mika potrebuje oživenie formou zvyšovania produktivity práce. Rozšírenie privatizačných metód chápem ako jednoznačné urýchlenie radikálnej ekonomickej reformy, a o to nám predsa všetkým ide.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku dávam slovo pánovi ministrovi Miklošovi.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som veľmi stručne reagoval a odpovedal na interpelácie pána podpredsedu Klepáča a pána poslanca Ľuptáka.
K odhadu, že v malej privatizácii by mali byť vydražené prevádzkové jednotky za 72 mld korún, sa nebudem vyjadrovať. Ja som ho neurobil. Skutočnosť je taká, že malá privatizácia nepostupuje tak rýchlo, ako sme si predstavovali, ale hlavným dôvodom nie je nedostatok prostriedkov u obyvateľstva. Ak by to tak bolo, s postupom privatizácie by narastal počet prevádzkových jednotiek, ktoré by neboli vydražené práve z toho dôvodu, že nie je dostatočné množstvo prostriedkov. Nie je tomu tak. Aj banka má dostatočné množstvo úverov, aj voľných, ktoré sa nečerpajú ani v malej privatizácii.
Pán podpredseda Klepáč hovoril o tom, že pri prenájme nedochádza k zmene vlastníckych vzťahov, a to si práve myslím, že je jeden z hlavných dôvodov, prečo by sme prenájom vo veľkej miere používať nemali. Účelom privatizácie, a to nielen politickým, ale aj ekonomickým je, aby došlo k prevodu vlastníctva, aby došlo k odobratiu majetku z rúk štátu a k zadresneniu vlastníckych vzťahov. Väčšina bánk hypotečné úvery poskytuje a poskytuje aj hypotečné úvery na dražený majetok. Čiže občan nemusí niečo vlastniť už predtým, ako ide do privatizácie.
K oddlžovaniu podnikov: Zákon o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veľkej privatizácii a o Fonde národného majetku, ktorý ste schválili, umožňuje oddlžovať podniky, ale nie generálne. Aj zákon o veľkej privatizácii hovorí, že podniky sa predávajú so záväzkami, pričom je možné v jednotlivých prípadoch podniky aj oddlžovať. Chcem upozorniť, že možnosti oddlžovania budú dané príjmom do fondu a príjem do fondu bude daný použitím štandardných metód, teda aj predajom do zahraničia. Teda s tým všetkým to súvisí.
Ešte k otázke leasingu by som si dovolil povedať, že okrem dôvodu, že neprechádza vlastníctvo, čo je prvoradou požiadavkou na to, aby neboli uplatňované krátkodobé záujmy, ale skutočne záujmy dlhodobé, je tam aj viacero zábran. Leasing ako jedna z hlavných metód privatizácie nemôže byt použitý ani podlá zákona o veľkej privatizácii, kde sa hovorí, že jediným zvýhodnením môže byt zvýhodnenie podlá zákona o akciových spoločnostiach, ktorý umožňuje zvýhodňovať zamestnanecké akcie. Takže možnosť zvýhodňovania zamestnaneckých akcií tam je. K otázke leasingu chcem povedať, že aj z organizačných dôvodov, jednoducho z dôvodov zabezpečenia koncepcie privatizácie a termínov, ktoré máme pred sebou postavené, by metódu leasingu nebolo možné použiť ako hlavnú metódu privatizácie. Leasing by viedol aj k zvýšeniu cenovej úrovne, pretože okrem splátok na leasing musí byt uvalená aj
nejaká úverová miera, ktorá je zväčša vyššia ako úroková miera pri úrokoch. Okrem toho sa často argumentuje tým, že leasingom by sa mohli dostať k majetku ľudia, ktorí sú podnikateľsky schopní a tak by mohli vlastniť, ale keďže nemajú prostriedky, mali by sa k majetku dostať leasingom.
Domnievam sa, že nemusíme a nemali by sme stotožňovať vlastnícke a podnikateľské funkcie. V každej vyspelej krajine je to tak, že tieto funkcie nie sú spájané a ak, tak len okrajovo, a vlastník nemusí byt podnikateľom, ale v prvoradom záujme vlastníka je, aby našiel schopného podnikateľa a dal mu spravovať svoj majetok. Takže podnikaví ľudia rastom súkromného vlastníctva budú určite využití, vyťahovaní a využívaní.
