Úterý 10. listopadu 1998

Prvý deň rokovania

3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. novembra 1998

 

 

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram rokovanie 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď na začiatku mi dovoľte, aby som privítal premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu a ďalších členov vlády. (Potlesk.)

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

Ďakujem pekne.

Zisťujem, že je prítomných 80 poslancov, Národná rada je schopná sa uznášať.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: Marta Aibeková, László Hóka, Marta Podhradská, Alojz Rakús, Peter Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: predseda Národnej rady Jozef Migaš a poslanec Robert Fico.

(Hlasy z pléna.)

Áno, ďakujem pekne. Vidím, že pani poslankyňa Marta Podhradská je tu, takže je to omyl.

Na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Milan Ištván zo Strany demokratickej ľavice a Ján Danko z Hnutia za demokratické Slovensko. Náhradníkmi budú poslanci Ladislav Ambróš z SDK a Dušan Švantner zo SNS.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 3. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný.

Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 3. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

Pýtam sa, či niekto z vás má návrhy na zmenu alebo doplnenie programu. Ďakujem pekne, nie.

Takže dávam hlasovať o programe schôdze ako celku.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme program 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

informácia predsedu vlády Slovenskej republiky o stretnutí s predstaviteľmi Európskej únie a NATO v dňoch 5. a 6. novembra 1998.

Dávam slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Mikulášovi Dzurindovi a prosím ho, aby podal informáciu.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci,

vážení podpredsedovia Národnej rady,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení hostia,

v dňoch 5. a 6. novembra uskutočnila delegácia vlády Slovenskej republiky pod mojím vedením pracovnú návštevu v Bruseli a vo Viedni. Rád využívam túto príležitosť, aby som informoval o zámeroch a výsledkoch tejto cesty aj vás, panie poslankyne, páni poslanci, a štartoval tak, pevne verím, nový druh vzájomnej spolupráce, keď budete informovaní o aktivitách vlády čo najviac, takpovediac z prvej ruky.

Delegácia vlády Slovenskej republiky rokovala s najvyššími predstaviteľmi Severoatlantickej aliancie, Európskej komisie, Európskeho parlamentu a druhý deň aj s predstaviteľmi Rakúska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie. Otázka možno môže znieť aj takto: Prečo tak rýchlo a prečo práve Európska únia a Severoatlantická aliancia? Odpoveď je jednoznačná. Pretože vláda Slovenskej republiky vidí pre Slovensko jedinú, skutočne výhodnú a perspektívnu orientáciu, a tou je Európska únia a Severoatlantická aliancia. Rád by som hneď na úvod zdôraznil, že nejde ani o spoločenský bontón, ani o modernosť trendu, ale o základný životný záujem krajiny a jej obyvateľov. Európa sa zjednocuje a v tomto zjednocovaní sa veľmi ponáhľa. Kto zmešká alebo sa nespamätá, môže vypadnúť z hry. A treba to povedať celkom jasne a zreteľne. Neexistuje reálna rovnocenná alternatíva ani voči Európskej únii, ani voči Severoatlantickej aliancii. Naopak, členstvo v uvedených zoskupeniach prináša reálnu perspektívu pre každú z integrujúcich sa krajín.

Na úvod svojho vystúpenia chcem konštatovať, že sme sa v inštitúciách Európskej únie, Severoatlantickej aliancie i v Rakúsku stretli s priateľským prijatím, ktoré, ako pevne verím, odráža zmenu v atmosfére našich vzťahov a predznamenáva novú etapu v ich vývoji. Pri stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie pánom Javierom Solanom sme podčiarkli politické priority strán vládnej koalície. Ambíciou vlády je prejsť od deklarácií a často aj protismerných vyhlásení politickej reprezentácie krajiny k vecnej realizácii politických cieľov, ku ktorým prioritne patrí aj vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Návšteva v NATO jasne ukázala, že toto prehodenie výhybky aliancia vidí a cíti. Takto nás v NATO privítali a takto s nami aj hovorili. Voľby v septembri nám dali šancu na reparáciu našich deficitov vo vzťahu k aliancii. Ručičky hodiniek merajúcich chod hodín však nie je možné vrátiť dozadu, napríklad do novembra 1994. Preto sa nemôžeme čudovať, že naši susedia Poľsko, Maďarsko, Česká republika, s ktorými sme vtedy stáli na rovnakej štartovacej čiare, bez nás prešli pri začleňovaní do aliancie veľký kus cesty. Slovensko má však dnes plnú podporu aliancie pri našom úsilí o začleňovanie do NATO, naši partneri sú pri tom pripravení aktívne s nami spolupracovať. Hovorili sme veľmi jasne s predstaviteľmi Severoatlantickej aliancie, že nemáme záujem o druhú vlnu rozširovania, ale máme záujem dobehnúť čo najskôr Poľskú republiku, Maďarsko a Česko. Ak tieto tri krajiny predstavujú, takpovediac, skupinu jedna A, veľmi si želáme, aby Slovensko bolo na čele skupiny jedna B, ktorá ešte stihne ten rozbehnutý vlak. Aliancia v medzičase začala s prípravou Washingtonského summitu a jeho závery dnes nie je možné celkom presne predpokladať. Politika otvorených dverí však bude pokračovať a bude summitom v apríli na budúci rok jasne potvrdená.

