Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Kačmárovi. Do diskusie sú ešte prihlásení traja poslanci, ktorí však nie sú prítomní. Predpokladám, že odovzdajú svoje interpelácie písomne. Pýtam sa, či sa ešte niekto z prítomných poslancov chce prihlásiť do interpelácií. Pán poslanec Huba, potom pán poslanec Macko.
Poslanec M. Huba:
Vážené dámy, vážení páni,
nedá mi, aby som úvodom nezareagoval na to, čo hovoril pán minister Belcák. Jednak nie je pravdou, že vodné diela Gabčíkovo-Nagymaros sú dohotovené. Naopak, napríklad vládou podporovaný variant C by si podlá prepočtov federálnej vlády vyžiadal ďalších okolo 14 miliárd korún na dokončenie a na vyvolané investície. Rovnako považujem za neprístupné bagatelizovanie zdravotných následkov Rudňan, ak sa hovorí, že situácia nemá žiadny vplyv na zdravie obyvateľov.
Ale chcem hovoriť o inej veci - o záchrane nehnuteľného kultúrneho dedičstva, o ktorej sme hovorili na minulej schôdzi v súvislosti s príslušnou novelizáciou zákona o štátnom rozpočte. Táto záchrana, ako mi iste dáte za pravdu, nie je možná len prostredníctvom rezortu kultúry, aj keď je jej gestorom. Okrem neho do tohto procesu významnou mierou vstupuje veľa ďalších subjektov. Tým, že každá pamiatka sa nachádza v katastri konkrétnej obce či mesta, majú tu svoj podiel zodpovednosti, pochopiteľne, miestne zastupiteľstvá i rezort vnútra. Obnovu pamiatkového fondu si je tažko predstaviť bez účasti kapacít rezortu výstavby a stavebníctva. Osud pamiatok bezprostredne ovplyvňuje kvalita územného
plánu, urbanistického a stavebného poriadku, čo sú oblasti, ktoré zastrešuje Slovenská komisia pre životné prostredie. Najmä oblasť technických pamiatok nie je možné riešiť bez účasti hospodárskych rezortov. Vzhľadom na to, že len malé percento obnoveného fondu kultúrnych pamiatok bude slúžiť inštitúciám a účelom v rezorte kultúry, treba pre ne hľadať novú funkčnú náplň - od bytového fondu cez sféru sociálnej starostlivosti, až po využitie vo sfére rekreácie a cestovného ruchu, z čoho vyplýva potreba spoluúčasti ministerstva obchodu a cestovného ruchu. Vo sfére pamiatkovej starostlivosti sú ďalej aktívne občianske iniciatívy Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Strom života a ďalšie subjekty.
Ako vidíme, ide o výsostne interdisciplinárny problém, a z tohto poznania by sa mala odvíjať aj naša pozornosť venovaná tomuto problému. Pamiatkovú starostlivosť možno považovať za modelovú oblasť, na ktorej možno dokumentovať nevyhnutnosť komplexného nadrezortného prístupu, ktorý sme postrádali v správe o plnení programového vyhlásenia vlády. Preto moje otázky na príslušných členov vlády sú:
1. Koľkokrát sa stretli vo veci koordinácie riešenia havarijného stavu nášho pamiatkového fondu príslušní páni ministri?
2. Kam sa podelo 11O miliónov korún z fondu krajských ústavov pamiatkovej starostlivosti, keď sa rušili ich zriaďovatelia - krajské národné výbory? Ak sa v tejto formulácii mýlim, nech ma pán minister kultúry opraví.
3. Aká časť dotácie cirkvám v rámci štátneho rozpočtu je určená na pamiatky a konkrétne na ktoré?
4. Ako konkrétne boli resp. budú rozdelené a použité prostriedky štátneho rozpočtu na kultúrne pamiatky, ako aj dodatočná dotácia 50 miliónov Kčs z prebytku štátneho roz-
počtu. Koľko z týchto prostriedkov pripadne štátnym pamiatkovým rezerváciám, kvôli ktorým sme prikročili k novele zákona o štátnom rozpočte?
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Slovo má pán poslanec Macko.
