Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vystúpenie predsedu vlády pána Dzurindu som očakával s veľkým záujmom, skutočne s úprimným interesom, pretože...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nemôžete reagovať na pána predsedu vlády.
Poslanec R. Hofbauer:
Reagujem na pána Húsku.
... pretože som dúfal, že sa tu dozvieme o niečo viac, než odznelo v bežných komuniké, v tlači. Žiaľ, nestalo sa tak. Preto to, čo doplnil pán poslanec Húska, domnievam sa, že je naprosto vecné a správne. Doplnil by som to ešte o niektoré ďalšie veci. Debata a rozvíjanie vstupu Slovenska do európskych štruktúr sa nezačala v roku 1998 ani v roku 1994 na jar, ale v roku 1992, hlavne 1993 a veľmi vecným spôsobom - budovaním technickej infraštruktúry a zapájaním Slovenska nie frázami, ale konkrétnymi technickými stavebnými dielami, previazaním na dopravnú, telekomunikačnú, vodohospodársku a vodnú infraštruktúru európskej sústavy.
Vážení páni poslanci, vážený pán premiér, domnievam sa, že aj toto sú veľmi významné prvky, ktoré sú neodškriepiteľné, ktoré sa nedajú robiť na počkanie z jedného dňa na druhý po ustanovení vlády a štyri dni po vyhláseniach, akým spôsobom sa zmení smerovanie tohto štátu. Domnievam sa, že toto sú najrukolapnejšie kroky a ukážky, či to vláda Mečiara s európskou integráciou myslela úprimne, vecne, konkrétne a rýchlo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážené plénum,
chcela by som nadviazať na slová pána poslanca Húsku, a to na tú jeho časť, kde sa zmieňoval o tom, že je potrebné, aby naša vláda prejavila v rokovaniach so zahraničím ochotu obhajovať slovenské záujmy. Chcela by som to doplniť o to, že sa obávam, že naša dnešná vláda urobí všetko pre to, aby sa zapáčila európskym štruktúram a zabudne pritom na to, že je vládou suverénneho štátu. Mám na to aj svoje argumenty.
Všetky vystúpenia členov vlády, ktorí boli v Bruseli a ktoré som si pozrela v médiách, boli veľmi nadšené, ale okrem fráz o tom, aká je Európska únia voči nám ústretová, sme sa nedozvedeli nič konkrétne. Myslím si, že takéto vystúpenia vlastne zastierajú to, čo vlastne znamená vstup do Európskej únie. Prečo teda nedajú členovia vlády, ktorí boli na týchto rokovaniach, na stôl, čo od nás Európska únia chce, čo sme jej sľúbili, teda čo jej sľúbila vláda, čo sme ochotní urobiť, ale čo za žiadnu cenu neurobíme. Predsa každému z nás je jasné, že Európska únia chce niečo za niečo, a nielen nezištne pomáhať Slovensku. Skutočne by ma zaujímalo, či sa vláda bude správať ako vláda suverénneho štátu. Obávam sa, že nie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mikolášik.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Chcel by som nadviazať na predrečníka pána kolegu Húsku. Myslím si, že je potrebné jasne povedať, že HZDS a SNS - a to hovorím na pani predrečníčku - sa určite a úplne spreneverili svojmu poslaniu v obhajovaní záujmov Slovenskej republiky v Európe. Skutočne dokázali to, čo by nedokázal len tak niekto - za štyri roky vylúčiť Slovenskú republiku z úplne jasnej štvorky, Vyšehradskej štvorky a urobiť z toho len trojku tých krajín, ktoré boli prizvané do prvej vlny rozširovania ako Európskej únie, tak NATO. Myslím si, že je to veľké umenie. To by len tak niekto nedokázal.
A čo sa týka otázky veľvyslancov, myslím si, že je celkom prirodzené, keď sa uvažuje o stiahnutí takých veľvyslancov, ktorí by v žiadnom prípade v zahraničí neobhajovali vládu Mikuláša Dzurindu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Augustín Marián Húska, áno, vy ste založili štát, ale na to, aby ste so svojím vodcom moju domovinu obsadili a vzápätí rozkradli. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ak mi dovolíte, chcela by som doplniť slová pána Húsku ešte o jeden rozmer, ktorý už v tomto parlamente síce odznel, ale dosť často sa naň zabúda. Už tu ktosi dnes povedal, že bývalá vláda nerobila nič pre to, aby sa Slovensko mohlo integrovať do Európy. Chcela by som pripomenúť tomuto parlamentu, že len ministerstvo kultúry usporiadalo päť veľmi významných medzinárodných konferencií, ktoré sa zaoberali práve touto témou. A tie konferencie boli pripravované v spolupráci s Radou Európy a s Európskou úniou.
