Poslankyňa K. Tóthová:
Vážená Národná rada,
chcem podporiť stanovisko pána poslanca Jarjabka, ktorý poukázal na to, že vznikom súkromnej televízie Markíza nastala situácia, že táto televízia nedávala možnosť opravy nepravdivých informácií, tak ako to príslušným dotknutým osobám v zmysle platného práva prislúcha. Preto bolo potrebné, aby tento zákonný nárok suplovala verejnoprávna televízia, ktorá to aj robila.
Ďalej by som chcela povedať, že pokiaľ ide o argument monitoringu MEMO, tak prosím vás pekne, neodvolávajme sa naň, pretože pri monitorovaní v Slovenskej republike použil celkom iné kritériá ako dosiaľ vo všetkých iných krajinách. Na túto skutočnosť som upozornila verejnosť, a aj vlastným listom ako podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky som sa obrátila na Helsinský výbor vo Viedni, kde som protestovala voči tejto skutočnosti, ktorá skreslila, ale absolútne skreslila situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku, keďže, dovolím si opakovať, použila celkom iné metódy monitorovania ako v iných krajinách.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne a kolegovia,
predrečník vo svojom vystúpení použil vetu: "Uveďme veci na pravú mieru." Skúsme uviesť niektoré veci na pravú mieru, pretože tu sa zdá, ako keby televízia bola dobrá, rada bola dobrá, len televízny divák je nespokojný, lebo má dojem, že televízia vysiela zle. Ale vy sa tvárite, ako keby bolo všetko v poriadku. A ak je v televízii niečo zlé, rada nie je zodpovedná, a ak rada urobila niečo zlé, manažment televízie za to nemôže.
Pán bývalý predseda rady, povedzme si niečo o koncepcii rozvoja Slovenskej televízie. To bola úloha, ktorú ste vy na požiadanie výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport jasne definovali súčasnému i predchádzajúcemu manažmentu. Za štyri roky nebola splnená. Aké dôsledky z toho vyvodila rada pod vaším vedením? Žiadne. Pozrime sa na modely financovania. To bola pre vás jasne definovaná úloha, aby ste nad ňou, takpovediac, mali dozor a aby sa v televízii tieto modely vypracovali, aby boli predložené napríklad na rokovanie výboru. To, čo sme dostali, bolo niečo trápne. Aké dôsledky z toho vyvodila rada? Žiadne. Proste, život išiel ďalej. Však?
Zmluvy. Formálne ste konštatovali, že zmluvy sú nevýhodné. Aké dôsledky ste z toho vyvodili? Žiadne. Ako je možné, že rada súhlasila so zmluvou, kde mala byť Slovenská televízia, a teda koncesionári sankcionovaní 30 miliónmi korún za nedodržanie nejakej zmluvy, tejto zmluvy, ak od nej odstúpi Slovenská televízia? Aké dôsledky ste vyvodili? Žiadne. A o chvíľočku budem pokračovať, ak dovolíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Jarjabka. Chcel by som sa spýtať ako občan a ako nový poslanec, ktorý sleduje jednu aj druhú televíziu a aj iné televízie, prečo si myslí, že HZDS nedostávalo priestor v televízii Markíza, keď sami sme videli na vlastné oči, že predstavitelia HZDS utekali pred kamerami, zatvárali sa v kanceláriách, odmietali prijať ponuky do diskusných relácií ako napríklad Sito a podobne.
Ďalej som chcel nadviazať alebo potvrdiť slová môjho predrečníka, prečo Rada Slovenskej televízie vlastne neiniciovala žiadny zákon, resp. prečo bývalá koalícia neprijala zákon, ktorým by vlastne zabránila zlému hospodáreniu v Slovenskej televízii, o ktorej sme teraz počuli, že je skutočne kritická.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážené kolegyne, kolegovia,
som prekvapený tým, že sme si teraz naordinovali zrejme nejaký nový spôsob interpelácií kolegu. Musím povedať, že takto položené otázky, na ktoré nebude môcť on reagovať, sú veľmi nekorektné. Vôbec nie je pravda, že nereagovala, vôbec nie je pravda, že neiniciovala nejaké právne normy, a už vôbec nie je pravda, že nepostihovala vedenie. Prosím vás, toto sú všetko veľmi všeobecné frázy. Treba si pozrieť dokumenty, a potom vysloviť takéto výroky. Nie je korektné vzájomne sa tu interpelovať. Keď bude pán poslanec Jarjabek ministrom, nech sa páči.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem.