Poslanec Š. Macko:
Vážený slovenský parlament, vážená vláda,
15. októbra 1991, štyri mesiace po slávnostnom vyhlásení Poľany za biosférickú rezerváiu Unesco, bude vo Zvolene daná do prevádzky tepláreň B 1. Keďže je všeobecne známe, že sa na tejto stavbe s výstavbou odsírovacieho zariadenia neuvažovalo, stala sa stredobodom pozornosti občanov mesta i okolia. Projekt teplárne síce ekologickú štúdiu neobsahoval, ale z priložených dokladov zdravotníkov, znalcov lesných ekosystémov i ďalších odborníkov je zrejmé, že tepláreň bude mat silný negatívny dopad na životné prostredie Zvolena i širšieho okolia.
V čom je problém? Zvolenská kotlina je známa nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Počas roka je tu 180 až 220 inverzných dní, s hrúbkou inverzie do 100 metrov a v tom 120 dní s hrúbkou inverznej vrstvy 300 až 400 metrov. Pri výške komína teplárne 18O metrov sa v prípade priaznivého počasia situácia v meste zlepši. K podstatnému zhoršeniu však príde vo vrstve od 6OO do 1OOO metrov s následnými nepriaznivými účinkami na pohorie Javoria a Poľanu. Teda na jednej strane je vyhlásenie biosférickej rezervácie a
O krátky čas vytvorenie perfektných podmienok na jej postupnú likvidáciu. Pri ročnom emitovaní 14 až 18 tisíc ton SO2 odborníci odhadujú, že do 10 rokov dôjde tam k radikálnemu hynutiu stromov.
Negatívny dopad na životné prostredie obyvateľov celej zvolenskej kotliny v inverzných dňoch netreba osobitne komentovať. Tieto účinky sú všeobecne známe. Chcem poznamenať, že až dve tretiny dní roka sú inverzné. V súvislosti s tým chcem na podnet obyvateľov Zvolena a okolia požiadať vládu, aby prehodnotila možnosť financovania odsírovacieho zariadenia a našla spôsob, ako pomôcť tento problém riešiť. Bude to významný príspevok i k riešeniu záväzkov z medzinárodnej dohody podpísanej ČSFR o znížení emisií do roku 1993 o 30 %. Pokiaľ mám informácie, doteraz k zníženiu nedošlo. Objektívnu potrebu tejto investície potvrdzuje aj to, že program realizácie odsírenia teplárne B1 vo Zvolene bol zahrnutý
i do štátneho programu starostlivosti o životné prostredie ČSFR pod bodom B 2. 2-15. Prosím, aby mi stanovisko vlády k tomuto problému bolo dané písomne.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Mackovi. Slovo má pán poslanec Andel.
Poslanec M. Andel: Dámy a páni,
chcel by som sa so svojou interpeláciou obrátiť na ministra medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky pána Pavla Demeša. Je všeobecne zo zákona známe, že prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v jeho neprítomnosti
zastupuje predseda vlády ČSFR. V poslednom období sa na Pražskom hrade stalo zvykom, a s tým ja nechcem súhlasiť, že v mene prezidenta ČSFR prijíma zahraničné návštevy i delegácie kancelár prezidenta pán knieža Schwarzenberk. Keďže starý diplomatický protokol prakticky neplatí a nový ešte nebol spracovaný ani schválený, žiadam vás, pán minister Demeš, aby ste v mene slovenských ústredných orgánov pre budúcnosť zamedzili tomuto precedensu v pripravovanom diplomatickom protokole. Zároveň vám dávam na zváženie i na vedomie tento diplomaticko-protokolárny, ako aj vnútropolitický problém zastupovania prezidenta. Takisto to dávam na vedomie všetkým členom komisie pre prípravu ústav.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Andelovi. Hlási sa ešte niekto s otázkou alebo s interpeláciou? Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážená snemovňa,
obraciam sa na pani ministerku Wolekovú s dotazom o dvoch objektoch na území Bratislavy. Ide o Energetické učilište v Bratislave - Záhorskej Bystrici a o učilište Dunajplavby, o ktorých sa uvažuje, že sa prevedú zo sféry príslušného rezortného ministerstva do kompetencie ministerstva práce a sociálnych veci. Údajne ide o zámer na využitie týchto objektov pre telesne postihnuté deti. Zaujímalo by ma, či sa takéto kroky uskutočnili a na čí podnet. Ďalej by ma zaujímalo, či tieto objekty sú využiteľné pre telesne