Samozrejme, na všetky interpelácie budem odpovedať písomne, hovoril som len k najdôležitejším záležitostiam.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Miklošovi. Slovo má pán poslanec Zoričák. Pripraví sa pani poslankyňa Badálová.
Poslanec A. Zoričák;
Vážení predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, poslanci, milé poslankyne,
dovoľte mi, aby som vás uviedol do problematiky krátkou spomienkou na riešenie zákona o územnom členení, keď sa rokovalo konkrétne o Tatrách. V podstate sa problematika týka
celkového riešenia Tatier a v mojom príspevku teraz vychádzam z oblasti vlastníckych práv.
Prosím vás, pre krátkosť času by som teraz dal otázku a interpeláciu podám písomne s tým, že by som požiadal o jej rozmnoženie a rozdanie a žiadam o právo vystúpenia, keď sa bude rokovať na jesennom zasadaní pléna, a keď táto otázka bude veľmi aktuálna pri rokovaní o zákone o lesoch, o TANAP-e, prípadne o ďalších zákonoch súvisiacich s týmto regiónom. Ale predovšetkým by som chcel, aby boli zakomponované body uznesenia, ktoré tu mám pripravené, ktoré vychádzajú z obsahu toho textu. Je vôbec možné bez obsahu dať hneď uznesenie?
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec, ako by to bolo? Poslanec A. Zoričák:
V krátkosti by som uviedol problematiku v bodoch a hneď navrhol body uznesenia, ktoré by boli potom zahrnuté v tom zmysle, aby problematika, ktorú chcem uviesť, bola braná do úvahy v príprave zákonov o TANAP-e, o územnom členení a ďalších zákonov súvisiacich s oblasťou Tatier.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Slovo má pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, to musí ísť riadnou protokolárnou cestou, to znamená do predsedníctva, do výborov. Takto sa nedá prijať uznesenie.
Poslanec A. Zoričák:
Na pléne to nie je možné? Predseda: F. Mikloško;
V zásade by to bolo možné, ale to je tak závažná problematika, že to odporúčame riadnou cestou.
Poslanec A. Zoričák:
Keď je to možné, tak o to žiadam. Predseda F. Mikloško;
Tak žiadajte, ale sľubujem vám, že vám to neodsúhlasíme. To treba celé premyslieť a prediskutovať.
Podpredseda M. Zemko;
Pán poslanec, bolo by najlepšie, keby to išlo normálnou cestou. To znamená, že to prejde cez výbory, ktoré to zvážia a po zrelom uvážení to dostane aj zrelú podobu v jednotlivých zákonoch. Myslím si, že by sme nemali ísť cestou, pred ktorou nás niekoľkokrát varoval aj pán predseda - uponáhľať veci, a potom vlastne zistíme, že sme urobili chybu.
Poslanec A. Zoričák;
Lenže zákony sú už na ceste, v podstate sú už pripravené.
Podpredseda SNR M. Zemko:
No tým skôr, veď tie zákony prídu do výborov. Čiže tam je ideálna príležitosť uplatniť vaše pripomienky.
Poslanec A. Zoričák:
Myslím, že je to na škodu veci už i tak. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, problém je v tom, že tu sa otvorí trojhodinová diskusia, čo v tejto chvíli nepovažujeme za vhodné. Postavíte nás pred niektoré hotové problémy, o ktorých by sme mali hlasovať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán podpredseda vlády Zászlós. Podpredseda vlády SR G. Zászlós:
Nie je jasné, o čom by sa malo hlasovať. Ide o normálny legislatívny proces, návrh treba dať do výborov a tam si môžete uplatniť svoje pripomienky. To je normálna cesta. Teraz chcete, aby sa Slovenská národná rada zaviazala k niečomu, k čomu sa nemôže bez obsahu uznesenia zaviazať.
Poslanec A. Zoričák:
Obsah odovzdám písomne. Podpredseda SNR G. Zászlós:
Slovenská národná rada nemôže prijať uznesenie, keď poslanci nepoznajú obsah veci.
Poslanec A. Zoričák;
Potom žiadam o trpezlivosť a vypočutie.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ale to nepatrí do interpelácií, takže cez prestávku sa nejako dohovoríme.
Poslanec A. Zoričák:
Pripomínam, že táto problematika sa týka dvoch tretín obyvateľov Slovenska, čo sa týka majetkoprávnych vzťahov. A čo sa týka Tatier ako celej oblasti od Oravy po Spiš, je to otázka celého Slovenska, keď hovoríme o symbole Tatier atď.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Tým skôr by sme mali tieto veci zvážiť vo výboroch, kým sa o tom bude hlasovať v pléne. Pán poslanec, postúpte to normálnou cestou.
