Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hraško.
Poslanec J. Hraško:
Čudujem sa, kde sa nachádzam. Priatelia, veď my hovoríme v náhradnej komunikácii. Položme si otázku: Bola Slovenská televízia verejnoprávnou? Musím odpovedať: Nebola. Bola objektívnou? Musím povedať, že nebola, pretože všetko, čo robilo HZDS, bolo dobré, všetko, čo robili iní, bolo zlé. Dobrí Slováci, priatelia, ste boli len vy z HZDS. Ale ja som rovnako dobrý Slovák a musel som sa nechať Slovenskou televíziou urážať.
Z druhej strany niektorí z vás nevedia pochopiť, že na Slovensku môže byť objektívna televízia. Ale tvárite sa, že vám zobrali hračku a nechcete dovoliť, aby si tú hračku zobral niekto druhý. Myslím si však, že tomuto parlamentu musí ísť o to, aby Slovenská televízia bola naozaj verejnoprávna, aby slúžila všetkým občanom, aby slúžila daňovým poplatníkom, a nie aby slúžila tomu alebo onomu politickému táboru. Mne ide o toto. Ak nechcete chápať, že to kyvadlo dejín - ako som už v tejto sále povedal - to kyvadlo odplát raz musíme zastaviť, tak sme nepochopili, o čo ide. Ak si niektorí myslíte, že Slovenská televízia bude slúžiť len opačnému spektru, som zásadne proti tomu. Som za objektivizáciu vysielania, aby Slovenská televízia bola skutočne takou, ako jej zo zákona vyplýva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, v prvom rade vás chcem upozorniť, aby ste urobili v rokovacej sieni poriadok. Vyprosím si, aby nie príliš dobre vychovaní redaktori televíznej stanice Markíza a Twistu robili si posmech z balkóna na poslancov a robili kulisu pánu Budajovi. Nech si láskavo sadnú do lavíc alebo nech opustia sieň a idú sa dovzdelať z mravov a z etiky žurnalistiky, pretože ešte som sa v živote od nich nedočkal ospravedlnenia za ohavnosti voči mojej osobe, i keď som niekoľkokrát telefonoval pánu Lintnerovi, aby sa mi ospravedlnili. Samozrejme, že žaloby v tomto štáte na ochranu osobnosti sa rozhodujú po štyroch rokoch. Tak láskavo urobte poriadok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, za poriadok na balkóne zodpovedá parlamentná stráž v prípade, že by tam bol neporiadok. Nie som toho názoru, že na balkóne je neporiadok, páni poslanci, takže nechcem robiť žiadne opatrenia.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč.
(Hlasy z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine, pokiaľ nesplníme program dnešného rokovacieho dňa. Už sa stalo tradíciou, že nekonečné faktické poznámky niektorých kolegov nás zdržujú od vážnej práce, ktorá nás čaká, takže dávam týmto procedurálny návrh a prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento procedurálny návrh sme schválili.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem požiadať o 10-minútovú prestávku na poradu klubov a zároveň chcem poprosiť, aby ste zvolali v zastúpení predsedu aj poradu predsedov poslaneckých klubov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Iba na návrh dvoch poslaneckých klubov môžem prerušiť rokovanie a vyhlásiť prestávku. Keďže sa ďalší poslanecký klub nepridáva...
Pani poslankyňa Malíková.
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku a zvolávam poradu zástupcov poslaneckých klubov.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej sále. Pokračujeme v rokovaní.
Ako ďalšia do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Slavkovská. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pani poslankyňa. Prosil by som všetkých poslancov o zachovanie pokoja, keď vystupuje kolega poslanec. Nerušme jeden druhého.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
vážené plénum Národnej rady,
vystúpenie pána poslanca Budaja ako predkladateľa zákona bolo také tendenčné a politicky podfarbené, že som hneď v zárodku stratila akékoľvek ilúzie o tom, že vládna koalícia má vôbec nejakú snahu odpolitizovať Radu Slovenskej televízie či samotné vysielanie Slovenskej televízie.
Slovenská národná strana sa nikdy netešila prílišnej pozornosti Slovenskej televízie, no i napriek tomu musím povedať, že slová predkladateľa návrhu zákona voči Rade Slovenskej televízie a priamo voči Slovenskej televízii boli priam inkvizítorské. Taká je i dôvodová správa k návrhu zákona. Pán poslanec Budaj predkladal zákon ako sudca. Súdil všetko a všetkých. Od predkladateľa právom očakávam odborné vystúpenie, ktorým by presvedčil poslancov o potrebe zákona, ktorý predkladá.
