znenie zákona dostatočne upravuje spôsob navrhovania a predpoklady na výber kandidátov sudcov z ľudu. Preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

K bodom 12 a 13 spoločnej správy - uvedené návrhy zmien sa dotýkajú ustanovenia S S ods. l s tým, že nové znenie tohto odseku navrhujú v tomto znení: "Sudcu z ľudu okresného a krajského súdu na jeho žiadosť z funkcie uvoľni resp. odvolá obecné alebo miestne zastupiteľstvo, ktoré ho do funkcie zvolilo. Navrhovane zmeny na rozdiel od pôvodnej predlohy ponechávajú úplne k dispozícii sudcov z ľudu, ich uvoľnenie z funkcie sudcu z ľudu bez toho, aby preukázali dôvod k takémuto postupu. Navrhované zmeny neodporúčam schváliť z dôvodov praktického zabezpečenia činnosti a chodu súdov. Vzhľadom na to, že sudy v senáte rozhodujú v nie zanedbateľnom počte súdnych konaní, nebolo by vhodné, aby sudca z ľudu bez akéhokoľvek dôvodu bol z funkcie predčasne uvoľnený. Poukazujem pritom na jeden z predpokladov pre výkon funkcie sudcu z ľudu, ktorým je súhlas so svojou kandidatúrou na určitom súde a sľub, že bude funkciu riadne vykonávať. Je preto práve na navrhovanej osobe, aby zvážila, či bude schopná po stanovené obdobie vykonávať tuto funkciu. Myslím si, že pôvodne ustanovenie S S ods. l navrhovaného zákona nie je vo vzťahu k sudcovi z ľudu vôbec diskriminujúce a pokiaľ bude mat skutočne dôvod, pre ktorý nemôže túto funkciu vykonávať, nikto mu predsa nebude brániť k uvoľneniu z tejto funkcie.

Na zaver sa vyjadrím k zvyšným bodom 11 a 17 spoločnej správy, o ktorých na bude hlasovať iba v tom prípade, ak nebudú prijaté body 10 a 16, ktoré som odporučil prijať.

K bodu 11 spoločnej správy - dva výbory Slovenskej národnej rady navrhujú poznámku pod čiarou, ktorá sa dotýK bodu l spoločnej správy - jeden výbor Slovenskej národnej rady navrhuje v S l ods. l za slovo "volia" vložiť odkaz na § 40 ods. 2 zákona č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov v znení neskorších predpisov. Vysvetlil som už v rámci prerokovania bodov 1 a 10 spoločnej správy, prečo odkazy a poznámky pod čiarou v dnešnej dobe môžu skôr poškodiť svojmu informatívnemu účelu, preto neodporúčam ani túto navrhovanú zmenu. Tato navrhovaná zmena prakticky poukazuje na to, že sudcovia z ľudu sú volení na obdobie štyroch rokov.

K bodom 4 a S spoločnej správy - v rámci oboch bodov spoločnej správy sa navrhuje doplnenie § l v ods. 2 resp. v novom ods. 3 presne uviesť, aké predpoklady majú byť pre výkon funkcie sudcu z ľudu. Uvedené navrhované zmeny z formálno-právnych dôvodov neodporúčam schváliť, pretože predpoklady pre výkon funkcie sudcu z ľudu sú uvedene v ustanovení § 39 ods. l a 3 zákona č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov v znení neskorších predpisov. Z toho vyplýva, že ak v rámci citovaného zákonného ustanovenia sú niektoré predpoklady pre výkon funkcie sudcov z ľudu dobou prekonane, je potrebné novelizovať zákon č. 36/1964 Zb. l v prípade prijatia navrhovanej zmeny pod bodom 4 alebo 5 spoločnej správy by ostal v platnosti S 39 ods. l a 3 zákona č. 36/1964 Zb., pretože zákon i. 36/1964 Zb. je hmotno-právnou úpravou a navrhovaná zákonná úprava, ktorú máme pred sebou, je v podstate procesnou normou.

