Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky

VI. v. o.

V Prahe dňa 1. apríla 1992

K č. j. 186/I/91

Vážený pán poslanec,

v súvislosti s uznesením Federálneho zhromaždenia č. 264 sa vraciam k Vašej interpelácii týkajúcej sa cien palív pre obyvateľstvo severných okresov, prednesenej na 18. spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia a svoju odpoveď zo 4. 2. 1992 č. j. 186/I/1992, ku ktorej ste mali výhrady, dopĺňam takto:

Vyšší limit spotreby 8 tisíc m³ zemného plynu na domácnosť ročne za nižšie, dotované ceny je stanovený pre 13 tzv. severných okresov Slovenskej republiky, t. j. okresov s horšími klimatickými podmienkami než je celoštátny priemer. Pre domácnosti zostávajúcich 24 okresov Slovenskej republiky a domácnosti všetkých okresov Českej republiky platí limit 6 tisíc m³ zemného plynu. Limit spotreby vo výške 6 tisíc m³ ročne bol všeobecne zavedený z toho dôvodu, aby cenami pre domácnosti bola oceňovaná len bežná spotreba domácností, t. j. spotreba pre vykurovanie bytu, varenie a prípravu teplej vody a aby teda tieto ceny neboli zneužívané na podnikateľské účely, vykurovanie skleníkov a pod. Zvýšenie limitu zo 6 tisíc m³ na 8 tisíc m³ pre vybrané okresy Slovenskej republiky bolo realizované n základe doporučenia Ministerstva financií SR nie s cieľom diferencovať ceny pre severné okresy a pre južné okresy, ale preto, aby vzhľadom na horšie klimatické podmienky v severných okresoch nedochádzalo k ich prípadnému znevýhodňovaniu tým, že by obyvatelia týchto okresov boli nútení čiastočne platiť tiež bežnú spotrebu domácností vo vyšších cenách pre ostatných odberateľov.

Ceny zemného plynu, tuhých aj tekutých palív sú pre občanov výhodnejšie v porovnaní s cenami platnými pre ostatných odberateľov, ako ukazuje príloha. Stanoviť diferencované ceny palív, t. j. zaviesť nižšie ceny pre severné okresy a vyššie ceny pre ostatné okresy je však nereálne, pretože riešiť špecifické podmienky určitých regiónov odlišnými cenami by vyvolalo rad ďalších protizmyselných a ťažko realizovateľných návrhov a požiadaviek. Napríklad stanoviť nižšie ceny vody pre južné okresy s vyššou spotrebou vody, stanoviť nižšie ceny potravín pre fyzicky ťažko pracujúcich, ktorých organizmus vyžaduje viac kalórií atď. Zavedenie diferencovaných cien za účelom zníženia nákladov na vykurovaciu sezónu severných okresov je neprijateľné, pretože neguje ekonomickú, tržnú podstatu ceny.

Zavedenie diferencovaných (dvojitých) cien tuhých palív pre severné južné okresy by vyžadovalo zaviesť súčasne rad administratívnych, ťažko kontrolovateľných opatrení. Išlo by napr. o nevyhnutný režim rozlišovania dodavok podľa toho, do ktorého regiónu, resp. okresu sú určené, zložitú evidenciu v prídelovom systéme pre spotrebiteľov, spôsob vyrovnávania rozdielov cien dodávateľom palív, riešenie komplikovaných vzťahov medzi dodávateľmi pevných aj kvapalných palív, zamedzenie zneužitia rozdielnych cien rôznymi špekulantmi, priekupníkmi a pochybnými podnikateľmi a pod.

Na rozdiel od zemného plynu, ktorý je konkrétne dodávaný jednotlivým domácnostiam a odobrané množstvo je merané plynomerom, u pevných palív a vykurovacích olejov by nepochybne dochádzalo k vykupovaniu týchto palív za nižšie ceny občanmi zo susedných regiónov, nakoniec aj s negatívnym dopadom na plynulosť zásobovania občanov v severných okresoch.

Problematická je tiež hranica medzi okresmi s horšími klimatickými podmienkami, ktorá by v prípade rozdielnych cien oprávnene vyvolávala pocit krivdy u obyvateľov, žijúcich v susedstve týchto okresov, pretože klimatické podmienky sa tu v zásade neodlišujú.

Zavádzanie sociálnych hľadísk do cien, do cenovej regulácie, resp. zavedenie sociálno-regionálnej diferenciácie cien, by ČSFR postupne priviedlo do takých ekonomických extrémov, ktoré sa uplatňovali v minulých rokoch.

Snaha zmierniť dopad vyšších nákladov na vy kurovaciu sezónu občanov v tzv. severných okresoch by mala byt riešená v sociálnej oblasti regiónov ako sociálna výpomoc tým domácnostiam, kde dopad presahuje možnosti ich príjmov. V súvislosti so zvýšením cien palív v I. polroku 1991 prijala vláda ČSFR uznesenie č. 188/1991, ktoré okrem iných opatrení uvoľnilo zo štátneho rozpočtu federácie cca 1 mld Kčs pre rozpočty miestnych orgánov na finančnú výpomoc sociálne potrebným občanom. Zavedenie sociálnej výpomoci plošne, t. j. všetkým občanom severných okresov rovnako, je z tohto hľadiska neodôvodnené, pretože nie všetci občania týchto okresov sú sociálne potrební.

Vážený pán poslanec, pokiaľ ide o Vašu interpeláciu týkajúcu sa nedostatku mäsa v Slovenskej republike, hlavne hovädzieho, nemali ste pravdepodobne k mojej odpovedi konkrétne výhrady. Napriek tomu mi dovoľte doplniť ešte moju informáciu v liste zo 4. 1. 1992 o skutočnosť, že v súčasnosti sú v Slovenskej republike vysoké, resp. nadbytočné zásoby hovädzieho mäsa o cca 20 tisíc ton v živej váhe a hydiny o cca 12 tisíc ton. Intervenčný vývoz jatočného dobytka musel byť preto znovu obnovený. U bravčového mäsa bol prechodne vyšší dopyt než ponuka, avšak koncom marca až začiatkom apríla 1992 sa už predpokladá rovnováha ponuky a dopytu. Bravčové mäso tu nikdy nebolo predmetom štátnych intervenčných nákupov a vývozov.

Záverom by som chcel vyjadriť nádej, že po tomto doplňujúcom vysvetlení budete považovať svoju interpeláciu za zodpovedanú.

S pozdravom

Vážený pán

Michal Kováč

poslanec Snemovne národov

Federálneho zhromaždenia ČSFR

Vážený pan

Milan Šútovec, CSc.

předseda Sněmovny národů FS ČSFR

Príloha

Príklady súčasne platných cien palív

1. zemný plyn

x/ Ide o ceny súčasne platné; v jednotlivých obdobiach sa môžu tieto ceny aj líšiť, pretože ide o vecne usmerňované ceny s možným premietnutím oprávnených nákladov.

2. ľahký vykurovací olej

3. tuhé palivá