Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky 1992
VI. v. o.
1329
Interpelace
poslance SN P. Hrivíka na ministra obrany ČSFR L. Dobrovského ve věci vojenských letišť
POSLANEC
FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA
ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY
Ing. Pavol Hrivík, CSc.
Bratislava, 22. 2. 1992
Vážený pán
minister obrany ČSFR
PhDR. Luboš Dobrovský
Vážený pán minister,
v zmysle ústavného práva sa obraciam na Vás s interpeláciou.
V parlamentnej tlači č. 1124 ste uviedli svoju odpoveď na moju interpeláciu /tlač 1013/, ktorá je síce rozsiahla, no v niektorých častiach nepôsobí príliš presvedčivo, skôr zavádzajúco. Preto moja reakcia na tlač 1124, ktorá si vyžaduje Vaše stanovisko.
1. Strana 1, odst. 3 /Z rozhodnutí ROS na základe .../
Nemôžem súhlasiť s Vašim tvrdením v tomto odstavci. 18 zastaralých lietadiel typu Mig-21 z letiska na Sliači a vlastné letectvo z Moravy a Čiech nedokáže odraziť vzdušný ani pozemný útok na Slovenskú republiku z ktoréhokoľvek smeru, pričom z východu v žiadnom prípade. Najlepšie to potvrdzuje štúdia leteckých odborníkov zo Zväzu letcov. Z územia Moravy je východná hranica Slovenska iba na dolet. Letištný manéver by pritom trval 2 dni, nehovoriac o časových stratách pri doplňovaní leteckou muníciou, PHM a pod.
2. Strana 1 odst. 4 /Vzhledem k tomu, že .../
Zatiaľ nedošlo k zásadnej zmene charakteru výcvikových útvarov/13. td a 14. md/ na plnohodnotné bojové, situované na teritóriu ČR. Do 1. 10. 1992 tieto útvary plne zabezpečujú výcvik žiakov poddôstojníckych škôl a špecialistov pre celú armádu ČSFR.
3. Strana 1, odst. 5 + Strana 2, odst. 1 /Zabezpečení této premeny .../
Tieto tvrdenia neznejú presvedčivo. Snáď nie tých 18 lietadiel typu Mig-21 na letisku v Sliači a redislokácia lietadiel L-39 ZA len na letiskách v ČR. Tých 18 lietadiel predstavuje iba 6,7 % rovnomerne rozmiestneného taktického letectva na celom území ČSFR. "Zvýšenie" bojovej hodnoty útvarov predstavuje tiež 0 % bojových vrtuľníkov! Z tohto dôvodu a dôvodov už uvedených v bode 1 nie je použitie letectva reálne vo východnom regióne Slovenska a teda môže byť iba teoreticky plánované na papieri.
4. Strana 2, odst. 3 /Kromě toho byla k .../
Áno, boli dislokované: miesto riadenia prieskumu a útvar rádiotechnického a radiového prieskumu, podriadené Vojenskému veliteľstvu VÝCHOD. Títo útvary však svojim personálnym, technickým a ďalším zabezpečením nie sú schopné plniť úlohy pre plné velenie a teritórium. Vojenské veliteľstvo VÝCHOD nemá ďalšie sily a prostriedky operačného prieskumu, aby spolu s taktickým prieskumom boli schopné, v reálnom čase, autonómne a komplexne získavať vierohodné podklady a informácie.
5. Strana 4 odst. 6 /K této otázce podotýkam, že .../
Strana 12, odst. 2 /K druhé části otázky, týkající se .../
Pán minister, ak je pre Vás pojem "slovenské velenie" zavádzajúci, potom pre mňa je pojem "Československá armáda" hrubým nerešpektovaním zákonného názvu štátu ČSFR. Jednoznačne zdôrazňuje unitárny, čechoslovakistický prístup a snahu tento stav naďalej konzervovať.