K bodu 9 spoločnej správy - jeden výbor Slovenskej národnej rady navrhuje v § 2 za odsek 3 vložiť nový odsek 4, ktorý znie: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou pravidlá navrhovania a výberu kandidátov sudcov z ľudu. " Domnievam sa, že navrhovaná zmena je nadbytočná a byrokratická, pretože navrhované

resp. doplnenie § 2 ods. 3 nevyjadruje obligatornosť, len potencionalnosť, z čoho vyplýva, že v prípade nedodržania stanoveného minimálneho kľúča vyberú sudcov z ľudu na ok resný alebo krajsky sud zákon nespája s porušením tejto dikcie žiadne následky. Pochybnosti vyvoláva aj navrhovaná štylizácia textu. V prípade, ak by navrhovaná zmena v bode 7 spoločnej správy bola prijatá, nebude zapotreby hlasovať o bode 8 spoločnej správy, kde navrhovaná zmena je obsahovo totožná s navrhovanou zmenou v bode 7 spoločnej správy.

K bodu 14 spoločnej správy - jeden výbor Slovenskej národnej rady navrhuje v S 5 ods. l vo štvrtom riadku slová "pre nemoc" nahradiť slovami "pre chorobu". Navrhovanú zmenu ponechávam na zváženie parlamentu. Poukazujem však na to, že podľa pravidiel slovenského pravopisu tak výraz "nemoc" ako i "choroba" sú spisovne. Prosím preto zástupcu Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské pravá, aby poslancom vysvetlil dôvody navrhovanej zmeny.

K bodu 15 spoločnej správy - ten istý výbor Slovenskej národnej rady navrhuje z hľadiska systematického členenia navrhovanej zákonnej úpravy ustanovenie § 5 označiť ako § 4 a ustanovenie § 4 ako § 5. Ustanovenie § 4 sa dotýka možnosti odvolania sudcu z ľudu z tejto funkcie na návrh predsedu sudu a ustanovenie S 5 sa dotýka uvoľnenia sudcu z ľudu z výkonu funkcie na jeho vlastnú žiadosť. Ponechávam preto na zváženie navrhovanú zmenu s tým, že opätovne by bolo vhodne, aby predseda alebo zástupca Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva parlamentu ozrejmil, aké dôvody viedli tento výbor k navrhovanej zmene.

Teraz sa vyjadrím k navrhovaným zmenám, ktoré neodporúčam schváliť. Konkrétne ide o body l, 4, 5, 9, 12 a 13.

K bodu 16 spoločnej správy - navrhovaná zmena vzišla opätovne z ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady a dotýka sa novokoncipovaného znenia S 7. Citujem: "Sudcov z ľudu zvolených podľa zákona SNR č. 160/1971 Zb. môže z dôvodov uvedených v § 4 a v § 5 na návrh príslušného predsedu súdu odvolať, alebo na žiadosť sudcu z ľudu uvoľniť obecné alebo miestne zastupiteľstvo príslušné podľa miesta trvalého pobytu sudcu z ľudu. " Koniec citátu. Novokoncipované znenie § 7 je potrebné vo vzťahu k sudcom z ľudu, ktorí boli už zvolení a ktorým funkčné obdobie neuplynulo pred účinnosťou tohto zákona. To znamená, že týchto sudcov z ľudu by nebolo možné odvolať alebo na ich žiadosť uvoľniť obecným respektíve miestnym zastupiteľstvom, pretože ustanovenia §§ 4 a 5 navrhovaného znenia zákona sa dotýkajú len prípadov, v ktorých obecné alebo miestne zastupiteľstvo sudcov z ľudu zvolilo do ich funkcie. Vzhľadom k uvedenému odporúčam navrhovanú zmenu schváliť. V prípade prijatia tejto zmeny bude zapotreby doterajšie §§ 7 a 8 označiť ako §§ 8 a 9.

Teraz sa dotknem odôvodnenia tých bodov spoločnej správy, ktoré ponechávam na zváženie Slovenskej národnej rady, či majú alebo nemajú byť prijaté. Opakujem, ide o body 7 resp. 8, 14 a 15.

K bodu 7 spoločnej správy - jeden výbor Slovenskej národnej rady navrhuje za prvú vetu v S 2 ods. 3 vložiť novu vetu tohto znenia, citujem: "Pri určovaní počtu sudcov z ľudu prihliadať aj na to, aby každá obec mohla zvoliť aspoň jedného sudcu z ľudu do okresného alebo krajského sudu. " Navrhovane znenie ma na mysli zabezpečenie spravodlivosti pri výbere navrhovaných sudcov z ľudu v tom, aby každá obec nachádzajúca sa v územnom obvode okresného alebo krajského sudu mohla mat minimálne jedného sudcu z ľudu zo svojej obce. Podotýkam však, že navrhovaná zmena

ká ustanovenia § 3 ods. 2 upraviť tak, že časť poznámky dotykajúcej sa ustanovenia S 42 ods. l zákona č. 36/1964 Zb. sa vypúšťa zrejme preto, že tento odsek bol vypustený v dôsledku zmeny sľubu sudcu. Ide konkrétne o ústavný zákon č. 376/1990 Zb.