postihnuté deti, pretože pokiaľ viem, nie sú. Dôvody sú prosté - kúpeľne, záchody, výťahy, chýbajú rampy, schodištia. Ak by teda tieto objekty mali byť adaptované na tieto účely, aké adaptačné práce by si to vyžiadalo? Či je pravdou, že v prípade nepoužiteľnosti alebo zistenia nepoužiteľnosti týchto objektov na tieto účely sa uvažuje s ich využitím pre zahraničných prevádzkovateľov, a či sa zakladá na pravde informácia alebo poloinformácia, že medzi týmito zahraničnými interesantná je firma Warimpex Wien.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pani ministerka. Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci,
budem veľmi stručne reagovať, pretože viem o čo ide, a aby to nezostalo nezodpovedané. Dalo by sa veľmi stručne povedať, že už sa nás to netýka. Je fakt, že dva ústavy, ktoré máme v Bratislave - na Mokrohájskej a v Dúbravke - majú problémy s umiestnením. Jeden z hygienických dôvodov a druhý preto, že na Patrónke je navádzač na diaľnicu, a časť objektov sa musí demolovať. Bol navrhnutý úplne nový objekt, ale to je otázka štyroch-piatich rokov, kým sa nový ústav postaví. Preto v podstate z iniciatívy riaditeľa tohto ústavu vznikli ďalšie námety, akým spôsobom riešiť túto havarijnú situáciu. On prišiel so Záhorskou Bystricou, aj s Dunajplavbou s tým, že v prípade Záhorskej Bystrice vraj tieto kapacity nebudú ďalej využívané na účely učňovského školstva. Ale to, prosím, je mimo nás. Nakoniec sa ukázalo, že tento objekt nie je vôbec vhodný, že je tak techniky vy-
bavený, že zrejme by bolo úplne neúčelné, aby sa tam všetko zlikvidovalo a prerábalo na ubytovňu. Takže to sa veľmi rýchlo zamietlo.
V prípade Dunajplavby ide o rozostavaný internát, ktorý by bolo treba prispôsobiť a dostavať. Táto myšlienka sa v podstate tiež zavrhla pre nevyhovujúcu lokalitu a pripravenosť stavby. Teraz sa hľadajú ďalšie riešenia. Posledné riešenie je, že ubytovacia časť sa bude stavať priamo pod horou na Patrónke, pokiaľ sa vyrieši privádzač na diaľnicu cez tunel alebo nejakým iným spôsobom. Čiže boli tu alternatívy, aby sa riešila havarijná situácia, ktoré sa z našej strany zamietli a ďalej sa o nich neuvažuje.
Na druhú časť otázky, pán poslanec, neviem odpovedať:, pretože tieto učilištia nepatria nám. Ich zakladateľom je ministerstvo hospodárstva, takže pokiaľ majú nejaké zámery využiť ich na iné ako učňovské školstvo, musel by to zodpovedať pán minister Belcák.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani ministerke Wolekovej. Slovo má pán podpredseda Klepáč.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Vážená vláda, vážení poslanci,
vo svojom príspevku by som sa chcel obrátiť na pána ministra Mikloša a pána podpredsedu vlády Vavru. Už sme bohatší o ich vystúpenia, ktoré odzneli pri prerokovávaní aktualizovaného programového vyhlásenia vlády, ale predsa si do-
volím vrátiť sa k dvom základným problémom, ktoré odzneli i vtedy. Je to otázka malej privatizácie a otázka riešenia zadĺženosti dnešných podnikov.
Bývalý minister pre správu a privatizáciu národného majetku Húska začiatkom roka v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Slovenskej národnej rady odhadol výšku národného majetku, ktorý by mal ísť do malej privatizácie, zhruba na 72 mld korún. Do minulého týždňa, ako nás informoval pán minister Mikloš, sa vydražilo zhruba za 1, 3 mld korún, čo hovorí o tom, že pokiaľ by sme pokračovali týmto smerom, privatizácia by sa neúmerne dlho natiahla. Je to znak toho, že u obyvateľstva už zrejme niet viac peňazí. Preto je potrebné hľadať rôzne cesty na urýchlenie privatizácie. Taktiež nepovažujem za šťastné riešenie - a odznelo to aj minulý týždeň - využívanie tzv. holandských dražieb, ktoré umožňujú zníženie vyvolávacej ceny o 5O %, pretože to vedie k neúmernému rozpredávaniu národného majetku.
