- 338 - Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, členovia vlády, dámy a pani,

pri počúvaní viacerých diskusných príspevkov alebo vystúpení poslancov a poslankýň sa ťažko zdržiavam začudovania. Pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu totiž treba vychádzať zo starej ľudovej pravdy, že prikrývať sa možno iba takou perinou, akú k dispozícii máme. Väčšou nie. V rámci deľby národného bohatstva možno deliť iba taký rozsah príjmov, aký si sami vytvoríme. Ak ho vytvárame málo, i deliť možno iba málo. Preto považujem za málo účelné poukazovať na to, kde by bolo treba pridať, pretože pridávať možno iba z toho, čo je a nie z toho, čo nie je. Vlada Slovenskej republiky a minister financií, aj ministerstvo financií v súčasnosti je v pozícii hospodára, ktorému sa dostal do opatery prestarnutý ovocný sad s nezdravým ovocím. Stále a ešte dosť dlho budeme zbierať choré plody tohoto prestarnutého sadu. Nové plody budú až z nového sadu. Až potom sa budeme môcť porovnávať vo všetkých ukazovateľoch B vyspelými krajinami sveta. A čím rýchlejšie"sa pustime do obnovy tohoto sadu, teda našej priemyselnej a poľ nohospodárskej základne, tým skôr máme šancu dočkať sa pozitívnych výsledkov. A tak treba chápať - aspoň z môjho hľadiska - i včerajšie vystúpenie podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Kučeráka a jeden z variantov, tzv. katastrofický scenár, v prípade nezačatia obnovy tohoto ovocného sadu.

Zložitá situácia je v oblasti ekológie, kde keď príde k prekročeniu hranice samočistenia a samoregulácie prírodou, náprava je nesmierne pomalá i napriek tomu, ak

ekologické stavby sa zrealizovali. Aj v tejto oblasti však tažko môžeme porovnávať naše prostriedky na ekológiu B prostriedkami, ktoré vanakladajú vyspelé krajiny so zdravou ekonomikou a s prosperujúcou výrobou fungujúcou už desiatky rokov.

Samotná tvorba návrhu štátneho rozpočtu je veľmi zložitá, pretože vychádza z komplexu rizík a neistôt, vychádza z faktoru dynamiky svetového vývoja cien, surovín a energie, vychádza z neistôt svetových cien základných materiálov, aj ich finálnych výrobkov. Neviem, či by nám pán minister financii vedel povedať, aká bude napríklad cena ropy na rotterdamskej svetovej burze k polroku budúceho roka. Asi to nevie. Ak by totiž všetky vstupy štátneho rozpočtu boli zaručene stabilné, bola by stabilná aj jeho štruktúra. Takýto stav by som ministrovi financii aj slovenskej vláde úprimne závidel. Všetky vstupy sa však menia a priebežne sa aj meniť budú.

K vlastnej spravodajskej správe mám iba jedinú pripomienku tak, ako navrhol Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady, aby sa o bode 6 spoločnej správy hlasovalo osobitne, a nie aby bol tento bod neprijatý an blok, ako to navrhol spoločný spravodajca. Nedomnievam sa totiž, že investičná čiastka pre novozriaďované ministerstvo zahraničných vzťahov vo výške 4 mil. Kčs je adekvátna a požiadavka na zvýšenie, ako je uvádzaná, sa nám javí ako skutočne minimálna, prijateľná a nevyhnutná. Ide totiž o nové ministerstvo, o novy ústredný orgán, ktorý nič od nikoho nedelimituje, nič nedostáva a začína fakticky z nulového bodu. Aj jeho činnosťou, aj jeho prácou Slovensko má šancu prezentovať sa v Európe a vo svete, čo sa mu už podarilo napriklad na úrovni Belgie, Flámska, Valonska či v Štrasburgu. Ak sa tomuto centrálnemu úradu nevytvoria priaznivé podmienky pre štart, veľmi tažko možno od neho očakávať nejaké výraznejšie pozitíva.