Kolegyne a kolegovia,
rád by som upozornil ešte na jednu skutočnosť, ktorá bola zdôrazňovaná, keď sme prerokúvali zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Vtedy bola jasná požiadavka výboru stanovená tak, aby rada zabezpečila skvalitnenie programu, aby to, že občania budú platiť viac, sa odrazilo v tom, že program bude kvalitnejší. Prieskumy verejnej mienky a hodnotenia hovoria presný opak.
Keď sme vo výbore konštatovali, že vedenie Slovenskej televízie má "sekeru" 200 miliónov, za čo by bol odvolaný každý riaditeľ akéhokoľvek podniku, Rada Slovenskej televízie toto prechádzala mlčaním, ba dokonca pomocným vysvetľovaním. Obviňujete nás z toho, že pripravujeme niečo na odvolávanie alebo odvolanie manažmentu Slovenskej televízie. Pýtam sa, je v záujme Slovenskej televízie, aby ju naďalej viedol pán riaditeľ Kubiš, keď doteraz nedokázal vyriešiť základné, podčiarkujem, základné veci.
Vo svojom vystúpení ste obvinili Moravčíkovu vládu, že robila isté akoby kroky voči Slovenskej televízii. Ale ja si veľmi dobre spomínam, že vtedy bol riaditeľom Slovenskej televízie pán, o ktorom sa predseda Hnutia za demokratické Slovensko vyjadril, keď ste ho vy odvolávali, že je to náš človek, ale musíme ho odvolať. Áno, budeme pracovať, za tieto štyri roky, vypracujeme - verím, že sa zapojíte do toho - korektný zákon, ktorý zabezpečí jasnú, definovanú verejnoprávnosť Slovenskej televízie. A na to je potrebné urobiť tieto prípravné legislatívne kroky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Už som tu počul všelijaké perly ducha. Teraz pred chvíľou som si vypočul dokonca ďalšiu, prečo sme neprijali zákon, ktorý by zakazoval nehospodárne hospodárenie v Slovenskej televízii. To naozaj doprajem pánu Budajovi, aby ste aj tento zákon vypracovali, lebo tento najmä v časti dôvodovej správy sa mu veľmi vydaril. Som "nadšený" touto straníckou politickou obžalobou prednesenou tu... (Hlasy z pléna.) Áno, dopĺňam Jarjabka, zabudol na to. (Smiech poslanca Cupera.) Lebo to je naozaj na smiech, čo sa tu všetko nepovie. Prosím vás, veď keď sa tu vznesie taká spŕška obvinení na ľudí, ktorí tu ani nesedia, tak je to prinajlepšom absolútna nemorálnosť od ľudí, ktorí to tu produkujú. Ak tu nejaký pán poslanec Budaj hovorí o 200-miliónových spreneverách alebo dlhoch, alebo neviem o čom v televízii, tak prečo nedal žalobu na súd? Za dlžoby, samozrejme, by musel v tomto štáte sedieť každý druhý podnikateľ. Ale v každom civilizovanom štáte platí článok 17 ústavy ods. 2, že za dlhy sa nesúdi ani netrestá, ani neberie do "basy" od čias feudalizmu, pán poslanec Kováč.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Druhýkrát. Všetci poznáme dôvody nenapĺňania kasy v televízii. Je to vznik duálneho prostredia, problém s trhom reklamy, s reklamným trhom, nenaplnenie kasy vďaka neodovzdávaniu koncesionárskych poplatkov aj vďaka výzvam niektorých našich kolegov. Každý jeden riaditeľ má práve problémy s financovaním. Myslím si, že aj ten riaditeľ, ktorého teraz zvolíte, bude mať tieto problémy. A televízii pomôže iba legislatívna úprava. Tak nehovorme o niečom, o čom všetci, ktorí sme boli členovia výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vieme, a napriek hľadaniu východísk zatiaľ sa túto inštitúciu nepodarilo stabilizovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Števček.