Armáda Slovenskej republiky sa teší v kruhoch aliancie vysokej dôvere. Nepôjde o žiadne politické gestá, ale o to, aby sme boli na členstvo v aliancii v najbližšom možnom čase čo najlepšie pripravení. Na stretnutí s predstaviteľmi aliancie sme predniesli aj naše predstavy ďalších krokov vlády Slovenskej republiky. V krátkom čase by sa mala uskutočniť moja ďalšia cesta do Bruselu, kde by som sa mal stretnúť s Radou Severoatlantickej aliancie. Chceme hovoriť o konkretizácii našej spolupráce a akcelerácii nášho približovania sa k NATO. Ako som povedal, dvere do aliancie sú pre nás nielen deklaratívne, ale v každom, aj praktickom zmysle slova otvorené. Máme všetky možnosti postupovať tak rýchlo, ako vládzeme a ako je v záujme našej krajiny.

Aj pri rozhovoroch s predsedom Európskeho parlamentu pánom Gil Roblesom, predsedom komisie pánom Jacquesom Santerom a členom komisie pánom Hans van den Brookom som informoval o povolebnom vývoji v Slovenskej republike, o pevnom odhodlaní vlády ísť cestou odstránenia deficitov v oblasti uplatňovania demokracie a právneho štátu a riešenia problémov, ktoré sa nakopili v politickom, hospodárskom, sociálnom a duchovnom živote spoločnosti.

Otázka stojí opäť celkom jasne. Chceme, aby Slovensko patrilo do rodiny krajín Európskej únie, alebo nie? Keď hovoríme, že áno, potom si musíme byť vedomí, že je nevyhnutné spĺňať rovnaké kritériá, ako musí spĺňať Poľsko, Česko, Maďarsko, Estónsko a ďalšie krajiny, ktoré sa o vstup do Európskej únie usilujú a ktoré sú v tomto úsilí dosiaľ kus pred nami. Predstaviteľov Európskej únie sme informovali o prvých demokratizačných zmenách na Slovensku a o tom, ako chceme plniť podmienky v oblasti politickej, ekonomickej, legislatívnej a ďalších. Presadzovali sme myšlienku, že Slovensko má potenciál všestranne porovnateľný s krajinami zaradenými do prvej vlny krajín, s ktorými sa počíta. Prezentovali sme odhodlanie vlády Slovenskej republiky urobiť všetky kroky na to, aby sme k týmto krajinám mohli byť zaradení aj my, Slovenská republika. Podstatou nášho posolstva, ktoré sme v Bruseli tlmočili, bolo, že na presadzovanie nového kurzu Slovenská republika jednoznačne potrebuje aj podporu Európskej únie. Tlmočil som očakávanie, že Viedenský summit dá jasný signál o šanciach Slovenska na skoré začatie rozhovorov o členstve Slovenska v únii.

Súčasne som požiadal o individuálny prístup k hodnoteniu pripravenosti Slovenskej republiky zo strany Európskej únie v tom zmysle, aby Európska komisia vypracovala dodatočnú hodnotiacu správu o Slovensku už v marci alebo v apríli budúceho roku.

Počas rozhovorov v Európskom parlamente jeho predseda pán Gil Robles konštatoval, že po slovenských parlamentných voľbách sa vzťahy medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou dostali do nového svetla. Potvrdil, že Európsky parlament je priaznivo naklonený procesu rozširovania únie o asociované krajiny strednej a východnej Európy a ubezpečil nás o podpore Európskeho parlamentu vstupu Slovenska do európskej integrácie.