Pán poslanec buď odborne vystúpiť nevie, alebo to považuje za celkom zbytočné. Aké dôvody teda uviedol, aby nám dokázal, že zákon je potrebný a že celkom určite odpolitizuje Slovenskú televíziu? Žiaľ, musím povedať, že žiadne. V celom svojom príspevku a vystúpení hovoril o tom, že do voľby Rady Slovenskej televízie nesmú zasahovať politické sily. Ale potom uviedol, citujem: "Predchádzajúca rada bola zvolená ako jednofarebná. Nebol tam ani jeden zástupca opozície. My sme však už teraz ponúkli opozícii, aby obsadila v rade jedno-dve miesta." Tak o čom teda hovoríme? O odpolitizovaní rady? Alebo o zmene politického trička? Ak terajšia vládna koalícia z deväť miest ponúka opozícii dve miesta, ostatné miesta obsadzuje sama. Tak kto to vlastne znovu bude obsadzovať Radu Slovenskej televízie?
Tak ako pán poslanec Jarjabek i ja musím konštatovať, že netreba dávať do jedného vreca prácu rady a prácu Slovenskej televízie. Vysielanie Slovenskej televízie určite nie je ideálne, ale všetci vieme, že tam chýbajú peniaze a tie sa nepodarí získať, žiaľ, ani terajšej vládnej koalícii. Ale i napriek tomu tvrdím, že Slovenská televízia je jedinou televíznou stanicou, ktorú môže človek sledovať, ak ho nezaujímajú, samozrejme, nejaké úplne potratové programy, ktoré vysiela Markíza. A o tomto by sme tu mali hovoriť. Zlepšenie vysielania je niečo, čo by určite privítali aj radoví občania. Namiesto toho tu stále hovoríme o odpolitizovaní, hoci vieme, že o žiadnom odpolitizovaní nemôže byť reč. Hovoríme o tom, že tam nastúpia odborníci, navrhovaní tiež politickými stranami, ibaže tými, ktorí sú teraz pri moci.
S obavami musím prijať i avizovaný nástup nových odborníkov navrhovaných vládnou koalíciou, aj keď ich, samozrejme, ešte nepoznám. Ale s obavami preto, že som si tu totiž vypočula ostrú kritiku na odstránenie niektorých humoristov, podľa vládnej moci vynikajúcich odborníkov z vysielania. Aj toto sa totiž uvádzalo ako dôvod, že Slovenská televízia nie je garantom nezávislosti a objektívnosti. Necítim sa povolaná spochybňovať odbornosť humoristov, ale celkom bezpečne môžem tvrdiť, že to boli ľudia, ktorí stavali svoje humoristické vystúpenia na posmechu národnej identity, zosmiešňovali štátny znak. Videla som to na vlastné oči, počula na vlastné uši. Zosmiešňovali národné dejiny i vlastný národ. Aj toto by zrejme malo byť vo verejnoprávnej Slovenskej televízii, pretože to tam zrejme chýba.
O tom, ako budú pracovať odborníci navrhnutí do rady koaličnými poslancami, ma presvedčilo i vystúpenie pána poslanca Zajaca, ktorý lamentoval okrem iného aj nad tým, že Slovenská televízia šírila protieurópsky a protiamerický obraz. Tak toto trápi poslanca slovenského parlamentu. Netrápi ho to, že by v Slovenskej televízii malo byť viac slovenskej kultúry. Pán poslanec, žiaľ, nie je tu, ale možno ma počuje, nechceli ste samostatné Slovensko a nechcete ani Slovenskú televíziu. Pre vás sa verejnoprávnosť rovná protislovenskosť. Na toto potrebujete vymeniť radu. Tak si ju vymeňte, ale netvárte sa, že tým chcete povzniesť úroveň Slovenskej televízie, pretože týmto môže úroveň Slovenskej televízie iba klesnúť.
Slovenská národná strana bude hlasovať proti tomuto zákonu, pretože je úplne nepotrebný a iba zakrýva snahu o rýchle ovládnutie Slovenskej televízie novou politickou mocou. A o tomto sa tu bavíme dnes celé popoludnie, o ničom inom. Myslím si, že diváci, ktorí nás sledujú, si to jednoznačne uvedomili.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni Slavkovskej.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Palko.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
pri zbežnom prezeraní návrhu zákona (tlač číslo 25) Národnej rady Slovenskej republiky stručne môžem konštatovať, že ide o materiál, ktorý predstavuje kompilát predstáv štátnej bezpečnosti a lóže Koordinačného centra VPN. Nič viac a nič menej, pretože obsahová stránka celého tohto materiálu z vecnej stránky tomuto zodpovedá.