V súčasnej dobe môžeme hovoriť iba o Armáde ČSFR, prípadne o Česko-Slovenskej federálnej armáde, nepoznám a zásadne odmietam koncept "Československá armáda". Názov ČSA nie je v žiadnom prípade, ani v súlade s našou ústavou, ani doktrínou, ba ani s ústavným zákonom o česko-slovenskej federácii. Je to anachronizmus nie príliš slávnej histórie Slovákov a Čechov v spoločnom štáte, odraz hlbokých asymetrií, disharmónií, nerovnoprávnych riešení a krívd v česko-slovenskej spoločnosti už od jej prvopočiatkov.
Za túto skutočnosť - nevhodný a zavádzajúci názov našej armády - nesiete zodpovednosť aj Vy ako minister obrany, na koľko ste do dnešného dňa nepreukázali snahu iniciovať vhodnú novelu príslušného zákona v tomto duchu. Toto je tiež jeden z dôvodov, prečo si myslím, že demokratizačné zmeny v našej armáde nemajú jasnú "zelenú", zmeny, ktoré sa v armáde uskutočnili neprekročili úroveň bežných kozmetických úprav najlacnejším make-upom.
6. Strana 5, odst. 2 /Na teritoriu SR byly k .../
K transformácii výcvikových útvarov /14. md a 13. td/ na bojové som sa už vyjadril v bode 2.
Ak redislokáciu mechanizovaného práporu z Bratislavy do Komárna a tankového práporu do Štúrova nemožno považovať za zniženie bojovej hodnoty 8. mp a 6č. tp, tak potom sa to nedá jednoznačne povedať o 55. mp, ktorý je dnes na najexponovanejšom smere a priestore v ČSFR. Vysunutie jedného jeho mechanizovaného práporu do vzdialenosti 150 km západne /t. j. z Trebišova do Rim. Soboty/ aj najväčší vojenský diletant bude považovať za vážne oslabenie, pretože ide o jednu tretinu síl pluku. Teda Vaše tvrdenia v tomto odstavci nemôžem brat vážne.
7. Strana 5, odst. 6 /Ubytovací kapacity jsou na .../
Vašu odpoveď, že kapacity ubytovania na Slovensku sú plne využité, možnosti výcviku sú kumulované, považujem za pravdivú, ale súčasne za zavádzajúcu. Totiž zakrýva skutočnosť, že FMO a GŠ otázky redislokácie a reorganizácie buď nedostatočne posúdili alebo tak urobili so zrejmým úmyslom, uvedomujúc si čo nastane. Nepriamo ste naznačili vo svojej odpovedi, že reorganizáciu a redislokáciu ozbrojených síl na Slovensku bolo možné riešiť racionálnejšie, ekonomickejšie a v časovo kratších termínoch. Chcelo iba upustiť od unitarizmu a vžitých schém totalitnej sovietskej školy.
8. Strana 6, odst. 2 /V souladu s přijatou Vojenskou doktrínou .../
Vaše tvrdenie, že pre takéto rozmiestnenie neexistuje politický ani vojensko-strategický dôvod, obstojí v súčasnosti iba vo vztahu k severnému susedovi. V žiadnom prípade to nie je možné akceptovať vo vzťahu k východnému a hlavne k južnému susedovi Slovenska. Ľahko sa dá o tom presvedčiť na mapách dislokácie ich ozbrojených síl, nehovoriac pritom o vnútorných činiteľoch v národnostne zmiešaných regiónoch južného Slovenska.
