Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky

VI. v. o.

PREDSEDA VLÁDY

ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY

V Prahe dňa 9. januára 1992

Č. j. 217/I/91

Vážený pán poslanec,

reagujem na Vašu písomne vyjadrenú nespokojnosť s mojou odpoveďou na Vašu interpeláciu vo veci otázok nákladov na bývanie, ktorú ste podal na 16. spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov FZ dňa 12. júla 1991.

Najprv by som sa vyjadril k otázke cien palív pre obyvateľstvo. Vláda ČSFR rozhodla s platnosťou od 1. 12. 1990 o zvýšení veľkoobchodných cien pevných palív o cca 50 %. Vzhľadom na to, že odstránenie dotácií k cenám pre obyvateľstvo bolo realizované až k 1. 5. 1991, boli v období medzi 1. 12. 1990 až 30. 4. 1991 tieto ceny dotované vo výške cca 50,- Kčs na každý metrický cent uhlia zo štátneho rozpočtu. Dotácie obyvateľstvu boli teda v minulom režime nižšie o vyššie uvedené zvýšenie cien dodávateľom (veľkoobchodných cien).

K údajnému zneužitiu monopolu š. p. Uhoľné sklady poznamenávam nasledujúce:

1. Ceny pevných palív od dodávateľov (uhoľný priemysel) sú distribútorom (Uhoľné sklady, súkromné firmy) dodávané za maximálne regulované ceny stanovené príslušnými výmermi FMF a MF republík;

2. K týmto cenám môžu distribútori pripočítať

- náklady na dopravné podľa platných dopravných taríf,

- obchodnú prirážku vo výške 40, - Kčs/t pevných palív, ktorá je opäť regulovaná ako maximálna,

- náklady spojené s rozvozom a zložením paliva domácnostiam a ostatným odberateľom (roznáška do pivnice a pod.).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že základným zdrojom pre krytie nákladov a príslušného zisku distribútorov je obchodná prirážka, ktorá je plne regulovaná štátom v rámci platných cenových predpisov. Pritom terajšia úroveň obchodnej prirážky vo výške 40,- Kčs/t vychádza z nákladov z roku 1986 a je prakticky jedinou obchodnou prirážkou, ktorá je v súčasnej dobe regulovaná (na rozdiel od zmluvných cien v ostatných odvetviach).

Ministerstvá financií sú pritom pod neustálym tlakom distribútorov k zvýšeniu tejto obchodnej prirážky predovšetkým v súvislosti s podstatným nárastom úrokov z úverov zo zásob. Podľa získaných informácií sú distribútori (Uhoľné sklady) vo veľkých mestách v rade prípadov ztratoví.

Z toho, čo bolo vyššie konštatované, je možné vyvodiť záver, že podstatné zvýšenie cien palív nemožno pripisovať monopolnému správaniu sa Uhoľných skladov, ale len odstráneniu rozdielov medzi cenou platnou pre obyvateľstvo k 30. 4. m. r. a cenou dodávateľov (veľkoobchodnou cenou) k 1. 12. 1990.

Vplyvom nákupu ropy a zemného plynu za konvertibilné meny a odbúraním dotácií došlo i k vzrastu cien tepla a teplej vody, plynu a el. energie pre domácnosti.

Vyššie spomenuté opatrenia sú kompenzované zvýšením štátnych vyrovnávacích príspevkov pre dôchodcov a nezaopatrené deti o 80,- Kčs mesačne. Zavedenie týchto opatrení bolo nevyhnutné pre úspešné pokračovanie ekonomickej reformy, celkovo sú väčšinou prijímané s pochopením.

Pokiaľ ide o postupnú úpravu nájomného za byty, kritizujete systém platenia niektorých služieb spojených s bývaním.

Znovu opakujem, že poplatky za služby, obsiahnuté vo vyhláške č. 60/1964 Zb., sú stanovené sadzbami v cenovej úrovni z roku 1964 a dlhé roky už nezodpovedajú reálnej cenovej úrovni. Preto štátny rozpočet kryl každoročné straty podnikov bytového hospodárstva čiastkami niekoľkých miliárd korún. Pritom je potrebné zdôrazniť že vlastníci súkromných nájomných domov, rodinných domov, víl a družstevníci platia služby v skutočnej cenovej výške. Dochádzalo pritom k paradoxným situáciám, kedy napr. súkromný vlastník nájomného domu musel platiť odvoz odpadkov komunálnym službám v plnej výške, pritom vybrané poplatky od nájomníkov nekryli jeho náklady ani z 10 %, a to všetko bez nárokov na akékoľvek dotácie. Neudržateľnosť stavu, kedy časť občanov bola bezdôvodne celoplošne zvýhodňovaná, a to v podstate na úkor ostatných občanov, lebo príjmy štátneho rozpočtu sú tvorené okrem iného i daňami obyvateľstva, je zrejmá. Pritom ceny služieb spojených s bývaním vzrástli a obce nemajú prostriedky na ich krytie.

Vážený pán poslanec, začiatkom roku 1990, kedy bolo rozhodnuté o realizácii úpravy nájomného, ukazovali prepočty tzv. ekonomizovaného nájomného (bez služieb) na nutnosť jeho zvýšenia oproti terajšiemu stavu rádovo o stovky percent. Pri odhadovanom vzraste cien služieb, spojených s bývaním, bolo jasné, že pri súčasnej kúpnej sile obyvateľstva je požiadavka na zavedenie tzv. ekonomizovaného nájomného, opakovane zdôrazňovaný, a to nielen súkromnými vlastníkmi nájomných domov, nereálna. Bolo rozhodnuté celú realizáciu rozdeliť na niekoľko postupných krokov, ktoré budú únosné pre obyvateľstvo a zahájenie posunúť až na dobu, kedy bude vypracovaný účinný systém záchrannej siete pre sociálne slabé vrstvy občanov. Prijatím novely občianskeho zákonníka od 1. 1. 1992 bol zároveň stanovený dátum počiatku úpravy nájomného.

Rozsah prvého kroku tejto úpravy je podrobovaný rozpornej kritike, kde jedna strana poukazuje na nedostatočnosť úpravy a len na "kozmetické" zmeny, druhá strana na ďalší zásah do rodinných rozpočtov. Z vyššie uvedeného, myslím, jasne vyplýva, že prijaté riešenie je kompromisom a odrazom dnešných reálnych možností, zároveň však ďalším nutným (aj keď nepopulárnym) krokom ekonomickej reformy.

Vo svojej interpelácii sa tiež zmieňujete o vysokej ziskovosti akejsi prevádzkárne Bytového hospodárstva š. p. Podľa získaných informácií sú podniky bytového hospodárstva ako celok stratové a radu rokov sú dotované zo štátneho rozpočtu. Čiastkovým výraznejšími príjmami, nie však rozhodujúcimi pre hospodárenie týchto podnikov, môžu byť príjmy z prenájmu za nebytové priestory. Tieto príjmy však v súhrne nemôžu pokryť vykazované straty.

S pozdravom