Dovoľte preto vysloviť na záver: Ak by sa všetky štáty mali vytvárať na základe chladnej kalkulácie ekonomického plusu a mínusu, v rade prípadov by tieto štáty dnes neexistovali. Tým netvrdím, že nie je nutné modelovať dôsledky rozhodnutí, ale potom ich modelujme tak, aby poskytnutá informácia mala svoju reálnu hodnotu a mohla slúžiť pre objektívne rozhodovanie. Ak by totiž česko-slovenská ekonomika mala fungovať na základe zohľadnenia hospodárskych a sociálnych realít s uprednostňovaním hospodárskeho pragmatizmu pred Ideologickými a politickými predsudkami, ktoré neblahým spôsobom označili i doterajší postup transformácie, rad negatív by proste nenastal. I partnerská česká strana si vie spočítať, že v konečnom dôsledku i pre ňu by bolo výhodnejšie vzájomne spolupracovať s národnou ekonomikou Slovenskej republiky. A v tomto slova zmysle, dovolím si povedať, sme takpovediac odsúdení k spolupráci.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážení kolegovia, kolegyne,
napriek sľubnému vstupu - hovorím o tomto materiáli, ktorý máme na rokovaní - avizujúcemu potrebu poznania statickej a dynamickej dimenzie zostali spracovatelia na polceste. Materiál obsahuje vcelku známe skutočnosti doterajšieho vývoja, žalostného terajšieho stavu a ešte horšieho v prípade osamostatnenia slovenskej ekonomiky. A priori sa
hovorí o dopadoch, bez najmenšej snahy o komplexné posúdenie možného prínosu samostatných, doteraz neduživých dvoch častí jednotnej česko-slovenskej ekonomiky.
K jednotlivým častiam - k dvojke - dôsledky rozdelenia vo výrobnej sfére. Ide tu o stručný výpočet možných dôsledkov narušenia doterajšej tzv. jednotnej, unitaristickej česko-slovenskej ekonomiky, najmä značnej previazanosti podnikov Slovenskej republiky a Českej republiky v strojárstve, resp. vo výrobe spotrebného strojárenského tovaru, v elektrotechnickom, hutníckom, palivovo-energetickom, ľahkom a ďalších odvetviach národného hospodárstva. U všetkých odvetví, vrátane ekonomického priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a spojov, stavebníctva, informatiky, sú uvádzané iba dopady, ktoré by priniesla už dávno požadovaná racionalizácia zastaraných štruktúr centralisticky formovaných výrobných jednotiek. Nedostatočne prepracovaná analytická časť neumožnila ani hlbšie závery, iba konštatáciu, že vláda by musela riešiť problémy nezamestnanosti, rozdelenia zahraničnej pomoci, vecné problémy, ako je tranzitný plynovod, konverziu a iné. K tomu sú priradené otázky využívania zakúpených a na federálnej úrovni financovaných licencií. V tejto i v niektorých ďalších častiach chyba hlbší tvorivý prístup, ktorý by okrem sumarizácie všeobecne hlásaných negatívnych dopadov na ekonomiku Slovenskej republiky dokumentoval i to, že rozdelenie ekonomík, náležitá zodpovednosť a náležite právomoci by umožnili vláde Slovenskej republiky, tak ako i vláde Českej republiky, konečne pristúpiť k cieľavedomému formovaniu štruktúry slovenskej ekonomiky, jej výrobnej l nevýrobnej sféry. Bez tejto možnosti nie je možné zastaviť devastáciu ekonomiky Slovenska a nedôjde nikdy k tomu, aby v tvrdom tlaku trhového mechanizmu boli vyselektované životaschopné, konkurencieschopné podniky a organizácie Slovenskej republiky, spôsobilé a ochotné efektívne kooperovať s podnikmi Českej republiky, rovnako ako v ďalších štátoch.
K časti 3 - dôsledky rozdelenia v sociálnej sfére. Podobne ako v predchádzajúcej časti, sú aj v tejto uvádzané a vyčíslované dopady vo forme rastu nezamestnanosti. V dôsledku osamostatnenia sa slovenskej ekonomiky by sa odhadovaná miera nezamestnanosti 18 % v roku 1992 mohla zvýšiť na 20 %. Ani v tomto prípade sa neuvažuje s ústupom od rigidnej, topornej reštriktívnej hospodárskej politiky a prechodom k rozvojovému typu transformácie ekonomiky, ktorý by so sebou priniesol i utváranie nových pracovných príležitostí. Namiesto toho sa zdôrazňujú riziká aj s dopadmi na životnú úroveň.