K bodu 17 spoločnej správy - jeden výbor Slovenskej národnej rady navrhuje za § 6 vložiť novy § 7, ktorý je viac-menej takého istého znenia ako navrhovaná zmena pod bodom 16 spoločnej správy, ktorý som odporučil prijať s tym, že nie je úplné. Nedotýka sa totiž súčasných sudcov z ľudu, ktorí na základe vlastnej žiadosti chcú byť uvoľnení z funkcie sudcov z ľudu. V tomto návrhu teda chýba odkaz popri ustanovení § 4 aj na § 5 navrhovanej zákonnej úpravy. Pretože som odporučil prijatie navrhovanej zmeny v bode 16 spoločnej správy, ktorá je úplná, o navrhovanej zmene v bode 17 sa môže hlasovať len v prípade neschválenia bodu 16. Pokiaľ v rozprave nebudú zásadne výhrady proti navrhovaným zmenám, odporúčam, aby sa o navrhovaných zmenách hlasovalo an blok v zmysle odporúčajúcich a neodporúčajúcich zmien a osobitne pokiaľ ide o návrhy ponechané na zváženie parlamentu. O vzájomne sa vylučujúcich návrhoch bude hlasovanie len v prípade neprijatia prvej zmeny.

Zároveň by som v zmysle čiastočnej úpravy bodu 6 spoločnej správy navrhol tento bod, pokiaľ sa jeho znenie technicky nezmení, vylúdiť na osobitné hlasovanie. Toľko pokiaľ ide o návrh zákona o voľbách sudcov z ľudu okresných a krajských súdov Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej republiky, ktorý má parlamentné číslo 65, svojim rozsahom a obsahom predstavuje iba zosúladenie právneho statusu v oblasti sídiel a obvodov okresných a krajských súdov v Slovenskej

republike, n to v nadväznosti najmä na zákon Slovenskej národnej rady číslo 517/199O Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. Všetkým je nám známa skutočnosť, že prijatím tohto zákona došlo k zrušeniu okresných a krajských národných výborov, na ktoré štátne mocenské inštitúcie mali nadväznosť aj sídla a obvody sudov v Slovenskej republike podľa doteraz platnej zákonnej úpravy. Konkrétne išlo o zákon Slovenskej národnej rady č. 3O/197O Zb. o sídlach i obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky, v znení zákonov číslo 37/1978 Zb. a článku II zákona číslo 127/1985 Zb., ktoré sa teraz predloženým návrhom zákona pod parlamentným číslom 65 rušia. V súvislosti s predloženým návrhom zákona je potrebné dodať, že sa mení len väzba na sídla a obvody okresných a krajských súdov v Slovenskej republike, avšak samotné sídla a obvody súdov zostávajú zachovane podľa doteraz platného právneho stavu.

Ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady podávam správu o prerokovaní predloženého návrhu zákona pod parlamentným číslom 65 v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady a zároveň odôvodním navrhovane zmeny.

V súlade so spoločnou správou pod číslom 65a a uzneseniami jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady konštatujem, že predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch okresných a krajských sudov Slovenskej republiky bol v mesiaci december tohto roku prerokovaný okrem Mandátového a imunitného výboru sloven skej národnej rady vo všetkých výboroch Slovenskej národnej rady. Všetky výbory Slovenskej národnej rady vyjadrili B predloženým návrhom zákona súhlas a odporučili Slovenskej národnej rade predložený návrh zákona schváliť po zohľadnení celkom 6 pripomienok.

Ako spoločný spravodajca navrhujem Slovenskej národnej rade a zároveň podporujem navrhovane zmeny uvedene v spoločnej správe číslo 65a pod bodmi l, 4, S a 6. Schválením bodu l sa vylučuje hlasovanie o bode 2 a schválením bodu 4 sa vylučuje hlasovanie o bode 3.

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som teraz v krátkosti odôvodnil navrhovane zmeny.

