Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1992

2 FGd 560/91

V Prahe dňa 30. 12. 1991

Federálne zhromaždenie

Vec: Odpoveď na dotaz poslanca Snemovne národov JUDr. Filipa Šedivého na 16. spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov, a na dotazy poslanca Snemovne ľudu Ing. Miloslava Soldáta a poslanca Snemovne národov JUDr. Filipa Šedivého na 18. spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov

Predkladá:

Doc. JUDr. Gašparovič, CSc.,

generálny prokurátor ČSFR

Uznesením Federálneho zhromaždenia ČSFR zo dňa 17. decembra 1991 č. 1101 som bol požiadaný o odpoveď na dotaz obsiahnutý v interpelácii poslancov Federálneho zhromaždenia Ing. Miroslava Soldáta a JUDr. Filipa Šedivého, zo dňa 19. 7. 1991 vo veci prevodu vlastníctva k ropovodom a tranzitnému plynovodu. K tomuto si dovoľujem podať túto odpoveď a vysvetlenie:

I.

Oprávnením poslancov Federálneho zhromaždenia, vyplývajúceho z ustanovenia § 54 a nasledovné, zákona č. 56/1991 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia je interpelovať Federálnu vládu, alebo jej členov vo veciach jej pôsobnosti. Toto právo nie je dané voči generálnemu prokurátorovi ČSFR. Poslanec Šedivý na 16. spoločnej schôdzi SĽ a SN dňa 19. 7. 1991 ako súčasť interpelácie na predsedu vlády ČSFR sa pýta generálneho prokurátora ČSFR o zodpovedanie tejto otázky: "Ako je možné, že ministerstvá republikových vlád bez povšimnutia porušujú ústavný zákon 556/1990 Zb.?"

Na 18. spoločnej schôdzi SĽ a SN dňa 1. 11. 1991 pripomenul, že súčasťou interpelácie na predsedu vlády ČSFR bol tiež dotaz na generálneho prokurátora ČSFR, ktorý nebol zodpovedaný.

K interpelácii poslanca Šedivého sa pripojil na 18. spoločnej schôdzi SĽ a SN poslanec Soldát.

K uvedeným dotazom poslancov uvádzam, že ich uplatnenie nebolo oznámené Generálnej prokuratúre ČSFR, o nich som sa dozvedel z dokumentácie zaslanej predsedom vlády ČSFR k listu zo dňa 11. 11. 1991 č. j. 138/I/91. Kancelária Federálneho zhromaždenia mi teda dotazy poslancov Šedivého a Soldáta nezaslala, nebola mi zaslaná ani iná dokumentácia, z ktorej by som sa o obsahu dotazov a súvislostiach, v ktorých boli podané dozvedel.

Z uvedených dôvodov nebola na uplatnené dotazy doposiaľ zaslaná odpoveď.

Pre náročnosť problematiky, potrebu prešetrenia niektorých okolností, nebolo doposiaľ reagované ani na list predsedu vlády ČSFR zo dňa 11. novembra 1991 č. j. 138/I/91, ktorým ma predseda vlády ČSFR informoval o žiadosti poslancov Federálneho zhromaždenia o stanovisko. Poznamenávam len, že na vybavovanie dotazov poslancov neplatí režim zákona č. 56/1991 Zb., o rokovacom poriadku FZ, a to ani pokiaľ ide o lehotu 30 dní, v ktorej je interpelovaný povinný interpelujúcemu odpovedať. Tento zákon upravuje výlučne inštitút interpelácie. Z postupu Kancelárie Federálneho zhromaždenia, ktorá nepovažovala za potrebné ma o dotazoch informovať sa domnievam, že pôsobnosť zákona č. 56/1991 Zb. taktiež nevzťahuje na dotazy poslancov. Povinnosť generálneho prokurátora ČSFR podávať Federálnemu zhromaždeniu informácie a správy je stanovená v ustanovení § 7, odst. 2) zákona č. 20/1970 Zb., o prokuratúre.

II.

Dotaz poslanca Šedivého na 16. spoločnej schôdzi SĽ a SN konanej dňa 19. 7. 1991 je vo svojej podstate podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu ministerstiev národných republík, a to v súvislosti so zakladaním a. s. Transpetrol. K tomuto dotazu uvádzam, že do právomoci generálneho prokurátora ČSFR prislúcha preskúmať zákonnosť v postupe a rozhodnutiach orgánov Slovenskej republiky a Českej republiky, iba za predpokladu splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 1 odst. 4) zákona č. 60/1965 Zb., o prokuratúre, v znení zmien a doplnení. Právomoc generálneho prokurátora ČSFR, zasahovať do pôsobnosti generálnych prokurátorov národných republík je daná len v prípadoch, ak ide o úlohu v naliehavom záujme ČSFR a preto, že hrozí nebezpečie z omeškania, alebo preto, že generálni prokurátori národných republík sú nečinní.