K časti 4 - základné makroekonomické hodnotové vzťahy. Hypotetické úvahy, že po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bude v Slovenskej republike oveľa ťažšie dosiahnuť príliv zahraničného kapitálu, že výkony ekonomiky Slovenskej republiky po rozdelení klesnú o 10 až 15 %, problémy s dvojitou menou, kurzami a vymeniteľnosťou, sú takisto jednostranné. Vôbec neberú do úvahy rovnako možný aktívny prístup k ich riešeniu, a to aj spoločnými silami, ak sa ukáže takáto spolupráca obojstranne prospešná. Závažný je modelový prepočet štátneho rozpočtu Slovenskej republiky uvedený v prílohe správy, s konštatáciou rozpočtového schodku 14, 8 mld Kčs. Spracovatelia materiálu však upozorňujú, že v ňom znova nie sú zohľadnené efekty zo zahraničného obchodu, na ktorom sa Slovenská republiky podieľala, efekty z umiestňovania rozhodujúceho počtu medzinárodných podnikateľských subjektov v Českej republike, atď. Napriek zložitosti problému rozdelenia majetku českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú v správe navrhované vcelku prijateľné princípy. To len potvrdzuje, že rovnako tvorivý prístup k posudzovaniu ostatných problémových okruhov môže viest ku kvalitatívne vyššej úrovni riešenia problémov aj v praktickom živote.
K časti 5 - súhrnné závery. Aj v tejto časti materiálu sú sumarizované iba negatívne dôsledky osamostatnenia ekonomiky Slovenskej republiky. Ide napríklad o výraznejší dopad v oblasti vnútorného trhu, vyrovnanosti štátneho rozpočtu, platobnej bilancie, vývoja nezamestnanosti, cenovej hladiny atď. Na základe týchto čiastkových záverov dochádza sa k celkovému, podľa nášho názoru, neopodstatnenému záveru, že spomínané faktory by pravdepodobne znamenali spomalenie ekonomickej reformy v Slovenskej republike. Opak by mohol byt pravdou, keby vláda Slovenskej republiky mala kompetencie plne rozhodovať nielen o riešení vecných problémov, ale aj
o nástrojoch hospodárskej politiky - menovej, daňovej, finančnej, cenovej, zahranično-ekonomickej atď. v súlade s podmienkami a potrebami Slovenska.
Na rozdiel od predchádzajúcich šiesta časť správy, ktorá predpokladá organizačné a systémové kroky v prípade rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je strohá, zato konštruktívna. Obsahuje návrh konkrétnych krokov a opatrení na úseku financií, bankovníctva, peňažníctva, zahranično-ekonomických vzťahov, informatiky, hmotných a pracovnoprávnych vzťahov a opatrení v podnikateľskej sfére.
Každú z týchto skupín navrhovaných opatrení možno pokladať za základňu, ktorú možno podlá potreby upresniť. V tejto etape pokladáme za užitočné ju doplniť, možno v bode B/3 alebo ako samostatný bod - pripraviť návrhy na programové a majetkové rozdelenie vedecko-výskumných ústavov a organizácii, ktoré vznikali zo zdrojov a pre potreby obidvoch republík.
Celkové zhrnutie: Sára názov správy avizuje jej zúžený ciel zdôvodniť možné dôsledky osamostatnenia sa slovenskej
i českej ekonomiky, bez adekvátnej programovej časti, ktorá je pre takýto materiál rozhodujúca. Pre uvedené dôvody odpo-
rúčam pokladať materiál za nedopracovaný, vytvoriť skupinu fundovaných odborníkov na jeho urýchlené dopracovanie a opätovné posúdenie vo vláde a v Slovenskej národnej rade. Inak povedané, tento materiál poukazuje na to, že slovenská vláda aj naďalej chce byt len vo forme trpných prizerateľov sa na situáciu, ktorá tu je, a rovnako nefungovať, ako nefunguje dnes.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Filipp. Pripraví sa pán poslanec Markotán. Stále ho tu nevidím. Prosil by som predsedu Klubu - je posledným prihláseným do diskusie, ak tu nebude, nevystúpi.