K bodu 1: Celkom 5 výborov Slovenskej národnej rady navrhuje upraviť S 2 ods. l v tomto znení: "Obvody okresných súdov sa zhodujú s územnými obvodmi okresov. " Oproti pôvodnému zneniu navrhovanej úpravy S 2 ods. l dochádza k doplneniu prvej časti vety o slovo "územnými" a k vypusteniu druhej časti vety "okrem okresu Starý Smokovec, ktorého obvod spadá do obvodu Okresného súdu Poprad". Potreba doplnenia slovného výrazu "územnými" vyplýva priamo z druhej vety ods. l S 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, kde sa píše - citujem: "Okres je územným obvodom pre výkon pôsobnosti organov štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak". Ide tu teda o precizovanie a jednoznačne vyjadrenie zhodnosti obvodu okresného súdu s územným obvodom okresu. Vypustenie druhej časti vety S 2 ods. l predloženého návrhu vyplýva z konečnej schválenej podoby už citovaného zákona Slovenskej národnej rady číslo 517/199O Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, pretože pôvodný návrh na vytvorenie nového okresu so sídlom v Starom Smokovci neprešiel.

K bodu 2 spoločnej správy: Uvedený bod sa tak, ako bod prvý, dotýka znenia S 2 ods. 1. Správne navrhuje vypustenie druhej časti vety, ktorá sa dotyka Starého Smokovca, ale podľa môjho názoru nie dostatočne precizuje obsah pojmu "obvod okresu" vhodným doplnením slovného výrazu "územný", potrebu ktorého som vysvetlil pri bode l spoločnej správy. Preto neodporúčam Slovenskej národnej rade, aby schválila navrhovanú zmenu pod bodom 2 spoločnej správy a opätovne poukazujem na fakt, že pokiaľ bude prijatý bod l spoločnej správy, nebude potrebné hlasovať o bode 2 spoločnej správy.

K bodu 3 spoločnej správy: 5 výborov Slovenskej národnej rady navrhuje v súvislosti s § l ods. l upraviť poznámku pod čiarou v rámci odkazu l/ v tomto znení: "§ 6 ods. l a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 617/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky". Na rozdiel od pôvodného návrhu dochádza teda k vypusteniu odkazu na ods. 4 § 6 a doplneniu už známeho čísla právnej normy, ktorá sa dotýka územného a správneho členenia Slovenskej republiky. Vecná odôvodnenosť navrhovanej zmeny v rámci bodu 3 spoločnej správy je namieste, pretože odsek 4, § 6 zákona č. 517/1990 Zb. neexistuje. Vzhľadom na to, že sa prikláňam k prijatiu bodu 4 spoločnej správy, ktorý má priamu nadväznosť na bod 3 spoločnej správy, neodporúčam Slovenskej národnej rade schváliť navrhovanú zmenu pod bodom 3 spoločnej správy.

Vysvetlím to v rámci bodu 4 spoločnej správy. V rámci tohto bodu ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady navrhuje pri § 2 ods. l vypustiť odkaz označený l/ a zároveň vypustiť aj poznámku pod čiarou. S týmto názorom sa z praktických dôvodov stotožňujem. Akákoľvek poznámka v rámci zákonnej normy vo všeobecnosti nemá právnu záväznosť, ma len informatívny charakter, vlastne opakujem len to, čo som už povedal pri predchádzajúcej zákonnej úprave. Tato poznámka slúži svojmu účelu pri stabilizovaných právnych poriadkoch, ktorý stav u nás v tejto dobe nie je. Ak

by preto v krátkej dobe došlo k novelizácii zákona č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, a všetci vieme, že k nej podľa všetkého príde, myslím do 30. 6. 1991 má vláda predložiť novelizáciu tohto zákona, samotný odkaz nebude plniť účel, ktorý mu patri, teda účel informačný, ale naopak, bude zavádzajúci, pretože nebude už obsahovať nové číslo právnej normy, na ktorú poukazuje. Opätovne poukazujem na skutočnosť, že v prípade prijatia a schválenia bodu 4, ktorého schválenie Slovenskej národnej rade odporúčam, nebude potrebne hlasovať o bode 3 spoločne] správy.

Pokiaľ ide o zdôvodnenie navrhovanej zmeny pod bodom 5 spoločnej správy, poukazujem v celom rozsahu na zdôvodnenie, ktoré sa dotyka bodu 3 spoločnej správy. Vzhľadom na to, že okres Starý Smokovec nebol konštituovaný v rámci prílohy zákona Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, je potrebné v § 2 ods. 3 pism. c/ vypustiť bod 11, ktorý sa dotyka práve Starého Smokovca a zároveň ďalšie body 12, 13 a 14 prečíslovať na 11, 12 a 13.