Takisto svojím vystúpením nijako nepresvedčili o svojej argumentačnej úrovni a ani o obsahovej stránke tohto materiálu ako jeden z predkladateľov, tak aj druhý z predkladateľov. Kým prvý sa sústredil na nadávanie na riaditeľa Slovenskej televízie Kubiša, druhý sa sústredil na brýzganie na Slovenskú republiku. Je to ich úroveň a ich právo, ale potom sa nebavme o tom, že tu prerokúvame návrh novely zákona o zlepšení kvality a stavu verejnoprávnych elektronických inštitúcií. Bavíme sa o niečom celkom inom a vy to všetko dobre viete. Tak nezakrývajte pravú podstatu veci pred politikmi, pred poslancami ani pred občanmi.
Čo sa týka termínov a lehôt tohto zákona. Vláda sa k tomuto návrhu zákona vyjadrila 31. októbra 1998, a to za stavu, že vláda aj vedenie Národnej rady Slovenskej republiky boli konštituované v noci, v krištáľovej noci z 29. na 30. októbra 1998. Takže takéto bleskové vypracovanie návrhu zákona a ešte bleskovejšie vypracovanie stanoviska vlády - kedy ste to robili? Odpoveď je veľmi jednoduchá.
Tak pán Palko, ako pán Zajac deklarovali, že ide o obrat slovenskej spoločnosti o 180 stupňov. Som dopravák, v doprave 180-stupňový obrat znamená obrat naspäť. Pri vozidle, ktoré ide danou rýchlosťou daným smerom, obrat o 180 stupňov znamená prevrátenie. A vy idete prevrátiť tento štát presne naopak. Všetky tieto materiály boli pripravené oveľa skôr, než vôbec sme sa po prvý raz zišli v tejto rokovacej sieni a tento materiál je prvý zo série 44 zákonov, ktoré boli avizované, ktoré budú predznačovať tento obrat spoločnosti Slovenskej republiky o 180 stupňov, čiže naspäť. Otázka znie: Kam naspäť? Názory sa rôznia. Už sme si tu vypočuli, že vzorom je obdobie roku 1992 pred vznikom Slovenskej republiky, ale takisto som počul názory pred rokom 1989. Kam sa budeme ponáhľať? Do roku 1970? Alebo 1948? Alebo klesneme ešte smerom ďalej dozadu, do predtrianonského obdobia? Možností je neúrekom. (Šum v sále.)
Dovoľte mi, aby som sa pozastavil pri samotnom texte tlače číslo 25 a spomenul predovšetkým body, ktoré sú vlastne meritom celého tohto vášho predvádzania sa, ako ide o boj o elektronické verejnoprávne médiá. Článok I bod 2: Funkčné obdobie rady je štvorročné a začína sa zvolením rady. To znamená celé volenie na šup, naraz, po parlamentných voľbách, a nie tak, ako bolo dosiaľ. V dvojročných odstupoch sa menili jednotlivé časti a jednotliví predstavitelia ako v Rade Slovenskej televízie, tak Slovenského rozhlasu. Vy vylučujete možnosť plurality a rôznosti v týchto radách, a nie tento zákon, ktorý bol dosiaľ. Práve tento zákon poskytuje oveľa väčší priestor na politické ovládnutie rád a médií, a vy to dobre viete. Tak neklamte a nehrajte sa na niečo, čo sa nekoná.
A takisto článok III bod 1: Funkčné obdobie rady vymenovanej podľa § 8 zákona Slovenskej národnej rady sa končí zvolením rady podľa tohto zákona. A bod 2: Funkčné obdobie rady vymenovanej podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase sa takisto končí zvolením rady podľa tohto zákona. Toto je meritum veci, aby ste mohli po prijatí tohto zákona celú doterajšiu radu tak Slovenskej televízie, ako aj Slovenského rozhlasu vyhodiť na dlažbu presne tak, ako to robí minister kultúry Kňažko so všetkými vedúcimi pracovníkmi vo svojom rezorte. Takže nejde o zlepšenie televízie a rozhlasu, nejde o zverejnoprávnenie, nejde o riešenie finančných situácií a problémov, ale jednoducho novela je novelou politickou s jediným cieľom - mocensky sa zmocniť monopolov moci elektronických médií v tomto štáte. Tak to povedzte otvorene, nech je to čitateľné.