Poslanec J. Filipp:
Vážená slovenská národná rada, vážená vláda,
dovoľte pár myšlienok k predloženej správe. Už vzhľadom k správe v bode 20, ktorú predniesol pán podpredseda vlády Vavro, predpokladám, že vláde úprimne záleží na dobre Slovenska, pretože po precitaní tejto správy č. 225 človek tento dojem, aj keď ako chce, nemôže mať. Materiál sa na rozdiel od uznesenia Slovenskej národnej rady nezaoberá ďalšími alternatívami, mimo rozdelenia, a berie do úvahy - ako sám materiál konštatuje - len ekonomickú dimenziu, aj to vraj len zo statického pohľadu. Už tu treba poznamenať, že hľadisko, ktoré vláda zvolila, nie je správne, pretože spoločnosť nemožno brať ako statickú, ale ako výsostne dynamickú, pričom práve ekonomické vzťahy v prechodnom štádiu od plánovanej k trhovej ekonomike sú tie najpremenlivejšie, ba tie
najchaotickejšie v synergickom zmysle, čo si možno predstaviť. Aj tvrdenie na strane 2, že v rozsahu týchto faktorov pri tzv. kooperatívnom spôsobe menšom a nekooperatívnom spôsobe väčšom, je v podstate prázdnou množinou, je hluché, teda nič nám nehovorí, ale vlastne len straší. Napríklad aj konštatovanie v správe na strane 5, že celá informačná oblasť je filtrovaná, a teda vlastne zdržovaná a preriedená v Prahe, s tým, že v každom prípade tu musí dôjsť k radikálnej zmene, vlastne hovorí, že dynamika spoločenského pohybu bude smerovať k pozitívnym hodnotám aj pre ekonomiku, ale musí sa zbaviť zvieracej kazajky unitárnej federácie.
Vzhľadom k uvedenému, ale i k ďalšiemu nemožno súhlasiť s celkovým vyznením správy v podobe už známych vopěnkovskotigridovsko-bakšayovských strašidelných historiek. Naviac, treba brať do úvahy, že kvázi jednotná federálna ekonomika nemá len pozitívne dôsledky na ekonomiku Slovenska, ale aj rad vážnych mínusov, ktoré sa eventuálne rozdelením vlastne zmenia v pozitívnom zmysle. Domnievam sa teda, že by nebolo správne materiál uznesením Slovenskej národnej rady bez doplnenia prijať.
Na záver mi dovoľte pripomenúť jeden veľmi pekný verš od zakladateľa VPN Ľuba Feldeka, ktorý v knižke "Hra pre tvoja modré očí" začína asi takto: "Hú, dnes v noci ukradne ťa kmín". Prepáčte, to strašenie u zakladateľov VPN akosi pokračuje dodnes.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel.
Vážená Slovenská národná rada,
domnievam sa, že pokiaľ ide o kritiku tohoto materiálu, alebo nejaké komparácie, bolo by potrebné proti týmto faktom postaviť znova fakty, a nielen verbálne nejaké hodnotenie, pretože to k ničomu nevedie. To je zavádzajúce, naprosto neadekvátne, to je pre mňa skutočne neprijateľné. Pracoval som dlhé roky v priemyselnom podniku, v prvovýrobe, v banskom podniku, aj v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov a v kooperácii s českými podnikmi. Môžem vám zodpovedne povedať, že počas celého toho obdobia sne mali neustále obrovské problémy s umiestňovaním našej produkcie na českých trhoch len preto, že tieto výrobky mali vysokú konkurenciu najmä v kvalite materiálu a v cenách. Dnes celý svet, pokiaľ ide o základné suroviny, sa doslova nerazí ponukami. Veľmi dobre to tu vystihol aj pán poslanec Weiss, keď prirovnal problémy v oblasti hlinikárskeho priemyslu, že dnes je skutočne ponuka hliníka vo svete obrovská. Pokiaľ mám dostupné materiály, je momentálne k dispozícii na sklade okolo trištvrte milióna ton hliníka, a len producent, ako je Sovietsky zväz, vie vyprodukovať 3 až 4 milióny ton tejto suroviny ročne. Takže skutočne, držme sa prosím, tohto materiálu a argumentujme voči vecným argumentom.
