násilne odobraté a prevedené do štátneho vlastníctva. Odvtedy mali väčšinou viac užívateľov, ktorí do ich obnovy investovali minimálne. Rehoľníci boli násilne evakuovaní do koncentračných pracovných táborov. V súčasnosti obnovujú svoju činnosť, pričom o ich návrat majú záujem nemocnice, sociálne ústavy, školy a iné inštitúcie. Dosiaľ im však neboli vrátené objekty, ktoré boli pôvodne ich vlastníctvom a v ktorých by mohli vyvíjať svoju činnosť a vychovávať svoj dorast. Novelou zákona č. 298/1990 Zb. by malo byt vrátených na Slovensku asi 80 rehoľných objektov pôvodným vlastníkom. Objekty sú väčšinou v zlom technickom stave. Rozpočtovaná suma bude tvoriť iba časť z toho, čo čo si vyžiada rekonštrukcia a oprava týchto objektov. Zvyšok bude krytý z milodarov občanov, ktorí majú záujem na ich obnove.

4. 30 mil. korún je určených na potreby Slovenskej katolíckej charity, a to účelovo na prevádzku charitných domov, ktorých charita spravuje 18. Bývajú v nich rehoľné sestry a kňazi v dôchodkovom veku. Náklady na jednu osobu v týchto zariadeniach sú o polovicu až o dve tretiny nižšie ako náklady na jednu osobu v domovoch dôchodcov spravovaných štátom. Rozpočtovaná suma pokryje iba nevyhnutne prevádzkové náklady.

5. 36 mil. korún je určených na prevádzku 20 ústredi cirkvi a nábožených spoločnosti na Slovensku. Obnovením činnosti značne vzrástli náklady na ich prevádzku. Technicky stav budov týchto ústredí a ich vybavenie je zlé. Preto si vyžiadajú náklady na bežnú údržbu a strojové investície, okrem nákladov na bežnú prevádzku.

6. Ostatne prostriedky - 113 mil. korún - sú určené na dotácie stavby nových kostolov a modlitebni a na opravy a rekonštrukcie už existujúcich. Ide o výstavbu a dokončenie kostolov, ktoré už boli začaté a kostolov alebo modlitebni pre pravoslávnu cirkev na východnom Slovensku v súvislosti s riešením majetko-právnych problémov medzi pravofilávnou a grécko-kátolickou cirkvou. Ide taktiež o opravu mnohých ďalších cirkevných objektov, ktoré sú v dezolátnom stave. Aj v týchto položkách sa počíta s veľkým príspevkom veriacich. Napríklad v rímsko-katolíckej cirkvi sa plánuje asi 30 % investičných nákladov kryt z príspevkov veriacich.

Treba poukázať na to, že v predchádzajúcich rokoch bolo pre potreby cirkvi a náboženských spoločnosti zo štátneho rozpočtu určených minimum prostriedkov a bola umelo brzdená akákoľvek iniciatíva v oblasti výstavby alebo opravy kostolov aj z príspevkov veriacich. Tiež odmeňovanie duchovných v porovnaní a ostatnými pracovníkmi bolo diskriminačné. Na druhej strane bol cirkvám a náboženským združeniam zhabaný všetok majetok a prevedený do štátneho, pripadne družstevného vlastníctva. V súčasnosti ešte nebol tento majetok cirkvám vrátený, a teda cirkvi nemajú žiadne vlastne príjmy z majetku. Ich príjmy tvoria iba príspevky veriacich, ktorí ako ostatní občania odvádzajú dane do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V súčasnej takto načrtnutej zložitej situácii vidím jedine riešenie v roku 1941 tak, že štátny rozpočet prispeje v navrhovanej výške na obnovu činnosti cirkvi a náboženských spoločnosti.

Na zaver chcem povedať, že navrhnutý rozpočet, ako aj metódy a spôsoby krytia potrieb cirkvi a náboženských spoločnosti majú v sebe istý prvok provizória z toho hľadiska, že na jednej strane nebol vrátený majetok cirkvám, na druhej strane neboli doriešené iné nástroje eventuálneho financovania potrieb cirkvi, napríklad daňové z toho hľadiska, že by príspevky na rozpočet cirkvi boli miernejšie zdaňované, pripadne vôbec nezdaňované. Je to však

problém, ktorý sa bude riešiť až v celkovej reforme nášho daňového systému v roku 1992. V budúcom roku ešte s týmito nástrojmi nemôžeme počítať, preto potreby cirkvi a náboženských spoločností riešime zo štátneho rozpočtu v tom rozsahu, ako je v návrhu štátneho rozpočtu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Vystúpi poslanec Dobos. Pripraví sa poslanec Bartakovics.