Poslanec A. Zoričák:
Prosím vás, potom len prečítam, čo žiadame. Podpredseda SNR M. Zemko;
To je iná vec. Prosím. Poslanec A. Zoričák;
Žiadame zrušiť nariadenie Slovenskej národnej rady číslo 52 z roku 1947 Zb. a naň nadväzujúce právne normy. Dnes vlastne ani obec Vysoké Tatry, ani tatranský kraj, na účely zriadenia ktorých bola táto norma vydaná, neexistujú.
Po druhé - zrušiť obec Smokovce.
Po tretie - obnoviť pôvodné historické a vlastnícke katastre, ako existovali vo Vysokých Tatrách ku dňu nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 52 z roku 1947 Zb.
Po štvrté - za obvod pozemkových úprav vo Vysokých Tatrách /§ 3 návrhu zákona/ považovať pozemno-knižný kataster existujúci ku dňu vydania nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 52/1947 Zb.
Po piate - pozemkové úpravy v týchto obvodoch pozemkových úprav vykonať pri plnom rešpektovaní vlastníckych vzťahov k územiam v nich zahrnutých.
Navrhujem prijať uznesenie, ktorým sa toto stanovisko valného zhromaždenia Združenia historických tatranských a podtatranských obcí prijme ako jeden z podkladov na vypracovanie zákona o TANAP-e a tiež o Pieninskom národnom parku.
Zároveň odovzdávam Slovenskej národnej rade rozmnoženú petíciu zo zhromaždenia zástupcov Liptovského regionálneho združenia vlastníkov lesov, regionálneho Združenia historických tatranských a podtatranských obcí, družstevných roľníckych zväzov, súkromných roľníkov, členov poľovníckych združení a občanov z regiónov Oravy, Liptova, Spiša, Zamaguria konaného dňa 13. júna 1991 v Liptovskom Hrádku a stanovisko Slovenského združenia vlastníkov súkromných, spoločných a obecných lesov liptovského regiónu a regionálneho Združenia historických tatranských a podtatranských obcí vypracované v spolupráci s Roľníckym družstevným zväzom okresov Liptovský Mikuláš a Poprad, Okresným výborom Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši.
Navrhujem, aby sa uznesením Slovenskej národnej rady táto petícia prijala
a/ ako podklad, východisko pre budúcu organizáciu a činnosť TANAP-u, prípadne PIENAP-u a pre budúce usporiadanie a členenie celej oblasti Vysokých Tatier, t. j. samotného podhoria a pohoria od Oravy po Spiš, v zmysle zákona o pozemkových úpravách a pri budúcom územnom členení štátu,
b/ aby Slovenská národná rada rešpektovala časovú a vecnú postupnosť pri tvorbe zákonov, a to zákona o pôde, zákona o lesoch, zákona o ochrane prírody, zákona o územnom členení štátu, zákona o národných parkoch a chránených územiach.
Zároveň chcem pripomenúť, že ochranu Tatier ako osobitného prírodného fenoménu možno zabezpečiť v národnom záujme primerane formulovaným zákonom o Tatranskom národnom parku. Doterajšie pokusy totalitného režimu i dnešných iniciátorov vyčlenenia tohto územia z majetku pôvodných vlastníkov znamená dlhodobé porušovanie všeobecne uznávaných právnych princípov platných v celom civilizovanom svete. Treba si uvedomiť, že bezprávie a nezákonnosť nemôže tvoriť trvalý základ pre ochranu Tatier.
Na ilustráciu chcem ešte podotknúť, že pri Tatranskom národnom parku bol vytvorený samostatný útvar a tiež reprivatizačná komisia, ku ktorej majú byt len prizývaní zástupcovia jednotlivých urbárov. Je teda na zváženie, či je to vôbec správne, keď sporná stránka má robiť v podstate sudcu. Čiže to je tiež taký príklad. Inak ďalšia malá ilustrácia: vo všetkých dolinách sú už dané tabule so vstupným - tiež je to protiprávne, pretože už platí zákon, ktorý hovorí o navrátení pozemkov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Snopkovi.