Veľmi nerád počujem slová okolo takej alebo onakej federácie. Už to tu bolo povedané. Tu nebola žiadna. Toto bol jeden satelit. To bol satelit Moskvy a vedúci predstavitelia tohoto štátu len vypisovali výdajky z tohoto štátu. O tom ma presvedčil dlh Sovietskeho zväzu voči našej krajine, ktorý predstavuje vyše 4 miliardy dolárov, a v tom nie sú ešte započítané škody, ktoré napáchali sovietske vojská. Tak si to láskavo uvedomme. Keby sne dnes tieto prostriedky mali, nemáme sa tu ani o čom baviť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ako ďalší vystúpi poslanec Markotán. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec P. Markotán:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
som rád, že tu prebieha vecná diskusia a kritika k vládnemu návrhu. Osobne si myslím, aby diskusia bola ešte vecnejšia, mala by opozícia predkladať aj alternatívne návrhy, nie iba kritizovať predložený vládny návrh. Aby sme mohli ďalej vecne diskutovať, predložím niektoré tézy k ekonomickej stratégii pre eventualitu osamostatnenia Slovenskej republiky. Tieto tézy vypracovali ekonomickí poradcovia HZDS:
Uskutočniť zmluvné rozdelenie všetkého hmotného majetku federácie nachádzajúceho sa na štátnom území ČSFR do vlastníctva republík podľa územného princípu, hmotný majetok federácie nachádzajúci sa mimo štátneho územia, napríklad námorné lode, prístavy, ambasády a podobne v ich medzinárodnom trhovom ocenení, ďalej všetky finančné pohľadávky a záväzky federácie v zahraničí a konečne všetky peniaze v hotovosti nachádzajúce sa v obehu, vrátane bankových rezerv po dočasnom zablokovaní vkladov a účtov a čerpanie úverov v hotovosti rozdeliť medzi republiky, pod dohľadom znalcov, expertov medzinárodného súdneho dvora. Časť peňažného obeživa pripadajúceho jednej z republík pre fungovanie v obehu na jej území osobitne označiť, kolkovať.
V záujme zabezpečenia potravinovej výživovej bezpečnosti republiky vykonať v celom odvetví poľnohospodárstva
a výživy tieto opatrenia: pozastaviť platnosť a výkon zákonov o reštitúciách, o veľkej i nalej privatizácii poľnohospodárskych i potravinárskych podnikov a v prípade prijatia aj výkon zákona o transformácii poľnohospodárskych družstiev. Osobitným zákonom alebo vládnym nariadením splnomocniť, dozorné rady štátnych poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov a predstavenstva poľnohospodárskych družstiev, ustanovené na základe zákonov o podniku a družstvách z roku 1990 na výkon všetkých funkcii v oblasti riadenia poľnohospodárskej a potravinárskej výroby podniku, a to minimálne na úrovni rozpísanej kvôty potravinovej bezpečnosti republiky. Z jestvujúcej tzv. prebytkovej ponuky poľnohospodárskych a potravinárskych produktov prednostne pred ich exportom nakúpiť štátom do republikových hmotných rezerv maximálne skladovateľné množstvo produkcie.
Okamžite pozastaviť plnenie memorandových záväzkov ČSFR voči Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke, a to predovšetkým v oblasti reštriktívnej rozpočtovej politiky. Ide najmä o požiadavku 8 mld prebytku. Miery vnútorného a zahraničného zadĺženia štátu, cenovej a mzdovej regulácie v prípravnej fáze, teda pred vlastným rozhodnutím o osamostatnení zastaviť a okamžitým začatím prác poveriť mimoriadnu interdisciplinárnu pracovnú skupinu. Malo by ísť o iniciatívnu skupinu s neoficiálnym mandátom rozhodujúcich politických strán, ktorá by vypracovala úplne nový scenár stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky, ktorá by vychádzala z celkom iných princípov, ako súčasný Klausov scenár reformy. Dominantnou by v ňom mala byť orientácia na antimonetaristické ekonomické a sociálne koncepcie, ktoré prinesú celkom nové východiská v svetodejinné bezprecedentnej transformácie našej spoločnosti a ekonomiky.