Chcel by som upozorniť, že v alternatívnych postupoch ekonomickej reformy, ktoré predložilo KDH vo februári tohto roku, bola vytýčená zásada umožniť, aby sa každý občan tohto štátu stal účastníkom privatizačného procesu. Nuž a tejto zásade zodpovedá uplatnenie prenájmu, hypotečných pôžičiek resp. leasingu v procese malej privatizácie. Uznávam, že jestvujúci právny stav neumožňuje v malej privatizácii leasing, nakoľko privatizácia znamená zmenu vlastníckych vzťahov a v rámci nej prechádza vlastnícke právo v okamžiku príklepu kladivka na nového majiteľa. Avšak leasing predpokladá prevod vlastníctva až po uplynutí lehoty prenájmu v rámci uzavretej zmluvy. Preto poslanci KDH vo Federálnom zhromaždení v týchto dňoch predkladajú návrh v rámci prerokúvania novely zákona o malej privatizácii číslo 427/199O, ktorý by úpravou §§ 11 a 13 riešil tento právny stav resp. jeho zmenu. Pánovi ministrovi môžem tento návrh odovzdať.
Čo sa týka insolventnosti podnikov, spravil som si malý prieskum, z ktorého som zistil, že v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe z 1 600 podnikov je zhruba 1 450 insolventných. Z 220 podnikov rezortu ministerstva hospodárstva zhruba 140. Platobne neschopných je i 40 % podnikov z rezortu ministerstva priemyslu a takmer 90 % z rezortu ministerstva výstavby a stavebníctva. Z uvedeného vyplýva, že problematika oddĺženia štátnych podnikov je skutočne ťažiskovým problémom tejto fázy ekonomickej reformy. Je zrejmé, že v rámci transformácie sa budeme musieť rozlúčiť s mnohými podnikmi, ktoré vyrábajú neefektívne, ktoré vyrábajú nepredajné výrobky, s ktorými sa nedokážu na trhu presadiť. Avšak čo v takom prípade, keď podnik perspektívny program má, avšak obtiažne dedičstvo minulosti ho dostáva do kolien? Ako príklad uvediem prípad Závodov výpočtovej techniky Námestovo. Platobná neschopnosť podniku predstavuje 314 miliónov korún, z toho 216 miliónov sú nepredajné počítače SMEP, zásoby na sklade, dubiózny majetok a 54 miliónov korún sú nesplatené úvery z minulých rokov. Podnik prepustil od začiatku roka 411 zamestnancov, napriek tomu, že z 9 rozvojových programov v súčasnosti už realizuje 4. Dnešný stav je 560 zamestnancov. Som rád, že podniku bol poskytnutý úver 24 miliónov korún pre nové programy a mzdy, čo mu pravdepodobne umožní nielen prežiť, ale vo štvrtom štvrťroku prijať späť asi 100 bývalých pracovníkov. A to je asi tiež jedna z možných ciest - poskytovanie úverov perspektívnym podnikom.
Pri reštriktívnej rozpočtovej politike má však i táto cesta svoje medze. Pán podpredseda vlády Vavro pri diskusii k aktualizovanému programovému vyhláseniu vlády uviedol dva zdroje riešenia úverovej zaťaženosti podnikov a ich platobnej neschopnosti - Fond národného majetku a štátny rozpočet. Je však zrejmé, že Fond národného majetku sa bude napĺňať počas dlhšieho obdobia a ex lege, zo zákona vyplýva, že bude asi problematické použiť ho na riešenie takýchto otázok. A taktiež éra, v ktorom bol štátny rozpočet prebytkový, po-
stupne bude za nami. A čo v tom prípade, ideme porušiť zásadu reštriktívnej rozpočtovej politiky?
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi podpredsedovi Klepáčovi. Hlási sa podpredseda vlády pán Vavro, potom pán minister Dančo.
Podpredseda vlády SR A. Vavro:
Vážená Slovenská národná rada,
odpovedal by som na interpeláciu podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Klepáča čerstvou informáciou o výsledkoch včerajšieho nášho rokovania v Prahe, na ktorom sa zúčastnil spolu so mnou pán minister Dančo, pán predseda Štátnej banky Tošovský a v zastúpení pána ministra Klausa jeho prvý námestník pán Kočárník. Témou tohoto rokovania bola otázka oddĺženia podnikov alebo riešenia úverovej zaťaženosti. Je to ten známy problém. Nebudem tu hovoriť o príčinách, tie sú takisto známe. Sústredím sa iba na to, aké riešenia možno použiť a aké riešenia sa ukazujú.
