Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1991

V Prahe dňa 29. marca 1991

Č. j. 4/91-I-06

Vážený pán predseda,

v prílohe Vám zasielam na vedomie odpoveď na interpeláciu poslancov V. Filipa, J. Jenerála a L. Kostya (tlač 485).

S pozdravom

Vážený pán

PhDr. Milan Šútovec

predseda Snemovne národov

Federálne zhromaždenie ČSFR

V Prahe dňa 29. marca 1991

Č. j. 4/91-I-06

Vážení páni poslanci,

k Vašej interpelácii zo dňa 20. 2. 1991, týkajúcej sa činnosti ČSAV vo vzťahu k zahraničným kontaktom ako aj kontinuite vedeckej činnosti na jednotlivých jej pracoviskách Vám poskytujem tieto informácie.

Po novembri 1989 prebehol v ČSAV rad demokratických zmien. Na úrovni ústavov ČSAV boli zvolené vedecké rady, ktoré sú najvyššími vedeckými orgánmi pracovísk, a prebehli konkurzy na miesta všetkých riaditeľov. V ČSAV ako celku vznikla demokratickým spôsobom Komora volených zástupcov, ktorá je dnes plnoprávnou súčasťou Valného zhromaždenia ČSAV. 12 členov predsedníctva Komory volených zástupcov je členmi prezídia ČSAV zvoleného v júni 1990 a súčasne tvoria majoritnú časť Výboru prezídia pre riadenie pracovísk ČSAV.

Nové vedenie Akadémie má jasnú predstavu o zameraní činnosti ČSAV. Dôkazom toho je okrem iného príprava základnej novej právnej úpravy akadémií vied, v rámci ktorých boli už spracované a predložené návrhy zásad nových zákonov o Česko-Slovenskej učenej spoločnosti, Českej akadémii vied a umenia a Slovenskej akadémii vied.

Činnosť súčasného vedenia Akadémie cieľavedome smeruje k plnému zachovaniu vedeckej činnosti, a to i v terajších obtiažnych ekonomických podmienkach. V interpelácii uvádzaná "diskontinuita vedy" sa týka jedinej inštitúcie, a to doterajšieho zboru akademikov a členov korešpondentov ČSAV. Tento zbor vznikol v období totalitného režimu a v príliš veľkom rade prípadov boli kritéria pre výber jeho členov skôr politické než odborné. Z toho dôvodu sa v návrhoch nových zákonov ráta so zrušením tohto zboru a vytvorením novej učenej spoločnosti. Doterajší akademici a členovia korešpondenti samozrejme môžu byť do tejto novej spoločnosti navrhnutí, v žiadnom prípade by však do nej neprechádzali automaticky. Je treba konštatovať, že tento návrh nevychádza len z názorov prezídia ČSAV a Komory volených zástupcov pracovísk ČSAV, ale bol výslovne schválený i uznesením LIX. valného zhromaždenia ČSAV z 28. júna 1990.

V ďalšom by som rád konrétne odpovedal na Vami položené otázky:

K bodu 1. Prezídiu ČSAV nie je známy ani jeden prípad, kde by bolo zatajené či neodovzdané osobné pozvanie na jednanie do zahraničia. Vzhľadom na súčasný vysoký stupeň demokratizácie v ČSAV by to napokon ani technicky nebolo možné. Kontakty jednotlivých vedeckých pracovníkov so zahraničím nie sú centrálne nijako obmedzované, schvaľované, či registrované. Prezídium ČSAV vedie v evidencii len tie cesty, ktoré samo - spravidla na základe výsledkov konkurzov - z centrálnych zdrojov spolufinancuje.

Rovnako aj prevažná väčšina pozvaní pre pracovníkov SAV na vedecké akcie do zahraničia je zasielaná organizačnými výbormi sympózií a kongresov priamo na pracoviská, resp. jednotlivým vedeckým pracoviskám. Podstatné je, že v rámci zvýšenia právomoci pracovísk sa všetky prostriedky na vysielanie pracovníkov do zahraničia delimitovali priamo na ústavy a tieto v rámci svojich rozpočtov rozhodujú koho kam a na aké vedecké podujatie vyslať. Preto sa pri uskutočňovaní ciest zohľadňujú iba podmienky zvýšenia cien cestovného a nákladov na ubytovanie. Pri účasti na zahraničných kongresoch treba tiež spravidla uhradiť vložné v cudzej mene, ktoré je na naše podmienky neúmerne vysoké.