V záujme zabezpečenia skutočne reálnej a efektívnej ekonomickej, a to tak kapitálovej, ako i technologickej zahraničnej podpory realizácie novej rozvojovej stratégie re-
publiky obnoviť a maximálne zintenzívniť efektívne rokovanie s reprezentatívnymi zástupcami verejného i súkromného sektoru takých východoázijských krajín, ako Hong-kong, Južná Kórea, Japonsko, s cieľom získať masívne vládne úvery v miliardách dolárov na veľkorysé štátne investície do výrobnej infraštruktúry, dopravy, telekomunikácií, energetiky, ekológie, umožňujúce maximálne využitie geopolitických komparatívnych výhod Slovenskej republiky a nimi indikovaných šancí rýchleho sociálneho a ekonomického rozvoja Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyna Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená kolegyne a kolegovia,
neviem, ktorý z mojich predrečníkov sa dožadoval presných údajov a cifier. Mám tu pri sebe niekoľko údajov, ktoré by som dala k dispozícii na úvod môjho vystúpenia. Pán podpredseda Vavro vo svojom vystúpení povedal, že naša mzdová politika nemá reštriktívny charakter a takisto tu odznelo, že federácia predstavuje jednotný ekonomický celok. Myslím, že to povedal pán poslanec Ondruš. chcela by som uviesť, že podlá Štatistík v roku 1970 boli priemerné peňažné príjmy na jedného obyvateľa Slovenskej republiky o 3144 korún nižšie, ako v Českej republike. Do roku 1988 tento rozdiel poklesol na 2 757 korún. V roku 1989 tento rozdiel opäť narástol na
2 923 korún a v roku 1990 až na 4 022 korún v prospech občana Českej republiky. Tento vývoj na nenapína optimizmom, pokiaľ ide o spoločnú hospodársku politiku a najmä spoločnú sociálnu politiku.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadrila k niektorým častiam predloženej správy, najmä pokiaľ ide o riešenie problémov sociálnej odkázanosti a chudoby. Za prvý polrok tohto roku došlo k celkovému zníženiu počtu pracovníkov o 237 tisíc ľudí, z toho časť odišla do dôchodku, časť na materskú dovolenku, tiež odišli za prácami do zahraničia a ďalej pokračoval odsun zahraničných pracovníkov. Časť obyvateľstva začala podnikať. Zamestnanosť, v štátnom a družstevnom sektore sa znížila oproti rovnakému obdobiu v roku 1990 o 185 tisíc. Pokles počtu pracovníkov sa zaznamenal vo všetkých odvetviach výrobnej sféry, predovšetkým v strojárstve, elektrotechnickom priemysle, textilnom, potravinárskom priemysle, najmä v stavebnej výrobe, vnútornom obchode atď.
Pokles počtu týchto pracovníkov nebol úmerný poklesu produkcie, v tom súhlasím s pánom podpredsedom Vavrom, ale nebol úmerný ani predpokladanému odhadu, a v dôsledku tohto sa znížila produktivita práce v národnom hospodárstve. Podlá prehľadov ministerstva prace a sociálnych vecí proces sprogresívnenia ekonomiky - a nie sproduktívnenia - sne nenaštartovali. Zamestnanosť sa čiastočne zvýšila až na úkor terciárnej sféry. Na druhej strane je pravdou, že povolenia, ktoré boli vydávané na vykonávanie súkromnej podnikateľskej činnosti, zaznamenali vzrast. Nevieme však zatiaľ nič ani z predkladanej správy, alebo len veľmi málo, o skutočnom potenciáli súkromného podnikania a o jeho prínose pre ekonomiku. Absentuje tiež vierohodné údaje, koľko ľudí pracuje v súkromnom sektore. Ani predkladaná sprava nám tieto údaje nedáva.
Pokles zamestnanosti sa premieta do vzrastu nezamestnanosti a nezamestnanosť postihuje viac ženy ako mužov. Závažná je tiež situácia s umiestňovaním absolventov vysokých aj stredných škôl. V niektorých regiónoch, ako je to už všeobecne známe, a vôbec pritom nejde o regióny, ktoré by boli postihnuté konverziou, sú to regióny Čadca, Nitra, Bardejov, Košice-vidiek, je enormný nárast nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti je vysoká. Je vyššia ako predpokladal aj scenár ekonomickej reformy. Z predkladanej správy nevyplývajú žiadne konkrétne návrhy na riešenie.
Daný stav vyžaduje kriticky posúdiť aj prehodnotiť, prijaté opatrenia vlády na oživenie ekonomiky. Treba navrhnúť nové v štátnej politike zamestnanosti, a to jednak z aspektu odbytových možnosti ekonomiky, ale tiež z hľadiska tvorby koncepcie štátnej štruktúry politiky podpory a rozvoja súkromného podnikania. Treba dať väčšiu participáciu regiónom pri vytváraní účelných pracovných miest. Nakoniec, aj reforma vzdelávania a prípravy mládeže na povolanie musí napomôcť riešiť tieto otázky.
