Tento deň sa stal začiatkom konca totalitného systému; otvoril cestu premeny života útlaku, duchovnej i materiálnej devastácie k humánnym a demokratickým cieľom a túžbam nášho ľudu.
Federálne zhromaždenie ČSFR, ktoré vzišlo z prvých demokratických volieb po desaťročiach neslobody, súc si vedomé svojo poslania, prijalo odvtedy desiatky demokratických zákonov, vrátane ústavného zákon o Základných ľudských právach a slobodách. Je to manifest nezvratnej vôle a odhodlania poskytnúť svojim občanom ústavné, inštitucionálne a mravné garancie ochrany každodenného uplatňovania prirodzených práv a slobôd človeka bez rozdielu osobného presvedčenia, náboženského vyznania, rasy a národnosti. Výstavba nového právneho poriadku patrí do procesu budovania skutočne demokratického právneho štátu, systému a fungovania všeobecného i ústavného súdnictva.
II.
Federálne zhromaždenie ČSFR vedomé si svojej morálnej povinnosti voči ukrivdeným a utláčaným občanom a najvyšším ľudským hodnotám
odsudzuje
- protiprávnu a nehumánnu prax politického a štátneho režimu v našej republike v rokoch 1948-1989
konštatuje,
že totalitný režim v rokoch 1948-1989 postupne:
- upevňoval moc diktatúry jednej strany, politický a ekonomický systém založený na princípoch vedúcej úlohy KSČ, triedneho boja, spoločenského anonymného vlastníctva, administratívno-direktívnych zásad riadenia národného hospodárstva, ideologizácie štátu, stranického monopolu voči občanom - jednotlivcom i spoločnosti ako celku;
- porušoval základné ľudské práva a slobody vyjadrené aj vo vlastnom zákonodarstve hrubým subjektivizmom, svojvôľou, nezriedka porušovaním aj sudcovskej nezávislosti; prejavilo sa to v mnohých nezákonných rozsudkoch, najmä v peťdesiatych rokoch, v obmedzovaní slobody pohybu, osobnej slobody vôbec, a to bezpočetnými formami perzekúcie osôb, ktoré sa dostali do konfliktu so štátnou ideológiou, alebo sa stali obeťami bezdôvodnej svojvôle;
- obmedzoval slobodu svedomia, vierovyznania, integritu jednotlivca;
- utláčal cirkve, rehole, náboženské spolky a združenia.
III.
Tieto a podobné skrivodlivosti a nezákonnosti sa podujali naprávať demokraticky a humanisticky zmýšľajúci občania už roku 1968. Okupácia našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy však tento zámer prerušila a vrátila život v krajine do stavu porušovania zákonnosti, svojvôle miestodržitelov cudzej moci.
IV.
Federálne zhromaždenie ČSFR - jeho poslanci sa s pietou skláňajú nad pamiatkou obetí zlovôle, nezákonností, útlaku a ignorácie ľudských práv a slobôd a oceňujú zásluhy tých, ktorí viedli zápas za oslobodenie človeka, jeho ducha, za nový politický a ekonomický poriadok.
V.
Budúce generácie majú právo i tužbu pravdivo poznať nielen jednotlivé etapy vývoja našej spoločnej štátnosti, ale aj vnútorné a zahraničné politicko-ekonomické súvislosti peripétií, či tragédií za uplynulých sedemdesiať rokov. Federálne zhromaždenie preto žiada vládu ČSFR, aby vytvorila podmienky pre vedeckú analýzu a hodnotenie historickej cesty našich národov a národností od vzniku Československej republiky až po súčasnosť.
VI.
Federálne zhromaždenie ČSFR vyzýva všetkých občanov dobrej vôle k práci pre rozkvet a všestrannú prosperitu spoločného štátu Čechov a Slovákov a národností žijúcich v ČSFR.
|
Milan Čič |
Jozef Wagner |