Poslanec P. Števček:
Vážené kolegyne a kolegovia,
po niekoľkých dňoch som sa už naučil, že by malo nasledovať dlhé oslovenie. Dovoľte mi odpustiť si to a vysloviť údiv na konto alebo na okraj všetkých týchto debát o Slovenskej televízii. Nezaznelo to doteraz a nezaznie to ani v budúcom zákone, ktorý si celkom určite ústavná väčšina odhlasuje, o čo podstatné, úplne najpodstatnejšie tu išlo a ide v prípade Slovenskej televízie. Nezabúdajme, že plný názov tejto inštitúcie je Slovenská televízia, že ide o inštitúciu národnú, kultúrotvornú, ktorá má celkom vážny vplyv na formovanie slovenského kultúrneho i národného vedomia. Zdá sa mi, že taký vážny orgán, ako je parlament Slovenskej republiky, by mal začať odvíjať problémy televízie od tohto faktu. Ak sa tu povedalo, že budeme mať na výber Markízu a Markízu, preboha, kde sa slovenský národ dozvie - lebo ide o masové médium -, čo je jeho kultúrna identita, čo sú jeho dejiny? To necháme tej skutočnej Markíze?
Alebo ešte jedna poznámka. Ak sa tu povedalo, že niektorých humoristov ktosi vyhodil z televízie, bojím sa, že oni sa vyhodili sami. Keď budú naďalej účinkovať v novej Slovenskej televízii podľa tohto zákona, budeme počúvať vysmievanie sa slovenčine a slovenskému národu? Myslím si, že toto je tá podstata.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Paška vystúpi ako ďalší v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Zajac.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
vážený pán minister,
ctené kolegyne, kolegovia,
pán poslanec Ján Budaj, podpredseda výboru pre kultúru a médiá, vo svojom úvodnom slove odsúdil personálnu prácu Národnej rady Slovenskej republiky v predchádzajúcom období ako brutálnu demokraciu s tým, že v tomto volebnom období vládna moc bude citlivejšie narábať s právom a politickou kultúrou ako tá predchádzajúca. Preto si dovolím predpokladať, že iba nie najlepšia znalosť skutočnej činnosti Rady Slovenskej televízie, keďže žiaden zo signatárov tejto novely v predchádzajúcom období nepracoval na parlamentnej pôde s touto problematikou, viedla predkladateľov k tomu, že pripravili takúto novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase.
Nedostatočné kompetencie Rady Slovenskej televízie totiž neumožňovali operatívne reagovať na skutočné problémy Slovenskej televízie. Najmä v predvolebnom období, v období, ktoré je najviac kritizované súčasnou vládnou mocou, nemala Rada Slovenskej televízie nijakú oporu v zákonodarnom zbore, ktorý jediný mal personálne kompetencie voči vedeniu Slovenskej televízie a ktorý v tomto období už nepracoval. Preto je prirodzené, že vedenie Slovenskej televízie pracovalo na vlastnú päsť a, samozrejme, aj na vlastnú zodpovednosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, ku koncu prvého volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky došlo k uvoľneniu členstva v Rade Slovenskej televízie u troch členov tejto rady, ktoré sú dosiaľ neobsadené. Ak chceme skutočne kultúrne stabilizovať pomery v našom mediálnom prostredí, skúsme najskôr využiť túto príležitosť a dovoliť do súčasnej Rady Slovenskej televízie chýbajúcich troch členov a žiadať od takto skompletizovanej rady, aby zodpovedne posúdila činnosť vo verejnoprávnej televízii a v súčasnosti za spolupráce s príslušným gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pripravila ďalšie kroky na skvalitnenie vysielania Slovenskej televízie.
Predložená novela zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase totiž príliš pripomína práve tú predkladateľmi odsudzovanú brutálnu demokraciu, čo je, nazdávam sa, v tomto prípade skutočne zbytočne radikálny krok, najmä ak sa dá tento problém riešiť rovnako efektívne, a pritom kultúrne a podľa v súčasnosti platnej legislatívy.
Vážené kolegyne, kolegovia, najmä tí, ktorí reprezentujete súčasnú vládnu moc, zvážte aj takúto cestu. Myslím si, že bude jednoduchšia a korektnejšia.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi.
Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Húska.
Poslanec P. Zajac:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
áno, myslím si, že si treba oživiť historickú pamäť, ale táto historická pamäť sa nezačína rokom 1994 ani rokom 1989, ani rokom 1945, ale myslím si, že pre našu príležitosť postačí vrátiť sa do roku 1989. Chcel by som to povedať jednoducho a jasne. V roku 1989 išlo o zmenu totalitného systému na systém demokratický a táto zmena totalitného systému na systém demokratický sa uskutočnila aj v masovokomunikačných prostriedkoch. V roku 1991 prijala, dámy a páni, naša vláda, zákon o verejnoprávnej televízii, o verejnoprávnom rozhlase, ktorým sa masovokomunikačné prostriedky odštátnili. Prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva občanov. Toto bol podstatný krok, podstatný, jeden z najpodstatnejších krokov pri premene totalitného režimu na demokratický.