Poslanec L. Dobos:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

podľa mňa v predloženom rozpočte sa v kultúre uplatňujú a vnucujú ekonomické zásady, kdežto kultúra sa riadi inými zákonmi. Touto ekonomičnosťou je poznačený cely rozpočet kultúry na budúci rok. Týmto sa v podstate zoslabujú pozície slovenskej národnej kultúry. Takisto sa zoslabujú i pozície národnostných kultúr. V tomto procese je osobitne ohrozená a bezbranná detská tvorba, pôvodná slovenská tvorba. O to v horšej situácii je národnostná kultúra. Napriek tomu, že v poslednom čase v tejto záležitosti viacerí z nás písali, vystupovali, interpelovali, zvolávali porady, žiaľ, doposiaľ sa nedospelo k vhodnému riešeniu. Táto rozprava o rozpočte je poslednou príležitosťou zabrániť zániku detských a mládežníckych časopisov národnosti. Opakujem, zabrániť zániku.

Preto vás prosím, vážení poslanci, o podporu návrhu Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. Ide o časť dodatku k spoločnej správe, bod 18, vytvoriť v kapitole hospodárstva kultúry Slovenskej republiky osobitnú položku a účelovú dotáciu tlače umeleckej tvorby určenej pre detskú tvorbu. Rozumie sa tym slovenská detská tvorba, pôvodná tvorba, tvorba národnostných menšín a menšinové umelecké žánre. Táto pomoc v tejto situácii je nevyhnutná aspoň na budúci rok, na prechodne obdobie, kým inštitúcie samostatne vytvoria novú podobu svojej existencie.

Minulý týždeň som sa zúčastnil v Budapešti na veľmi osožnom dialógu slovenských i maďaských intelektuálov o spolužití. Z maďarskej strany toto stretnutie patrónovala akadémia, z našej strany náš veľvyslanec pán Rudolf Chmel. Vo svojom príspevku som sa odvolal na veľmi dôležitú pasáž nedávno schváleného školského zákona Slovenskej národnej rady, podľa ktorého vyučovacím jazykom na národnostných školách je materinsky jazyk. Odporúčal som im náš zákon. Súčasne som kritizoval maďarskú vládu pre pomalé riešenie národnostnej problematiky. Nie je mojím úmyslom teraz tu recitovať propagačné texty, chcem len upozorniť na dôležitosť pozitívneho momentu pri tvorbe politiky. Práve tieto pozitívne fakty nám dávajú morálne pravo pri presadzovaní určitých zásad aj za hranicami. Oslovujem preto poslancov všetkých strán, aby svojimi hlasmi podporovali náš návrh, dodatok k spoločnej správe, bod 18, v záujme udržať a zabezpečiť životne podmienky kultúry najmä v spomenutých kritických oblastiach. Myslím si, že po toľkých napätých týždňoch i mesiacoch by sa nám zišlo myslieť v iných, pozitívnejších a tolerantnejších dimenziách spolužitia.

Ďakujem zá pozornosť.

- 326 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Podľa § 19 sa do diskusie prihlásil poslanec Hykisch.

Poslanec A. Hykisch;

Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

veľa sa hovorí dnes o tom, že Slovensko si hľadá vo svete svoju tvár, svoju identitu. Nariekame, že ju nemáme. Chcel by som vám povedať, že kultúra za minulé roky, treba povedať, že aj za roky totality, ale aj teraz, je fakticky jediným exportným artiklom Slovenska. Mohol by som vám tu vymenovať filmy, divadelné inscenácie, vystúpenia telies vážnej hudby, prelozené romány, detské knihy, ktoré urobili vo svete pre Slovensko viac ako naše nepodarené a konkurencieniiBchopné výrobky bez servisu, garancie atď. Ak chcete, môžeme vám takýto materiál pripraviť.