K bodu 6 spoločnej správy: Celkom 3 výbory Slovenskej národnej rady odporučili v S i pism. b/ vypustiť slovo "okresného", takže navrhovane znenie S 3 písmena b/ po úprave znie: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže vyhláškou zriadiť v obvode súdu jeho pobočku. " Navrhovanú úpravu podporujem a odporúčam Slovenskej národnej rade, aby túto zmenu schválila z týchto dôvodov: V návrhu zákona je v zmocňovacom ustanovení, teda v S 3, daná možnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky okrem iného zriadiť v obvode okresného súdu jeho pobočku Ide o znenie prevzaté v nezmenenej podobe z doteraz platného zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1970 Zb. o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov, v znení

zákona č. 37/1978 Zb., konkrétne z § 4. Oprávnenie určiť sídla a obvody okresných a krajských súdov zákonmi národných rád vyplýva z S 33 ods. 4 zákona č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov. Úplné znenie je vyhlásené pod č. 19/1970 Zb. zmenene a doplnene zákonom č. 29/1978 Zb., ako aj z ustanovenia § 3, ods. 3 ústavného zákona č. 155/1969 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy v znení ústavného zákona č. 52/1970 Zb.

V súčasnej dobe je však reálna potreba pre možnosť zriadenia aj pobočky v obvode krajského súdu. Vládny návrh zákona zrejme opomenul alebo nedocenil potrebu právnej úpravy v tejto oblasti. Pritom možnosť takejto právnej úpravy je právne dovolená a prípustná. V praxi bude reálnejšia potreba zriadiť pobočku krajského sudu vzhľadom k obvodu krajského súdu ako väčšieho územného celku, pričom vzdialenosť najmä odľahlejších okresov do sídla krajského súdu je značná, či už ide o okresy vo Východoslovenskom, Stredoslovenskom alebo Západoslovenskom kraji. Možnost zriadenia pobočky krajského súdu ako vysunutého pracoviska by umožnila priblíženie výkonu súdnictva najmä občanom, drobným podnikateľom a organizáciám. Pre budúcnosť by sa reálne predpokladalo utvorenie takýchto vysunutých pracovísk pobočiek v mestách, ktoré boli do roku 1960 sídlami krajov, konkrétne Prešov, Žilina, Nitra. Ľudia by na odvolávacie pojednávania, pripadne na pojednávania, kde krajský súd pojednáva ako súd prvého stupňa, napriklad vo veciach dôchodkových, nemuseli cestovať niekoľko sto kilometrov. Došlo by taktiež k úspore pracovného času. V Českej republike takúto úpravu už obsahuje zákon Českej národnej rady č. 119/1955 Zb., kde v § 3 je dane Zmocnenie pre Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom zriadiť v obvode sudu jeho pobočku. Nerozlišuje osobitne, či ide o okresný alebo krajsky súd. V praxi už takáto pobočka je zriadená, a to v obvode

Krajského súdu v ústi nad Labem, a to pobočka Liberec, pričom už funguje niekoľko rokov.

Záverom dovoľte, pán predsedajúci, aby vzhľadom na moje odporúčania sa o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovalo v tejto postupnosti: najskôr o bode l a ak tento nebude schválený, potom o bode 2, ďalej o bode 4, ak tento nebude schválený, tak o bode 3 a ďalej o bode S a 6.

Ďakujem za pozornost. Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem poslancovi Brňákovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o štvrtom a piatom bode programu, do ktorej sa písomne prihlásili poslanci pán Hamerlík a pán Bárány. Udeľujem slovo pánovi poslancovi Hamerlikovi.

Poslanec R. Hamerlík:

Vážený pán predsedajúci, važené poslankyne, vážení poslanci,

mám niekoľko pozmeňovacích návrhov. Niektoré z nich som už predniesol na pôde nášho výboru, avšak vzhľadom na mechanizmus hlasovania sa nemohli dostať do spoločnej správy. Najprv o menej podstatných. V § 1 ods. 2 je odvolávka na S 39 zákona č. 36/1964 Zb. Ide o to, aké predpoklady majú spĺňať sudcovia z ľudu. Mohol by som to tu čítať, ale niektoré z týchto predpokladov sú už časom prekonané, ako oddanie veci socializmu. S radosťou som v bode 4

a 5 spoločnej správy precital, že sú tieto predpoklady explicitne vyjadrené. Preto by bolo vhodné odkaz l/ podľa bodu 3 spoločnej správy vypustiť a uviesť to tak, ako je to v bode 4 alebo 5. Sú ekvivalentné, čiže je to protinávrh proti spoločnému spravodajcovi, ktorý odporúčal body 4 a 5 vypustiť.