Základný problém je v tom, ako postupovať. V podstate je niekoľko možností. Jedna z nich je urobiť nejaké generálne oddĺženie, povedzme vzťah majetku k sume zadĺženosti zobrať ako kritérium a u všetkých podnikov dosiahnuť nejakú rovnakú hranicu. Samozrejme, je to riešenie, ktoré by nemalo dobré dôsledky a bolo by odmietané. Potom je druhá možnosť ísť po jednotlivých podnikoch, a tretia možnosť je ísť po línii úverových titulov, to znamená oddĺžovať tie podniky, ktoré majú úvery na niektoré tituly, ktoré sa môžu označiť ako tituly, pri ktorých je oddĺženie opodstatnené. Takýmito titulmi sú napríklad úvery na náklady budúcich období, to
znamená úvery, ktoré boli podnikom poskytnuté trebárs na výskum v zbrojnej výrobe, pričom táto zbrojná výroba sa konči, a nie je možné tieto úvery potom vyviesť do nákladov a týmto spôsobom ich splatiť. Na včerajšej porade sme sa dohodli na riešení, ktoré je do istej miery kombináciou toho prístupu, kde sa pôjde po jednotlivých úverových tituloch, to znamená, že sa vyberú určité úverové tituly, pri ktorých je opodstatnené oddĺžovať a ďalej sa pôjde po línii subjektov. Týmto spôsobom sa má postupovať v Českej republike a snáď bude opodstatnené a užitočné podlá tohto kritéria postupovať aj tu, aj keď ide o prístup, ktorý skrýva v sebe určité nebezpečenstvo subjektivizmu. Skrátka postupovať po línii, kde sa bude posudzovať, do akej miery je podnik perspektívny, do akej miery je schopný vyrábať úverovo zabezpečenú produkciu, do akej miery je schopný sa adaptovať na nové podmienky, a do akej miery mu v tejto adaptácii práve bráni nadmerná úverová zaťaženosť. Čiže podlá týchto kritérií, ktoré sa v najbližších dňoch rozpracujú, včera sme sa dohodli na vzniku komisie, ktorá začne pracovať v pondelok 22. 7. Úlohou tejto komisie je pripraviť návrh na riešenie tak, aby tento návrh mohol začať fungovať od 15. 8., kedy by začali banky postupovať podlá tohto návodu a postupu. Týmto by sa mali vyriešiť najmä dva problémy. Pre podniky schopné rozvoja by sa mal otvoriť širší priestor pre ich rozvoj a ďalej, že by sa začal riešiť jeden zo zdrojov, jedna z príčin, ktorá generuje platobnú neschopnosť.
Pokiaľ ide o zdroje, to je od samého začiatku najmenej problematická otázka, pretože v podstate jestvuje alternatíva štátny rozpočet a Fond národného majetku, žiadna iná nejestvuje. Domnievam sa, že reálnym zdrojom je Fond národného majetku, pravda s tým, že Fond národného majetku, ako som už o tom hovoril minulý týždeň, bude iba postupne vytvárať svoje zdroje, takže zatiaľ je možné použiť ten prístup, o ktorom sa tu tiež hovorilo, aj podpredseda Slovenskej národnej rady pán Klepáč o tom hovoril, z Fondu národného majetku,
ktorý bude vydávať dlhopisy a tieto dlhopisy nahradia zdroje krytia v bilanciách bánk. Takže tento problém by sa už v najbližších dňoch mal dočkať riešenia.
Snáď sa treba ešte zmieniť o tom, že jedným z postupov, ktorý sa bude uplatňovať, je predaj zásob podnikov. Urobenie tohto kroku umožní zlikvidovať zásoby podnikov a týmto spôsobom uvolniť zdroje, ktoré majú kryté v zásobách. Nepotrebné zásoby, ktoré majú podniky a ktoré sú kryté vlastnými zdrojmi, bude možné riešiť tým spôsobom, že sa zníži kmeňový majetok podnikov, čím sa opäť uvolnia, teda sa rozšíri priestor pre podniky a pre ich podnikanie. Čiže k tomuto sme dospeli, to je domnievam sa krok, ktorý je nevyhnutné urobiť veľmi rýchle. Preto sme sa včera snažili dôjsť k riešeniu, ktoré sa začne uplatňovať od 15. augusta - aspoň taký máme zámer, a na tom sme sa včera dohodli.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi. Slovo má pán minister Dančo.