Bolo by preto podľa mňa a podľa kultúrnych pracovníkov čírym bláznovstvom práve teraz, v tomto období, podťať Slovensku túto možnosť prejavovať sa pred svetom a sami pred sebou. Neváham povedať, že je to politika protislovenská, protinárodná. Práve v tomto prechodnom období, keď Slovensko bude ekonomicky stagnovať, bolo by. šialenstvom siahať aj na tie oblasti života národa, ktoré fungovali, ktoré patria medzi základné atribúty národnej kultúry a sú našou vizitkou.

V prvom rade ide o problém slovenskej národnej kinematografie, o jej zachovanie a rozvoj, druhá oblasť je vydávanie kníh a časopisov. Darmo sme prijali zákon o jazyku, ak po dvoj až trojnásobnom zvýšení cien kníh a časopisov sa knihy a časopisy stanú pre väčšinu národa doslova nedostupné. Nebudem to rozvádzať, rozvádzali sme to inde, ale to nie je strašenie. Môžem vám predložiť reálne výpočty, že skutočne nám hrozí obrovské zvýšenie cien kníh a časopisov. Že to nie je dokonca otázka kultúry, ale politiky, dokazuje napríklad to, že je verejným tajomstvom, že pravé časopisy a denníky nových politických strán a hnutí, produktov víťaznej revolúcie, sú týmito novými opatreniami ohrozené. Takže dobre si zvážte, páni poslanci a pani poslankyne, aj v záujme politickom, čo bude s našou slovenskou tlačou v najbližšom roku a v najbližších rokoch.

Ďalšia otázka - budovanie Slovenského rozhlasu a televízie ako národných inštitúcií. Na jednej strane v kompetenčných zákonoch úporne bojujeme za to, aby sme to mali v rukách ako atribúty slovenskej národnej kultúry a na druhej strane by sme tieto inštitúcie ekonomicky podťali hneď v zárodku, ak im nedáme aspoň minimum peňazí, ktoré potrebujú. To sú základné argumenty.

Posledná oblasť - ochrana pamiatok národného kultúrneho dedičstva. Naozaj si myslím, súhlasím s poslancom Strýkom, hoci bývam dlhé roky v Bratislave, že nejde len o Bratislavu. Nech na tieto pamiatky dostanú tí, ktorí tú najlepšie projekčne, dodávateľsky pripravení. Myslím si, že sú mestá, ktoré sú sčasti úplne v rozvalinách, myslím na Banskú Štiavnicu, ale takisto súhlasím so Spišskou kapitulou, ktoré by si tieto prostriedky zaslúžili. Takže, prostriedky na obranu národnej kultúry by sa mali nájsť.

Niekoľko poznámok k výdavkom na cirkvi a náboženské spoločnosti. Som proti tomu - z veľmi logických dôvodov - aby sa tieto dve otázky stavali proti sebe, teda že na kultúru môžeme prispieť len vtedy, keď zoberieme cirkvám a

opačne. To je falošne postavená otázka, úplne od základu pomýlená. Výdávky na cirkvi a náboženské spoločnosti by sa nemali krátiť z rôznych dôvodov - už sa o nich hovorilo - v prvom rade z morálneho a politického hľadiska. Je to istá forma reštitúcie za tých 40 rokov. Nebudem to rozvádzať, už sa o tom hovorilo.

Po druhé - tieto výdavky na cirkevné a náboženské spoločnosti, hoci sú zaradené v kapitole kultúra, v skutočnosti sú komplexnejšie. Majú celonárodný charakter a týkajú sa aj iných rezortov. Je to predovšetkým školstvo, ktoré by sa vlastne malo podieľať na ich znášaní, rovnako zdravotníctvo, ochrana pamiatok atď. To znamená, že nie je to len otázka kapitoly kultúry.

A po tretie - úcta k veriacim ľudom, koniec-koncov aj k našim voličom - tu nemyslím priamo len na naše hnutie, ale aj voličov ostatných politických strán, ktorých poslanci tu sedíte - si vyžaduje, aby sme túto otázku jednoducho nezmietli zo stola.