Minister kultúry SR L. Snopko:
V krátkosti by som oznámil, že vystúpenie pána poslanca Zoričáka je tendenčné a bolo by potrebné vypočuť aj obyvateľov Tatier, pretože Združenie tatranských a podtatranských obcí je združením podtatranských obcí, nie tatranských. Navyše, žiaden zákon sa tu neporušuje, pretože ten, ktorý vytvoril obec Vysoké Tatry, bol prijatý pred rokom 1948 a bol prijatý z určitého dobového kontextu, ktorý bol zrejmý od tridsiatych rokov. Tatry sa totiž svojím významom stali nadregionálnym územím Slovenska. Ak ich chceme znovu ponoriť do bežných regionálnych problémov, môžeme sa vrátiť do roku 1935, kedy sa začalo uvažovať o Vysokých Tatrách ako o jednej spoločnej tatranskej obci.
Osobne si myslím, že ich kvalita aj za uplynulých 40 rokov nadobudla na význame a že Tatry treba postaviť do nového svetla, takého, ktoré zodpovedá ich súčasnému významu. Takže je potrebné zvážiť, a stotožňujem sa s názorom ostatných, zvážiť to vo výboroch, aj so zástupcami druhej strany a nezaťažovať tým plénum. Spôsob, akým to bolo prednesené, pokladám za nepatričný.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
chcel by som spresniť niektoré veci v súvislosti s vystúpením pána poslanca. Vo všetkých štátnych podnikoch lesného hospodárstva a tiež v správe Tatranského národného parku sa vytvorila skupina pracovníkov, pracovný útvar, ktorý sa zaoberá v súlade so zákonom o pôde prinavracaním pôdy vlastníkom. Sú to zamestnanci, tam nemôžu byt iní ľudia, lebo treba fyzicky dávať: veci do poriadku, urobiť inventúru a pripravovať tieto majetky na odovzdanie. V príkaznom liste, ktorým som tieto útvary ustanovil, je určené, že každý takýto útvar má nad sebou takú privatizačnú komisiu, ktorá je zložená z vedenia tej organizácie a zástupcu vlastníkov, ktorého si určí Združenie vlastníkov lesov Slovenska a kde nie je, menujú ich starostovia obcí a miest. Táto dozorná komisia vlastne vykonáva dohľad nad tým, ako a čo sa deje v tom profesionálnom útvare. Takže to je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je, že zákony, ktoré sa pripravujú a dotýkajú sa vlastníctva lesov, sú podrobne prerokovávané s vytvoreným Združením vlastníkov lesov Slovenska, ktoré reprezentuje všetkých vlastníkov na Slovensku. Žiaden zákon bez ich pripomienok a spolupráce nebude predložený. Čo sa týka poľovníctva, takisto spolupracujeme nielen s vlastníkmi lesov, ale aj s poľovným združením resp. s vedením poľovných združení, takže ani tu nie je riziko, že by zákony neboli prerokované skôr, ako prídu do Slovenskej národnej rady. Už v prípravnom procese budú zohľadnené požiadavky, návrhy, odporúčania všetkých týchto subjektov.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi ministrovi Oberhauserovi. Slovo má pani poslankyňa Badálová, predbežne ako posledná prihlásená do diskusie.
Poslankyňa B. Badálová:
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
moje otázky alebo interpelácia smeruje na pána ministra zdravotníctva, nie je tu síce prítomný, ale určite mu to bude interpretované. Pýtam sa, ako možno žiadať od zamestnancov Fakultnej nemocnice v Košiciach údaje, ktoré sú v rozpore so Zákonníkom práce o vedľajšom pracovnom pomere. Naviac, je povážlivé, ak rezort zdravotníctva je v spravovaní KDH, a KDH proklamuje súkromné podnikanie, aby boli vyplňované takéto dotazníky, ktoré boli dané všetkým pracovníkom a lekárom fakultnej nemocnice. Ako demokratka protestujem proti praktikám, ktoré sú zabudnuté spred novembrovej revolúcie. Prosila by som potom odpoveď pána ministra Rakúsa na túto moju interpeláciu.