9. Strana 6, odst. 6 + Strana 7, odst. 1 /Na FMO byla posuzovaná .../
Pán minister, ministerstvo národnej obrany Bratislavy z rokov 1939-45 nikdy neexistovalo. Bolo to MNO Slovenskej republiky, ktorá existovala bez o ladu na to, či sa Vám to páči alebo nie. S dobrým i zlým patrí k slovenskej národnej i vojenskej histórii. Veľmi zvláštne, ba až provokujúco znie výrok o posudzovaní archívneho fondu MNO Slovenskej republiky z rokov 1939-45 orgánmi archívnej správy Ministerstva vnútra ČR v zmysle zákona. Predsa nemôže byť prípustné, aby niektorý český republikový orgán bol v určitých veciach federálnych nadriadený príslušnému orgánu federácie. /Nie je mi známe, že by ČNR bola schválila zákon o štátnej suverenite Českej republiky./ Ak existuje taký zákon, ktorý to umožňuje /ako sám tvrdíte/, tak FMO by malo okamžite podať návrh na jeho úpravu, prípadne zrušenie. Pokiaľ máte záujem o skutočné demokratizačné zmeny v našej armáde a rovnoprávnu, symetrickú účasť oboch republík na našich spoločných ozbrojených silách, nemôžete súhlasiť, aby o výsostnom majetku Slovenskej republiky /trebárs aj z rokov 1939-45/ rozhodovala Archívna správa MV ČR, ale orgány MV SR. Tento majetok je potrebné okamžite vrátiť zodpovednému slovenskému orgánu, pretože iba občania Slovenskej republiky majú plné právo na vlastníctvo svojej histórie aj v podobe archiválií. Tieto materiály nie sú integrálnou súčasťou česko-slovenského vojenstva.
10. Strana 9, odst. 2 /Velitel VVO ve své personálni práci .../
Tu žiadate uviesť konkrétne mená a funkcie schopných slovenských dôstojníkov, ktorí sú odstraňovaní pre svoje kritické názory.
Napríklad, pplk. Socha, ktorému ste sa v tlači vyhrážal, že nájdete spôsob, ako ho dostať z armády preč. Teraz, napriek návrhu ministra zdravotníctva SR A. Rakúsa na jeho preradenie do rezortu Ministerstva zdravotníctva SR, bude dňom 30. 4. 1992 Vašim rozkazom prepustený do zálohy. Ďalej, plk. Repašský, erudovaný a schopný /podľa Vás neperspektívny/ dôstojník, mjr. Švec alebo npor. Stevica, ktorý bol redislokovaný zo Slovenska do Čiech. To sú všetko diskriminovaní slovenskí dôstojníci, z ktorých prví dvaja musia za svoje kritické názory odísť z armády. Alebo rušenie miest pilotov na "rebelantskom" leteckom pluku gen. M. R. Štefánika v Piešťanoch, čo potvrdzuje aj otvorený list slovenských vojenských pilotov. Že to myslíte vážne, dokazuje aj prítomnosť gen. Hrubého - vysokého leteckého "normalizátora" - na mieste činu v Piešťanoch dňa 15. 1. 1992. Tento človek ako veliť 1 pluku zakázal kpt. Dedíkovi na 2 roky lietať z dôvodu, že odmietol vstúpiť do KSČ. V súčasnosti, už v "zamatovom" plášti, gen. Hrubý opäť rozhoduje o tom, koho zo slovenských letcov ponechať vo funkcii a koho nie. Bude práve kpt. Dedík jeho prvou obeťou?
11. Strana 9. odst. 3 /Zařazuji důstojníky podle kvalifikace .../
Vaše slová "Zaraďujem dôstojníkov podľa kvalifikácie a dávam prednosť tým, ktorí majú lepšie kvalifikačné predpoklady ako iní" sú veľmi nepresvedčivé, ba až cynické. Uvediem aspoň jeden príklad - príklad boľševického nomenklatúrneho kádra pplk. Františka Bobulu. Tento absolvent civilného inštitútu /so špecializáciou biofyzika, nostrifikovaný na Prírodovedeckej fakulte UKo/ bol za komunistického režimu bez pedagogického vzdelania a praxe dosadený ako odborný asistent do funkcie lekára v ČVO 800. "Zamatová" previerka kvalifikovanosti tohto "odborníka" urobila z neho vojenského farmaceuta na ešte vyššom stupni a po krátkej stáži v ČR sa dostal až do Slovenského štábu CO opäť na funkciu lekára a podplukovníka /ČVO 800/. F. Bobula pritom neabsolvoval vojenskú katedru, ale počas základnej vojenskej služby absolvoval iba základný motostrelecký výcvik. Neviem ako si to vysvetliť, či ako snahu o konzerváciu spoľahlivých boľševických kádrov pre budúce využitie alebo ako snahu dosadiť do najvyšších slovenských orgánov preverených čechoslovakistov, ochotných splniť hocičo za "teplé" miestá. Buďte ubezpečený, že ak tento a jemu podobné prípady sa vhodne nevyriešia, budem nútený svetovej verejnosti oznámiť, akým spôsobom sa obsadzujú v našej armáde odborné funkcie a ako sa stále používa komunistický dvojaký meter pri posudzovaní odbornosti.
