Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky

VI. v. o.

V Prahe dňa 1. apríla 1992

K č. j. 230/I/91

Vážený pán poslanec,

znovu sa vraciam k predmetu Vašej interpelácie obsiahnutej v parlamentnej tlači č. 1133. Bol som informovaný, že o tejto problematike s Vami už rokoval námestník ministra financií pán Ing. I. Kočárník, CSc.

Vopred považujem za potrebné zdôrazniť, že o spôsobe výberu kandidátov za členov orgánov Federálneho fondu národného majetku a ich voľby ani jedna zo zúčastnených strán nemala dostatok skúseností. Neboli pre nich ani stanovené riadne pravidlá. Ak sa vrátime do čias, keď sa kandidáti navrhovali a keď sa tieto návrhy predkladali výborom Federálneho zhromaždenia na prerokovanie, vychádzala federálna vláda z všeobecnej požiadavky Federálneho zhromaždenia na rozšírenie návrhu kandidátov. Pre výber týchto kandidátov zastávala federálna vláda názor, že by v prezídiu Federálneho fondu národného majetku mali byť predovšetkým zástupcovia tých rezortov, ktoré sú z hľadiska objemu privatizovaného majetku najdôležitejšie. V dozornej rade Federálneho fondu národného majetku zasa mali byť zástupcovia orgánov kontroly a generálnej prokuratúry. Samozrejmým špecifikom Federálneho fondu národného majetku je to, že sú v jeho orgánoch proporcionálne zastúpení občania českej a slovenskej národnosti. Do prezídia bolo navrhnutých 15 kandidátov (9 českej národnosti a 6 slovenskej národnosti). Do dozornej rady bolo navrhnutých 10 kandidátov (6 českej národnosti a 4 slovenskej národnosti).

Návrhov na kandidátov zaslali jednotlivé inštitúcie viac a v iných proporciách než ako bolo uvedené. V čase prípravy návrhov na voľbu Federálne zhromaždenie rozhodlo, že všetci kandidáti sa ešte pred vlastnou voľbou osobne predstavia vo výbore pre plán a rozpočet, ktorý zasadal 29. 11. 1991. Vláda pritom s ohľadom na krátkosť času mala prerokovanie kandidatúry na programe až 28. 11. 1991. Vznikla teda určitá časová tieseň, ktorú riešilo Federálne ministerstvo financií tak, že v predstihu pozvalo aj osoby, ktoré boli navrhnuté na kandidatúru, ale ktoré ešte vláda neschválila. Tento postup bol zvolený z jednoduchej starostlivosti o včasné zabezpečenie prítomnosti kandidátov pri osobnom predstavovaní. Vychádzalo sa z logickej úvahy, že praktickejšie je pozvanie odvolať než podstupovať riziko, že kandidáta nebude možno včas pozvať.

Prosím, aby ste prijali toto vecné vysvetlenie celého prípadu ako doplnenie mojej predchádzajúcej odpovede zo dňa 3. januára 1992 na Vašu interpeláciu.

S pozdravom

Vážený pán

prof. Ing. Hvezdoň Kočtúch, DrSc.

poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR

Vážený pan

Milan Šútovec, CSc.

předseda Sněmovny národů FS ČSFR