V diskusii s poslancami parlamentu vystúpil aj poslanec Jan Marinus Wiersma zodpovedný za prípravu správy Európskeho parlamentu o pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie. Pán Wiersma jasne zdôraznil, že Slovensko si zaslúži špeciálny flexibilný prístup umožňujúci jeho rýchle zaradenie do skupiny negociujúcich krajín. Pozitívne hodnotenie výsledku volieb na Slovensku zaznelo aj počas nášho stretnutia z úst predsedu Európskej komisie pána Jacquesa Santera. Zdôraznil, že Slovenská republika je kandidátom na vstup do únie a vyjadril podporu Slovensku na tejto ceste.

V súvislosti s prijatím Slovenskej republiky do Európskej únie kládol pán Santer mimoriadny dôraz na politické kritériá, ktoré predchádzajúca vláda nesplnila. Veľmi obsažný bol rozhovor s členom Európskej komisie komisárom Hans van den Brookom, ktorý vyjadril uspokojenie nad zmenou politickej klímy a návratom ducha demokracie na Slovensko. Konštatoval, že Slovensko nesmie byť izolované od procesu rozširovania Európskej únie a nastupujúca vláda širokej koalície má rešpekt v únii. Európska únia má záujem ďalej podporovať posilnenie stability, presadzovaných politických zmien v politickom živote Slovenskej republiky.

Pán van den Brook vyjadril pochopenie pre očakávania obyvateľov Slovenska ohľadne jasného politického signálu v smere začatí rokovaní o vstupe do únie. Upozornil však aj na zložitosť úloh súvisiacich s prípravou Slovenska na členstvo v Európskej únii. Otázky pána van den Brooka sa týkali indikátorov ekonomiky, ktoré sa podľa predstaviteľov Európskej únie v poslednom roku zhoršili, otázok funkčnosti štátnej administratívy, legislatívnej adaptácie a ďalších tém.

Za veľmi pozitívny politický signál a myslím si aj prvý celkom konkrétny výsledok našej cesty do Bruselu môžeme považovať návrh komisára van den Brooka na vytvorenie dvojstrannej pracovnej skupiny na vysokej úrovni. Táto pracovná skupina bude monitorovať vývoj na Slovensku a bude pripravená tento vývoj reflektovať, pevne verím, v osobitnej správe o Slovenskej republike. Naša misia v Bruseli dostala úlohu rozpracovať túto myšlienku čo najskôr. Je predpokladom, že na čele tejto pracovnej skupiny na vysokej úrovni za Brusel budú generálni riaditelia alebo zástupcovia jednotlivých generálnych riaditeľstiev, ktorým patrí do kompetencie táto oblasť. Z našej slovenskej strany je predpoklad, že to bude štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Komisár Hans van den Brook prisľúbil, že Európska únia sa na nadchádzajúcom summite vo Viedni pokúsi o vyslanie pozitívneho signálu voči Slovenskej republike. Zároveň však upozornil na potrebu sústrediť pozornosť na riešenie tých problémov, na ktoré poukazuje nedávno zverejnená hodnotiaca správa Európskej komisie.

Počas pracovnej návštevy predsedníckej krajiny Európskej únie Rakúskej republiky sme z úst jej najvyšších predstaviteľov, spolkového kancelára pána Klimu a vicekancelára a zároveň ministra zahraničných vecí pána Schüssela, prijali pozitívne signály ohľadne podpory Rakúska integračným snahám Slovenska do Európskej únie, ako aj ďalšieho rozvoja dvojstrannej spolupráce. Rakúski predstavitelia spomenuli okrem integračných otázok aj otázky dvojstranných vzťahov, napríklad otázky bezpečnostných kritérií jadrových elektrární ako jednej z podmienok vstupu asociovaných krajín do Európskej únie.

V mojej odpovedi som zdôraznil prioritný záujem Slovenskej republiky o bezpečnosť občanov našej krajiny, ako aj ostatných krajín stredoeurópskeho regiónu. Naša vláda bude pokračovať v kurze dodržiavania všetkých zásad zaručenia bezpečnosti v našej jadrovej energetike so súčasným posilnením princípu transparentnosti a odstraňovania obáv našich partnerov v zahraničí intenzívnym dialógom.

Aj tu vám môžem oznámiť jeden konkrétny výsledok našich rozhovorov s rakúskymi predstaviteľmi. Podobne ako s Českou republikou, Maďarskom a Slovinskom bude mať Rakúsko ďalšiu špecifickú dvojstrannú komisiu, t. j. komisiu s našou krajinou, ktorá sa bude zaoberať odstraňovaním prekážok a približovaním sa podmienok Slovenska k podmienkam, ktoré sú potrebné na to, aby Rakúsko mohlo plne presadzovať naše členstvo v Európskej únii.