Druhá interpelácia smeruje na pána ministra poľnohospodárstva a výživy. Bohužiaľ, nie je tu prítomný, ale neostáva mi nič iné, ako vystúpiť takto verejne pred plénom Slovenskej národnej rady a pred vládou, pretože problém, ktorý teraz nastolujem, je veľmi vážnym problémom. S týmto problémom zápasím ako poslankyňa od decembra 1990. Zúčastňujem sa rôznych rokovaní ešte s bývalým ministrom pánom Džatkom, aj s terajším ministrom pánom Kršekom. Ide o záležitosť akciovej spoločnosti Agroservis Michalovce. V súčasnej dobe nám záleží na súkromnom vlastníctve, na odštátnení a 16 pracovníci Agroprogresu Sobrance založili súkromnú akciovú spoloč-
nosť Agroservis, ktorý poskytuje závlahy pre Štátnu melioračnú správu. Bohužiaľ, keďže nebolo zabezpečené rozhodnutie ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 100 z roku 1991, keďže Agroservis vyhral konkurz na túto činnosť, a neboli im dané k dispozícii stroje, stalo sa, že od l. februára do 15. apríla pracovníci neboli v pracovnom pomere, a teraz, od 15. apríla, keď začali pracovať, dostali do dnešného dňa raz 800 korún zálohy a 2000 korún výplaty. Pýtam sa, či môže rodina s troma deťmi vyžiť z 2 800 korún za 3 mesiace. Aký je problém? Problém je v tom, že ministerstvo poľnohospodárstva a výživy nedôsledne dodržiavalo svoje rozhodnutie, za ktoré by malo zodpovedať ako najvyšší orgán štátnej správy na tomto úseku.
Naposledy som písala pánovi ministrovi list 10. júna 1991. Odpoveď som do dnešného dňa nedostala. Predtým mi pán námestník Juráň odpísal, že problémy spojené so zabezpečovaním prevádzky závlah v okrese Michalovce sú im známe a prosí ma, ako poslankyňu, aby som zo svojej pozície prispela k preklenutiu týchto bariér. Chcem vás uistiť, vážení poslanci a vážená vláda, že tieto bariéry sa mi nepodarilo preklenúť. Dokonca som bola obvinená, že mám záujem o túto akciu len preto, že tam mám príbuzného. Je to pravda, mám tam brata, ktorý robí robotníka, ktorý chodí 5 km denne otvárať kohútiky, aby závlahy mohli bežať, a chodí sledovať po poliach, či sú v poriadku rúry alebo vedenie, cez ktoré sa závlahy robia. Nebola som prosiť pána ministra o funkciu riaditeľa akciovej spoločnosti, ale o prácu pre robotníka, pre otca troch detí.
V dôsledku toho vystupujem na pléne Slovenskej národnej rady, pretože títo 16 pracovníci, nielen môj brat, sa na mňa obrátili s dôverou, s tým, že im pomôžem. Záver je taký, že mimo akciovej spoločnosti, ktorá je súkromná, ako som spomínala, kde títo 16 ľudia dali vklad po 3 000 korún, vytvorila sa zo Štátnej melioračnej správy akciová spoločnosť s ruče-
ním obmedzeným Pôda-voda, ktorá takéto problémy nemá. Pol milióna korún nie je zaplatených zo Štátnej melioračnej správy na platy zamestnancov. Preto moje otázky na pána ministra sú takéto:
Otázka alebo prosba, aby doriešil všetky body z rozhodnutia č. 100 z roku 1991 v prospech Agroservisu akciová spoločnosť Michalovce. Aby zistil a urobil závery voči tým, ktorí zapríčinili nerešpektovanie rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky.
Ďalej prosím preskúmať činnosť spoločnosti s ručením obmedzeným Pôda-voda, ktorá vznikla z časti Štátnej melioračnej správy Bratislava, Košice a Michalovce so sídlom v Košiciach. Najmä žiadam preveriť hospodárenie so štátnym majetkom.
A po štvrté, prosím pána ministra, aby vyvodil zodpovednosť proti tým, ktorí neuhradili faktúry za vykonané práce akciovej spoločnosti Agroservis a robotníci nedostali 2 mesiace mzdu.
Je mi ľúto, že musím takto vystupovať. Snažila som sa to riešiť formou, aká mi bola ponúknutá zo strany pána námestníka Juráňa, ale bohužiaľ, vidím, že to nejde, a skutočne ľudia, ktorí takto ťažko pracujú, nemajú z čoho žiť. Je to pre nich veľmi zlé, pretože nemôžu dostať ani príspevok podlá zákona č. l z roku 1991.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Hlási sa ešte niekto z poslancov o slovo? Pán poslanec Macko, pán poslanec Košťál, pán poslanec Német, pán poslanec Lacko.