Pretože orgánom prokuratúry v ČSFR, menovite generálnym prokuratúram neboli zaslané podnety, ktorých prešetrovanie by bolo odôvodňovalo postup podľa § 1 odst. 4) zákona o prokuratúre, na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministerstiev národných republík je daná príslušnosť Generálnej prokuratúry SR a Generálnej prokuratúry ČR. Podnetom pre postup podľa § 1 odst. 4) zákona o prokuratúre sa nemohol stať ani dotaz poslanca Šedivého, a to preto, že nebol Kanceláriou FZ Generálnej prokuratúre ČSFR doručený.

Z týchto dôvodov nemožno dať odpoveď poslancovi Šedivému, či a ktoré ministerstvá národných republík v súvislosti so založením a.s. Transpetrol porušili ústavný zákon č. 556/1990 Zb. Zodpovedanie tejto otázky je možné až na základe prešetrenia zákonnosti postupu ministerstiev národných republík Generálnou prokuratúrou ČR a Generálnou prokuratúrou SR, ktoré sú k tomu príslušné. O prešetrenie zákonnosti som preto požiadal generálneho prokurátora ČR a generálneho prokurátora SR.

III.

Z dokumentácie zaslanej mi predsedom vlády ČSFR a vyžiadanej od Federálneho ministerstva kontroly zisťujem:

a. s. Transpetrol bola založená na základe výsledkov porady vedúcich pracovníkov ústredných orgánov SR, ČR a ČSFR konanej 15. 4. 1991. Dňa 14. 6. 1991 došlo k uzavretiu zakladateľskej zmluvy a. s. Transpetrol, ktorú uzavreli Ministerstvo priemyslu SR a Benzina š. p. Praha. Vláda SR udelila súhlas so založením a. s. Transpetrol so sídlom v Bratislave uznesením zo dňa 5. 6. 1991 a vláda ČR udelila súhlas uznesením zo dňa 12. 6. 1991 č. 197.

Podstatou dotazu poslancov Šedivého a Soldáta je, či založenie a. s. Transpetrol nie je v rozpore s ustanovením čl. 4 odst. 4) posledná veta ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii, v znení zmien a doplnení, v úplnom znení uverejnenom pod č. 103/1991 Zb. K tejto otázke zaujal stanovisko predseda vlády ČSFR vo svojej odpovedi zo dňa 5. augusta 1991 na interpeláciu poslanca Šedivého. Z tejto odpovede pripomínam predovšetkým skutočnosť: "Na základe ústavného zákona č. 556/1991 Zb. došlo k novému usporiadaniu kompetenčných vzťahov medzi ČSFR na jednej strane, ČR a SR na strane druhej. Boli vytvorené prakticky tri druhy štátneho vlastníctva, a to vlastníctvo ČSFR, vlastníctvo ČR a vlastníctvo SR. Základným diferenciačným hľadiskom je účel, ktorému majetok slúži. Vlastníctvom ČSFR je majetok v štátnom vlastníctve, ktorý slúži na zabezpečovanie úloh ČSFR v oblastiach zverených ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia do pôsobnosti. Z ustanovení článkov 10 a nasledujúcich, tohoto ústavného zákona, vymedzujúcich konkrétnu pôsobnosť ČSFR v jednotlivých oblastiach činnosti nevyplýva, že by ropovody, tranzitný plynovod a nadradené rozvodné siete na prenos elektrickej energie patrili do pôsobnosti ČSFR. Právo hospodárenia s týmto majetkom mali štátne podniky v pôsobnosti národných republík. Z týchto dôvodov, so zreteľom na ustanovenie čl. 9 ústavného zákona o česko-slovenskej federácii, dispozícia s týmto majetkom patrila v čase zakladania a. s. Transpetrol do pôsobnosti orgánov národných republík. Odôvodnenosť tohoto záveru je daná aj tým, že doposiaľ nebol prijatý zákon Federálneho zhromaždenia, ktorý by vlastníctvo k ropovodom, tranzitnému plynovodu a nadradeným rozvodným sieťam na prenos elektrickej energie stanovil."

Založenie a. s. Transpetrol je vnímané ako rozpor s ustanovením článku 4 odst. 4) posledná veta ústavného zákona o česko-slovenskej federácii. Tomuto názoru nie je možné prisvedčiť z dôvodov už uvedených. Založenie a. s. Transpetrol nie je prekážkou pre prijatie zákona Federálneho zhromaždenia v zmysle ustanovenia článku 4 odst. 4) ústavného zákona o česko-slovenskej federácii a teda nie je prekážkou rozhodnutia o vlastníctve k ropovodom, tranzitnému plynovodu a nadradeným rozvodným sieťam zákonom Federálneho zhromaždenia.

Dotaz poslancov Šedivého a Soldáta smeroval iba k vyžiadaniu si stanoviska k ústavno-právnemu aspektu založenia a. s. Transpetrol, konkrétne na to, či založením a. s. Transpetrol nedošlo k porušeniu ustanovení článku 4 odst. 4) ústavného zákona o česko-slovenskej federácii. V predkladanej správe sa zaujíma stanovisko len k tejto otázke.