Minister financií SR J. Dančo:
Vážená Slovenská národná rada,
starostlivo som si zachytával poznámky a pripomienky, interpelácie, ktoré smerovali smerom k ministerstvu financií, preto by som sa pokúsil odpovedať teraz na niektoré, ktoré sú závažné.
Pán poslanec Chmelo sa pýtal, že či sú prostriedky na dobudovanie Výskumného ústavu reumatologického v Piešťanoch. Hovoril o 50 miliónoch korún. V skutočnosti prostriedky na
dobudovanie nie sú, iba prostriedky v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktoré, žiaľ, pre nedostatok prostriedkov zastavilo vyše 200 akcií investičného charakteru. Takže v tejto chvíli nevidíme možnosť, aby sme z akýchkoľvek iných prostriedkov mohli tento ústav dobudovat.
Pán poslanec Masarik predložil celý rad otázok týkajúcich sa komplexnej bytovej výstavby. Na tú časť interpelácie, ktorá sa týkala nerovnomernosti rozdelenia prostriedkov medzi bývalými krajmi, môžem odpovedať iba toľko, že existovali dve etapy rozdeľovania prostriedkov na komplexnú bytovú výstavbu. V prvej etape dostal Západoslovenský a Stredoslovenský kraj menšie prostriedky a Východoslovenský väčšie, a v druhej etape to bolo opačne. Takže tých 50 miliónov korún, ktoré spomína, že dostal Východoslovenský kraj, v druhej etape vyrovnalo tieto prostriedky zhruba na úroveň 300 miliónov korún, plus-mínus niekoľko desiatok k tomu. Takže nedochádza tu k podceneniu alebo preceneniu jednotlivej lokalizácie, ale posudzovalo sa, v ktorých oblastiach, v ktorých regiónoch je bytová výstavba nevyhnutná. Žiaľ, z toho malého množstva prostriedkov sa nedostalo na tie stavby, ktoré sa v prítomnosti javia ako nevyhnutné, aby boli dokončené, že je zbytočné ich zastaviť alebo že náklady na ich zastavenie by boli väčšie ako vlastná investícia. Tu máme k dispozícii rad podkladov, že minulé delenie prostriedkov medzi jednotlivé obce a do rozpočtov obcí skutočne nebolo nielenže spravodlivé, ale viedlo k tomu, že niektoré obce, ktoré nepotrebovali investičné prostriedky, ich dostali, a ktoré potrebovali, nedostali. Ba dokonca boli také, ktoré nepotrebovali, rýchle začali nejaké akcie a teraz sa dožadujú prostriedkov, aby to mohli dokončiť. To bol systém, ktorý bol založený na normatívoch Urbionu a tieto zrejme neboli dostatočne objektívne.
Ďalší pán poslanec sa pýta, či môže súkromný podnikateľ získať informáciu o platobnej schopnosti podniku. Žiaľ, musím ho sklamať, že nie, lebo banky v tejto oblasti nespolupracujú a banky nemôžu poskytovať každému nejaký prehľad o platobnej schopnosti len z toho dôvodu, že musia dodržiavať svoje bankové tajomstvo, a toto neprezrádzajú. Možno, že v budúcnosti sa dopracujeme k tomu, že aj súkromný podnikateľ sa k takýmto informáciám bude môcť dostať. Pokiaľ ide o zablokovanie sumy, ktorú si dohodol s nejakou organizáciou, žiaľ, to tiež nie je možné. Podlá dohody o vykonaní práce vykonáva prácu a platba by za tým mala byť. Vidím skôr riešenie v tom, že podnikom bude treba podstatne zvýšiť sadzbu penále, aby sa im neoplatilo zadržiavať platby oproti úrokom, ktoré by museli platiť za úvery, ktoré berú na platby. Dnes je stav taký, že je výhodnejšie neplatiť ako brat úver na vysoké úroky.