Odkiaľ vziať prostriedky na vyriešenie týchto presunov v rozpočte? Mám tieto veľmi konkrétne návrhy: na film možno podľa bodu 8 spoločnej správy riešiť túto otázku z účelovej rezervy vlády. To je prvý môj návrh. Tym sú vybavené základné nevyhnutné prostriedky na film. Ďalej v bodoch l, 2 a 3 spoločnej správy sú navrhnute isté úspory 10 + 50 + 11 miliónov v iných ministerstvách, kde je možne získať isté prostriedky. V bode 4 spoločnej správy, kde sa navrhujú výdavky na činnosť Kancelárie Slovenskej národnej rady, navrhujem znova preskúmať túto položku, analyzovať ju a pokúsiť sa o isté zníženie. Poďme príkladom, keď sme Slovenská národná rada a začnime znižovať sami od seba. Tým si asi pohnevám priateľov tu v budove, ale znova sa to pokúsme preskúmať. Tým by sa našli prostriedky, ktoré by

sme použili na bod 18 dodatku spoločnej správy, na fond predbežnej pomoci tlači, knihám v tomto prechodnom období.

Záverom - na podporu vybraných oblasti kultúry sa dajú nájsť prostriedky v štátnom rozpočte aj v iných sférach, predovšetkým v riadiacej, administratívnej zložke viacerých hospodárskych ministerstiev. Sme národ s kresťanskými a kultúrnymi humanistickými tradíciami. Navrhujem vám, aby sme skutočne uvažovali veľmi rozumne a múdro. Nesiahajme ani na činnosť náboženských spoločenstiev, ktoré sú súčasťou a boli cez tisícročia garantom národnej kultúry, ale nesiahajme ani na dnešnú národnú kultúru na Slovensku, ktorá v tomto prechodnom období potrebuje viac pomoci ako všetko ostatné. Tieto oblasti slovenského života - i náboženská, i kultúrna - patria spolu. A my, poslanci, sme pravé v tejto chvíli zodpovední za to, i keď máme málo peňazí, aby sme tieto dve oblasti zachovali pre náš národ, pre naše deti. Je to obrovská zodpovednosť, práve v tomto období, keď je tých peňazí málo. Vyzývam vás, aby sme sa znova zamysleli a dávam tieto konkrétne návrhy.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ďalej sa prihlásil pán minister Snopko. Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, važené poslankyne, vážení páni poslanci,

spomínam si, ako som pri preberaní jazykového zákona upozorňoval, že budeme určite zvedaví, či my i verejnosť budeme s rovnakým vzrušením sledovať proces, keď pôjde naozaj o veci slovenskej národnej kultúry, teda nielen o veci formálneho charakteru. Teraz o ne ide a, bohužiaľ, som sa sám v sebe nemýlil, keď som usúdil, že to vzrušenie nebude až také veľké. Nevieme ešte stále posúdiť a rozlíšiť veci podstatné od veci nie až tak dôležitých. Teraz riešime veci podstatné, veci, ktoré sa dotýkajú v prípade rozpočtu kultúry a v prípade spôsobu, akým k nemu pristupujeme, naozaj veci našej národnej kultúrnej identity.

Napriek tomuto vážnemu úvodu osobne som presvedčený, že všetko to, čim žijeme, všetko to, čim sa zaoberáme, je proces. Aj keď súčasný stav rozpočtu pre kultúru nie je pozitívny, dokonca v určitých odboroch je katastrofický, dokážeme nájsť riešenie, pretože to je našou úlohou. K tomu, ako sa snažíme a najmä ako sa snaží rezort kultúry túto úlohu plniť, chcem povedať niekoľko slov na okraj.

Keďže väčšina príspevkov, ktoré odzneli predo ranou, sa dotykali kultúry, rozhodol som sa vystúpiť teraz, po ich prednesení.

Čo sa týka návrhu dodatku k spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady v bode 18, kde je návrh vytvoriť v kapitole ministerstva kultúry špeciálny fond na dotovanie tlače a umeleckej tvorby určenej pre deti, pôvodnú tvorbu, tvorbu národnostných menšín a menšinové umelecké žánre, ministerstvo kultúry odporúča podporiť vytvorenie takéhoto špeciálneho fondu v kapitole ministerstvá kultúry na dotovanie tlače a umeleckej tvorby určenej pre detskú tvorbu, pôvodnú tvorbu, tvorbu národnostných menšín a menšinové umelecké žánre. Samozrejme, takýto fond nie je možne zriadiť v rámci schválených výstupov štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva kultúry. Čiže naozaj situácie je taká, že tu sú potrebné financie navyše.