K bodu 2. Počínajúc rokom 1991 bol v ČSAV zavedený interný grantový systém. Úlohy, ktoré sa budú riešiť, nie sú naďalej nikým predpisované, ale vyplývajú z výsledkov konkurzného konania grantovej agentúry, ktorej orgány boli demokraticky zvolené. Vedľa úloh, na ktoré budú poskytnuté granty, možno do výskumných programov zaraďovať i úlohy na úrovni jednotlivých ústavov. O tom rozhodujú ich vedecké rady a riaditelia; financovanie je tu zaistené inštitucionálnymi prostriedkami jednotlivých ústavov. Z toho vyplýva, že všetky úlohy, ktoré reprezentatívna demokraticky zvolená vedecká komunita schváli, budú v rámci ČSAV naďalej riešené.

Aj pracoviská SAV sú zapájané do riešenia úloh medzinárodných projektov v oblasti ekólogie napr. (Global change), projektov medzinárodnej agentúry pre atomovú energiu (IEFA), Medzinárodného hydrologického programu (IHP) a ďalších (napr. Interkozmos). V súčasnosti v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov sa pristúpilo k prechodnému zníženiu našej účasti. Ďalšie pokračovanie by malo zabezpečiť aj pridelenie prostriedkov na projekty v rámci grantovej agentury. Vyššiu aktivitu pracovísk, ako aj vedenia SAV pri nadväzovaní vedeckej spolupráce so zahraničím a pri prijímaní ďalšej účasti na riešení projektov, obmedzujú aj neistoty okolo perspektív rozvoja základného výskumu a pracovísk akadémie (napr. prijatie zákonov o ČAV, SAV a Česko-Slovenskej učenej spoločnosti) problémy s finančným zabezpečením výskumu.

K bodu 3. Z dôvodov ideologických môžeme hovoriť o diskontinuite len v prípade niektorých ústavov v oblasti spoločenských vied. Menovite bola ukončená činnosť Inštitútu pre výchovu vedeckých kádrov ČSAV, čo bol interný akademický ústav marxismu-leninizmu, Výskumného strediska pre otázky mieru a odzbrojenia ČSAV a Ústavu pre výskum spoločenského vedomia a vedeckého ateizmu ČSAV. Už v decembri 1989 Prezídium ČSAV zrušilo riešenie úloh bývalého ŠPZV v oblasti spoločenských vied, ktoré v dôsledku hlbokých politických zmien v spoločnosti nemali svoje opodstatnenie. Pokiaľ však tieto ústavy riešili niektoré skutočne dôležité vedecké úlohy, v ich riešení sa pokračuje väčšinou v rámci novo vytváraných pracovísk.

Rozhodne by bolo potrebné udržať kontinuitu vedeckej práce v odboroch, v ktorých sa dosiahli pozoruhodné aj medzinárodne uznávané úspechy.

V rámci ďalších vedeckých oblastí sa pristúpilo k riešeniu projektov navrhovaných na udelenie grantov, ktoré jednak nadväzujú na doterajšie tematické a metodické prístupy rozvinuté na pracoviskách SAV a ďalej výrazne sa orientujú v rámci jednotlivých vedných odborov na riešenie problémov, ktoré sú v súlade s orientáciou výskumu v príslušnej vedeckej oblasti vo svete.

K bodu 4. Spolupráca ústavov ČSAV a SAV so zahraničím i medzi sebou navzájom nebola nikdy prerušená a nemožno teda hovoriť o jej obnovení. Vedenie ČSAV a SAV hľadá všetky možnosti rozšírenia kontaktov čs. vedy s vedou svetovou a v tomto smere bol za uplynulý rok uzavretý rad nových dohôd o spolupráci so zahraničnými a medzinárodnými vedeckými inštitúciami. Neexistujú žiadne administratívne zábrany v cestovaní čs. vedeckých pracovníkov do zahraničia, ktoré boli uplatňované v minulosti. Jediným obmedzením je nedostatok finančných prostriedkov na zahraničné cesty hradené z prostriedkov ČSAV a SAV. Je plne v kompetencii vedenia jednotlivých pracovísk, aby svoje prostriedky vynakladali na zabezpečenie tých ciest, ktoré z hľadiska potrieb vedeckej práce ústavu pokladajú za najvýznamnejšie.

Záverom konštatujem, že kompetencia federácie v oblasti vedy je daná článkom 10 ústavného zákona o čs. federácii č. 143, z 27. 10. 1968 v znení vyplývajúcom z neskorších predpisov takto:

"V oblasti hospodárskej stratégie do pôsobnosti ČSFR patrí:

a) tvorba stratégie a koncepcií hospodárskeho a sociálneho vývoja ČSFR vrátane rozvoja vedy ...".

Z uvedeného vyplýva, že otázky uvedené v interpelácii sú v kompetencii republík.

S pozdravom

Vážený pán

Dr. Vojtech Filip

Jaroslav Jenerál

Ing. Libor Kostya

Federálne zhromaždenie ČSFR