Všetky argumentácie, ktoré tu odznievali od jednotlivých rečníkov, nejdem teraz rozoberať, lebo je to bezpredmetné. Pretože ak väčšina zo súčasných koaličných predstaviteľov argumentovala tým, že tento zákon treba prijať preto, lebo Slovenská televízia robí to a hento, alebo nerobí, Slovenský rozhlas robí to alebo hento, alebo nerobí, a sú také výhrady voči jednej rade alebo druhej, tak mi prezraďte jeden prípad, kde sa nedostatky a problémy podniku riešia zmenou zákona a jeho ustanovení. Myslím si, že máloktorý podnik v tomto štáte má také problémy ako Železnice Slovenskej republiky. Ale je to vari dôvod na to, aby každý rok alebo pri každej zmene vlády sa tam menila správna a dozorná rada? Veď to je nezmysel. Veď tam musia sedieť odborníci a profesionáli, a pokiaľ to nevedia, tak sú na to iné páky, aby sa ten podnik riadil iným spôsobom, ale nie mocenskými zmenami zákona. Tak opäť nezavádzajte verejnosť.
Nie je možné argumentačne porovnávať to, čo tu od mnohých odznelo, čo Slovenská televízia vysiela, čo nevysiela, prečo to nevysiela, z akého dôvodu nevysiela a dávať za vzor akúsi inú televíziu. Zrejme máte na mysli Markízu. Markíza je najdrahšia požičovňa videokaziet a videoseriálov s brakovou úrovňou, pretože Markíza vlastne nemá vlastné programy. Takže nie je možné miešať postavenie verejnoprávnej inštitúcie, ktorá má iné poslanie, iné predmety, iné záujmy a iné povinnosti, s komerčnou televíziou, ktorá sa živí bulvárnosťou. Neodsudzujem to, proste treba aj takúto sféru, ale tieto dve sféry jednoducho nie sú kvantitatívne a kvalitatívne porovnateľné.
Je tu veľa debát o tom, ktoré politické subjekty a politické strany sa k tomuto návrhu vyjadrovali a ktoré sa nevyjadrovali, ale ja sa pýtam na niečo iné. Vyjadrovali sa k tomu slovenské žurnalistické organizácie? A aké vyjadrenie k tomu dali? Tí, ktorí predkladali tento legislatívny nepodarok, položili otázku Združeniu slovenských novinárov, ktoré združuje viac ako tisíc žurnalistov a publicistov z tejto sféry, alebo Združeniu novinárov seniorov alebo Syndikátu slovenských novinárov? Som podpredseda Združenia slovenských novinárov, tak mi dovoľte, aby som odcitoval nie stanovisko organizácie, ktorú predstavujem, ale organizácie, ktorú nepredstavujem, aby ste ma neobviňovali zo zaujatosti. Veľmi ma mrzí, že to neodznelo zo žiadneho vystúpenia tých, ktorí tento nepodarok legislatívne obhajujú.
Citujem: "Vážení páni, s údivom a prekvapením sledujeme počínanie rodiacej sa koalície pri tvorbe mediálnej legislatívy na nasledujúce obdobie." Nečítam celý text, ale podstatné časti z neho. "Dôrazne protestujeme proti vami navrhovanému princípu kreovania rád len na základe straníckej nominácie. Za rovnako škodlivý pre vývoj verejnoprávnych médií považujeme vami navrhovaný spôsob, keď o výbere nových riaditeľov nebudú rozhodovať ani len rady..." (Zazvonenie mobilného telefónu.) "... založené na čisto straníckom princípe, ale priamo politici, ktorých si strany delegujú. A upozorňujeme vás na to, že ani naliehavosť situácie neospravedlňuje nedodržiavanie konzultačného štatútu podľa § 15 platného mediálneho zákona a zároveň nerešpektovanie odporúčania Rady Európy o zložení rád verejnoprávnych médií."
Dámy a páni, toto nepíše ani Smolec, ani Hofbauer, toto podpisuje Ján Füle, predseda Slovenského syndikátu novinárov, s ktorým, nedá sa povedať, žeby som bol v nejakom superkamarátskom vzťahu, ale v profesijne korektnom vzťahu. Prečo ste nerešpektovali ani stanoviská profesijných odborníkov z oblasti žurnalistiky? Lebo to nebolo potrebné. Takže, problematika, čo tu odznela, že jedine... (Zazvonenie mobilného telefónu.) ... problematika verejnoprávnosti alebo duálnosti vysielania tu bola argumentačne uvádzaná ako argument demokratickosti a slobody. Tak tí, ktorí toto hlásali, asi nevedia, o čom hovoria, ako to veľmi často býva v tejto sále. Pretože je rad štátov Európskej únie, demokratických štátov, v ktorých o demokracii nikto nepochybuje, kde duálny systém neexistuje. Stačí ísť do Rakúska...
(Rušivý zvuk v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, vypnite si svoj mobilný telefón, pretože budem musieť voči vám zaviesť disciplinárne konanie v zmysle rokovacieho poriadku.