Režim poskytovania prípadných dotácií pre oblasť periodickej tlače, ako aj neperiodické publikácie ministerstvo kultúry v súčasnosti upresňuje. Tam situácia nie je až taká vážna.

Čo sa týka najpálčivejšej problematiky financovania národnej kinematografie, dovoľujem si upozorniť, že tu je situácia naozaj vážna, pretože ak v ostatných oblastiach nám bol navrhovaný rozpočet krátený, tu sme sa ocitli naozaj pred nulovým stavom rozpočtu. A to je neprijateľné. Pri riešení v rámci interných rokovaní ministerstva kultúry so zástupcami filmovej tvorby, aj v rámci výborov, najmä Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vzniklo niekoľko riešení. Základné riešenie počíta s novoutváraným štátnym fondom kultúry. Je to fond, ktorý už vláda Slovenskej republiky schválila, o ktorom som tu už niekoľkokrát hovoril. Pravdepodobne v najbližšej dobe ho dostanete na pripomienkovanie a ak ho slovenský parlament prijme, bude jeho mechanizmnus účinný od 1. apríla budúceho roku. V rámci rokovania s ministerstvom financií sme sa dohodli, že do tohto fondu by sa predisponovala čašť financií na kinematografiu a bola by dotovaná cez tento fond.

Čo však urobiť so štyrmi mesiacmi, ktoré nás čakajú od januára do apríla a čo urobiť so schodkom 25 miliónov, ktorý máme na rozpracované filmy? Chcem ešte podotknúť, o aké filmy ide. Nie sú to filmy, ktoré boli rozpracované v bývalom režime. Sú to všetko filmy, ktoré sa začali pripravovať už v tomto roku. Ich témy aj osobnosti, ktoré n* na nich podieľajú, sú dostatočnou zárukou dôvery, že sú to filmy kvalitné a budú nás kvalitne a dostatočne reprezentovať aj v zahraničnom prostredí. Tu je práve potreba tých 25 miliónov, o ktorých hovoríme. To sú peniaze, ktoré dlhujeme už rozpracovaným dielam. Nie sú to peniaze na dalšie fungovanie kinematografie. O to je naša situácia zložitejšia. Takže je potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý by túto požadovanú sumu získal z peňazí, ktoré v rozpočte Slovenskej republiky sú. Je na vašom rozhodnuti, či to bude podľa návrhu v bode 7 alebo v bode B.

Ďalej by som chcel ešte dodať k problematike cirkevných peňazí. Pán prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky keď špecifikoval požiadavku 414 miliónov na jednotlivé časti, spomínal čiastku 75 miliónov vyčlenenú na opravu rehoľných objektov. Zväčša ide o pamiatkovo chránené objekty, takže táto položka vlastne voľne komunikuje s položkou, ktorú má ministerstvo kultúry na pamiatky. To je tých 300 miliónov. Tam už ide vlastne o posun v rámci dohovoru medzi cirkevnými orgánmi a odborom pre ochranu pamiatok ministerstva kultúry.

Na záver chcem ešte predniesť jeden doplňujúci návrh. Je to návrh, ktorý vychádza z určitého stavu neporozumenia pri nominovaní financii na obecnú správu. Tam totiž neboli účelovo viazané financie na kultúru. Chcel by som doplniť v prílohe l uznesenia vlády Slovenskej republiky o štátnom rozpočte, bod číslo 2 - normatívnymi potrebami samosprávnych funkcii obci sú výdavky na samosprávu, spoločenskú a technickú činnosť obci, výdavky na úseku tvorby a ochrany životného prostredia, pod písmeno d/ činnosť na úseku tvorby a ochrany životného prostredia pridať odsek "- obnova kultúrnych pamiatok", aby sa táto činnosť dostala závažnejším spôsobom do rozpočtu obci.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Snopkovi. Slovo ma pán poslanec Bartakovics. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

- 333 - Poslanec S. Bartakovics:

Važené predsedníctvo,

vážená Slovenska národná rada,

dotácia pre poľnohospodárstvo celorepublikového rozpočtu predstavuje miliardovú položku, ale musíme vidieť i to, že táto dotácia je takmer o 4 miliardy nižšia ako v uplynulom roku, teda dosahuje len 72 %. minuloročnej dotácie. Tuto dotáciu štát zoberie od poľnohospodárov späť vo forme dani v pomerne dosť vysokej sume. Plánuje dať dotáciu vo výške 10 437 miliónov a miesto toho zoberie vo forme dani 11 O36 miliónov. Toto je naša agrárna politika, agrárna politika našej vlády, ktoré: poľnohospodárstvo je takto vybilancované. A ešte aj my, poslanci, tlačíme poľnohospodára ešte nižšie. Z toho mala chceme zobrať SO miliónov, ako to navrhla časť poslancov a ako je to uvedené v spoločnej správe v bode 2. Pravda, kolegovia ľahko mohli takto rozhodnúť, veď ešte ani pred veriacimi nemusia mat výčitky svedomia. Totiž - kto sa chváli, tomu dajte, kto sa sťažuje, tomu zoberte. Preto odporúčam bod 2 neprijať. Prosím parlament, nech ma vypočuje.

Nie na základe prečítaného, či počutého, ale na základe vlastných skúsenosti v Taliansku, Dánsku, Holandsku, Fínsku viem, akú účinnú dotáciu dostáva poľnohospodárstvo od štátu. Musím dodať, že boli také miesta, kde slovo dotácia naozaj nie je v slovníku hospodára a výrobcovia manipulujú racionálnou cenovou politikou a ani odvod dane neprekračuje 25 - 30 %. Preto nechápem vysvetlenie predstaviteľa federálnej vlády, podľa ktorého ak by sa daň z objemu miezd a odmien znížila zo súčasných 50% na 25 X, posunulo by to proporcie rozpočtu vlády a vyvolalo napätie v citlivých oblastiach života spoločnosti. Takisto som nepochopil ani pána ninistra Kováča, ktorý v prvý rokovací deň to chcel tak presvedčivo vysvetliť.

Pripomínam pánovi ministerskému predsedovi a vláde ich vládny program, v ktorom sú v poľnohospodárstve vytýčené nasledovné úlohy - citujem: "Za prioritnú úlohu nášho poľnohospodárstva považujeme zabezpečenie dostatočného množstva a sortimentu kvalitných, zdravotne nezávadných potravín. Môžeme používať len také metódy práce a technológie, ktoré nepoškodzujú prírodné prostredie a rešpektujú požiadavky sociálnej, ekologickej a ekonomickej rovnováhy. " Pýtam sa, ktorý obnos v rozpočte má slúžiť na plnenie týchto úloh? Alebo jednoducho dám sám sebe odpoveď: nech rezort hospodári s tým, čo dostane. Zdôrazňujem, hovorím nie v prospech takého finančného balíka, z ktorého by sa nezodpovedne dotovala neracionálna výroba, neodôvodnené výrobné náklady a tobôž nie v prospech takého, ktorý by zvyšoval neoprávnenú tvorbu zisku podniku. Pravé naopak, tie prostriedky nech sú namierene do takej sféry, štruktúry výroby, ktorá zabezpečí zvýšenie úrody, vypestovanie zdravého produktu a slúži ochrane životného prostredia. Teda poskytovať len na uskutočnenie špecifických, konkrétnych cieľov, predovšetkým štrukturálnych zmien na podporu privatizácie a reštrukturalizácie.

Spoločenská požiadavka na zníženie vlastných nákladov na poľnohospodársku produkciu je oprávnená. Ale zároveň treba poznať aj ekonomickú váhu materiálových vstupov do výroby. Materiálové náklady podľa rozboru Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, osobitne strojové investície, priemyselné hnojivá, pesticídy a krmivá predstavujú podstatnú čašť výrobných nákladov. Pravda, treba vidieť aj rezervy a tieto rezervy čo najrýchlejšie využiť.

Vláda musí vidieť, že úlohy vyplývajúce z jej programu pre poľnohospodárstvo sú splniteľné len vtedy, ak sa do výroby zavedú nové prvky. Z nich by som spomenul len

niektoré: biologické látky, ktoré disponujú vysokou genetickou schopnosťou, majú vysoký geneticky potenciál.