Chcela by som pripomenúť tomuto parlamentu, že konferencia, ktorá sa zaoberala stratégiou kultúrneho rozvoja pre tretie tisícročie, vlastne vychádzala zo slovenských iniciatív a vychádzala z materiálu, ktorý pripravovalo ministerstvo kultúry, resp. jeho expertná skupina. Prečo spomínam tieto veci? Myslím si, že netreba pripomínať tejto vláde, čo sľubovala, netreba pripomínať dnešnej vládnej koalícii, čo sľubovala voličom, ale rovnako netreba pripomínať ani poslancom, ktorí sedia v tomto parlamente, to je jedno, z ktorého sú tábora a ktoré politické tričko na sebe majú, že tejto vláde treba dať najprv šancu 100 dní, aby ukázala, ako sa bude vysporadúvať so situáciou, ktorá je na Slovensku. Myslím si, že nám stačí, keď vidíme, aké kroky robia napríklad jednotliví šéfovia rezortov. Stačí tu pripomenúť prvé kroky šéfa rezortu kultúry pána ministra Kňažka. Svoj nástup na ministerstvo začal vehementnými politickými čistkami. A akoby nestačilo, rozšíril svoju filozofiu riadenia rezortu o ďalší rozmer, ktorý tu... (Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som trošku doplnil pána kolegu Húsku, lebo vidím, že niektorí naši poslanci buď nechcú, alebo ešte stále nepochopili, že aj Hnutie za demokratické Slovensko jednoznačne videlo perspektívu nášho vývoja v Európskej únii. Rozdiel medzi nami je totiž iba ten, že vy ste to nechceli priznať, že aj za vlády pána Mečiara je to možné. A po druhé len za to, aby nás hneď od začiatku chválili ako niektorých našich susedov, ste ochotní obetovať náš majetok.
Pripomínam, že na jarnom rokovaní Severoatlantického zhromaždenia, keď veľký prognostik Brzezinski skončil svoju úvahu o Európe a o ďalšom vývoji na európskom kontinente, urobil som si poznámku: Nech sú Slováci hocijakí, nech hovoria a myslia, čo chcú, aj tak budú členmi únie, či chcú, či nechcú. A to isté platí aj o NATO, vážení. Tak sa bude Európa vyvíjať, a preto ide len o to, či odteraz nás majú chváliť za to, že im predáme, čo chcú, alebo či to ostane naše.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážená snemovňa,
chcem nadviazať na pána poslanca Húsku, ktorý povedal, že postoj smerovania do Európskej únie bol trvalý a nemenný aj za vlády Vladimíra Mečiara. Náš cieľ bol jednoznačný: vstup do Európskej únie, ale ako pripravený subjekt. Teda nie ako na dostihoch, kto bude prvý, ale kto bude najlepšie pripravený, lebo len ten vyhrá. A plne súhlasím s tými názormi, ktoré požadujú, aby informácie pána predsedu vlády boli konkrétne, nie všeobecné. Viem napríklad z legislatívy, aký bol veľký tlak na to, aby sme prijali a uzákonili odchod do dôchodku pre ženy i mužov v 65. roku života. My sme hájili záujmy nášho štátu a hlavne našich občanov...
(Vypol sa mikrofón.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vypli ste si mikrofón sama.
(Nezrozumiteľný hlas z pléna.)
To nie je pravda, musela sa dotknúť karty.
Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem.
Ak mi dovolíte, chcela by som pripomenúť ešte jednu vec, ktorú pán Húska nespomenul. Áno, vláda Vladimíra Mečiara dostala niekoľko demaršov. Neviem, koľko ich už bolo, či päť, šesť. Presné číslo si naozaj nepamätám. Som však presvedčená, že táto vláda žiaden demarš nedostane ani za také praktiky, aké som už spomínala, zavádza nový minister kultúry, keď sľubuje ľuďom výhody za to, že ak nájdu na ministra Hudeca hocičo, za čo bude môcť jeho pôsobenie na ministerstve kultúry kriminalizovať, tak budú mať z toho výhody. To sú praktiky, ktoré poznáme z päťdesiatych rokov. Ani za toto táto vláda nedostane žiaden demarš.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, k veci, prosím vás.