K diskusii, ktorá tu prebiehala, mám dve krátke pripomienky. Osobne sa mi nepodarilo objaviť štát, ktorý by z centrálnych zdrojov dotoval svoju filmovú tvorbu - možno taký je snáď Sovietsky zväz. A k otázke štátnej správy - vybojovali sme kompetenčné zákony, kde sme výrazne zvýšili kompetenciu slovenskej vlády a teda našu kompetenciu, ale uvedomme si, že za týmto a/ nasleduje aj b/, pretože s týmito kompetenciami sú spojené aj práva a povinnosti, teda aj delimitovanie činnosti a funkcii, ktoré na Slovensko prídu. Čiže tam nejaké veľmi výrazné znižovanie ústrednej administratívy vlády nenachádzam. Chcel by som vyjadriť názor opačný. Po prerokovaní a hlasovaní o jednotlivých pripomienkach odporúčam návrh štátneho rozpočtu na rok 1991 odsúhlasiť.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Pán poslanec Hofbauer, máme vašu poznámku o filmovej tvorbe chápať tak, že ste proti prijatiu bodov 7 a 8, pripadne ďalšieho doplňujúceho bodu?

Poslanec R. Hofbauer:

To bol môj osobný názor. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Badálová. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

- 341 - Poslankyňa B. Badálová:

vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

v rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona vo Výbore Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody boli vznesené viaceré pripomienky, ktoré získali plnú podporu prítomných poslancov. Nakoľko však celkove vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991 nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru, a to pre niektoré nevyjasnené otázky, prijaté pripomienky z rozpravy sa nemohli objaviť v spoločnej spravodajskej správe. Dovoľujem si preto predniesť jednu z predmetných pripomienok ako pozmeňujúci návrh v znení: Znížiť výdavky kapitoly "Neinvestičné výdavky štátneho rozpočtu na štátnu správu", a to najmä v položke ústredie, minimálne o 100 mil. korún - tvorí to necelé 4 % z celkove rozpočtovaných výdavkov na štátnu správu - a prostriedky previesť do kapitoly "Účelové dotácie na rozvojové a ekologické programy obcí". V tomto zmysle odporúčam upraviť § l ods. 3 písm. b/, bod 4 v znení: "Investične dotácie na rozvojové a ekologické programy 689 600 000 Kčs. " V odseku 3 celkovú sumu upraviť na čiastku 6 262 900 000 Kčs, čo odôvodňujem takto: Neinvestičné výdavky na štátnu správu na rok 1991 sa rozpočtujú v rozsahu 2 591 500 000 korún, čo je viac oproti minulému roku o l 680 200 000 Kčs. Za odôvodnenú považujeme tú časť zvýšenia, ktorá súvisí so zriadením novej sústavy daňových úradov, t. j. 229 mil. Kčs. Ako neadektávne zvýšenie však vidíme prevažnú časť toho zvýšenia 956, 3 mil. korún, ktoré sa odôvodňuje delimitáciou úloh a činnosti miestnej štátnej správy z národných výborov do ústredia. Sme toho názoru, že už v roku 1991 by sa malo v zmysle programového vyhlásenia vlády pristúpiť k radikálnemu znižovaniu ústredných orgánov a síce ministerstva priemyslu, ministerstva

stavebníctva, ministerstva poľnohospodárstva. A tu uvádzam, že národná rada práve v tomto čase schvaľuje

zákon o dotácii ministerstva poľnohospodárstva, čo sme

všetci počuli v Televíznych novinách.

Naviac veríme, že nové formy práce jednotlivých mi nisterstiev sa nebudú prejavovať nárastom administratívne ho aparátu a pozitivne jeho činnosť ovplyvní i väčšie využívanie vypočtovej techniky, o vybavení ktorou sa všetky ministerstvá usilujú. Druhý aspekt vidíme v tom, že pre rok 1991 buď treba v podmienkach obci dofinancovať najmä tie stavby, ktoré svojim ekologickým charakterom priamo nadväzujú na ďalší rozvoj obce. K tomu by pravé mali poslúžiť takto získané prostriedky. Nakoľko pri predvčerajšom schvaľovaní zákona o rozpočtových pravidlách sme schválili i zmenu kapitoly účelovej dotácie v znení: "účelová dotácia na rozvojové a ekologické programy", odporúčam toto znenie prebrať i do znenia § l ods. 3 písm. b/, bod 4.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Slovo má pán poslanec Brocka. Pripraví sa pán poslanec Kardoš.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážení poslanci,

