Podpredseda vlády SR A. Vavro:
Vážená Slovenská národná rada,
dovolil by som si iba niekoľko poznámok na záver. Úlohu, pred ktorou vláda stála, bolo možné naplniť niekoľkými spôsobmi. Už v úvode som hovoril, a stále si to myslím, snáď mi dáte za pravdu, že je veľmi ťažko naplniť úlohu vypracovať takýto dokument pre jednotlivé možné alternatívne formy štátoprávneho usporiadania, pretože žiadna z nich nie je zatiaľ fixovaná, a navyše, všetky sú veľmi ťažko ekonomicky aj Štátoprávne definovateľné. Pretože ekonomika je veda o číslach, musí mať aspoň nejakú základňu, z ktorej vychádza. Keďže ekonomika je veda o číslach alebo presnejšie o merateľných veličinách, túto správu nebolo možné spraviť inak, ako tak ako sa spravila. Nebolo možné dospieť k ničomu inému, iba ku kvantifikácii dôsledkov faktorov, ktoré by na slovenskú ekonomiku vplývali. Samozrejme, je otázkou vášho politického hodnotenia, akým spôsobom sa tieto dôsledky, ktoré sú merateľné a zmerateľné, budú hodnotiť, ako sa budú interpretovať, politicky a aké rozhodnutie sa prijme. Ale to, čo je v dokumente napísané, nie je možné hodnotiť ako strasenie alebo ako jednostranné posudzovania. To sa snaží veľmi dôsledne držať všetkých vymedziteľných a spoľahlivo identifikovateľných faktorov a ich vplyvu. Treba opäť zdôrazniť to, čo som uviedol už na začiatku. že tieto vplyvy e rozdielnou intenzitou, ale takisto by dopadli na českú ekonomiku. Čiže toto nie je strašenie pre jednu stranu, to je dôsledok istého procesu, istého rozhodnutia, Ktorý má svoje ekonomické dôsledky.
Pri spracovaní správy sa dôsledne vychádzalo zo zadania, ktoré ste dali, po modifikáciu, Ktorú bolo nevyhnutne urobiť. Cieľ bol jeden - odpoveď na otázku, aké by boli dôsledky v okamihu rozdelenia. Bolo by veľmi ťažko vniesť do toho hľadisko dynamické, toto hľadisko by bolo veľmi disku-
tabilné, pretože rad faktorov, ktoré by o ňom rozhodovali, by bol sporný.
Správe bolo vytýkané, že nehovorí o inom variante reformy. Samozrejme, to je nad rámec správy, ale tento dokument je z hľadiska uplatňovaného spôsobu ekonomickej reformy neutrálny, jednoducho hodnotí jestvujúci stav a dôsledky v určitom okamihu. Druhou otázkou potom je, či jestvuje iný variant ekonomickej reformy, ekonomickej politiky, ktorý by bol schopný tieto problémy riešiť, ale to už je spojené s dynamickými faktormi, ktoré presahujú hranice statického pohľadu.
Pán poslanec Filipp hovoril, že dokument berie do úvahy len ekonomickú dimenziu problémov. Už niekoľko razy som zdôraznil, že to bolo zadanie, ktoré sa sledovalo od začiatku do konca - len ekonomická dimenzia problému, žiadna iná, i keď som hovoril, že samotný problém rozdelenia má tých dimenzii neporovnateľne viac, ale tu sa sledovala len ekonomická dimenzia. Neobsahuje dynamický pohľad, to je pravda, ale neobsahuje ho vedome.
Pán poslanec Weiss hovoril, že chýba scenár pre viaceré situácie rozdelenia. Domnieval som sa, že zadanie, ktoré vláda dostala, bolo zadaním kvantifikovať dôsledky rozdelenia. Scenár, teda samotný proces, a procedúra delenia je iný proces, to sú iné problémy. Tu sa nevychádzalo a priori z toho, že sa bude rozdeľovať a ako sa bude rozdeľovať, tu sa jednoducho vychádzalo z toho, že treba dať odpoveď na otázku, keď dôjde k oddeleniu, aké to bude mať dôsledky, ktorých faktorov sa to dotkne. Využijem jednu formuláciu, ktorú použil môj český kolega, podpredseda vlády Strážsky v jednej rozhlasovej diskusii. Bol to rádiomost medzi Bratislavou a Prahou. Hovoril, že toto prípadné oddelenie má dve dimenzie, alebo je spojené a dvoma cenami, ktoré by bolo treba za to zaplatiť - je to cena rozumu a cena srdca. Sú to
dve hľadiská, ktoré nemožno spájať. To, čo ste čítali, je ocenené v cenách rozumu, alebo chcem veriť, že je to ocenene týmito cenami.