Druhý podstatný krok, ktorý urobila opäť naša vláda v roku 1992, bolo vytvorenie duálneho systému. Vďaka vytvoreniu duálneho systému bolo možné to, že vznikli súkromné televízie, a nech si hovorí, kto chce, čo chce o súkromných televíziách, existencia súkromných televízií znemožnila, a znemožnila dokonca aj v najhorších rokoch 1994 - 1998 monopol jednej strany na informácie. To je podstatná vec, a je to vec, ktorá nás uchránila od monopolu straníckej televízie najmä v poslednom období.
Dámy a páni, toto je historická pamäť posledných rokov. (Potlesk.)
K historickej pamäti posledných rokov ale patrí aj jeden výrok, a je to výrok zo Zlatej Idky a výrok z obdobia po Zlatej Idke: "Televíziu musíme mať v našich rukách." To bol výrok človeka, ktorý bol členom HZDS. Mať verejnoprávne prostriedky vo svojich rukách nechcela nijaká vláda VPN, nijaká vláda KDH, nijaká vláda Demokratickej strany, nijaká vláda MNI, ale túto vládu mať nad médiami vo svojich rukách chcelo mať a dosiahlo Hnutie za demokratické Slovensko.
Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti - pretože to mám možnosť povedať po prvýkrát po ôsmich rokoch - vyvrátil dve lži, ktoré sa tu dnes frekventovali. Prvá lož je lož o jari 1991. Dnes je už dokázané, že v roku 1991 nešlo zo strany VPN o nijakú manipuláciu médií. Naopak, o manipuláciu médií šlo v tom čase zo strany Vladimíra Mečiara a vznikajúceho HZDS. To je prvé vyvrátenie lži.
A druhá lož. Vy ste tu dnes hovorili o tom, že niektorí z nás nemali v rokoch 1990 až 1992 politickú legitimitu, pretože neboli v parlamente alebo neboli vo vláde. Ja sa môžem na tom dnes iba smiať. Dámy a páni, keby som mal takto uvažovať, musel by som povedať, že pán Vladimír Mečiar dnes nemá nijakú politickú legitimitu, lebo nesedí ani vo vláde, ani v parlamente. Jeho politická legitimita, pretože je to legitimita voleného orgánu HZDS, je nespochybňovaná a nikto z nás ju nespochybňuje. Preto je smiešne a čudesné spochybňovať dozadu legitimitu a politickú legitimitu volených orgánov ktorejkoľvek strany a ktoréhokoľvek hnutia. To sem síce v tejto chvíli nepatrí, ale chcem to povedať, pretože by som bol nerád, keby som musel na tieto veci ešte niekedy v tomto volebnom období reagovať z úst všelijakých parlamentných šašov a tárajov. (Ruch v sále.)
Po roku 1994 stratila Slovenská televízia absolútne verejnoprávny charakter. A nejde len o to, že stratila verejnoprávny charakter, ide aj o to, ako sa pritom správala Rada Slovenskej televízie. Keď sa pýtate na to, v čom Slovenská televízia stratila verejnoprávny charakter, dovoľte mi, aby som vám trošku oživil vašu pamäť. Stratila to v hrubej manipulácii spravodajstva, v hrubej manipulácii spravodajstva. Verejnoprávny charakter stratila vytesňovaním značnej časti politických špičiek opozície z možnosti informovať, stratila ho v tom, že značná časť občanov stratila možnosť byť informovaná o tom, čo sa deje reálne a vecne v politike Slovenskej republiky. Čo robila vtedy Rada Slovenskej televízie? Mlčala. Nehovorila nič. Neplnila si elementárne základné povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o Slovenskej televízii.
V čom stratila Slovenská televízia verejnoprávny charakter? Stratila ho v tom, že nielen v spravodajstve a nielen v publicistike, ale v mnohých iných reláciách šírila taký obraz, ktorý bol založený na protieurópskosti, protiamerickosti, ktorým sa Slovensko vracalo do päťdesiatych rokov, ktorý bol založený na izolacionizme, ktorý bol založený na nevraživosti, ktorý bol založený na tom, že mnohé a značné časti obyvateľstva boli z informovanosti vytesňované. Vytesňované z informácií a dotované falošnými informáciami boli občianske združenia, boli vedci, boli kultúrne elity, boli odbory, boli cirkvi. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Mlčala, mlčala. Neplnila si svoje základné povinnosti.