nechcel by som opakovať to, čo povedali k bodom 7 a 2O niektorí moji predrečníci. V niekoľkých poznámkach by

som sa chcel zmieniť o tom, čo tu ešte nebolo povedané. Iste ide o podstatne zvýšenie príspevkov zo štátneho rozpočtu na cirkvi a náboženské spoločnosti. Lenže treba tu pripomenúť, že potreby cirkvi v minulosti neboli zabezpečované zo štátneho rozpočtu vôbec ale len minimálne. Ak by sme tu hovorili, že ide o desaťnásobné zvýšenie, považujem to vo vzťahu k tejto časti rozpočtu za trochu zavádzajúce. Napadá ma tu ministerstvo pre privatizáciu a správu národného majetku, aby som sa vás spýtal, koľkonásobné je zvýšenie nákladov zo štátneho rozpočtu na toto ministerstvo, keď pred rokom neboli na neho žiadne náklady?

Iste mnohé rezorty a mnohí boli postihnutí bývalým režimom, ale cirkvi boli systematicky vyhladzované. Ak je dnes sloboda a môžu slobodne vykonávajú tvoju činnosť, to ešte nie je všetko. Myslím si, že kým u nás neprebehli reštitúcie, nemôžu normálne fungovať v oblastiach, v ktorých to spoločnosť od nich očakáva a prípadne sa to i žiada - v školstve, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti, aj v kultúre. Napadá ma jeden príklad právo z oblasti rehoľných spoločenstiev, mam ho v čerstvej pamäti. Je to mestská pamiatková rezervácia v Trnave, kde boli v minulom roku vrátene cirkvi 4 objekty, ktoré boli dovtedy v správe štátu. Za tých 40 rokov sa do týchto objektov investovalo len toľko, že pred 20 rokmi boli podopreté obrovskými brvnami, staticky zabezpečené, aby nepadli a neohrozovali okoloidúcich. Sú to pamiatkovo chránené objekty. Za necelý rok do jedného z nich - je (o jednopodlažný objekt, možno veľkosti ako dva rodinné domy - sa už investovalo do statického zabezpečenia a iných uprav 5 miliónov korún. Takže ak v tomto rozpočte je na 80 objektov vyčlenených 75 miliónov, považujem to za symbolickú čiastku a viem, aj to, že zvyšok nákladov je krytý z milodarov občanov, ktorí majú záujem o ich obnovu.

V súvislosti s tým považujem prostriedky štátneho rozpočtu vyčlenené na cirkvi a náboženské spoločnosti za príspevok aj do kultúry, aj do školstva, aj do zdravotníctva, aj do sociálneho zabezpečenia. Preto body 7 a 2O spoločnej správy neodporúčam schváliť a podporujem schválenie plánovanej výšky pre potreby cirkvi a náboženských spoločnosti v navrhovanej výške.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda "SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Masarik. Pripraví sa pán poslanec Kardoš.

Poslanec J. Masarik:

Vážené poslankyne, poslanci,

dovoľte, aby som doplnil príspevok pána poslanca Brocku a zároveň reagoval na príspevok pána poslanca Ftáčnika, ktorý uviedol, že pre cirkvi a cirkevné spoločnosti sa v budúcom roku počíta s 1O, 1-násobkom sumy určenej na tento rok. Spojil som sa s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a zistil som tieto veci: Na mzdy duchovných vydala Slovenská republika v tomto roku 52 mil. Kčs, na prevádzku ústredí 4 mil. Kčs, okrem toho rozpočet na charitu bol 7O mil. Kčs a na opravy sakrálnych objektov, ktoré boli financované z rozpočtov národných výborov, približne 11 mil, Kčs. Celková suma, ktorou štát prispel-na cirkvi v tomto roku, je približne 87 mil. Kčs, teda nie 41 mil. Kčs. Teda tvrdenie, že cirkvi v tomto roku dostávajú 10-násobne viac, nezodpovedá skutočnosti.