Dámy a páni, kto by z vás uveril, že dnes už v intenzívnych pestovateľských oblastiach zemiakov sadbu nemerajú na vrecia, ale predávajú na kus. Takto kupujeme aj my, dokonca sme už aj kúpili nie na výskumné ciele, ale na množenie do výroby. Je to materiál, ktorý budeme používať na výsadbu, na rozmnoženie. Veru, taká je situácia v poľnohospodárstve. A my ako zemiakárska krajina nemáme zemiaky. Škoda, že to nepočuje pán predseda Mikloško.

Ako ďalej? Výživný režim rastlín prevádzať prísne podľa systému monitoringu, z pesticídov používať len najúčinnejšie selektívne látky, poskytnúť maximálnu podporu biologickej ochrane rastlín. Toto všetko slúži cieľu, ale do výrobného procesu sa dostanú len tak, ak náklady bude kryť samotný rezort. V záujme takéhoto zásahu do pestovateľskej technológie musí vláda uvoľniť vyššiu dotáciu ako plánovala s tým pravidlom, že subvencie nie sú určené len pre kolektívy, ale aj pre súkromne hospodáriacich roľníkov.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Bartakovicsovi. V zmysle S 19 rokovacieho poriadku dávam slovo pánovi ministrovi Holčíkovi.

Minister priemyslu SR J. Holčík:

vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne.

vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

včera za národohospodársky a rozpočtový výbor pán poslanec Ľupták predniesol návrh na zníženie rozpočtu rezortu ministerstva priemyslu v kapitole pre vedeckotechnický rozvoj z čiastky 117 015 miliónov korún. Dovolil by som si uviesť, že rezort ministerstva priemyslu veľmi progresívne pristupoval a znížil nielen svoj celkový rozpočet a počet aparátu o 31 ľudí, ale vo všetkých kapitolách. Výrazne sme znížili aj kapitolu rozvoja vedy a techniky. Ale chcel by som poukázať, že táto čiastka pokrýva 15 výskumných úloh. Ktoré riešia práve proexportné zameranie nášho rezortu, ak napriklad výskum nových typov prísad, konfekčný priemysel, vysoko rozvinuté technológie výroby radiálnych plastov, ktoré majú skutočne proexportnu úlohu. Ďalej sú to úlohy, ktoré riešia akútne ekologické problémy v rezorte ministerstva priemyslu. Preto si dovolím poznamenal, že ďalšie znižovanie by bolo neadekvátne a negatívne by sa prenieslo na radikálnu požiadavku zlepšenia životného prostredia a proexportné zameranie našich štátnych podnikov a akciových, spoločnosti.

Ďakujem. Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Holčikovi. Slovo má pán minister Pišút.

- 337 - Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:

Vážený pán predsedajúci,

važené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

chcel by som povedať len jednu krátku poznámku, ktorá sa dotýka financovania školstva. Všetci vieme, v akom stave sa naše školstvo nachádza. Pán Bartakovics hovoril o tom, k akým zlým dôsledkom povedie zníženie dotácie na poľnohospodárstvo. Rád by som vás požiadal, keď niekedy pocestujete Slovenskom, aby ste sa pozreli na to, ako vyzerajú domy našich poľnohospodárov a ako vyzerajú naše školy. Nesnažili sme sa v rozpočte nejakým spôsobom za každú cenu vyhádať alebo vyargumentovať peniaze. Uvedomujeme si, že v tomto období nevyhnutne budeme musieť mať veľmi reštriktívnu politiku aj v školstve. To, o do budeme celú dobu hrať, je neúčelová rezerva. A môžem vás uistiť, že dostať vo vláde peniaze z neúčelovej rezervy bude veľmi ťažké a tieto peniaze sa budú môcť dostať len na mimoriadne odôvodnené konkrétne projekty. Napriek tonu to chceme hrať týmto spôsobom. Takže prihováram sa za každý návrh, ktorý niekde niečo zníži a prevedie to do neúčelovej rezervy, pretože z tejto rezervy má každý rezort rovnaké šance a vláda môže podľa odôvodnenosti požiadaviek tieto finančné prostriedky prideliť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Pišútovi. Slovo má pán poslanec Hofbauer.