Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1991

VI. v. o.

místopředsedy vlády ČSFR a ministra zahraničních věcí ČSFR Jiřího Dienstbiera na interpelaci, kterou podali poslanci Federálního shromáždění O. Világi a K. Gemési (tisk 724)

MÍSTOPŘEDSEDA VLÁDY ČSFR

A MINISTR ZAHRANIČNÍCH VĚCÍ

Vážení páni poslanci,

v souvislosti s vaší společnou interpelací z 21. 6. 1991 tisk FS č. 724, jsem požádal o stanovisko ministerstvo vnitra SR (kopii přikládám), které jsem však obdržel až po několika týdnech, čímž bylo způsobeno opoždění mé odpovědi. O této skutečnosti vás FMZV průběžně informovalo.

ČSFR není vázána žádnou mezinárodní smlouvou ani jiným pravidlem mezinárodního práva, které by upravovaly používání jazyka ohledně nápisů na úředních budovách anebo u názvů uvedených v § 3 odst. 4 zákona o úředním jazyku SNR 428/90 Sb.

Jsem přesvědčen, že § 3 odst. 4 zákona o úředním jazyku SNR nebrání tomu, aby v názvech obcí, měst a jejich částí, ulic, náměstí jakož i v označeních úředních budov byly současně s úředním jazykem použity i jazyky příslušných národnostních menšin.

V působnosti FMZV však není přijímat rozhodnutí o souladu našich právních předpisů se závazky vyplývajícími z mezinárodních smluv o lidských právech a základních svobodách. Rozhodovací pravomoc v této oblasti je podle čl. 2 písm. b ústavního zákona 4. 91/1991 Sb. o ústavním soudu ČSFR svěřena tomuto orgánu. Máme však samozřejmě mimořádný zájem na tom, aby všechny mezinárodněprávní závazky ČSFR byly v plném rozsahu plněny ve všech oblastech a zejména v oblasti lidských práv.

S úctou

MINISTER VNÚTRA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vážený pán riaditeľ,

v zmysle Vášho podania zo dňa 23. júla 1991 vo veci interpelácie poslancov Federálneho zhromaždenia uvádzam nasledovné.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevydalo žiadne opatrenie, ani iný akt nariaďovacieho charakteru, podľa ktorého by sa mali odstraňovať nápisy v jazyku menšín z úradných budov, nakoľko takáto problematika do kompetencie ministerstva nepatrí.

Ministerstvo vnútra poskytlo okresným úradom (orgánom miestnej štátnej správy) usmernenia a výklady v súvislosti s prijímaním nových zákonov SNR týkajúcich sa organizácie orgánov a výkonu štátnej správy v odvetviach, ktoré riadi.

Bol to napríklad výklad o používaní úradných pečiatok a o zabezpečení nového označenia budov tabuľkami a štátnymi znakmi v súvislosti so zákonom SNR č. 51/1990 Zb. o používaní štátneho znaku, štátnej vlajky, štátnej pečate a štátnej hymny Slovenskej republiky, usmernenie o vykonávaní obradov uzavierania manželstva v súvislosti so zákonom SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podobne. Sú to prípisy z novembra a decembra 1990, v ktorých sa úradný jazyk nespomína, len sa doporučujú starostom vhodné typy pečiatok pre obce a pre označovanie obcí a obecných úradov vhodné typy tabúľ s možnosťou umiestnenia obecného (mestského) znaku (erbu), ak bol tento schválený príslušnou heraldickou komisiou.

V súvislosti s prijatím nových zákonov SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike upozornilo ministerstvo v marci 1991 okresné správy ciest (správcov ciest) na nutnosť označovania názvov obcí na orientačných a dopravných tabuliach (najmä informatívne značky D38a a D38b) v úradnom jazyku.

V rovnakom čase vydalo aj upozornenie pre okresné úrady o správnom označovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev, v ktorom sa hovorí, že tam, kde dôjde k vedomému nerešpektovaniu platných názvov obcí, ulíc a námestí, a teda k zjavnej neúcte voči platným zákonom, možno primerane použiť aj štátne donútenie v zmysle platného zákona o priestupkoch.

Uvedenými usmerneniami neboli porušené žiadne medzinárodné zmluvy a ani ústavný zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Listina základných práv a slobôd vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených ľudských práv, ktoré človeka charakterizujú ako ľudskú bytosť. Uznáva sa ňou neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a zvrchovanosť zákona. Hovorí teda o prirodzených právach človeka, ktoré mu musia byť zaručené a nemôžu mu byť nikým odňaté, a o občianskych právach človeka ako príslušníka niektorého štátu. Tieto práva však môže občanovi zaručiť len konkrétny štát, v rámci činnosti svojich orgánov pri výkone štátnej moci a systémom svojho zákonodarstva.

Všetky usmernenia ministerstva na používanie zákonov v praxi sa týkali len transformácie týchto predpisov do činnosti správnych orgánov pri výkone štátnej správy, aj to len tej časti, ktorej usmerňovanie a riadenie patrí do kompetencie ministerstva vnútra.

S úctou

Vážený pán

JUDr. Gabriel Brenka

riaditeľ

medzinárodnoprávneho odboru

Federálneho ministerstva

zahraničných vecí

Praha