(Hlasy z pléna.)
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec R. Hofbauer:
Dovoľte mi ešte na záver, vážené dámy a vážení páni, povedať, že... (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Poslanec R. Hofbauer:
... návrh tohto legislatívneho nepodarku, ktorý prerokúvame, má iba jediný cieľ, a to podriadenie elektronických verejnoprávnych médií jednofarebnej politickej centrále, pretože tento parlament je v podstate dvojfarebný - pronárodný a protinárodný. (Ha, ha.) Je to tak. Nie, ha, ha, ha. Za tohto stavu je v podstate zbytočné sa hrať na verejnoprávnosť nejakých médií. Veď toto je ten obrat o 180 stupňov naspäť, ktorý ste proklamovali, ktorý statočne držíte a svojím spôsobom ste korektní. Veď celý rad politikov pred touto politickou garnitúrou, ktorá voľby vyhrala, otvorene hlásala, čo chce, aké má ciele, aké bude používať prostriedky a kam chce spoločnosť "dokočírovať". A ľudia spravidla o tom pochybovali, že asi to nemyslia vážne. A oni to vážne mysleli.
Takže, myslím si, že by bolo oveľa jednoduchšie verejnoprávne elektronické médiá nenazývať verejnoprávnymi, ale jednoducho ich podriadiť politickej centrále presne tak, ako to bolo pred rokom 1989, keď tak rozhlas ako televízia podliehali príslušnému oddeleniu ÚV KSČ a príslušnému odboru v Štátnej bezpečnosti. Môžete to pokojne podriadiť súčasnému ministrovi vnútra alebo ktorémukoľvek inému, prípadne ministrovi kultúry, ten sa v tom veľmi dobre vyzná, a výsledok bude ten istý a nebudeme sa tu hrať alebo klamať, a nebudete zavádzať verejnosť o verejnoprávnych médiách a o pluralite nejakého vysielania.
A ešte jedna drobnosť. Skoro v každej spoločnosti, v ktorej prichádzalo k demontáži pluralitného demokratického usporiadania štátu, sa tvrdilo, že ide o pomoc voči tomuto štátu, voči jeho obyvateľom. A vo väčšine štátov, čo je veľmi zaujímavé, a dávam to do pozornosti, k tomu prichádzalo demokratickou formou. Tie čudesné režimy, ktoré boli nastolené v roku 1993 v Taliansku alebo v Nemecku v roku 1933, ale aj v Československu v roku 1948, všetky boli ustanovené zákonnou parlamentnou formou, ani jedna nie násilnou. Weimarská republika bola demokraticky a parlamentne zvrhnutá a bola nahradená čímsi úplne iným. Presne to isté sa udialo v roku 1948, keď kvázi demokratický režim pred rokom 1948 sa zmenil na čosi podivuhodné, a to parlamentnou formou. Vy túto parlamentnú formu teraz štartujete a odhlasovaním tohto zákona sa uskutoční prvý krok tohto parlamentu a tejto spoločnosti na ceste schodiskom do prepadliska zvaného diktatúra. Takže len upozorňujem a konštatujem na to, čo tu máme predložené, o čom rokujeme a čo si bezpochybne aj odsúhlasíte, pretože na to si nepotrebujete vypočuť ani nás ani naše hlasy, kladné alebo záporné.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Palko. Pripraví sa pán poslanec Cuper.
Predtým však udeľujem faktickú poznámku pani poslankyni Tóthovej.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som nadviazala na legislatívnu stránku veci, ktorú spomínal pán poslanec Hofbauer.
V predloženom návrhu uvádzate ďalší dôvod odvolania členov televíznej rady. Je už jeden dôvod, a to je neúčasť na rokovaniach. Ale ďalší dôvod, ktorý navrhujete, je, že člen rady bude odvolaný, ak porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v rade. Ktoré povinnosti to však majú byť, nik nebude vedieť, pretože predložený návrh je formulovaný na povinnosti. Predložený zákon, ktorý sa novelizuje, je formulovaný na povinnosti televízie, povinnosti celej rady, ale nie na povinnosti člena rady. To znamená, že pri takejto legislatívnej formulácii vytvárate otvorený priestor na akékoľvek odvolanie člena rady s tým, že budete bez právneho, t. j. zákonného podkladu môcť deklarovať, že bola porušená taká a taká povinnosť. Teda súhlasím s tým, čo bolo predrečníkmi aj pánom poslancom Hofbauerom povedané, že toto je čisto zákon na uľahčenie personálnych čistiek.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by som veľmi, veľmi stručne upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá zrejme pánu kolegovi predrečníkovi v jeho prejave ušla. Tou skutočnosťou je fakt, že Markíza je zaviazaná v licenčných podmienkach na to, aby 40 % produkcie predstavovala vlastná tvorba v Markíze. Takže, aby sme si len spresnili výpovede, ktoré máme.