Dovolil som si pozvať, podobne ako pána Solanu, aj pána kancelára Klimu na návštevu Slovenskej republiky a pevne verím, že sa uskutoční ešte v tomto kalendárnom roku, za predsedníctva Rakúska Európskej únii.

Návšteva vládnej delegácie v Bruseli a vo Viedni znamená začiatok obratu vo vzťahoch Slovenskej republiky a Európskej únie. Počas rozhovorov s predstaviteľmi únie sa potvrdilo, že počítajú so Slovenskom ako budúcim členom Európskej únie. Pre novú vládu, a verím, že aj pre všetkých spoluobčanov našej vlasti, je to krátko po vymenovaní vlády veľmi dôležité povzbudenie na neľahkej ceste, ktorá nás čaká.

V tejto súvislosti, aj keď sa nemienim príliš obracať dozadu, musím pripomenúť, a myslím si, že nepreháňam historickú a politickú zodpovednosť predchádzajúcej vlády za to, že Slovensko nebolo zaradené do skupiny asociovaných štátov, s ktorou sa, mimochodom, práve v súčasnosti začínajú bezprostredne negociácie o podmienkach vstupu do únie.

Správa o Slovensku mohla byť iste lepšia. Nie je to správa o Slovensku posledných dní či týždňov, je to správa o Slovensku za predchádzajúci rok a pol. Našou prvoradou úlohou nebude obzerať sa však za minulosťou, ale urobiť maximum pre to, aby sme čo najskôr dobehli zameškané.

Vláda Slovenskej republiky urobí všetko pre to, aby Slovenská republika bola čo najskôr pripravená na konkrétne rokovania o vstupe Slovenska do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. Tie horizonty sú celkom jasné: 11., 12. december tohto roku summit vo Viedni, ktorý by naozaj mal ukázať jasné signály, že so Slovenskom sa počíta aj na úrovni členských štátov Európskej únie, potom jar 1999, keď sa veľmi budeme usilovať o dodatok ku správe Európskej komisie o Slovensku, a potom to bude summit v Kolíne v Nemecku, pretože Nemecko bude od nového roku ďalšou predsedajúcou krajinou Európskej únie.

Aj Národná rada Slovenskej republiky môže výraznou mierou prispieť k úlohám prioritného národnoštátneho záujmu.

Chcem vás preto vyzvať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na zintenzívnenie a prehĺbenie dialógu medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym parlamentom, ako aj parlamentmi jednotlivých členských krajín únie a ich ďalším štrukturovaním. Aj vo vašich rukách sa nachádza prijímanie nových zákonov, a predovšetkým vo vašich rukách. A prijímanie nových zákonov je jedným z najdôležitejších prvkov predvstupovej stratégie. Pevne verím, že Národná rada Slovenskej republiky bude tieto zákony prijímať tak, aby boli v súlade so snahou o začlenenie Slovenska do politického, hospodárskeho a sociálneho života Európskej únie.

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

takmer presne o mesiac sa zíde vo Viedni Európska rada na svoje pravidelné zasadanie. Veľká väčšina občanov Slovenskej republiky hľadí na tento summit s nádejou. Nebuďme pyšní ani nereálni v našich očakávaniach, ale majme dôveru v záujem našich partnerov v Európskej únii prijať Slovensko do svojich radov, ako to ukázali aj rozhovory počas zmienenej pracovnej cesty.

To hlavné však musíme vykonať my sami tu, doma, v našej vlasti. A to je obnoviť ducha demokracie, vládu zákona, napraviť pokrivenú tvár vzťahov v našej ekonomike, zefektívniť administratívu, prijímať dobré zákony. Je to úloha pre nás všetkých, lebo inú cestu, ako je vstup do priestoru mieru, stability a prosperity Európskej únie pre našu krajinu nepoznám. Verím, že na túto cestu vykročíme v pevnej súčinnosti s Národnou radou Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu predsedovi vlády za podanie informácie.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Kozlík do rozpravy, pán Húska do rozpravy, pán Kalman do rozpravy.

Ďakujem. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Kozlíkovi.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážený parlament,

reči sa hovoria, chlieb sa je. Vôbec sa nedomnievam, že sa tu koná nejaký zázrak, a ani žiadny zázrak v najbližšom období sa konať nebude. Prístupové procesy Slovenskej republiky, o ktoré sme sa usilovali aj ako predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara, nie sú procesy krátkodobé. Takisto naším záujmom bolo, je a bude pričlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie. Vykonali sme na to rad krokov, ktoré Slovenskú republiku, myslím si, oprávnene zaraďujú naďalej ako jedného z vážnych kandidátov na vstup do Európskej únie.