Podobného rázu je aj druhá pripomienka. Tyká sa § 3, ods. 2, kde sa tiež odvoláva na zákon č. 36/1964 Zb., na § 42 ods. l, kde je sľub poslancov. Keď sa nebude odvolávať na tento sľub, treba sa odvolať na novší sľub, tak ako citoval pán spravodajca podľa zákona č. 376/1990 Zb. A aby bolo všetko jednoznačne, treba ešte ponechať odkaz na odsek 3, čiže odsek l škrtnúť a odkaz na odsek 3 ponechať, lebo tam ide o voliteľnosť na štyri roky. Potom na záver v § 7 by bolo treba uviesť zrušenie ods. l § 39 a ods. l § 42, ak sa v prípade § 42 tak ešte nestalo pri zákone č. 376. Toto boli menej podstatné pripomienky.

Podstatné sú tieto pripomienky - prv než ich uvediem, odcitujem zo zákona č. 160/1971 Zb. niekoľko viet. § l ods. 2 "Sudcov z ľudu okresných súdov volia okresne národné výbory. " Odsek 3: "Sudcov z ľudu krajských sudov volia krajské národné výbory. " Čiže vždy ich volil jeden orgán. Preto v § 2 ods. 2 zákona č. 160/1971 Zb. sa dalo jednoznačne povedať, že počet sudcov z ľudu, ktorí sa majú zvoliť pre krajský súd, urči predseda krajského sudu - to je aj v dnešnom znení - a predseda krajského sudu urči, koľko sudcov z ľudu majú jednotlivé národné výbory zvoliť. Táto nešťastná dikcia sa dostala do znenia S 2 dnešného návrhu, že "zároveň určí, koľko sudcov z ľudu volia jednotlivé obecne a miestne zastupiteľstvá. " V prípade okresných sudov je to všetko viac-menej v poriadku, ale ako som čítal v § 2 ods. 2, kde sa hovorí o krajských súdoch, je logická chyba. Znenie druhej vety ods. 2 treba upraviť.

O čo vlastne ide? Vieme, že budú tri krajské sudy. Ďalej predpokladajme, že jednotlivé krajské súdy budú mať po 200 sudcov z ľudu. V každom kraji je aspoň 6OO obci, teda obecných zastupiteľstiev. Keďže § l ods. l dnešného návrhu hovorí "Sudcov z ľudu okresných a krajských sudov volia obecne a miestne zastupiteľstva v obvode príslušného sudu", to znamená, že každé zastupiteľstvo sa zúčastni volieb. Nie iba niektoré. Keby však každé zastupiteľstvo malo zvoliť aspoň jedného sudcu z ľudu, bolo by ich treba toľko, koľko je zastupiteľstiev. V našom prípade, ako som uviedol 6OO a nie 2OO, tak ako potrebuje krajský súd. Voľba sa da uskutočniť iba tak, keď viaceré zastupiteľstva budú voliť jedného sudcu z ľudu a prave toto sa ma odzr kadliť v texte S 2 ods. 2 Stane sa to, ak druhu vetu S 2 ods 2 doplníme Pôvodný text znie: "Zároveň urči, koľko sudcov z ľudu volia jednotlivé obecne a miestne zastupitelstva" moje doplnenie "a ktoré zastupiteľstvá volia spoločného kandidáta na sudcu z ľudu". Dalo by sa to povedať a] inak, lenže som nechcel príliš narúšať pôvodnú textáciu Teda podľa toho, čo navrhujem, viaceré zatupiteľstva vlastne budú voliť jedného sudcu do krajského sudu. Inak to nie je možne realizovať, kedže je viac zastupiteľstiev ako sudcov, ktorých treba zvoliť.