Spomeňte si, dámy a páni, na to, čo sa dialo pri referende o vstupe do NATO. Slovenská televízia v tom čase informovala falošne, zavádzajúco, čím sa spreneverila vlastne základnej agende vlády, vtedajšej vlády Slovenskej republiky, ktorá mala vstup do NATO vo svojom programe. A čo robila vtedy Rada Slovenskej televízie? Mlčala.
Čo robila Slovenská televízia pri referende o priamej voľbe prezidenta? Zavádzala, klamala. A Rada Slovenskej televízie mlčala.
Čo robila Slovenská televízia, keď sa šíril na Slovensku politický teror? Podporovala tento politický teror. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Mlčala, nepovedala ani slovo.
Čo robila Slovenská televízia v predvolebnej kampani v roku 1998? Vytesnila občianske združenia, občiansku kampaň, to znamená základné informácie, ktoré určujú verejnoprávny charakter televízie, základné informácie o tom, ako vyzerajú demokratické voľby, ako má voliť občan, vylúčila ich zo svojho programu. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Nič. Mlčala, čušala, neplnila si svoje základné povinnosti.
A po voľbách? Slovenská televízia sa tuneluje, ekonomicky sa tuneluje, dokonca sa tuneluje vysielací čas. Dámy a páni, tunelovať vysielací čas, to je skutočne európska a svetová rarita. A čo robila Rada Slovenskej televízie? Mlčala, čušala.
Toto sa stalo v rokoch 1994 až 1998, preto stratila Slovenská televízia verejnoprávny charakter a aj, a možno aj najmä preto, že Rada Slovenskej televízie pritom všetkom mlčala, nepovedala ani slovo, neplnila si svoje základné povinnosti.
Hovoriť teda o akomkoľvek revanši je iba chabým pokusom a neuveriteľným pokrytectvom. Pretože to, čo sa tu teraz deje, je iba obnova demokratického charakteru štátu a verejnoprávneho charakteru televízie a tento návrh zákona je iba prvým krokom k tejto obnove, nie je žiadnym revanšom, je prvým krokom k obnove demokratického prostredia na Slovensku v oblasti informácií a prvým krokom k obnove verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Za týmto krokom budú, samozrejme, nasledovať ďalšie zákonné kroky, ktoré prinavrátia - a dúfajme, že tentoraz už definitívne - Slovensku verejnoprávnu televíziu a verejnoprávny rozhlas.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, zareagovať najprv jednou krátkou poznámkou. Neviem, prečo by sme do našich vystúpení museli miešať toľko žlče, nenávisti a zloby. Myslím si, že sa veci a názory dajú povedať aj inak. Ak mi dovolíte, keby sme zmerali všetky politické informácie, ktoré sa dostávali občanovi, trebárs aj v tom vami veľmi napádanom predvolebnom období, tak 90 % politických informácií bolo vtedy ladených opozične a ani 10 % nebolo prokoalične. Vy teraz chcete zmeniť pomer z 90 % asi na 99 %.
A na záver ešte jednu poznámku. Prosím vás, nehlásajte tu veci, ktoré sú neoverené, ktoré iba urážajú. A hovoríte o ľuďoch, ktorí tu nie sú prítomní, takým spôsobom, že možno iba vďaka poslaneckej imunite sa vyhnete iným pokračovaniam. Nerobme to, prosím vás, nepatrí sa to!
Ďakujem.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán Zajac, vaše charakterové vlastnosti ako politika som mal možnosť poznať práve v tých historických časoch. Chodil som s pánom predsedom Matice slovenskej ako právny poradca obhajovať jazykový zákon. Chodil som aj s hladovkármi rokovať k pánu Čarnogurskému. Možno sa už na to nepamätáte. Nehovorte, že to bola vaša vláda. Pokiaľ viem, bola to vláda VPN, vy ste nijakú vládu nevlastnili.