Rád by som, keďže to neurobil pán predseda vlády, pripomenul hodnotenie ekonomických kritérií, ktorým sa určite zapodievala aj táto misia vlády, že v posudku z roku 1997 komisia urobila záver, že Slovensko zaviedlo väčšinu reforiem nevyhnutných na vytvorenie trhovej ekonomiky a bude schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Európskej únie v strednodobom horizonte, ale to si vyžiada viac transparentné trhovo orientované politiky. Čo tým chcem povedať? Že veľký kus cesty na ceste smerom k pristúpeniu, k pričleneniu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v uplynulom období vykonal, ale, samozrejme, že pre Slovenskú republiku je potrebné vykonať ďalšie kroky a ubehnúť ďalší kus cesty k naplneniu tohto zámeru.

Spomínala sa tu armáda, spomínalo sa pričleňovanie Slovenska do medzinárodných bezpečnostných štruktúr. Pán predseda vlády vyzdvihol dobré meno Armády Slovenskej republiky. Skutočne, Armáda Slovenskej republiky sa teší vysokej dôvere domácej, medzinárodnej verejnosti i NATO, ale to je takisto výsledok činnosti nejakých vlád, a určite v rámci toho aj vlád Vladimíra Mečiara, ktorých činnosť v Slovenskej republike, najmä v samostatnej Slovenskej republike, bola dominantná.

Chcem pripomenúť, vážená vláda, že Slovensko, Slovenská republika je hodnotená vo viacerých pasážach pozitívne, vo viacerých pasážach hodnotenia Európskej únie, samozrejme, i s určitými výhradami, pripomienkami, kde je potrebné postúpiť ďalej. Ale opakujem, prístup do Európskej únie nepokladám za reálny - a to je jedno, či hovoríme o Slovenskej republike, Maďarsku, Poľsku, Čechách a ďalších krajinách -, najmä z hľadiska hospodárskeho prispôsobenia sa konkurencieschopnosťou skôr ako v roku 2005.

Takže predstavitelia niektorých vlád v zahraničí, niektorých zahraničných inštitúcií novej vláde zatlieskali. Vážení, ale čo ďalej? Pretože som nepočul, ani nie je možné za taký krátky čas dospieť k výsledku a na to takisto myslí hodnotenie Európskej únie. Ono síce hodnotí vývoj Slovenskej republiky za niekoľkoročné obdobia, ale čo sa týka novej vlády, hovorí, počkáme si, počkáme si na hodnotenie novej vlády, ako preukáže v ďalšom období svoje správanie. Keď mi dovolíte, zacitujem, v otázke možného rokovania s ďalšími krajinami je konštatované, že: "Nová situácia na Slovensku po voľbách dáva perspektívu otvorenia rokovaní za podmienky, že bude potvrdená stabilita a demokratické fungovanie inštitúcií na Slovensku."

Vážené dámy, páni, a čo je demokratické na odvolávaní veľvyslancov? Čo je demokratické na nedodržaní sľubovaného, podotýkam, sľubovaného pomerného zastúpenia v parlamente a v iných inštitúciách štátu? Čo je demokratické na vykonávaných plošných čistkách v štátnej správe a v inštitúciách štátu? Čo je demokratické na pripravovanom politickom obsadení médií? Takže, počkajme si, počkajme si, ako bude hodnotená demokratickosť týchto ostatných krokov novej vlády Slovenskej republiky a novej vládnej moci v Slovenskej republike.

Zaznamenali sme aj ďalšiu návštevu námestníka ministra zahraničného obchodu Spojených štátov amerických. Určite je to významná návšteva, ale vážený pán námestník nezabudol pripomenúť potrebu privatizácie strategických podnikov, energetiky, telekomunikácií, plynárenstva a ďalších podnikov. To len naznačuje, o čo sa v krajinách centrálnej Európy hrá, že na prvom mieste sú medzinárodnopolitické a medzinárodnoekonomické záujmy. Ale z hľadiska občanov v Slovenskej republike, z hľadiska toho ďalšieho možného vývoja prístupového procesu Slovenskej republiky, najmä čo sa týka európskeho rozmeru, to znamená Európskej únie, bude dôležité, ako nová vládna moc dodrží deklarované a občanom sľubované demokratické princípy. Myslím si, že zatiaľ nová vláda vysoko prehráva na body.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