A ešte druhá poznámka, čo sa týka toho faktu, že vlastne okrem Markízy, ktorá sa tak často spomína, máme ešte aj nejakú inú, vašu alebo našu televíziu, všakáno, ktorú doteraz nikto nespomenul a ktorej kvalita je zrejme podľa názorov rečníkov úplne odlišná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel by som reagovať na vystúpenie pána Hofbauera na pasáž, že otočenie o 180 stupňov je havária. V roku 1995 som študoval na City university efektívne manažérstvo, a tu by som si dovolil spomenúť dva pojmy - čo je to účinnosť a efektívnosť? Účinnosť je, keď vodič autobusu vedie autobus. Ide síce rýchlo bez toho, aby havaroval. Všetci sa tešia, akého majú dobrého vodiča. Ide tri dni, a potom zistí, že išiel opačným smerom. To je účinný šofér. Efektívny šofér si najprv preverí, kde sa nachádza, kde sa chce dostať, ako sa tam dostane. A niekedy sa naozaj treba otočiť o 180 stupňov. Zrejme Slovenská televízia potrebuje aj také otočenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hraško.
Poslanec J. Hraško:
Už som pána Hofbauera niekoľkokrát počul, že sú tu dobrí Slováci a zlí Slováci. Veľmi by som ho prosil, keby pripravil exaktnú definíciu slovenskosti a protislovenskosti. Inak to osobne považujem za urážku, aby si niekto osoboval právo individuálne a subjektívne posudzovať to, kto je dobrý Slovák a kto je zlý Slovák. Očakávam, pán poslanec, že takú definíciu predložíte na diskusiu v tomto parlamente.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikolášik - faktická poznámka.
Poslanec M. Mikolášik:
Vlastne len kratučko na doplnenie toho, čo povedal predrečník pán akademik Hraško. Skutočne, dobrí Slováci by nemali hovoriť "priateľof a novinárof", ináč by sme asi museli pána kolegu nazývať "Houbauer". (Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Palko je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na úvod mi nedá, aby som nepoznamenal, že pán poslanec Hofbauer je presne taký, ako jeho mobil. Ani jeden sa nedá vypnúť. (Smiech v sále.) Ale to len v dobrom, pán poslanec.
Milí priatelia,
Slovensko potrebuje obnovu vo všetkých oblastiach a v rámci tejto obnovy potrebuje aj novú verejnoprávnu televíziu. Otázka totiž ani nestojí tak, či Slovenská televízia je verejnoprávna. Všetci vieme, že nie je. Vedia to aj tí, ktorí sa tvária, že je. Otázka stojí tak, či vôbec Slovenská televízia je ešte televízia, alebo je to niečo iné, neopísateľné, čo sa vymyká chápaniu normálnych občanov Slovenskej republiky.
Uvedomil som si to, keď som v predvolebnom období chodil po Slovensku a rozprával som sa s obyčajnými poctivými ľuďmi. Takých je na Slovensku veľa. Bolo to v čase, keď Slovenská televízia opakovane vysielala film, ktorý sa volal Ukradnuté dedičstvo, a bol to kvázi dokument o tom, ako sa politici KDH živia okrem politiky ešte aj pašovaním umeleckých diel sakrálnych predmetov. Títo dobrí ľudia na celom Slovensku sa ma pýtali, čo mal znamenať tento film. Ja som im to vysvetľoval a cítil som, že majú problémy to pochopiť.
Totiž obyčajní ľudia si vedia nanajvýš predstaviť, že Slovenská televízia alebo televízia vôbec dokáže nanajvýš tak niečo zamlčať, trošku prekrútiť fakty, ale naozaj je nad ich chápanie, že Slovenská televízia je schopná podľa pripraveného scenára naaranžovať, nasnímať výstup falošného svedka spolu s redaktorom a predostrieť divákovi od A do Z vymyslený príbeh, v ktorom očierňuje nevinných ľudí a ohlupuje státisíce občanov. Pravdu povediac, má to aj svoju dobrú stránku. Jednoducho, keď sa títo obyčajní občania nevedia s tým zmieriť a pochopiť to, znamená to, že v zásade sú lepší, v zásade a priemere sú oveľa lepší ako Slovenská televízia, ktorá ich takýmto spôsobom podvádza a ohlupuje. Sú lepší ako tí, ktorí vedú túto televíziu, sú lepší ako tí, ktorí zatiaľ majú politický vplyv na túto televíziu. To je dobrá správa pre Slovensko a občania Slovenskej republiky si zaslúžia preto lepšiu televíziu. A my im ju dáme. (Potlesk.)