Pokiaľ po vystúpení pána Budaja som mal dojem, že ide naozaj len o nejaký revanš, po vašom vystúpení som sa už definitívne utvrdil, že ide o "kontrarevolúciu". (Smiech v sále.) Takže, prajem vám, aby ste v nej pokračovali, len tu neklamte občanov Slovenskej republiky, že jedine Slovenská televízia bola tým najväčším zlom. Vy ste vytvorili množstvo mediálnych prostriedkov pod egidou súkromných médií, ktoré takisto majú ústavnú povinnosť nebyť zneužívané na úkor spoločnosti a štátu a pozrite sa do nich, jednoducho v nich okydávate, zosmiešňujete ľudí, ktorí sa nemôžu brániť, pretože na súdoch pojednávania o ochrane ľudskej osobnosti trvajú štyri roky, to vy dobre viete, pán Zajac. Väčšinu kontrolujete vy a vaše organizácie, ktoré si dávajú epiteton ochrancovia ľudských práv. Zoberte si len váš "plátok", ktorý sa nazýva Os, zoberte si Plus sedem dní, zoberte si vašu Angeliku von Markíza a budete mať výpočet ešte len veľmi neúplný.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán kolega, pán poslanec Peter Zajac,
elementárnym predpokladom na posúdenie akéhokoľvek problému je znalosť tohto problému. Môžem vás ubezpečiť, že Rada Slovenskej televízie nemlčala, zaoberala sa problémami, ktoré v Slovenskej televízii boli, poukazovala na ne a v rámci svojich kompetencií ich aj riešila. Ako iste viete, práve Rada Slovenskej televízie dala návrh na odvolanie predchádzajúceho riaditeľa Slovenskej televízie a v predvolebnom období sa zaoberala aj možnosťou odvolania súčasného riaditeľa Slovenskej televízie.
Takže, poprosil by som vás, keď chcete diskutovať, tak diskutujte so znalosťou vecí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Niekto už počas dnešného rokovania vyčítal pánu Čarnogurskému, že vniesol do parlamentu tzv. politických "zombíkov". A, ajhľa, už sú tu, už kričia, už chrlia demokraciu.
Pán Zajac, hovorili ste o historickej pamäti. Myslím si, že tú pamäť máme všetci, nielen vy, majú ju aj diváci, ktorí sledujú túto televíziu, a práve na základe tejto historickej pamäti mám aj ja svoje skúsenosti s verejnoprávnosťou televízie počas vašich manipulácií, počas vašich kamufláží, keď sme chodievali v tom čase do televízie doslova ako fackovací panáci na zdanie demokracie. Čiže, vy nás nepoučujte o verejnoprávnosti alebo o demokracii.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Myslím si, že je všeobecným názorom väčšiny verejnosti, že Slovenská televízia je chorá, je ťažko postihnutá stratou verejnoprávnosti. Ako lekár viem, že správnej terapii predchádza dokonalá anamnéza. A keďže mám aj pamäť a autoanamnéza mi hovorí, že na počiatku ako toľkokrát bolo slovo, vlastne pár slov, ktoré tu už dnes boli dotknuté, toho času služobne vzdialeného poslanca a zaslúžilého hráča pingpongu a tiež vylamovača zámkov Trnavskej univerzity. Povedal v roku 1994, že keď získame elektronické médiá, bude všetko inak. Áno, bývalá moc prekročila rubikon, i ten v Slovenskej televízii. Priviedla k pádu seba i Slovenskú televíziu. To prvé je jej vec. To druhé sa týka občanov, koncesionárov. A tých tu zastupujeme a v ich mene budeme terapeuticky konať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem veľmi pekne.
Chcel by som poznámkou zareagovať na pána poslanca Zajaca.
Skutočne úprimne a bez irónie, pán poslanec, my sa nepoznáme, veľmi pekne by som vás prosil, aby ste si prečítali zákon o Slovenskej televízii a zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. A ak budete mať záujem, dovolím si vás pozvať na kávu a môžeme tieto veci predebatovať. A vôbec, keď to takto počúvam, myslím si, že na tú kávu, páni poslanci, by sme mali chodiť častejšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem za slovo.
Nesúhlasím s vyjadrením pána Zajaca, že odbory boli vytesňované zo Slovenskej televízie. Práve naopak, odborom Slovenská televízia vždy poskytla priestor, o ktorý požiadali. Považujem tieto slová za klamstvo verejnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený parlament,
po vypočutí si vystúpenia pána poslanca Zajaca som si mohla urobiť - a myslím si, že aj televízni diváci - pohľad na demokraciu v budúcej verejnoprávnej televízii. Mne išiel mráz po chrbte.