Vážený pán predseda vlády,

vážená Národná rada,

rád by som sa vyjadril k tej časti vystúpenia pána Kozlíka, v ktorej spomenul výsledky armády za uplynulé obdobie. Je pravdou, že armáda dosiahla skutočne vynikajúce výsledky, ktoré ju predurčovali, aby bola začlenená do paktu NATO. Rád by som však zdôraznil, že tieto výsledky sú predovšetkým zásluhou príslušníkov Armády Slovenskej republiky, celého veliteľského zboru a jej manažmentu na čele s náčelníkom generálneho štábu pánom generálom Tuchyňom. Zároveň by som rád pripomenul a tlmočil Národnej rade a zo strany príslušníkov armády vyjadril ich hlbokú frustráciu nad tým, že ich úsilie a výsledky počas štyroch rokov neboli kvitované prijatím do NATO, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vládna koalícia uplatňovala svoju politickú moc takým spôsobom, akým ju uplatňovala.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán Ing. Kozlík, vzhľadom na to, že máme spoločné vízie o vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO zo strany opozície i zo strany koalície, očakával som pred novou vládou trošku korektnejšie vystúpenie. Na vašom mieste by som novej vláde zaželal veľa úspechov v tomto spoločnom úsilí, pretože ide o úsilie o osud a budúcnosť našej spoločnej vlasti. Je veľmi smutné, že ste to neurobili. Okrem toho verím, že táto vláda nedostane päť demaršov a ďalšie aide-mémoire.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šebej.

Poslanec F. Šebej:

Dovoľte mi, aby som sa zastal práva ministra zahraničných vecí odvolávať a vymenúvať veľvyslancov - teda ministra zahraničných vecí a vlády - bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo hodnotenie krajiny v dimenzii demokratickosti. Veľvyslanci, pracovníci zahraničnej služby sú štátnymi úradníkmi. Ich posty nie sú vyjadrením demokratickej vôle ľudu, ale kvalifikácie. Vláda Vladimíra Mečiara odvolala za jedinú noc, keď prevzala funkcie prezidenta, 30 veľvyslancov. Bolo to hlúpe a silácke gesto a nemalo žiadny význam. Vláda Mikuláša Dzurindu odvoláva veľvyslancov prevažne preto, že sú to politické nominácie a ide o ľudí, ktorí pravdepodobne nie sú kvalifikovaní na to, aby napĺňali zahraničnopolitické úmysly vlády. To po prvé.

Po druhé, chcem pripomenúť, že posudky Európskej komisie, hodnotenie stavu upozorňovali nielen na politický vývoj, ale predovšetkým aj na nesplnenie ekonomických kritérií. Vyčítali nám dva prvky ekonomického prostredia, ktoré je v rozpore s predstavami Európskej únie, a to štátne intervencie do ekonomiky, ktoré boli produktom práve vlády Vladimíra Mečiara a práve ministerstva financií, a netransparentnosť privatizácie. Obe tieto veci nebude také komplikované pre novú vládu napraviť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pána poslanca Kozlíka, myslím si, že je možné doplniť a spresniť v oblasti plnenia politických kritérií súčasnou vládou. Domnievam sa, že tieto kroky, ktoré sa dosiaľ uskutočnili, sú skutočne veľmi transparentné a majú vysokú vypovedaciu hodnotu. Uvediem dva veľmi konkrétne kroky.

Po prvé, formou zákona súčasná politická koalícia legislatívne zakotvila vyhodenie masmediálnych rád a namiesto pluralitných rád konštituovanie výlučne politicky jednofarebných. To je naprosto ojedinelý stav, keď formou zákona sa zakotvujú legislatívne personálne čistky. Takýto stav nepoznám azda od čias nacizmu.