Chcel by som sa na tomto mieste poďakovať všetkým tým poctivým pracovníkom Slovenskej televízie, ktorí sa s týmto stavom nezmierili, a keď už nemohli inak zasiahnuť, aspoň nám dávali echo o tom, čo sa proti nám chystá, aká očierňujúca kampaň. Zvlášť sa chcem poďakovať moderátorovi Slovenskej televízie Jarovi Bučkovi, ktorý neustúpil z pozície novinárskej cti a ako moderátor odmietol uviesť tento pamflet na televíznej obrazovke.
Chcel by som zareagovať na slová pána profesora Števčeka, ktorý veľmi správne poznamenal, aké sú úlohy verejnoprávnej Slovenskej televízie. Hovorí o tom, že Slovenská televízia je povinná nielen informovať občanov, ale že musí aj rozvíjať národné povedomie, kultúrne povedomie. To všetko je pravda a práve táto úloha Slovenskej televízie sa ocitla v súčasnosti v ohrození. Mám na mysli uzavretie takzvanej zmluvy o koprodukcii, ktorú uzavrel terajší riaditeľ pán Kubiš so súkromnou spoločnosťou Beta. Je to iba eufemizmus a krycí názov, nejde o žiadnu zmluvu o koprodukcii, ide, prosím pekne, o zmluvu o prenájme, nič iné to nie je. O prenájme kanála STV 2, a tým o faktické obídenie zákona o neprivatizácii kanála STV 2, zákona, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky pred jeden a pol rokom. Nie je možné, aby naďalej Slovenská televízia plnila všetky úlohy, ktoré spomenul aj pán Števček, iba na jednom kanáli. A preto treba zabrániť tomu, aby sa Slovenská televízia a jej vedenie zbavovalo nelegitímnym spôsobom úloh, ktoré jej vyplývajú zo zákona o Slovenskej televízii.
Aké sú príčiny tohto stavu v Slovenskej televízii? Hlavná príčina je v tom, že absolútne zlyhala Rada Slovenskej televízie. Už to spomenul pán profesor Zajac vo svojej reči, keď hovoril o tom, kedy vždy Slovenská televízia mlčala. Pán poslanec Paška síce hovoril, že Rada Slovenskej televízie sa občas ozvala, ale, bohužiaľ, nebol to žiadny burácajúci hlas. Bolo to občas také nesmelé zamrmlanie. A to nestačí. To znamená, že Rada Slovenskej televízie je nefunkčná a treba ju sfunkčniť, treba ju zložiť z nových ľudí. Predložená novela zákona nemá iný cieľ iba sfunkčniť Radu Slovenskej televízie, ukončiť funkčné obdobie súčasným členom a zvoliť nových členov Rady Slovenskej televízie.
Pani poslankyňa Malíková povedala, že táto vládna koalícia robí iba to, čo robila aj minulá vládna koalícia. Nie je to pravda a vy viete, že to nie je pravda, pani poslankyňa. Keby to bola pravda, váš kolega pán Andel by nebol teraz podpredsedom Národnej rady a vaši dvaja kolegovia by neboli predsedami výborov. Som pevne presvedčený, že sa nestane ani to, čo hovorila pani kolegyňa Mušková, ktorá varovala, že masové vymieňanie v médiách bude ešte horšie ako v minulom období. Toto už ani nie je možné, pretože ako sami viete, v Rade Slovenskej televízie, v Rade Slovenského rozhlasu bolo nula členov zvolených za bývalú opozíciu a do mínusu sa už proste nedá ísť. To jednoducho nie je možné.
Takisto si nemyslím, že by sme boli schopní vôbec zorganizovať také tempo vymieňania pracovníkov v médiách, ako to robila vládna koalícia. Veď vy ste to už robili takým tempom, že ste vymieňali vašich vlastných ľudí ako na bežiacom páse. Vymenovali ste pána Štatdruckera, odvolali ste pána Štatdruckera. Vymenovali ste Darma, odvolali ste Darma. To je tempo, ktorému my nebudeme môcť konkurovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, trošku ma mrzí, že keď hovoríme o stave v Slovenskej televízii, tak ťažko sa možno vyhnúť istému negativistickému tónu, pretože Slovenská televízia je naozaj v zlom stave. Ale dobrá správa pre Slovensko je tá, že slovenskí občania si nielen zaslúžia lepšiu novú verejnoprávnu televíziu, ale ju aj dostanú.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán poslanec Palko,
myslím si, že skôr ako ste vystúpili, tak ste si naozaj mali zákon, o ktorom hovoríte, preštudovať a jasne by ste vedeli, že riaditeľ Slovenskej televízie sa aj v minulosti, aj pred štyrmi, aj pred šiestimi, aj pred piatimi rokmi na návrh rady volil v parlamente. Čiže pán Štatdrucker bol zvolený väčšinou v parlamente vtedy, keď za neho hlasovali aj vtedajší poslanci SDĽ. Takže už tu bolo toľko poučení o histórii, ale myslím si, že keď niekto chce poúčať, najprv by si mal túto históriu pozrieť a mal by sa s ňou oboznámiť.