Domnievam sa, že som nezabudol na nič podstatné. O problémoch, o ktorých hovorila pani poslankyňa Keltošová, ktorých sa v iných súvislostiach dotkol pán poslanec Prokeš, sa nepochybne bude hovoriť na budúci týždeň v rozprave k ekonomickým problémom. Pán poslanec sa dotkol problému rigidnej reštriktívnej politiky, o reštriktívnej politike vôbec, o mzdovej politike a o otázkach sociálnych hovorila pani poslankyňa Keltošová. Ak pani poslankyňa a pán poslanec súhlasia, možno túto diskusiu od tohoto problému, od tohoto materiálu oddeliť a hovoriť o tom potom, keď iste bude rad ďalších námetov, pripomienok a podnetov v diskusii.
Takže to som pokladal za potrebne uviesť a zdôrazniť opát to základné, čo sme mali na mysli a čo sme, domnievam sa, splnili - spočítať spočítateľné, neprekročiť, hranice a nepúšťať fantáziu príliš ďaleko, pretože by sme sa dostali do priestoru, kde by sa záujmy a názory začali príliš krížiť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi podpredsedovi Vavrovi. S faktickou poznáBkou sa hlási pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som pripomenúť pôvodne zadanie, ako ho dalo vláde uznesenie Slovenskej národnej rady 6. 192, bod 5 ods. 4 z 15. novembra. Tam sa hovorilo o ekonomicko-sociálnych
hľadiskách jednotlivých variantov štátoprávneho usporiadania, a nie iba o jednom variante. Veľmi chápem zložitosť úlohy, pred ktorú bola vláda Slovenskej republiky postavená, ale myslím, že nebola pred ňu postavená až tým spomínaným uznesením Slovenskej národnej rady. Pamätané si, neviem, či to bolo v marci, že Česká národná rada sa veľmi pragmaticky pripravila na možný vývoj udalosti s tým, že pán Pithart - budem ho volne parafrázovať - sa vyjadril asi v takom slova zmysle, že chladne, pragmaticky sú pripravení reagovať na taký alebo onaký spôsob riešenia vzájomných vzťahov so Slovenskou republikou. Preto sa domnievam, že na vládu Slovenskej republiky by sme mali mat ako poslanci Slovenskej národnej rady vyššie nároky. Myslím si, že vláda má aj intelektuálne a informačné zázemie, aby týmto nárokom mohla vyhovieť. Preto si dovoľujem navrhnúť nasledujúce uznesenie:
"Slovenská národná rada
A. berie na vedomie
správu o ekonomických dôsledkoch prípadného rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dve samostatné republiky,
B. ukladá
vláde Slovenskej republiky
dopracovať správu tak, aby dala odpoveď aj na dôsledky nekooperatívneho rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a zohľadnila možné dopady všetkých základných modelov štátoprávneho usporiadania na vývoj ekonomiky Slovenskej republiky. "
Domnievam sa, že vláda je jednoducho povinná byt vyslovene pragmaticky pripravená na všetky situácie, ktoré můžu nastať, aj keď si väčšinou želáme takú situáciu, aby došlo
k podpisu zmluvy s Českou republikou a aby sa vytvoril nový ústavný systém, ktorý bude vyhovovať obidvom republikám.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
V akom termíne by ste si to predstavovali, pán poslanec?
Poslanec P. Weiss:
Myslím, že treba vláde nechať trošku oddychu cez Vianoce. Malo by to byt na januárovom zasadnutí Slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán prvý podpredseda Porubjak. Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Vážené dámy, vážení páni,
nie som ekonóm, ale nazdávam sa, že zadanie, aby vláda urobila takúto správu o všetkých modeloch štátoprávneho usporiadania, je nesplniteľná úloha, a hádam by sa to malo vo vašom návrhu poopraviť.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Fogaš, potom pán poslanec Krajčovič. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán podpredseda, myslím si, že tak úloha ani nikdy nestála - urobiť sociálno-ekonomické analýzy všetkých modelov
štátoprávneho usporiadania. Pokiaľ som ja navrhoval takéto uznesenie, mal som na mysli predovšetkým tie modely, ktoré sú uvedené v návrhoch ústav v tom čase už vypracovaných. Ide totiž o to, že v diskusii v novinách, v masmédiách, ale i tu, v Slovenskej národnej rade, sme často veľmi nekvalifikovane zaujímali stanoviská napríklad k jednotlivým kompetenciám, k možnej štruktúre orgánov štátu, ktoré by mali fungovať, a k ďalším otázkam. Išlo teda o to, pokúsiť sa urobiť nejaké trendy. Nemal som nikdy na mysli nejaké presné čísla, s presnosťou na nejaké tisíce. Určite to bude s nepresnosťou možno na milióny, miliardy, ale išlo o to, aby sa to, čo je navrhnuté v týchto ústavách, zhodnotilo a povedalo, aké to môže mat dopady a výsledky. Boli navrhovane v podstate tri či štyri modely, ktoré sú jasne definovateľné a ktoré sa prejavujú aj v návrhu ústavy, ktorý máme všetci na stoloch a ktorý je načrtnutý vo veľmi hrubej podobe. O toto ide, aby sme sa skutočne kvalifikovane, s informovanosťou mohli postaviť k jednotlivým otázkam, ktoré súvisia so samotným prerozdeľovaním kompetencií, ale i so samotnou štruktúrou fungovania organov, pretože jedno je na druhé viazané. Opakujem, nie všetky modely, len tie, s ktorými slovenská politická scéna reálne pracuje.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec Krajčovič, potom pán poslanec Ondruš. Podľa § 19 pán poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek:
Rozhodne by bolo dobré, ak by vláda dostala takúto úlohu, lenže vláda tiež musí z niečoho vychádzať. Návrhy ústav, ktoré boli dané na stôl v Slovenskej národnej rade, nevypracúvala vláda, ale jednotlivé politické subjekty. Tieto by mali vláde poskytnúť aspoň hrubú ekonomickú kalkuláciu, ako si to predstavovali, keď takto navrhovali ústavy, a tiež ako
si predstavujú sociálny dopad, ak by sa ich ústava prijala. Prosil by som, aby to všetci predkladatelia vláde poskytli, a potom podlá svojich informácií by sa k tomu mohla fundovane vyjadriť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán poslanec Ondruš. Poslanec V. Ondruš:
Prosím vás, ekonomické dôsledky štátoprávneho usporiadania majú v zásade len dve podoby - alebo úplné oddelenie a vznik samostatných štátov, alebo federáciu, konfederáciu, menovú úniu samostatných štátov, ktoré by museli v každých týchto troch podobách robiť spoločnú hospodársku politiku, pretože inak by nemohli existovať. Považujem za márnenie času robiť nejaké detailné analýzy týchto foriem štátoprávneho usporiadania. Vláda by sa mala skutočne sústrediť, na budúcnosť, na hospodársku politiku, na oživenie hospodárstva, na aktívnu politiku zamestnanosti, na to, čo je obsiahnuté v bode, ktorý máme v piatok prerokovávate. Preto navrhujem uznesenie, že Slovenská národná rada berie na vedomie predkladanú správu.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
Vážení prítomní,
tiež chcem podporiť striedmy, triezvy pohľad na tieto veci. Včera som hovoril, že štátoprávne usporiadanie sa používa ako nástroj politického boja. Nemyslím si, že vláda ma
slúžiť ako expertná skupina pre jednotlivca a politické strany v ich politickom súťažení. Pripájam sa teda k tomu, čo už bolo povedané teraz. Ak chceme prijať nejako uznesenia, môžeme túto správu zobrať na vedomie. Naozaj si predstavujem, že vláda sa ma venovať realite v tejto krajine, a to je starostlivosť o ekonomickú reformu, o riadny chod transformácie. To je primárna úloha vlády. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:
Dámy a páni,
často sme v diskusiách v bode rozprava alebo pri iných príležitostiach hovorili o tom, aká nebezpečná je demagógia a vyslovovanie úsudkov bez poznania serióznych faktov a argumentov. Myslím si, že tým bolo motivované aj to uznesenie, ktoré som spomínal, to uznesenie číslo 192, aby sme ako poslanci Slovenskej národnej rady mohli kvalifikovane rozhodnúť, čo bude z hľadiska národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky najprospešnejšie nielen z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska. Opakujem, Česká národná rada bez predsudkov sa týmito vecami zaoberala. Neviem, či slovenská vláda, keďže je v koaličnom spojení s českými politickými stranami a hnutiami, nemala k dispozícii ani len k nahliadnutiu to, čo pripravila Česká republika, ale myslím si, že ak bola schopná túto Úlohu zvládnuť česká vláda už na jar tohto roku, mala by byť schopná zvládnuť túto úlohu aj vláda Slovenskej republiky.
Jednu poznámku k tomu, čo povedal pán poslanec Sládek. Áno, vláda má mnoho úloh, ale je vládou všetkých občanov Slovenskej republiky, aj tých, ktorí volili iné strany
a hnutia. Vláda disponuje určitými informáciami, určitými intelektuálnymi zdrojmi a organizačnými možnosťami, ktorými nedisponujú jednotlivé opozične strany. Preto si myslím, že by bolo zavádzajúce žiadať od opozičných strán, aby urobili to, na čo je disponovaná jedine vláda Slovenskej republiky ako organ najvyššej moci. To nevylučuje takú spoluprácu, aká sa napríklad ukázala v komisii Predsedníctva Slovenskej národnej rady pre prípravu kompetencií.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, ak dovolíte, len v tom druhom bode vášho návrhu to potom treba úplne pregnatne vyjadriť, nakoniec sa rozhodne, samozrejme, hlasovaním, pretože implicitné zadanie nemôže viesť k explicitnému výsledku. Bod 21 je skutočne zadaný ako jednotlivé varianty štátoprávneho usporiadania, a vláda to zobrala v dipolárnom pohľade. Ak chceme ďalšie, myslím si, že nie je vhodne, aby sme povedali, že všetky, ktoré riešia návrhy ústav. Preto by som vás prosil, kým sa bude o tomto návrhu hlasovať, aby ste to vyjadrili troška presnejšie.
Teraz má slovo pán podpredseda Vavro a potom pokračujú faktické poznámky v poradí pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Ľupták, pán poslanec Ondruš, pán poslanec Sládek.
Podpredseda vlády SR A. Vavro:
Vážená Slovenská národná rada,
nechcem sa vzpierať proti tejto úlohe, o ktorej sa tu hovorí, len uvažujem o tom, do akej miery je vôbec naplnitelná. Ako tu hovoril pán poslanec Ondruš, jestvujú v zásade dve alternatívy, dve možnosti, ktoré sa od seba oddeľujú tým, či ide o usporiadanie, v ktorom jestvuje spoločný trh, spoločná mena a spoločná hospodárska politika. To je jedno
usporiadanie, pre ktoré je veľmi ťažko robiť, nejaké ocenenie, pretože to je vlastne jestvujúci stav. Tam možno hovoriť len o hospodárskej politike. Otázka kompetencii a presunu kompetencii je totiž otázkou organizačnou a nie je to otázka, ktorá by bola oceniteľná, kde by bolo možne dôsledky presunu kompetencií oceniť, kvantifikovať a dôjsť k nejakému záveru. To jednoducho nie je možné, aspoň si to myslím, že to nie je možne. A potom je druhá alternatíva, kde trh nie je spoločný, kde nie je spoločná mena - prípadne je menová únia - a kde nie je spoločná hospodárska politika, alebo ak ide o menovú úniu, je spoločná hospodárska politika, čiže je možný len tento, ako povedal pán podpredseda Klepáč, bipolárny pohľad. Iný nie je možný. Možno, že sa mýlim, ale takto to vidím, že by bolo veľmi tažko konštruovať model, pretože by sme si museli najskôr skonštruovať model, ktorý by sme napĺňali, ale ten model sa musí pohybovať buď v línii, o ktorej som hovoril, že ide o spoločný trh, spoločnú menu a spoločnú hospodársku politiku. Tam je veľmi ťažko kvantifikovať, pretože to by bola vlastne kvantifakácia jednotlivých účinkov hospodárskej politiky, to by bolo celkom iné modelovanie. Takže, keby ste to, prosím, zvážili.
Druha otázka sa týka scenára. Pán poslanec Weiss hovoril o tom, že Česká republika ma pripravený scenár. To, čo som mal možnosť čítať, neboli ekonomické dôsledky rozdelenia, ale to bol scenár, návod na postup. Keď tento návod na postup uvádzal predseda českej vlády v parlamente, mám dojem, že použil slovo, že sú to požiarne smernice - proste čo robiť, keď sa veci dostanú tak ďaleko, že sa bude Česká republika oddeľovať od Slovenskej republiky alebo naopak. To boli návody na postupy, to nebola kvantifikácia dôsledkov, pretože je nevyhnutne rad vecí riešiť, treba urobiť, kroky, ktoré sú všeobecne známe, okolkovať, menu, atď. To napokon v prílohe správy je. Takže to sú dve rozdielne veci. Ak je to účelné, možno v tomto smere pokračovať ďalej, je to možná prehlbovať, ale to je iné zadanie, to je scenár, a prvé za-
danie je kvantifikácia, ktorá je Kvantifikovateľná len v týchto dvoch Krajných polohách. Pre iné kvantifikácie by som videl rad zložitosti.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik;
Vážená Slovenská národná rada,
myslím si, že nie je rozpor medzi uznesením, ktoré navrhoval pán poslanec Weiss a pán poslanec Ondruš. Nemáme inú možnosť, ako správu, ktorá bola predložená, vziať na vedomie. Podľa mňa, obsahom vystúpenia pána Weissa bolo to, že uznesenie, ktorým Slovenská národná rada uložila vláde spracovať dôsledky jednotlivých modelov štátoprávneho usporiadania, nebolo ešte naplnené. Diskusia, ktorá sa teraz vedie, je v rovine, čo by sme si teda ešte predstavovali. Ale myslím, si že mať predložený len model rozdelenia, nie je dosť dobre možné, pretože tým nie sú naplnené jednotlivé varianty.
Pán podpredseda teraz hovoril o spoločnej ekonomickej politike, spoločnom ekonomickom priestore. To možno nie je to isté, čo je jednotný ekonomický priestor, pretože na spoločný treba dvoch. Možno, že aj nad tým by sme sa mali zamyslieť, že správa, ktorá nám bola predložená, naznačila viacero vecných problémov, s ktorými by sa Slovensko potýkalo či samostatne alebo v spoločnom štáte. Akým spôsobom ich bude riadiť, to je otázka, to by mohlo byt možno obsahom toho, na čom by mohli ďalej pracovať experti z vládneho výboru pre hospodársku stratégiu alebo z niečoho podobného. Týmto problémom sa nevyhneme - vzájomnej previazanosti ekonomík, atď. Povedzme tomu, že daň z obratu, ktorá dnes slúži pre rozpočtové úvahy, je výhodnejšia pre Českú republiku, preto-
že je tam finálna výroba atď. Bola tu informácia pána ministra financií, že prehľadný rozpočet v tomto smere môže byť až po zmene daňovej sústavy v roku 1994. Toto by mohli byt úvahy, ktoré by sa viedli aj v rovine súčasného štátoprávneho usporiadania alebo usporiadania, ktorým označujeme spoločný štát.
Myslím si, že možno zvažovať aj konfederatívny variant v ton zmysle, že česká vláda nás v tomto roku tlačila do konfederatívneho rozpočtu. V podstate mali predstavu "každý za svoje". To by sme si tiež mali uvedomiť, čo by znamenalo pre Slovensko, ak povedzme v budúcom hospodárskom roku by sa tento tlak zo strany Českej republiky naplnil realitou. Bude to isté, ako keď hovoríme o oddelení, alebo tam zostanú zachované tieto a tieto výhody? Takto si nejak predstavujem úvahy, ktoré by vláda mohla predložiť. Možno termín január alebo nejaký ostrý termín nie je namieste, ale skutočne by sme zodpovedne mali mat isté podklady, pretože o všetkých týchto rovinách diskutujeme. Takže nechať to na február alebo tak, ale rozhodne nemôžeme považovať, že vláda týmto materiálom splnila uznesenie, ktoré sme jej uložili. Takto chápem to, čo navrhol pán poslanec Weiss, čiže správu zobrať na vedomie, aby sa v prácach pokračovalo v týchto rovinách. Samozrejme, pokúsme sa ich spresniť čo najlepšie, aby vláda vedela, čo od nej chceme, a niekedy na januárovom alebo februárovom zasadnutí sa môžeme nejakým spôsobom k tomu vrátiť.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Každopádne si myslím, že vláda by mala mat rozpracované
jednotlivé varianty, nielen čo sa týka štátoprávneho usporiadania, ale aj čo sa týka možností vývoja ekonomiky a vôbec národného hospodárstva. Preto ma trošku prestrašil filozoficky názor pána poslanca Tatára na spôsob vládnutia, že vláda sa nemá starať o to, čo bude v budúcnosti, ale má sa starať o to, čo sa má robiť dnes. Myslím si, že je to veľmi nesprávny názor. Plne podporujem to, že by sme mali dostať do rúk materiály, podľa ktorých by sme sa mali orientovať. Dôkazom toho, že vláda sa riadi filozofiou nehľadieť veľmi do budúcnosti, je aj to, že sa zrušilo ministerstvo stratégie.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Ondruš. Poslanec V. Ondruš:
Chápem, že pána poslanca Ftáčnika nespokojujú niektoré otázky, ale myslím si, že poslanci podliehajú stále ilúzii, že môže existovať štátoprávne usporiadanie, v ktorom budú výhody federatívneho usporiadania a súčasne budú aj dva samostatné štáty napríklad s oddelenou ekonomickou politikou. To neexistuje, taká možnosť neexistuje. Alebo budú existovať dva samostatné štáty s úplnou suverenitou, aj ekonomickou, alebo v istej podobe vždy musí byť v zásade rovnaká hospodárska politika. To sa týka federácie, konfederácie, aj menovej únie. Preto považujem túto správu, ktorá to vlastne obsahuje, za dostatočnú, preto som navrhol, aby sme sa v ďalšej správe, ktorú budeme prerokovávať, v piatok, zaoberali konkrétnou hospodárskou politikou so všetkými riešeniami, čo sú pred nami. Považujem za úplne zbytočné, aby sa tu rozpracovávali nejaké detaily štátoprávneho usporiadania, pretože iné možnosti nie sú. Nemožno si myslieť, že bude
existovať; trebárs konfederácia, a v jednej republike pôjde o nejakú mäkkú ekonomickú reformu a v druhej pôjde o normálnu, a že inflácia sa cez menu bude vyvážať do druhej republiky. Taká konfederácia by sa okamžite rozpadla, a nikdy ani taká nevznikne, pretože každý uvažujúci ekonóm ju vopred vylúči. Preto by som navrhoval, aby sme uzavreli túto správu tým, že ju berieme na vedomie, a aby sme sa zaoberali normálnymi hospodárskymi problémami.
Pán poslanec Weiss tu ešte hovoril o tom, že vláda je vládou všetkých občanov a mala by teda aj tie ďalšie modely rozpracovávať. Myslím, že to bremeno vlády veľmi rozširuje, pretože vláda sa vyjadrila, ako vidí ekonomické dôsledky v prípade rozpadu štátu, a ak nejaký politický subjekt predkladá svoj politický program, v ktorom stojí na tejto myšlienke samostatného štátu, tak by si mal vedieť tuto svoju ideu aj zdôvodniť. Predsa to nebude zaňho robiť niekto iný. Ak to tá strana nevie, nech si to objedná u nejakej súkromnej firmy, inak sa to urobiť nedá.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím diskutujúcich, aby neprekračovali čas faktických poznámok. Ďalšie poradie je: páni poslanci Sládek, Hrnko, Chmelo, Ásvány.
Poslanec V. Sládek;
Chcem len vysvetliť, o čo mi tu ide. Ak zaviažeme nejakým uznesením vládu a chceme, aby nám dala nejaký výsledok, z niečoho musí vedieť, čím je vlastne viazaná a čo má vypracovať. Nechcem zaväzovať aparáty politických strán, aby vypracovávali nejaký podobný dokument ako má vláda, ale pred-
pokladám, že všetci predkladatelia ústav, aj skupiny poslancov, aj pán poslanec Brňák, vychádzali najprv z nejakej úvahy, ako sa ich ústava realizuje konkrétne v tejto krajine. A nemyslím si, že hociktorý z týchto ľudí by bol natoľko nezodpovedný, že by najprv tvoril nejaký ideologický dokument, teda ústavu, a až potom by sa snažil vysvetliť, ako sa táto ústava konkretizuje a čim sa naplní. Takže tieto úvahy mali mať predtým, ako formovali jednotlivé články a ustanovenia návrhov ústav. Prosím len o to, aby tieto materiály poskytli vláde, keďže ona to môže fakticky doplniť, pretože ma poznatky, a povedať, či sa to nejako dá alebo nedá realizovať, nie nejaké nové modely. Iba toľko som mal vo svojom návrhu.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Zmenilo sa poradie faktických poznámok: páni Andel, Hykisch, Hrnko, Asványi, Weiss.