A druhá forma, ktorá je takisto veľmi zaujímavá, je to, že formou zákona sa zavádza retroaktivita. Toto sú naprosto ojedinelé javy, ktoré nemajú obdobu v civilizovanom štáte, nieto v Európe. Pretože v oblasti podnikov a ich revitalizácií návrh zákona zavádza retroaktivitu. Ak toto má byť cieľ smerovania do európskych štruktúr, tak mi dovoľte, aby som o tom zapochyboval, lebo takýto štandard nie je v žiadnej vyspelej demokratickej krajine Európy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Nie celkom súhlasím s pánom Kozlíkom v tom, že by vláda nemala právo odvolávať veľvyslancov. Naopak, myslím si, že je to v plnej kompetencii vlády. Len nerozumiem jednej veci, prečo dnešná vládna koalícia, vtedajšia opozícia, robila taký strašný krik, keď predchádzajúca vládna koalícia, presnejšie predchádzajúca vláda odvolala veľvyslancov po štyroch rokoch v službe a zavolala ich domov. Prečo to vtedy bolo nedemokratické? Zdá sa, že keď dvaja robia to isté, tak z pohľadu dnešnej vlády to nie je to isté. Keď to robila predchádzajúca vláda a naozaj po vypršaní termínu, tak to bolo nedemokratické, a keď sa to deje teraz, vlastne na začiatku nástupu nových veľvyslancov, tak to je vrchol demokracie.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

Pani poslankyňa Tóthová, faktická poznámka? Pani poslankyňa, potom buďte rýchlejšia. Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážená snemovňa, chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca Kozlíka, ktorý uviedol prvé kroky, ktoré sme tu vnímali v tejto miestnosti ako nedemokratické. Išlo o neplnenie volebných sľubov, išlo a ide o čistky nevídaných rozmerov a ďalšie prispôsobovanie zákonov vašim predstavám o vládnutí a realizácii moci. A pokiaľ tu bola otázka demaršov a podobne, vážení, ak splníte náznaky a očakávania, ktoré už jasne vyjadril námestník ministra zahraničného obchodu Spojených štátov amerických, tak sa vám to prepáči. Ak nie, budete za tieto kroky kritizovaní, pretože nezakrývajme si, z tohto dôvodu ste chválení a z týchto dôvodov zatiaľ vaše nedemokratické kroky neboli kritizované.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Slovo má pán poslanec Húska. Ďalej sa pripraví pán poslanec Kalman.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

chcel by som taktiež zdôrazniť, že v programe Hnutia za demokratické Slovensko bolo sústavne uvádzané naše nasmerovanie na Európsku úniu, a to v tom zmysle slova, že bezpodmienečne chceme mať účasť na medzinárodnej, na európskej deľbe práce, a teda zúčastňovať sa na všetkých procesoch ako rovnocenní partneri v rámci Európskej únie a v rámci európskeho trhu. Náš postoj je trvalý a nemáme čo na ňom meniť. Chcem však upozorniť, že je práve takisto dôležité, aby sme počítali s tým, že vstup do náročného prostredia si vyžaduje naozaj enormné úsilie a vyžaduje si veľa reštrukturalizačnej práce. Ak sa pozriete na terajšie negatívne hodnotenie Českej republiky, ktorá bola sústavne predstavovaná ako vzorný žiak integrácie, ako doslova fenomenálny objekt, teraz, naopak, sa zdôrazňuje jej nepripravenosť, to znamená, dôležité je dôkladne sa na túto cestu pripraviť. Lebo v opačnom prípade nasleduje to, čomu hovoríme adaptačný šok a tento adaptačný šok je naozaj mimoriadne nebezpečný a má dlhodobé dôsledky.

Sústavne sme zdôrazňovali záujem o Európsku úniu a európsky trh. Ale rád by som povedal aj na tomto mieste, že nemáme dôvod byť nekritickí aj voči partnerom v Európskej únii. Vážení priatelia, sústavne je zdôrazňované napríklad, že je potrebné zachovať štyri voľné trhy, to znamená trh práce, voľného pohybu pracovnej sily, trh kapitálu, trh tovaru a trh pozemkov, resp. prírodného bohatstva. Priatelia, už v tejto oblasti samotní predstavitelia Európskej únie dôsledne zaostávajú v riešení trhu práce a voľného pohybu pracovných síl. Všetky opatrenia, ktoré robia v priestore trhu práce, skôr pripomínajú stredoveké riešenie, pretože tam bola takzvaná nevoľná práca bez práva voľného pohybu pracovnej sily.