Pokles zamestnanosti, o ktorom sa veľmi málo hovorí, resp. vzrast nezamestnanosti rozširuje počet ľudí, ktorých príjmová úroveň je pod spoločensky stanovenou hranicou. Chudoba ako nový fenomén sa stáva súčasťou našej spoločnosti. Najviac táto chudoba postihuje mladé rodiny s viacerými deťmi, neúplné rodiny s nezaopatrenými deťmi a dôchodcov. Pri raste životných nákladov, zvyšujúcej sa nezamestnanosti a zvýšenej hranici životného minima je predpoklad značného nárastu počtu sociálne odkázaných domácnosti a osôb. V predkladanej správe mi chýba aspoň náznak toho, ako bude vláda ďalej riešiť situáciu týchto rodín. Zo súčasných 13 % bude nárast do konca tohto roku až na 27 % sociálne odkázaných domácnosti a osôb. Viem, že transformácia ekonomiky objektívne prináša rad rizík, rad problémov, s citeľným dopadom na situáciu obyvateľov.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pani poslankyňa, nechcem vás prerušovať, ale zrejme svojim diskusným príspevkom reagujete na správu vlády o stave a perspektívach vo vývoji slovenskej ekonomiky. Teraz je rozprava k správe vlády o ekonomicko-sociálnych hľadiskách jednotlivých variantov štátoprávneho usporiadania.
Poslankyňa O. Keltošová:
Povedala som, že dopĺňam to, čo v správe nie je, pretože aj moji predrečníci hovorili, že správa je nevyčerpávajúca, slabá.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Čiže diskutujete k tomuto. Prosím, pokračujte. Poslankyňa O. Keltošová:
Ako som povedala, transformácia ekonomiky prináša tento rad rizík, ale aby to bolo možné preklenúť, je nutná aj ochota postarať sa a zminimalizovať likvidovanie pracovných miest, ochota štátu pomôcť seriózne tým, ktorí sa dostanú na ekonomické dno. Myslím si, že aj v tomto zmysle je ešte stále čas na zastavenie vývoja ku kolapsu, ale myslím si tiež, že treba k tomu dospieť rozumnou hospodárskou politikou, čo by mala vlastne zohľadňovať a akceptovať každá politická strana, ktorá v minulých voľbách si to dala do svojho programu. A ak táto predkladaná správa, pán predsedajúci, podlá vás je dostačujúca, môžem sa potom ešte vyjadriť v rozprave k ďalším bodom, o ktorých si myslím, že nie sú dostačujúce.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Ondruš a pán poslanec Blažko.
Poslanec M. Ondruš:
Chcel som povedať to isté, že tento príspevok bol
k predchádzajúcemu bodu. Viem, že keď si to niekto pripraví,
je to škoda neprečítať, ale odhlasovali sme, že k tomu nie je rozprava. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Blažko. Poslanec V. Blažko:
Vážení predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,
nie som ekonóm, aby som ekonomickou rečou zhodnotil tento materiál, ale filozofia tohoto materiálu je pre mňa jasná v týchto dimenziách: Chápem ju po prvé ako aproximatívnu kvantifikáciu, to znamená, že je tu určité návestie, že tam ďalej je niečo nebezpečné, aby sme boli vopred na to upozornení. Po druhé - vláda Slovenskej republiky chápe toto nebezpečenstvo, chce naň upozorniť občanov a tak presvecuje aj ich politickú zahmlenosť. Po tretie - ak ekonomika je medzi naším ľudom určitou základňou pohľadu na funkčnosť štátneho usporiadania, potom tento materiál dáva predbežný pohľad, ako by to bolo B našou slovenskou ekonomikou po prípadnom rozdelení ČSFR na dve samostatné republiky. Záverom - tento materiál chápem ako signál pre naše politické roz-
mýšľanie, preto osobne za tento materiál vláde Slovenskej republiky ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikó, ktorý je zatial posledným prihláseným diskutujúcim.