Poslanec H. Andel:
Keďže si pán Ondruš myslí, že to nevieme zdôvodniť a dal požiadavku alebo návrh, ako by sme to mali riešiť, my si to u vás, pán Ondruš, objednávame.
Podpredseda SNR J. Klepáč; Ďakujem. Pán Hykisch. Poslanec A. Hykisch:
Vážený predsedajúci, vážené dámy a páni,
myslím, že naozaj strácame čas. Treba sa vrátiť k zneniu uznesenia, ktoré veľmi jasne hovorí o ekonomicko-sociálnych hľadiskách jednotlivých variantov štátoprávneho uspo-
riadania. Takže nemáme dôvod. Keby sme sa boli uzniesli, že si to objednáme u súkromnej firmy, ako hovorí pán poslanec, iste to berieme, ale požadovali sme to od vlády spoločnou rukou nerozdielnou, takže tie varianty by sa mali teda predložiť. Vážim si to vypracovanie jedného variantu, zdá sa mi ako naozaj objektívne, neemotívne, seriózne, je v ňom dosť podkladov na to aby sa z neho dal, z jeho podkladov urobiť aj variant, ktorý tu chýba - ten konfederatívny. Nesúhlasil by som celkom s tým, že môže byt totožný s federálnym. Myslím, že sú tam zásadné rozdiely, ktoré majú ekonomické dopady. Predovšetkým treba modelovo abstrahovať celú federálnu nadstavbu, teda tretí subjekt, a pri konfederatívnom štáte rátať s príjmami a výdavkami podstatne redukovanými len na dohodnuté spoločné veci súštátia. To treba vyčísliť, to sa tu zatiaľ nestalo. A takisto si nemyslím, že by neboli ekonomické rozdiely. Medzi samostatným štátom a konfederáciou sú značné rozdiely a podstatné. V konfederácii je jednotný trh, v samostatnom nie je, takisto jednotná mena, v tom druhom nie je, podobne spoločná hospodárska politika, colná únia. To všetko má predsa veľmi jasné ekonomické dopady, a dohodli sme sa, že tie by sme radi videli. Na tom nie je nič protiprávneho, zlého. Myslím, že vláda pri nejakom serióznom termíne môže aj z doterajších podkladov vypracovať variant, ktorý chyba, nejaký z únie alebo konfederačný.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán podpredseda vlády, potom pán minister. Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Vážené dámy, páni,
u pána Hykischa mi chýba konkrétny návrh uznesenia, le-
bo z toho, čo ste hovorili, som vyrozumel, že vláda má vypracovať ešte konfederatívny variant, a už nijaký iný. Aj pán poslanec Weiss hovoril, že to, čo počul, hovorí o pokojnom a kultivovanom rozchode, že je to o kooperativnom rozchode. Neviem, či treba ešte vypracovať nejaké správy o nekooperatívnom rozchode, pretože keď už táto správa o kooperatívnom rozchode vyznieva značne negatívne, neviem, prečo sa treba ešte zapodievať tými skutočne už veľmi katastrofickými variantami. Ak vám teda chýba ten konfederatívny, potom treba povedať, že o toto to má vláda rozšíriť, a o nič iné, lebo si neviem predstaviť, o čo ďalšie. Navrhoval som to aj prvý raz, aby sa nehovorilo o všetkých modeloch. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán minister Pišút. Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
mám dojem, že tu ide o nedorozumenie, ktoré spočíva fakticky v otázke definície objednávky. Tu sa hovorí o tom, že vláda má vypracovať ekonomické dôsledky niektorých foriem štátoprávneho usporiadania. Odpoveď z druhej strany väčšinou je, že sú len dve ekonomické možnosti, buď teda plne kooperatívne alebo separované ekonomiky. Mám dojem, že je v záujme všetkých, aby sa tieto otázky vyjasnili, ale na to treba veľmi špecifickú objednávku. Som presvedčený o tom, že na niektoré typy objednávok, to znamená, že štátoprávne usporiadanie si predstavujem tak a tak, ekonomiku si predstavujem tak a tak, bude veľmi jednoduchá odpoveď, ktorá by spočívala v tom, že takto to zaručene nemôže fungovať. Mám taký pocit, že pokiaľ by niekto - politická strana alebo niekto druhý - veľmi jasne definoval, čo si predstavuje pod daným