Na základe povedaného treba skorigovať text aj v iných paragrafoch: v S 4 treba dať "zastupiteľstvo" do množného čísla, teda "zastupiteľstvá" Čítam: "Obecne a miestne zastupiteľstva, ktoré sudcu z ľudu zvolili, môžu.. ". V ods. 2 tiež § 4 treba dať do množného čísla: ".. zastupiteľstva vyžadujú jeho vyjadrenie". Rovnako v S 5 dať do množného čísla "obecne a miestne zastúpiteľstva, ktoré ho do funkcie zvolili". Nie je totiž možne, aby ho odvolalo jedno zastupiteľstvo, keď ho museli zvoliť viaceré Rovnako v § 5 ods. 2 - tiež do množného čísla: "Pred rozhodnutím príslušných zastupiteľstiev... ". V S 6

rovnako: "Ak si potreba riadneho obsadenia senátov vyžiada, zvolia obecné a miestne zastupiteľstvá ďalších sudcov z ľudu".

Ak to, čo som predniesol, je z nejakého dôvodu nezrozumiteľné, môžem to zopakovať. Myslím si, že je to veľmi dôležité, aby sme predišli takým javom, že budeme mať zákon a nebudeme vedieť riešiť konkrétne prípady. Na základe povedaného, teda ak prijmeme doplnenie S 2 ods. 2 o znenie: "a ktoré zastupiteľstvá volia spoločného kandidáta na sudcu z ľudu", stačí v ostatných paragrafoch dať všetky zastupiteľstvá do množného čísla a netreba prijať body 7, 8 a 12 spoločnej správy. Ak sa prijme bod 13, aj tam treba dať do množného čísla "zastupiteľstvo", lebo pôjde o zastupiteľstvá.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR H. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi. Udeľujem slovo pánovi poslancovi Báranyovi.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o voľbách sudcov z ľudu okresných a krajských súdov Slovenskej republiky sme sa dostali do paradoxnej situácie. Minister spravodlivosti prijíma všetky návrhy výborov, spoločný spravodajca niektoré odporúča, iné neodporúča prijať, plne v súlade so svojim oprávnením a s tradíciami nášho rokovania.

Rad by som sa dotkol dvoch bodov zo spoločnej správy, a to bodov 8 a 12. Na rozdiel od môjho predrečníka pána poslanca Hamerlíka sa totiž nazdávam, že bod B by sme prijať mohli a aj mali. vedie ma k tomu nasledovná úvaha: Pán poslanec Hamerlík správne upozornil, že obci je väčší počet ako je zdôvodni teľný počet sudcov z ľudu predovšetkým na krajských súdoch. Máme však nielen krajské, ale aj okresne sudy. Preto určitým kompromisom je tu práve bod B, ktorý navrhuje znenie, ktoré umožňuje, aby v každej obci volili aspoň po jednom sudcovi z ľudu buď krajského alebo okresného súdu. Tým sa umožní, aby aj v obci s 3OO - 4OO obyvateľmi mali možnosť voliť aspoň jedného sudcu z ľudu, zrejme tu okresného súdu. Zdá sa, že ide o zanedbateľnú maličkosť. V praxi možno aj ide, zároveň tu však ide aj o princíp rovnosti občanov. V praxi sme sa totiž stretávali so situáciou, že v niektorých obciach nakoniec nemalí možnosť voliť žiadneho sudcu z ľudu, lebo proste na počet obyvateľov žiadny nepripadol. Ak takýmto spôsobom skombinujeme sudcov z ľudu okresných a krajských súdov, zjednanie aspoň akú-takú nápravu.

Pokiaľ ide o bod 12, pán spoločný spravodajca odporúčal tento bod neprijať. Osobne odporúčam tento bod prijať a svoj názor zdôvodňujem nasledovne: Ak by sme tento bod neprijali a prijali by sme pôvodné znenie zákona, môže vzniknúť paradoxná situácia, že niekto, kto si už sudcom z ľudu nepraje byť. bude nútený túto funkciu ďalej zastávať. Zároveň však nemáme žiadny právny prostriedok ako ho efektívne prinútiť, aby sa zúčastňoval zasadnutí, čiže bude sudcom z ľudu, ale proste nebude chodiť na pojednávania. Ak by na pojednávania aj chodil, je otázne, ako bude k plneniu svojich povinnosti pristupovať človek, ktorý si túto funkciu už výslovne nepraje zastávať. Zdá sa mi byť menšín rizikom administratívne zabezpečovanie dostatočného počtu sudcov z ľudu na niektoré pojednávanie, než takýto prinaj-