Dovoľte, aby som uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú mnohým známe. Duchovným sa vyplácali mzdy v súlade s vládnym nariadením č. 47/1981, podľa ktorého nástupný plat duchovných po absolvovaní bohosloveckej fakulty bol l ooo Kčs. To bola ich hrubá mzda. Podotýkam, že išlo o absolventov vysokej školy. Po prvých troch rokoch mohla byť mzda zvýšená o 6O Kčs. Preto je správne, že teraz bude i mzda duchovných postavená na úroveň občanov a vysokoškolským vzdelaním. Myslím, že toto sú dostatočne pádne argumenty, ktoré zároveň dokazujú opodstatnenosť zvýšenia dotácii cirkvám a cirkevným spoločnostiam pre budúci rok.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. O faktickú poznámku sa hlási pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Veľmi sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Masarikovi. Uviedol som to číslo v dobrom vedomí, získal som ho od zástupcov ministerstva financii vo výbore, kde takéto číslo povedali. Veľmi sa ospravedlňujem.

Keä už mam slovo, povedal by som výpočet, ktorý som urobil na základe toho, čo hovoril pán podpredseda Čarnogurský, a to je otázka miezd duchovných. Nadviažem na váš príspevok. Rata sa so 12O mil. Kčs ako čiastkou na mzdy duchovných, približne 2 5OO osôb. Vychádza priemerný plat 4 OOO Kčs. To nie je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaného pracovníka v Česko-Slovensku a už vôbec nie v školstve, ako hovoril pán podpredseda. Školstvo má priemerný plat 3 OOO Kčs, resp. keby sme zarátali nejaké nadčasové

hodiny, tak možno nejakých 3 200 až 3 300 Kčs. Keby sme zobrali pre výpočet miezd tuto čiastku, ušetrime približne 22 mil. Kčs, ktoré hľadám pre Slovenskú filmovú tvorbu. Aby ste mi dobre rozumeli, keď zoberiete 3 300 Kčs ako priemerný plat, ktorý je v školstve - a to je už trocha aj pre školstvo nadsadené - a vynásobíte 2 500 zamestnanými duchovnými, vyjde vám 98 mil. Kčs na mzdy. Tu bolo povedané, že sa rozpočtuje čiastka 120 mil. Kčs. Tam vidím rozdiel 22 mil. Kčs, ktoré by mohli zachrániť ten inkriminovaný film. Takisto položka 40 mil. Kčs na laických duchovných - ak vyrátate, že ide o l 500 osôb, vychádza vám priemerný plat 2 200 Kčs. Ak to títo ľudia robia popri zamestnaní, je to trocha vysoký plat. Ak to robia ako svoje hlavné zamestnanie, majú moju úctu.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. O faktickú pripomienku sa prihlásil opäť pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Ak dovolíte, ku mzdám by som chcel uviesť toľko. Je známe, že priemerný vek duchovných na Slovensku je približne 50 rokov. Je to preto, lebo staršie ročníky sú početnejšie. Ak teda berieme priemerný vek, berme do úvahy aj priemernú mzdu, ktorá v tomto veku napriklad u stredoškolských profesorov je 4 000 Kčs. Opäť ide o hrubú mzdu.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Slovo má pán poslanec Kardoš.

- 347 - Poslanec F. Kardoš:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

budem veľmi stručný, nakoľko svojim vystúpením k problematike poľnohospodárstva ma predbehol pán poslanec Bartakovics a vystihol tie myšlienky a problémy, ktoré poľnohospodárov v súčasnosti trápia.

