Federální shromáždění České a Slovenské federativní republiky
VI. v. o.
890
Interpelace
ministra financí ČSFR Ing. Václava Klause, CSc. podaná poslancem SN P. Serenčéšem
Praha, dňa 30. 9. 199l
Poslanec FZ ČSFR
snemovne národov
Peter Serenčéš
Vážený pán minister,
využívam svojho ústavného práva a podľa ustanovenia § 49 zák. č. 143/1968 Zb. a podľa ust. § 62 odst. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia obraciam sa na Vás s interpeláciou.
Na súčasné postavenie organizácií zahraničného obchodu /ďalej OZO/ v čsl. ekonomike, ktoré sprostredkúvajú obchodné vzťahy tuzemskej sféry v zahraničí, pôsobí celá rada vonkajších a vnútorných ekonomických vplyvov.
Jedným z rozhodujúcich je devalvácia čs. koruny v r. 1990. Po troch tzv. devalvačných procesoch v r. 1990 došlo v oblasti zahraničného obchodu k značným negatívnym dopadom, ktoré zostávajú neriešené napriek tomu, že tieto neboli OZO zavinené a nemohli byť ani ovplyvnené.
Celkový dopad devalvácií za organizácie, u ktorých bolo vykonané precenenie devízových aktív a pasív bola strata vo výške 16,5 mld. Kčs /po kompenzácii ziskových a stratových rozdielov/.
Devalvačné straty za OZO sa prejavili hlavne u organizácií, kde prevládal v obrate dovoz nad vývozom. Ide predovšetkým o organizácie ako sú: Technopol, Chemapol, Koospol, Technoexport, Strojimport, Petrimex a rada ďalších, ktoré realizovali veľké investičé dovozy a boli im nanútené dodávateľské úvery, na ktorých splácanie v súčasnosti z titulu devalvácii nie sú korunové zdroje.
Vysoká dovozná zadĺženosť je dôsledkom bývalej vládnej politiky, v záujme rozloženia zahraničnej zadĺženosti medzi bankovou a podnikovou sférou. Nástrojom k tomu bol rozpis devízového plánu ŠBČS o povinné konzultácie platobných podmienok čs. dovozov u ČSOB.
Finančné problémy však nastali i u OZO so ziskovým devalvačným rozdielom, u ktorých prevládal v obrate vývoz a ktoré by tieto zisky mali odviesť do štátneho rozpočtu nakoľko FMF celú problematiku devalvačných strát navrhuje riešiť z prostriedkov vytváraných odvodmi ziskových devalvačných rozdielov. Problémom je však, že ziskové devalvačné rozdiely predstavujú len krytie necelých 40 % devalvačných strát. Naviac ziskové devalvačné rozdiely podľa rozhodnutia FMF majú organizácie odviesť do štátneho rozpočtu v 2 splátkach v priebehu t. r. a to skôr než obdržia zo zahraničia inkaso z titulu dlhodobého vývozného úveru. Takýto odvod by mohol byť realizovaný len na vrub komerčných bankových úverov, ktorých nákladovosť OZO nemôže v žiadnom prípade uniesť. Pritom vo väčšine prípadov ide o inkaso z vývozu investičných celkov prevažne na bývalé vývozné vládne úvery, ktorých splácanie je dlhodobé a z niektorých teritórií veľmi problematické.
Nevysporiadané stratové saldo, t. j. zostávajúcich vyše 60 % devízových strát podľa rozhodnutia FMF majú organizácie riešiť rozložením do svojich nákladov najneskôr do konca roku 1994 alebo odpisovaním z čistého zisku, čo je pre väčšinu organizácií vzhľadom k vysokým čiastkam absolútne nemožné.
Pri súčasných tvrdých postupoch bánk pri zabezpečovaní návratnosti poskytnutých svojich úverov, sa riešenie problémov celkom vymyká možnostiam ich zvládnutia samotnými OZO. Neriešenie týchto problémov za účasti štátu bude znamenať likvidáciu väčšiny veľkých OZO /ako sa stalo v prípade Pragoinvestu/, ale aj ich financujúcej banky. Väčšina organizácií zahraničného obchodu sú akciovými spoločnosťami a preukazujú svoju životaschopnosť i v tržných podmienkach, majú v dôsledku svojho dlhoročného pôsobenia vybudované pozície a dôveru na zahraničných trhoch, čo vytvára základný predpoklad pre ďalší rozvoj vonkajších ekonomických vzťahov čs. hospodárstva.
Neúnosným zaťažením týchto spoločností, na ktorom sa jednoznačne v prípade devalvácií podieľal štát a neriešením týchto problémov dôjde k rozpadu zahraničného obchodu a následným nedoziernym škodám v národnom hospodárstve.
Devalvačné rozdiely nie sú jediný negatívny vplyv, ktorý pôsobí ťaživo na finančnú situáciu OZO.
Medzi ďalšie patria:
- nezaplatené tuzemské pohľadávky v dôsledku druhotnej zadĺženosti podnikov,
- nedobytné vývozné pohľadávky z rizikových teritórií,
- nedoriešený platobný styk s bývalým SŠ.
Vážený pán minister, som presvedčený, že v prípade oprávnených požiadaviek sa osobne pričiníte o vysporiadanie nastolených problémov organizácií zahraničného obchodu. Za čo Vám vopred ďakujem.
Vážený pán
Ing. Václav Klaus, CSc.
minister financií ČSFR
Praha