Pokiaľ ide o interpeláciu pána poslanca Homolu z 11. schôdze, kde sa hovorilo o klimatických rozdieloch v jednotlilvých regiónoch Slovenska a rozlíšení cien palív a najmä spotreby palív, táto otázka bude zodpovedaná písomne, ale bude riešená v celom komplexe otázok úhrad za teplo, ako sa pripravuje pre nové vykurovacie obdobie.
Pán poslanec Huba sa pýtal, kde sa použil zostatok prostriedkov bývalých KNV. Môžem ho informovať, že národné výbory v minulom roku skončili s prebytkom 168 miliónov korún. Týchto 168 miliónov korún bolo prevedených tak, že 20 miliónov bolo na ťarchu nezaplatených dlžôb a 148 miliónov korún schválila vláda ako kapitálový vklad do záručnej banky, ktorá vznikla na Slovensku. Takže prostriedky boli použité týmto spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi Dančovi. Slovo má pán poslanec Kmeť.
Poslanec V. Kmeť:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda a slovenský parlament,
mám len jednu otázku. Podlá štatistických údajov máme k dnešnému dňu na Slovensku registrovaných okolo 200 tisíc drobných podnikateľov a živnostníkov. Na základe informácie, ktorú som získal na Živnostenskom úrade v Nových Zámkoch, a mám taký dojem, že aj ostatné živnostenské úrady sa do toho intervalu vojdú, asi 70 až 80 % týchto podnikateľov, teda okolo 140 až 160 tisíc, vykonáva činnosť popri - nazvem to - pôvodnom zamestnaní. Na druhej strane počet nezamestnaných na Slovensku v tejto dobe pravdepodobne prekročil hranicu 150 tisíc. Iste už tušíte, o čo vlastne ide. Keby sa čo len čiastočne podarilo presmerovať týchto podnikateľov, aby sa zaoberali len podnikaním, a teda vzdali sa pôvodného zamestnania čo aj len 30 alebo 50 %, mohli by sme konštatovať úspešné riešenie problému podobného konverzii zbrojného alebo elektrotechnického priemyslu. Moje otázky: Zamysleli sa príslušní odborníci vo vláde, prečo drvivá väčšina podniká popri zamestnaní? Druhá otázka: Akým spôsobom sa bude podieľať vláda na vytváraní lepších podmienok pre podnikateľov a konkrétne tento problém riešiť?
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Kmeťovi. Podlá § 19 dávam slovo pánovi poslancovi Ľuptákovi.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážená vláda,
ako ste sa možno niektorí dočítali a dopočuli, možno niektorí nie, asi pred mesiacom 4 predsedovia rozpočtových výborov, to znamená predsedovia rozpočtových výborov Snemovne národov, Snemovne ľudu, predsedovia rozpočtových výborov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady publikovali vyhlásenie, v ktorom vyzvali vládu a ľudí zodpovedných za radikálnu ekonomickú reformu, vydali výzvu, v ktorej požadovali rozšírenie registra privatizačných metód, či je to v malej privatizácii alebo vo veľkej privatizácii a tiež vyzvali na racionálne využitie Fondu národného majetku. Som rád, že aj keď slovenská vláda priamo nereagovala, že nereagovala tým spôsobom ako pán minister Klaus, že nás vyhlásil za komunistov. Ale ak beriem do úvahy vyhlásenie, respektíve rozhovor pána premiéra slovenskej vlády minulý týždeň v televízii, kde tiež hovoril o leasingu, ktorý v tom vyhlásení priamo spomíname, snáď je to určitý moment, že slovenská vláda našu výzvu akceptovala. A keď sa hovorí o využití Fondu národného majetku, snáď je to tiež určitá akceptácia.
Dovoľte mi ešte v tom zmysle požiadať vládu Slovenskej republiky, aby týmto spôsobom postupovala aj pri veľkej privatizácii a využila možnosti rozšírenia registra privatizačných metód vo veľkej privatizácii, nakoľko sa ukazuje, že kupónová metóda mala byt len jednou z metód a nie jedinou. Majetok sa síce kupónovou privatizuje, ale dostáva sa zase do rúk všeobecne a ľudí nebude dostatočne motivovať. Čiže treba pouvažovať aj o metódach, ktoré by ľudí priamo na pracoviskách motivovali k zvyšovaniu výkonnosti, lebo naša eko-