Mam pripomienky a pozmeňujúci návrh k bodu 2 spoločnej správy, ku kapitole ministerstva poľnohospodárstva a výživy. Súhlasím s návrhom, aby výdavky na služby nevýrobnej povahy boli znížené o navrhovanú čiastku 5O mil. Kčs. Navrhujem však, aby uvedená čiastka zostala v kapitole a bola prevedená do položky dotácie na hospodársku činnost. Som poľnohospodárom a chcem vás upozorniť, že v rámci tohto rezortu narastá napätie v dôsledku nejasnej koncepcie vlády pre tento rezort. Ťažko viem pochopiť zástupcov ministerstva poľnohospodárstva a výživy, keď pri prerokovávaní kapitoly bez všetkého súhlasili so znížením rozpočtu o SO mil. Kčs, i keď, ako už to bolo uvedené, rozpočet bol znížený o 28, 6 % oproti roku 1990. Nechcem tu rozvádzať jednotlivé čísla, urobil to predo mnou pán poslanec Bartakovics. Pravda je však taká, že v skutočnosti štát na poľnohospodárstvo v konečnom dôsledku neprispieva. Vleklým riešením problémov na tomto úseku vzniká napätá situácia a mám vážne obavy, že pri prechode na trhové hospodárstvo môže dôjsť k rozpadu poľnohospodárskej výroby a následne k rozpadu trhu potravín, čo si myslím, že nikto z nás nechce. Preto vás chcem poprosiť, aby ste pri hlasovaní podporili môj návrh, aby čiastka 50 mil. Kčs zostala v rámci kapitoly poľnohospodárstva a výživy.

Ďakujem.

- 348 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi poslancovi Kardošovi. Ďalej sa prihlásil poslanec Kerti. Pripraví sa poslanec Hajduk.

Poslanec A. Kerti:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážene dámy a páni,

dovoľte, aby som hovoril o veľkých peniazoch z iného hľadiska. V októbri roku 1956 sa vytvorila vážna trhlina v monolite socialistickej ideológie v odmeňovaní. Možno si upomínate, vtedy sa prvý raz objavili v našom štáte tikety športky. Predtým už existovala Sazka. Základná idea tejto inštitúcie bola, že pravidelné prijmy z týchto stávok mali byt určené na výstavbu športových areálov a na všeobecný rozvoj športu. Každý z nás pomerne ľahko vie zistiť, o aký týždenný resp. ročný príjem ide z 50% odo vzdaných peňazí na stávky. Vznikali potom rôzne odnože tejto stávkovej činnosti. Najprv na finančne vylepšenie situácie v Česko-slovenské j televízii tzv. Mates a v nedávnej minulostí spočiatku jednorázová, teraz už pravidelná tzv. Olympijská stávka 5 zo 40, ktorá mala prispieť na

prípravu našich vrcholových športovcov na olympijské hry. Dovoľujem si upozorniť, že suma sumárum ide o viac ako 1 mld Kčs ročne, čo pri spomínaných 20 miliónových položkách je čiastka, iste uznáte, veľmi úctyhodná. Nakoľko sme sa odnaučili veriť prehláseniam totality - a osobne tiež neverím, že takto získané prostriedky od obyvateľstva boli použité tak, ako som tu bol predniesol.

Nakoľko v budúcom roku majú byť výdavky na šport vo výške 167, 4 mil. Kčs, konštatujem, že je to len zlomok

prijmú zo stávok. Nakoľko ide o federálny príjem, prosím, aby pán minister vysvetlil:

1. ako sa na týchto financiách podieľa slovenská strana,

2. či tieto prostriedky sa naozaj používajú na financovanie daných oblasti a či sú zahrnuté do tohto štátneho rozpočtu,

3. či v rámci rozdelenia kompetencii sa počíta a osamostatnením Slovenska v tejto stávkovej činnosti,

4. s akými príjmami sa počíta vo vznikajúcich herniach a kasínach.

Dovoľujem si pripomenúť, že tu je taká dokonala evidencia, že prakticky každá koruna, ktorá ide zo Slovenska do stávkovej činnosti, sa dá presne vyčísliť.

Ak má pán minister dojem, že tieto veci nemôžu byt náplňou prerokúvaného návrhu, pekne by som ho prosil, aby túto pripomienku bral ako súčasť ďalšieho bodu programu - otázky na pánov ministrov a potom mi písomne odpovedal.