A k vašej historickej pamäti krokov súčasnej vládnej koalície si dovolím doplniť jedno, na čo ste v tejto pamäti zabudli, a to na uznesenie vlády Jozefa Moravčíka, ktorým uložila ministrovi kultúry zmeniť Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá má podľa súčasného a aj vtedajšieho práva postavenie dnes nezávislého parlamentného orgánu, zmeniť tento orgán na ústredný orgán štátnej správy podriadený vláde. Asi takáto bude aj v budúcnosti vaša predstava o demokracii a slobode týchto médií?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Zajac, keďže dúhový vláčik zvaný SDK, ktorému asistuje teraz SDĽ, vás naozaj priviezol do parlamentu, aby ste tu robili "kontrarevolúciu", a keďže sa oháňate históriou, ja som si tiež zalistoval v histórii, pretože históriu mám rád, a odcitujem vám francúzskeho historika Octava Aubryho, ktorý po páde Robespierrovcov povedal asi toto, citujem: "V boji s Robespierrovcami však rozhodne nezvíťazili tí lepší, ale", a to sa mi nechce ani hovoriť, "banda zlotrilcov topiacich sa v dlhoch a v zločinoch, v špine, v smeti a lumpov, ktorí pod dohľadom nepodplatiteľného Robespierra dohliadali na to, aby vládli nepodplatiteľní." Ako bude táto nazdarboh zlátaná klika vykonávať moc, ktorú úskokom získala?
Vy ste jednoducho, pán Zajac, vaša skupina v rámci SDK podviedla občanov, a podviedlo ich celé SDK. Dali vám dôveru, dali dôveru aj iným politickým stranám, aby ste pokračovali v politike, ktorá tu bola začatá predchádzajúcou vládou v novom slovenskom štáte, lebo vy ste ten štát, pán Zajac, nikdy nechceli. Vy ste bojovali všetkými silami, aby nevznikol. Veľmi dobre si pamätám na to, že sa vo VPN vždy zdravilo iba "Sia", keď sme tam s pánom predsedom Matice slovenskej prichádzali. Takže vy teraz bojujete proti všetkému, čo je slovenské, a my sme predstavovali to, čo je slovenské, preto tá vaša nenávisť. Desím sa, ak títo ľudia budú dlhšie pri kormidle Slovenska.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Ešte na margo príspevku pána Zajaca. Myslím si, že ste si pri kritike Rady Slovenskej televízie nevybrali najsprávnejšie príklady. Narážam tým na referendum o NATO alebo voľbu prezidenta, alebo občianske združenia, pretože, aj keď trošku odbočím, ak niekto cez politické osobnosti, ktoré sú na čele, jasne deklaruje a tvrdí o sebe, že je nezávislý, tak asi nezávislý nie je. A ak ste demokrat, pán Zajac, tak si myslím, že svoje subjektívne názory tu nemôžete vydávať za jediné a spravodlivé a podľa nich kritizovať.
A ešte na margo diskusie, ktorá tu prebieha. Vážení páni, ak kritizujete minulosť, tak si ju neberte za vzor. Rovno povedzte, že je vaším meradlom a bude každému jasné, o čo tu ide. A nehaľte to do pláštika nejakej novej demokracie, ktorú ste sľubovali. Nový zákon sleduje personálne zmeny v televízii cez radu. To je jeho celá pointa. A tomu sa hovorí personálne čistky.
Budete schvaľovať radu tu, v Národnej rade, myslím tým radu televízie, tu máte väčšinu, odhlasujete si, koho tam chcete, dostanete tam, koho chcete, budete ovládať televíziu a takisto bude verejnoprávnosť spochybniteľná už týmto spôsobom, vašou väčšinou, ktorá o tom rozhodne. Čiže, povedzte občanom na rovinu, robíte to isté, čo ste kritizovali, len v inej farbe, a nazývate to, že je to demokracia. Nie je to demokracia, je to to isté, len to treba asi povedať a jasne nahlas pomenovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Čakal som a dúfal, že sa dozviem niečo nové od pána Zajaca, hlavne čo sa týka predloženého návrhu skupiny poslancov na vydanie tohto zákona. Nedozvedel som sa nič a myslím si, že tu prítomní takisto nie, pretože neodznela argumentácia. Odznela len exhibícia zúrivej protislovenskej nenávisti, ale to v podstate nie je nič nové, čo u pána Zajaca by sme mohli objaviť, pretože z jeho publikačnej činnosti aj z jeho vystupovania je evidentne známe, že ak niečo nemôže odpustiť, tak to je vznik tohto štátu a to, že za vznik tohto štátu sa postavil Vladimír Mečiar. To sú ťažké hriechy, ktoré tento pán nie je schopný prekročiť a nikdy nebude schopný prekročiť. Ale ľudia si ho zvolili, tak ho tu majú, nech si ho počúvajú. A čo sa odhlasuje v tomto parlamente, nech si aj tak majú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený člen vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vrátil k otázkam, ktoré nás vlastne najviac zaujímajú, to znamená, ako vlastne objektívne posúdiť situáciu nielen verejnoprávnej televízie, ale vôbec informačného trhu, v ktorom sa celá skutočnosť odohráva.