Poslanec E. Mikó:
Vážení predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky, dámy a páni,
pozorne som preštudoval správu o ekonomických dôsledkoch prípadného rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dve samostatné republiky. Som presvedčený, že by sme mali zabezpečiť väčšiu publicitu záverom tejto štúdie, zabezpečiť väčší priestor v masmédiách, aby nás ľud bol dostatočne a spoľahlivo informovaný o rôznych úskaliach prípadného rozpadu republiky. Predsedníctvo Synody reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku vyzvalo všetky svoje cirkevné zbory od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou, aby sa vyjadrili o štátoprávnom usporiadaní našej republiky. Naši veriaci, ktorí patria k slovenskej a maďarskej národnosti, svojimi podpismi sa priznali k spoločnému štátu a synoda ako najvyšší zákonodarný orgán našej cirkvi na svojom zasadnutí 19. až 21. novembra tohto roku prijala vyhlásenie na podporu zachovania spoločného štátu. Toto vyhlásenie sme zaslali všetkým vládam, parlamentom a prezidentskej kancelárii.
Ako predseda Ekumenickej rady cirkvi, ktorá integruje 11 členských cirkvi pôsobiacich v Čechách, na Morave a na Slovensku, by som vás rád informoval o tom, že jednoznačne zaujíma stanovisko proti rozpadu našej štátnosti. Cirkev ako
veľké spoločenstvo nechce byť vo svojej službe obmedzovaná žiadnymi nacionálnymi alebo politickými tendenciami. V rovine sociálnej, duchovnej a etickej vychádzame z jedinej bázy - bazy lásky a humanity. Cirkev chce zostať i v našej spoločnosti pozitívnym integrujúcim faktorom našich národov.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Mikóovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Strýko.
Poslanec M. Strýko:
Dosť ma prekvapilo, že príspevok pána poslanca Weissa mal zo všetkých opozičných príspevkov - hoci to nerád priznávam - najviac racionálne jadro. Prekvapilo ma a stále ma prekvapuje napríklad to, čo sme počuli v príspevku o predstavách HZDS. Oproti tomu príspevok SDĽ je oveľa viac trhový a oveľa modernejší. Je to zaujímavé. Chcel by som však spomenúť, že predsa len tam bola použitá myšlienka, ktorú treba zvážiť. Hovorilo sa o tom, že ak budeme žiť v neustálych problémoch v prípade zachovania federácie, prevláda myšlienka to rozseknúť a tieto problémy prerušiť alebo likvidovať. Myslím si, že v týchto problémoch budeme žiť tak či onak, či ten štát bude takým, onakým, malým, veľkým alebo zloženým. Je to normálne a prirodzené. Práve tvrdenie o zjednodušení problematiky v prípade rozdelenia je dokonale chybná úvaha.
Ďalej mám rečnícku otázku, ako mal aj pán Prokeš. Veľmi mi je ľúto, že neustále útočí bez racionálnych dôvodov. Hovoril, či existuje na svete národ, ktorý by nechcel svoju štátnosť. Spýtal by som sa, či je na svete veľa takých strán, ktoré vlastnému národu vnucujú také štátoprávne usporiadanie, ktoré on nechce, a bránia svojmu vlastnému národu
v práve na sebaurčenie tak, aby sa sám v ľudovom hlasovaní rozhodol ako chce žiť.
A úplne na koniec si myslím, že pokiaľ by SNS pripadne mala nejakú predstavu o ekonomickej situácii v prípade rozdelenia, bolo by dobré, keby ju poskytla. Pokiaľ by bola pozitívna, národ by bol iste ohúrený a SNS potom volil. Myslím si však, že je neuveriteľné, ak sa predstavitelia SNS čudujú, že táto správa o rozdelení hovorí o negatívnych dôsledkoch. Myslím si, že tak, ako to povedal pán Filipp, že by mala mat aj pozitívne dôsledky, takú správu bude musieť napísať sám pán Filipp. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán Filipp. Poslanec J. Filipp:
Prepáčte, vážené poslankyne, vážení poslanci, pána Strýka v podstate považujem za priateľa, ale asi tu došlo k nejakému nedorozumeniu. Vo svojom vystúpení som kritizoval, že správa rieši len jednu jedinú alternatívu, teda odtrhnutie, kdežto uznesenie hovorí, že správa mala byť o ekonomicko-sociálnych hľadiskách jednotlivých variantov. Takže, k čomu inému sa dalo vysloviť ?
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z prítomných do diskusie? /Nikto. /
Nie je tomu tak. chce sa k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Vavro?