V druhej pripomienke mi dovoľte, aby som trošku humornou formou upozornil pána ministra, že pokiaľ je pravdou to, čo je napísané v správe k návrhu štátneho rozpočtu,

potom nemáme žiadne starosti. Na stranách 22 a 23 tejto správy je totiž chybička, ktorá cele sumy posúva o 3 miesta dopredu, to znamená, že príjmy sú tam uvedené v biliónoch. Takže môj pozmeňovací návrh spočíva v tom, že milióny tam treba opraviť na tisíce.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec Hykisch.

Poslanec A. Hykisch:

Pre informáciu pánovi poslancovi Hofbauerovi: Štát priamo dotuje národné filmy konkrétne v Spolkovej republike Nemecko, vo Francúzsku a Taliansku. V Taliansku sú ateliéry Cinnacitta. Keď ste boli v Ríme, tam je celé filmové mestečko postavené za štátne peniaze - ešte za Mussoliniho pred vojnou. Pravdaže, súkromní producenti tam natáčajú, ale tie ateliéry nie sú sebestačné a subvencuje ich štát. Podobne napríklad v Mníchove existujú štátne ateliéry Bavária, takisto na tom istom princípe. Dvanásť krajín Európskeho spoločenstva špeciálne subvencuje národné kinematografie týchto dvanástich krajín v programe MEDIA. Je to taká obrana proti americkému komercionalizovanému filmu, ktorý zaplavuje Európu, takže štáty Európy podporujú národné kinematografie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Do diskusie sa prihlásil pán minister Džatko.

Minister poľnohospodárstva a výživy SR M. Džatko:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni poslanci, pani poslankyne,

členovia vlády,

pretože sme si včera a dnes vypočuli viac-menej dva druhy názorov na kapitolu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky, dovoľte, aby som v súvislosti s včerajším vystúpením pána podpredsedu vlády Kučeráka upútal vašu pozornost na otázku, či potraviny v minulosti boli lacné, ak vieme, že boli dotovane štátom. Iná je otazka, či a do akej miery je cena potravín podmienená len našou schopnosťou vyrábať lacnejšie a kvalitnejšie, keď vieme, že moderna a intenzívna poľnohospodárska výroba sa nezaobíde bez mechanizácie a energetických vstupov, ktoré, ako vieme, nie sú lacné a pomer medzi nákupnou cenou poľnohospodárskych výrobkov a nevyhnutných vstupov sa postupne, ale isto zväčšoval aj v minulých rokoch v neprospech poľnohospodárov.

V súlade so scenárom radikálnej ekonomickej reformy schválila vláda Slovenskej republiky zásady ekonomickej reformy v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe, ktoré v plnej miere uplatňujú zásady trhového hospodárstva, privatizácie a regulovanej liberalizácie cien. Radikálnosť ekonomickej reformy v poľnohospodárstve je v tom, že suma dotácii sa znižuje o 4 mld Kčs a že celkový rozpočet nášho rezortu Ha znižuje o cca 29 t. Je pochopiteľné, že takýto zásah zákonite podmieňuje zmeniť náš vzťah k hospodáreniu, mobilizovať existujúce rezervy a v mnohých oblastiach aj reštrukturalizovať doterajšie formy hospodárenia najmä v podhorských a horských oblastiach. Je pochopiteľné, že to vyvoláva určite často aj oprávnené obavy a preto sme svedkami búrlivých diskusii medzi prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a našim ministerstvom.

Pretože vysvetlenie tejto zložitej otázky by si vyžadovalo dlhší časový limit, dovoľte len veľmi stručne poukázať na to, že na rozdiel od minulosti, keď štát dotoval ceny, dnešné dotácie nemožno chápať ako suplujúci nástroj úhrady individuálnych výrobných nákladov, ale len ako prostriedok pre postupnú rekonštrukturalizáciu a stabilizáciu poľnohospodárskej výroby v rozdielnych stanovištných podmienkach. Boli by sme radi, keby sme postupne zmenili aj

terminológiu od dotácii k účelovým subvenciám, ktoré majú stimulovať splnenie zámerov. Takýmto zámerom je napriklad aj stabilizácia chovu kráv, jalovie a bahníc, o čom včera diskutovať pán poslanec Géci, stabilizácia produkčných plôch nášho druhého chleba - zemiakov a najmä veľmi nedostatkovej cukrovej repy. Pripomínam, že subvenčna politika má byť - a verím, že aj bude - dynamická, podľa aktuálnych potrieb, a že sa bude meniť z roka na rok podľa skutočne aktuálnych požiadaviek. Zásady subvenčnej politiky boli podrobne publikované a prediskutované nie na jednom stretnutí zástupcov zväzov, prvovýrobcov a spracovateľov.