Priatelia, bez určitého kompenzačného postupného profilovania spravodajstva vo vnútri Slovenskej televízie nemôžeme chápať celú skutočnosť, ak nevidíme, že išlo o informačný trh, v ktorom dávno existoval monopol. Priatelia, ak dačo viete o teórii monopolu, tak viete, že všetko, čo je nad 50 % a v niektorých sektoroch trhu dokonca už nad 34 %, je monopolná situácia. S informačným trhom je to tak, že masmediálne ste boli v trvalej prevahe, trvalej monopolnej situácii, stále ste v takejto situácii boli a je celkom pochopiteľné, že za takýchto podmienok musí, samozrejme, aj spravodajstvo verejnoprávnej televízie odrážať určitý stupeň kompenzácie. Ale toto naša verejnosť musí vedieť, lebo vy to veľmi dobre viete, vy si jednoducho myslíte, že môžete manipulovať donekonečna. Priatelia, aj v spoločnosti existuje tzv. manipulačný prah. Tento prah vy tiež neprestúpite.
Chcem povedať toľko, že zároveň si treba uvedomiť, že tu máme tzv. reklamný trh. Pohyboval sa najprv okolo 500 až 600 mil. korún, teraz už prekračuje 2 mld. korún. Jedno z prvých opatrení, ktoré robil zahraničný záujemca hlavne v masmediálnej oblasti, bolo práve obsadenie reklamných agentúr. Reklamné agentúry, ktoré vlastne robia prerozdelenie peňazí, orientujú reklamy do tých médií, ktoré sú im, samozrejme, blízke alebo ktoré majú pokyn obhajovať. Na základe takéhoto priebehu sa v podstate manipulovalo, tvrdo manipulovalo v rozdeľovaní prostriedkov pre masmediálne oblasti, a v tomto mienite pokračovať ešte ďalej.
Môžem vám len toľko povedať, že manipulačné techniky nie sú všemocné. Sú síce mimoriadne silné, sami sme to okúsili, ale nie sú všemocné.
A chcem vám ešte povedať jedno, vážení priatelia, darmo sa budete teraz stavať za mohutnosť ústavnej väčšiny. Priatelia, to, čo obhajujete vy, ktorí teraz vystúpili ústami pána Zajaca, pána poslanca Zajaca, tak to je v podstate chlapenie sa za silu, ktorú nepredstavujete. Priatelia, akokoľvek sa budete pokúšať manipulovať s touto veľkosťou, predstavujete hlbokú menšinu, predstavujete menšinu v tejto spoločnosti a som rád, že je to tak, lebo je to nádej pre túto spoločnosť, že rozmery vývoja nepôjdu tak, ako ste si predstavovali.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Faič.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem reagovať na predrečníka. Nazdávam sa, že občan, ktorý dnes sedí pred televíznou obrazovkou, možno s dojatím sleduje, akoby sa naozaj búrali základy demokracie na Slovensku, a dokonca bola ohrozovaná naša národná identita. Všetko je však inak. Teraz sa vlastne ide napraviť to, čo bývalá vládna koalícia začala v noci z 3. na 4. novembra 1994, pretože v túto noc vlastne bola vytvorená alebo zvolená nová rada a po dopĺňaní dnes vlastne drží v rukách verejnoprávnu Slovenskú televíziu. Áno, je to tak, nie ako hovoril pán kolega Jarjabek, že to niekto chce spájať a že sa to nedá spojiť. Ak rada drží v rukách a ak rada dovoľuje robiť Slovenskej televízií všetko to, čo chce, tak to naozaj treba spojiť. Plne vás, samozrejme, chápem, vážení kolegovia. Chceli by ste predĺžiť doterajší stav a mať naďalej mediálne zabezpečený pocit istoty a neomylnosti svojich názorov a, samozrejme, aj záujmov. Chápem to. Ak by to však ale zostalo... (Hlasy v pléne.) Ak by to však ale zostalo tak, svedčilo by to o tom, že súčasná vládna koalícia si neváži väčšinu občanov tohto štátu, ak by im chcela uprieť verejnoprávnosť Slovenskej televízie. O to ide, páni, o nič menej a o nič viac. Vy to, samozrejme, dobre viete, to len u občana chcete vzbudiť svojimi názormi chaos a možno u niektorých i ľútosť.
Ďakujem.