12. Strana 10, odst. 3 /Ujišťuji Vás, pane .../
Plne verí, že netrpíte žiadnymi národnostnými predsudkami - hlavný veliteľ ozbrojených síl ČSFR, minister obrany, náčelník generálneho štábu ako aj najvyšší veliteľ letectva sú jednej a tej istej národnosti.
13. Strana 11, odst. 7 /V podstatě všichni "bývalí vysocí ..."../
Pýtam sa pán minister, kde je gen. Pavlas, Borišcák alebo plukovníci z Hlavnej politickej správy? Kde sú zástupcovia, náčelníci oddelení politických správ okruhov? Kde sú náčelníci - ZVP 1. a 4. armády, leteckej armády, divízií, akadémií a škôl? Kde /v zálohe/ sú členovia známej "inkvizície" KSČ v armáde - Kontrolnej a revíznej komisie? Kde sú dnes hlavní funkcionári vojenskej kontrarozviedky /VR/, Správy VKR v Prahe, odborov VKR západného a východného vojenského okruhu, armád, divízií a akadémií? To sú všetko tí, ktorí 20 rokov kolaborovali so sovietskymi boľševickými fundamentalistami, urážali a ponižovali ľudí a ktorí si na normalizačnom procese vybudovali svoju kariéru. Prevážna časť z nich zmenila vojenské správy a funkcie, po tzv. reorganizácii k 1. 1. 1992 si dokonca vylepšili svoje postavenie a platy bez toho, aby na takéto funkcie mali predpoklady, vzdelanie, prax, skúsenosti a pod. Na druhej strane, vyhadzujete z armády tých, ktorí dokázali verejne Vám povedať, čo si o dianí v armáde po 17. 11. 1989 myslia. Za každú cenu sa snažíte potlačiť pluralitu názorov a participáciu spoločenských organizácií na dianí v armáde.
14. Strana -13, odst. 3 /Pane poslanče, celkově .../
Pán minister, veľmi ma mrzí, že moje otázky vyvolávajú dojem, akoby som mal záujem na vytváraní národnostnej nevraživosti v našej armáde. Môžem Vám úprimne povedať, že to nie je môj ciel, je mi to cudzie. Snažím sa iba poukázať na nedostatočne riešené problémy v armáde a jej redislokácie na Slovensko, pretože mi záleží na jej demokratizácií, odčechoslovakizovaní, odideologizovaní a na jej špičkovej a spoľahlivej bojaschopnosti s dôrazom na slovenský región. Ide mi o to, aby sa v súčasnosti Slovenská republika výrazne a rovnoprávne podieľala na spoločných ozbrojený silách vlastnými kapacitami a nebola akýmsi slabým článkom česko-slovenskej armády, odkázaným iba na pomoc z Čiech. Slovensko musí mať takú vlastnú ozbrojenú zložku, ktorá zabezpečí jeho minimálnu bezpečnosť a suverenitu /predovšetkým z juhu/. Pevne dúfam skorý a bezbolestný koniec unitaristickej československej armády, ktorý raz a navždy vyrieši problém diskriminácie Slovákov a zbytočných konfliktov medzi Čechmi a Slovákmi v spoločných ozbrojených silách.
Pán minister, pevne verím, že pochopíte zámer mojej interpelácie a očakávam Vaše jasné stanovisko.
S pozdravom