Poslanec Š. Macko:
Moja interpelácia smeruje k ministrovi lesného a vodného hospodárstva. Podlá poznatkov z poslaneckých prieskumov možno konštatovať, že mnohí občania zneužívajú stav určitého vlastníckeho vákua v lesoch a krádežami dreva sa obohacujú. Pod zámienkou svojho vlastníctva, ktoré v skutočnosti nemajú, vykonávajú nezákonný výrub, ktorým poškodzujú skutočných majiteľov. Preto interpelujem ministra lesného a vodného hospodárstva, aby urýchlene vytvoril štátnu lesodohliadaciu službu ako orgán štátnej správy a v spolupráci s majiteľmi lesov, štátnymi podnikmi lesov a poľovnými združeniami obnovil personálne zloženie lesnej a poľovnej stráže. Tým sa vytvoria podmienky pre ochranu lesov, ale aj poľnohospodárskych plôch poškodzovaných nielen lesnou zverou, ale aj nečestnými spoluobčanmi.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. V zmysle § 19 vystúpi pán minister Oberhauser. Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážené predsedníctvo, vážení páni poslanci,
chcel by som upozorniť, že na základe návrhu o štátnej správe v lesnom hospodárstve to tu bolo prerokované na začiatku roku. Vo viacerých výboroch sa to zamietlo. Ministerstvo vypracovalo nový návrh na lesodohliadaciu službu. Tento návrh bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a odporučený na prijatie. Žiaľ, stalo sa, že to nebolo prerokované vo výboroch a nedostalo sa to na rokovanie tohto pléna, čím
nastala veľmi nepríjemná situácia, lebo vlastníci lesov v tomto období cítia nedostatok ochrany lesov pred vecami, na ktoré upozornil pán poslanec. Zároveň som inicioval, aby sa prehodnotila lesná a poľovná stráž, nakoľko sú to naozaj pozostatky z minulosti a treba tam urobiť podstatnú iniciatívu. Nakoľko sa to zdržalo v Slovenskej národnej rade, upozornil som pána predsedu Slovenskej národnej rady, že organizačný odbor nezvládol tento náš postup, hoci sme chceli, aby sa v súlade s pôdnymi úpravami prerokovala aj táto lesodohliadacia služba, ktorá mala pomôcť riešiť tento stav. Ďakujem vám a prosím vás, keby ste v tomto zmysle informovali v lesnom hospodárstve, aj inde, že nie je to len chybou nás.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi. Pán poslanec Košťál, potom pán poslanec Német, pán poslanec Lacko a pán poslanec Kružliak.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už hodinu končíme tento bod, keďže stále znova a znova sa prihlasujú ďalší. Neviem, či by nebolo lepšie urobiť prestávku, lebo zasadáme už štyri hodiny. Alebo naozaj ukončme tento bod, ale potom si zvážte, čo chcete predniesť a čo dáte písomne. Slovo má pán poslanec Košťál.
Poslanec P. Košťál:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
mám tu jednu delikátnu otázku na /predsedu Slovenskej národnej rady, píše už o tom aj tlač: či je pravda, že poháre sú pripravené a víno je už vychladené? /Smiech v sále. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Táto otázka bola, myslím, predčasná. /Smiech v sále. / Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, v rámci odpovedí na interpelácie vám odpoviem do 3O dní. /Smiech v sále a potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Slovo má pán poslanec Német. Pripraví sa pán poslanec Lacko.
Poslanec J. Német:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
v úvode svojho príspevku by som sa chcel ospravedlniť za niektoré výrazy, ktoré ďalej použijem, že sú už ošúchané, že sa už nenosia, ale mne to inak nedá. Hneď po novembrovej revolúcii mnoho našich občanov zatúžilo po vysporiadaní sa so starými štruktúrami. Chcel by som však z nich vybrať jednu časť, ktorá páchala hospodársku kriminalitu, čím si nadobudla určitú kopu čiernych peňazí. Prečo to tu spomínam? V dnešnej dobe, keď sa rozbieha proces privatizácie, tí istí občania túžiaci po vysporiadaní sa so starými štruktúrami nás právom kritizujú, prečo sme k nim opäť slepí a necháme ich beztrestne vypierať nečestné prostriedky. Skúsme si aspoň čiastočne rozobrať túto skutočnosť..
Aby niekto mohol páchať trestnú činnosť, musel mat svojho ochrancu. Myslím si, že budete viacerí so mnou súhlasiť, že tým ochrancom bola v mnohých prípadoch polícia. Bol som rád, keď s týmto konštatovaním súhlasil aj pán minister