A čo sa mi najviac na vašom vystúpení nepáči, že ste pristúpili k deleniu ľudí na obyčajných a tých ostatných. Tu neexistujú žiadni obyčajní a tí ostatní ľudia. Vaši kolegovia vo vystúpeniach dali jasne najavo vaše delenie. A toto viem presne zodpovedať aj pánu profesorovi Hraškovi, ktorý sa viackrát ohradil proti deleniu. Pretože delenie na elitu a obyčajných ľudí tu už, bohužiaľ, tiež v histórii bolo a viete, k čomu viedlo. Ak to neviete, tak vás o tom vaši historici poučia. Veľmi pekne vás prosím, toľko urážok, rôznych pomenovaní a hanlivých prívlastkov tu už odznelo na našu alebo na druhú stranu - v poriadku, taký je parlament, aj keď to nevyzerá dobre -, ale prestaňte občanov deliť na obyčajných a elitu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Neviem, odkiaľ predkladatelia vo svojich názoroch stále vychádzajú. O zvolení Rady Slovenskej televízie a zvolení Rady Slovenského rozhlasu v noci z 3. na 4. novembra, tak ako sa píše v dôvodovej správe, že odrážala iba jednu časť názorového spektra spoločnosti, kam ste na to chodili? Kto vám písal tieto nezmysly? Veď predsa parlament ani nebol oprávnený, ani nemohol odvolať a zvoliť nejakú novú radu. To budete robiť vy a vy to chcete. Predsa rada sa vždy iba dopĺňala o chýbajúcich členov alebo o tých členov, ktorým sa končil mandát ich platnosti. A to, že odrážala iba jednu časť názorového spektra, to je opäť nezmysel. Veď predsa celé politické spektrum dávalo návrhy svojich kandidátov a hlasovalo sa o týchto kandidátoch. Nič viac a nič menej. A dával sa veľký pozor na to, aby tam bol obsiahnutý predstaviteľ aj opozičného bloku aj vtedajšieho koaličného bloku. Takže to je lož na strane 3 dôvodovej správy, lož je aj na strane 4 dôvodovej správy. Takto by bolo možné pokračovať v analyzovaní, pán Palko, celej dôvodovej správy, na ktorú sa tu odvolávate ako na Písmo sväté. Toto nie je žiadne Písmo sväté. To je písmo lži, nepravdy a fikcie. Tak nezavádzajte s takýmito údajmi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková - faktická poznámka.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcela by som reagovať na vystúpenie pána Palka.
Hovorili ste, aj ostatní, veľa o minulosti. Ja si dovolím položiť niekoľko otázok do budúcnosti nielen Slovenskej televízie, ale aj Slovenska, pretože sa to tu objavilo. Čo sa prejavilo v diskusii o spôsobe hlasovania a v predkladanom návrhu? Bude Slovenská televízia objektívna? Hovorím, po prijatí tohto zákona nebude. Dáte si tam takých ľudí, akých budete chcieť a budú vás poslúchať. Bude verejnoprávna? Nebude. Len sa obávam, že nebude už ani národná. To je totiž obsah a cieľ novely, pán Palko.
A z toho, čo ste povedali, že ste demokrati, lebo ste dali Andela za podpredsedu a predsedov výborov, mi jasne vyplýva, že ste nepochopili, že ste nám nič nedali, a nechápete princípy normálnej opozície a normálnej demokracie. Vy ste nám nič nedali, pretože jednoducho sme mali na to právo. Toto je Národná rada Slovenskej republiky a myslím si, že raz v nej budú sedieť aj skutoční zástupcovia Slovákov, a takou skutočne bude. Myslím si, že vy nechápete tie princípy a nemusíte nám tu nejakými gestami dávať najavo, čo všetko ste nám dali. Na záver by som trošku trpko povedala, z tých vašich slov vyplýva, že, bohužiaľ, žiadna demokracia Slovensku nehrozí.