K otázke skladovania zeleniny by som chcel spresniť, že tu nejde o skladovanie zeleniny, ale ide o garantovaný investičný úver do výšky 50% a úhradu úrokov do výšky 50 %. Lenže tak ako v tejto položke, aj vo všetkých sa bude veľmi prísne postupovať len na základe posúdenia konkrétnych projektov. Ubezpečujem vás, že subvencie budú vyplácané len postupne, zálohové a k úplnému preplateniu pristúpime len po splnení všetkých parametrov, a možno, že sa to bude robiť konkurznou a takou poloverejnou komisionálnou činnosťou.

Je tu otázka privatizácie, položky pre podporu privatizácie. Žiaľ, tu si musíme uvedomiť, že sme túto položku trochu podcenili, lebo sme svedkami toho, že záujem o privatizáciu je zo dňa na deň väčší, čiže tu v žiadnom prípade nie je aktuálna obava, že položka pre privatizáciu bude použitá inde. Naopak, budeme musieť veľmi dbať o to, aby sme v prípade väčšieho záujmu o čerpanie tejto položky na pomoc privatizácii mohli to dotovať na úkor iných položiek. Mám dojem, že chápeme niektoré položky nie absolútne dogmaticky, ale že budeme musieť operatívne so súhlasom vlády a najmä pána ministra financií jednotlivé položky v rámci celkového rozpočtu presúvať. Veľmi vítam názor pánov

poslancov, ktorí neodporúčajú schváliť návrh, aby náš rozpočet bol krátený o 5O miliónov a veľmi by som sa prihováral, aby tých 5O miliónov bolo presunutých do položky pre pomoc privatizácii. Ak sme vo výbore neprotestovali, osobne som tam nebol. Neviem prečo sme neprotestovali, či to bol prejav diplomacie alebo určitej klímy pri diskusii.

Iná je otázka fondu trhovej regulácie. Žiaľ, fond trhovej regulácie v celkovej sume 2, 3 miliardy nie je tak bohatý, aby garantoval všetky ceny, tak ako sme to počuli včera. V konkrétnej forme ide len o 5 základných komodít, t. j. o potravinársku pšenicu, raž, mlieko, býkov a jalovice a konzumné zemiaky. V podstate tento fond trhovej regulácie zabezpečuje výrobcom akúsi ani nie 4O %-nú istotu, že tieto produkty predajú za presne stanovené garantované ceny.

Fond na zúrodnenie pôdy je o 156 miliónov menší ako sme žiadali. Chcel by som ubezpečiť pánov poslancov a najmä pána poslanca Hubu - domnievam sa, že veľmi dobre vie, že osobne som aj v minulosti bol proti zneužitiu tohoto fondu na protiekologické ciele, že aj novi ľudia na našom ministerstve sú zárukou toho, že tento fond nebude zneužitý ako v minulosti na protiekologické ciele. Avšak treba si uvedomiť, že máme aj piesočnaté pôdy, máme extrémne Ťažké pôdy, ale zväčšuje sa podiel pôd, ktoré sú znečistené cudzorodými latkami. A práve v tom je aj otázka, či 397 miliónov na ekológiu postačuje. Upozorňujem pánov poslancov, najmä pánov poslancov z príslušnej komisie, že napriklad len škody z titulu PCB na celom Slovensku, ale špeciálne v okrese Veľký Krtíš, v tomto roku sú vyčíslené vo výške 10O miliónov. Pochopiteľne, naše ministerstvo v rámci svojich možnosti poskytlo určitú náhradu týchto škôd, žiaľ, nemohli sme riešiť tuto otázku v plnej miere a neprekvapí ma, ak niektorý pán poslanec celkom oprávnene bude v rozprave o tejto otázke rozprávať.