A ďalší prípad. Sústavne nám hovoria, ako máme byť otvorení na trhu kapitálu, na trhu tovarov. Ale rád by som upozornil, že napríklad samotné praktiky krajín Európskej únie v takzvanej proexportnej politike sú skrytým alebo otvoreným dotovaním exportérov na cudzích trhoch. My sme boli napríklad na východných trhoch sústavne konfrontovaní predovšetkým s konkurenciou zo západných krajín, ktoré dostali subvencovanie svojich úrokov na úvery, ktoré poskytujú ako spotrebné úvery pre východné krajiny. To znamená, vážení priatelia, začnime sa naozaj seriózne a profesionálne dívať na reality európskej skutočnosti. Nie sme v situácii nejakého prosebníka, nie sme v situácii, že by sme mohli druhým diktovať, ale potrebujeme, aby vláda prejavila minimálne toľko profesionality, koľko má teraz guráže kritizovať predchádzajúcu vládu a aby prejavila v rokovaniach so zahraničím dôsledné presadzovanie slovenských štátnych záujmov. Chcem povedať, že v tomto je vzorom práve tak Dánsko ako Švédsko, ako ďalšie krajiny, ktoré vstupovali do Európskej únie a ktoré veľmi dôsledne - a ak tak smiem povedať - dobromyseľne tvrdohlavo obhajovali svoje vlastné štátne a národné záujmy. Teda takýmto spôsobom treba v budúcnosti konať, lebo vládne kvality nebudeme posudzovať, vážení priatelia, podľa honosných vyhlásení, ale podľa reálneho obhajovania slovenských záujmov.

Doteraz vláda a jej politické sily, ktoré ju držia, sa v podstate predtým zúčastňovali na skresľovaní obrazu Slovenska a zároveň aj teraz ďalej pokračujú v zatieňovaní zakladateľských činov predchádzajúcej vlády. Teraz by bolo napríklad dobré, keby bolo snímanie aj pána poslanca Langoša, ako ho úžasne rozosmiala skutočnosť, keď hovoríme o zakladateľských činoch. Priatelia, v tomto parlamente nám musí byť jasno, je tu mizivá menšina, ktorá má úškľabok na samotný fakt, keď sa spomenie slovenská štátnosť. Vážení priatelia, to je celkom vážna záležitosť. Štátne záujmy Slovenska sú dôležité a nedovolíme ich spochybňovať a celkom určite nedovolíme, aby ste ich mohli beztrestne ďalej páchať. Chcem vás ubezpečiť, vážení priatelia, že budeme podporovať takýto zodpovedný prístup Slovenskej republiky k Európskej únii. Budeme podporovať našu účasť na európskej deľbe práce. Budeme podporovať naše partnerstvo a silu vlády. A kvalitu vlády budeme posudzovať podľa toho, ako zodpovedne bude tieto záujmy Slovenska obhajovať.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

Nech sa páči.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

je tu reč o nedemokratickosti, je tu reč o zaväzovaní sa Západu, je tu reč o spochybňovaní slovenskej štátnosti. Predseda vlády bol na významnej zahraničnej návšteve v Bruseli, vzápätí prišiel do parlamentu a podáva správu o tejto návšteve. Buďte takí dobrí a povedzte, keď bol premiér Mečiar za posledné štyri roky v zahraničí, kedy prišiel dať správu parlamentu. Bolo to po návšteve Ruska? Bolo to po návšteve bývalej Juhoslávie? Bolo to prípadne po návšteve Paríža, kde podpísal slovensko-maďarskú zmluvu? Ani raz. A toto je náš príspevok k slovenskej štátnosti. V týchto chvíľach, keď premiér zaviedol tento precedens... (Hlasy v pléne.) Áno, je to precedens. Od vzniku Slovenskej republiky je to precedens. V tejto chvíli začína slovenská vláda a slovenský parlament byť súčasťou európskych vyspelých demokratických krajín. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Pán poslanec Šlachta.

Poslanec Š. Šlachta:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi opýtať sa pána poslanca Húsku, koho myslí tým svojím žoviálnym oslovovaním "priatelia". My sme síce obidvaja z Liptova, ale priatelia sme nikdy neboli a ani nie sme. A ostatných, ktorých minule nazval čechoslovakistami, tiež asi za svojich priateľov nepovažuje. A ak sa obracia ozaj len na svojich priateľov, tak si myslím, že tento parlament na to nie je správnym miestom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, to mohla byť len teoretická otázka, lebo pán poslanec Húska na to nemôže, samozrejme, odpovedať.

Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

Poslanec M. Gaľa:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem zdôrazniť, že je nepísaným, ale dodržiavaným zvykom dať novým vládam 100 dní na to, aby prijali programové vyhlásenie vlády, štátny rozpočet a ďalšie nevyhnutné kroky, ktoré smerujú k etablovaniu vlády. Po tomto období je normálne a konštruktívne kritizovať, ale je zároveň taktné a slušné týchto 100 dní dodržiavať. Chcel by som teda požiadať predstaviteľov opozície, aby vo svojich vystúpeniach tento starý pekný zvyk dodržiavali.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP