Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1991

VI. volební období

předsedy vlády ČSFR JUDr. Mariána Čalfy na interpelaci podanou poslancem Sněmovny lidu J. Wagnerem (tisk 475)

PREDSEDA VLÁDY

ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY

Vážený pán poslanec,

pri diskusii vlády ČSFR dňa 16. marca 1991 k jej hospodárskej politike boli zaujaté stanoviská k výkladu rozhodujúcich problémov, ktorých sa dotýka i obsah Vašej interpelácie zo dňa 12. februára 1991 (tlač FZ č. 4 75). V plnom rozsahu bude tento výklad v mojom vystúpení k hospodárskej politike vlády ČSFR ešte na tomto zasadaní Federálneho zhromaždenia. Jednako mi dovoľte, aby som Vám k najpodstatnejším otázkam obsiahnutým vo Vašej interpelácii oznámil nasledujúce:

Predpokladá sa, že náklady zákona o mimosúdnych rehabilitáciách by mali predstavovať asi 150 miliárd Kčs, z ktorých 40 miliárd predstavuje hodnotu nájomných domov, 90 miliárd hodnotu znárodneného majetku a 20 miliárd ostatného vyvlastneného majetku. Približne 50 až 60 miliárd z tejto čiastky bude uhradené finančnou formou a z toho opäť 20 miliárd v hotovosti. Sú to však samozrejme hrubé odhady, ktorých naplnenie bude závisieť na rade okolností, spojených s vlastným procesom navrátenia majetku či vyplácania jeho náhrad.

Z krátkodobého hľadiska je prevládajúcou črtou finančnej a úverovej politiky ich reštriktívnosť, ktorá smeruje k maximálnemu spomaleniu inflácie a k spriehľadneniu nezdravej ekonomickej situácie, keď veľa podnikov doposiaľ vyrába s vysokými nákladmi na produkciu, po ktorej nie je dopyt.

Z dlhodobého hľadiska má aktívna priemyselná politika vlády nezastupiteľné miesto. Pre formuláciu takejto politiky doposiaľ objektívne neexistovali podmienky, najmä preto, že neboli liberalizované ceny a teda sa naplno neprejavila ich signálna funkcia, ktorá by okrem iného napríklad umožnila analyzovať komparatívne výhody našej ekonomiky. Napriek tomu už pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na rok 1991 pamätala vláda na otázky štrukturálnej politiky a vyčlenila na tieto účely rezervu vo výške 3 miliárd Kčs. Je potrebné si však uvedomiť, že v súlade s celkovou zmenou filozofie hospodárskej politiky už nie je možné v budúcnosti rátať s tým, aby štát priamo financoval jednotlivé štrukturálne projekty. Smery jeho angažovanosti je treba vidieť predovšetkým v podpore perspektívnych štrukturálnych projektov, napríklad formou poskytovania záruk na úvery, event. príspevkov na úhradu úrokov. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že nie je možné rátať s tým, že by vláda pristúpila na stále pretrvávajúce tlaky použiť tieto zdroje napr. na riešenie ťažkej finančnej situácie niektorých podnikov, a to najmä v tých prípadoch, keď ide o podniky evidentne neperspektívne.

V poľnohospodárstve, tak ako v celom národnom hospodárstve dochádza k trhovej adaptácii. Vláda si však uvedomuje, že práve poľnohospodárstvo má objektívne určité postavenie a špecifické podmienky, dané biologickým produkčným cyklom, a preto formou účasti štátneho rozpočtu prispieva na riešenie negatívnych dopadov trhovej transformácie i na aktívnu štrukturálnu politiku. I keď sa v súčasnosti štátne rozpočty nachádzajú vo veľmi zložitej situácii, napriek tomu sú v nich pre poľnohospodárstvo vyčlenené značné prostriedky, ktoré v súhrne celostátne predstavujú takmer 24 miliárd Kčs.

Na druhej strane je však treba v záujme pravdy konštatovať, že za daných cenových podmienok sme dnes v situácii poľnohospodárskej nadprodukcie. Problémom je i vysoká nákladovosť poľnohospodárskej výroby. I pre rozvoj poľnohospodárstva musí byť základným kritériom trh, cena a vzťah medzi dopytom a ponukou. Nemôžeme si dovoliť dotovať neefektívnu poľnohospodársku výrobu, poľnohospodárske podniky s nízkou úrovňou hospodárenia, a tým i neefektívnu spotrebu. I keď sa teda štát angažuje v podpore poľnohospodárstva, nemôže charakter tejto podpory viesť, tak ako doposiaľ, k prolongácii súčasnej situácie, ale musí smerovať k transformácii poľnohospodárstva.

V interpelácii sa má zrejme na mysli platobná neschopnosť. Tento problém je skutočne veľmi naliehavý. Vláda a ďalšie kompetentné orgány sa ním intenzívne zaoberajú. Boli prijaté významné opatrenia, ktoré by mali napomôcť uľahčiť ťaživú finančnú situáciu podnikovej sféry. Ide napríklad o tzv. operáciu TOZ (úvery na trvalo sa obracajúce zásoby), ktorá zníži podnikom úrokové bremeno a rozloží splátky na dlhšie obdobie. Vo februári tiež ŠBČS čiastočne uvoľnila menovú restrikciu a v dôsledku toho dnes komerčné banky disponujú väčším "balíkom" úverov pre podnikovú sféru.

Je si tiež treba uvedomiť, že súčasná ťaživá situácia podnikov je dôsledkom odbytovej krízy, ktorá má celý rad príčin, napr. z rozpadu trhu RVHP.

Značná miera zodpovednosti za súčasnú finančnú situáciu podnikovej sféry leží i na chovaní sa podnikov pred i po liberalizácii cien. Podniky sa dnes doslova "potápajú" cenovými šokmi v snahe preniesť dopady z novej situácie na svojich partnerov a tým samy vyostrujú dopad reštrikcie. Je to krátkozraká politika, ktorá sa vo svojich dôsledkoch obracia priamo proti podnikom samotným.

Predovšetkým je treba rozlišovať medzi inflačným vývojom a jednorazovým rastom cien, ku ktorému došlo v januári t. r. Oficiálna štatistika vykázala údaje pohybujúce sa na úrovni 25 % v mesiaci januári. Tieto údaje možno len ťažko spochybniť, napr. s poukazom na spornosť metodiky ich rozpočtu, už preto, že štruktúra koša, na základe ktorého sa vyratúvajú, bola diskutovaná s odbormi. Rast cien v januári 1991 zodpovedá očakávaniam vlády, napokon premietnutým ešte pred cenovou liberalizáciou do návrhu štátneho rozpočtu i do menového projektu.

K reštrikcii úverov obmedzovaním úverových rámcov a zdrojov komerčných bánk je treba vziať do úvahy, že za úverovú politiku zodpovedá Štátna banka. Jej úverová politika, rovnako ako finančná politika ministerstiev financií sú reštriktívne práve preto, že koncepcia reformy sa opiera o tzv. makroekonomické minimum, ktorého cieľom je blokovať inflačný vývoj. Sú teda nástrojom protiinflačného boja. Že táto politika je z hľadiska boja proti inflácii účinná, svedčí napokon i fakt, že po januárovom cenovom náraze došlo vo februári k určitému ukľudneniu rozbúrených cenových hladín.

Skutočnosťou však je, že s ohľadom na rast cien bola úverová reštrikcia v januári t. r. tvrdá. Preto dnes banka pristúpila k jej čiastkovému uvolneniu, čo umožní zvýšiť objem úverov, poskytnutých do ekonomiky.

Téza o umelom vyvolávaní krízy je nekorektná a vyvoláva katastrofické vízie, že snáď niekto vo vláde má záujem ekonomickú situáciu ďalej zhoršovať. Vláda jasne upozorňovala na rôzne aspekty trhovej reformy. Jej politika bola otvorená, podniky boli upozornené na fakt, že základom makroekonomickej politiky je reštrikcia.

Pokles odbytu sme predpokladali a svoje očakávania nezatajovali. Prejavuje sa to opäť napr. v poslanca mi schválenom štátnom rozpočte, založenom na predstave o 5 %-nom poklese vytvoreného produktu.

Nemali by sme však v súčasných hospodárskych podmienkach hľadať iba negatíva. Pokles dopytu a následne produktu v našej danej situácii prináša i niektoré pozitívne momenty. Zvyšuje sa citlivosť dopytu podnikov, rozbiehajú sa procesy štrukturálnej adaptácie, rast kvality a pružnejšie sa vyvíja i podniková cenová politika, tentoraz už i v prospech spotrebiteľa.

O tom, že devalvácia je nutná, nemôže byť pochýb. Ak je nevyhnutným atribútom trhu cena, tvorená ponukou a dopytom, platí to i pre cenu devíz, teda pre devízový kurz. Nebolo by možné naštartovať trhovú transformáciu s tak výraznou vstupnou deformáciou. Reálny devízový kurz podmieňuje neskreslený vplyv svetových cien na našu ekonomiku a má pre nás, ako malú krajinu, kľúčový význam. Druhým aspektom devalvácie je, že sa zvýšila konkurencie schopnosť nášho vývozu a tretím, že vyjadruje určitú politiku platobnej bilancie. Chcel by som zdôrazniť, že devalváciou sme dospeli k rovnovážnemu kurzu našej meny a teda naopak v tomto kurze vidíme určitú nominálnu kotvu, ktorá nepochybne prispeje k utlmeniu inflačných tlakov.

Je treba zdôrazniť, že všetky rokovania, ktoré sme viedli s MMF boli založené na nasej vlastnej koncepcii reformy. Považujeme za veľké ocenenie nasej reformy fakt, že MMF jej koncepciu prijal za základ diskusie o poskytnutí pôžičky. Nemáme teda záujem čokoľvek tajiť. Príslušné dokumenty dala Štátna banka k dispozícii v plnom znení oznamovacím prostriedkom dňa 21. februára 1991.

Československo je tradične v otázke zahraničného dlhu veľmi opatrné. Platí to i v súčasnosti, kedy externé zdroje využívame na uskutočnenie reformy. Úvahy o raste zahraničnej zadlženosti sa opierajú o analýzy budúcej dlhovej služby a jej únosnosti, ako aj o nutnosť dodržať v budúcnosti naše záväzky a nestratiť tak povesť kvalitného partnera. O správnosti našich úvah svedčí i podpora, ktorú v tejto záležitosti zo strany MMF i ďalších medzinárodných inštitúcií máme.

S pozdravom