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
V kontexte s pánom predsedom vlády avizovaných zahraničnopolitických úspechov terajšej vlády a demokratizačných zmien na ministerstve zahraničných vecí dovolím si vás, pán predseda vlády, informovať, že čistenie nášho zahraničnopolitického renomé môže byť spochybnené aj tým, že jeden pán menom Eduard Kukan, zaradený zhodou okolností ako terajší minister zahraničných vecí pod krycím menom Škopec, figuruje ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti minimálne v dvoch verejne dostupných internetových počítačových databázach.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
O čom to hovoríte, pán poslanec? Tento bod neprerokúvame.
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som ctenému kolegovi Húskovi pripomenúť, že Slovenská republika sama a dobrovoľne - bol to predchádzajúci predseda vlády, ktorý to urobil - dala prihlášku do Európskej únie. My sme podpísali dohodu o pridružení a prijali sme isté pravidlá hry. Prečo sa teraz čudujeme, že aj druhá strana chce, aby sme plnili dohodnuté pravidlá hry? V čom je tá vaša obhajoba národnoštátneho záujmu? Že sme dnes inde, ako boli naši susedia Česká republika, Poľská republika, Maďarská republika? Čo sme týmto omeškaním historického času získali politicky, hospodársky, čo sme tým získali bezpečnostne? Čo sme tým získali z hľadiska národnej sebadôvery, národného sebavedomia? Myslím si, že byť inde než je potenciál krajiny, to nie je niečo, čo by sme mali vydávať za obhajobu národnoštátneho záujmu. A keď váš volebný manažér dal do hlbokej krízy najväčšiu slovenskú fabriku a spôsobil tým aj tejto krajine, tejto ekonomike problémy, to bola tiež obhajoba národnoštátnych záujmov? Kto spôsobil hospodárske problémy, ktoré teraz musí táto vláda riešiť s rizikom, že, samozrejme, keď budú komplikácie, tak sa skomplikuje aj naše približovanie sa do Európskej únie?
Vážení kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko, mali ste štyri roky historickú šancu. Mohli ste krajinu dotiahnuť tam, kde ju dotiahli vlády Česka, Poľska, Maďarska. Prečo ste to neurobili? Mohla byť dnes úplná iná diskusia.
A k veľvyslancom. Prosím vás pekne, ako možno robiť zahraničnopolitickú ofenzívu na získanie strateného času s tými ľuďmi, ktorí štyri roky pôsobili v zahraničnej politike a pričinili sa o to, že vláda v zahraničnopolitickej oblasti zlyhala?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka. Môj predrečník pán Húska hovoril, že Hnutie za demokratické Slovensko pripravovalo slovenskú ekonomiku na vstup do Európskej únie. Rád by som sa zameral na jeden parameter. Ekonomická zvrchovanosť štátu sa hodnotí podľa výšky zahraničnej zadlženosti ekonomiky. A v tomto bolo Hnutie za demokratické Slovensko európskou jednotkou. Ako vieme, ročne zahraničná zadlženosť našej ekonomiky rástla v priemere približne v hodnote 2,5 mld. USD. To by bolo v poriadku, ale technologická zaostalosť našich podnikov je stále na tej istej úrovni. Pýtam sa, či toto je obhajovanie ekonomických záujmov samostatného zvrchovaného štátu, že ho stále viac a viac dávame do područia zahraničných veriteľov, a je otázkou času, kedy zahraniční veritelia si začnú svoje pohľadávky na Slovensku vymáhať. Myslím si, že táto vláda touto cestou nepôjde a dokáže obyvateľstvu Slovenskej republiky, že je schopná lepšie obhajovať ekonomické záujmy Slovenska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Dokončila by som len svoju myšlienku, že informácie majú byť konkretizované, aby sme vedeli, či sa obhajujú tie záujmy, ktoré sme v legislatíve držali v prospech našich občanov. A v legislatíve, v aproximácii sme sa dostali, táto Mečiarova vláda, na vrchol asociovaných krajín. A to nie je náš postreh, ale hodnotenie z Európskej únie. Veľmi ľutujem, že nemôžem reagovať na predrečníka, ktorý tu povedal absolútne bludy o zadlženosti Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Moric.
Prosím vás, zapojte mikrofón pána poslanca Morica.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
K tomu, čo povedal pán poslanec Húska, by som chcel povedať toto. Slovenská národná strana tiež bola vždy za integráciu do medzinárodných štruktúr, aj ekonomických. (Smiech v sále.) Môžete sa smiať, pozrite sa do zrkadla a smejte sa zo seba. Boli sme však vždy za to, aby sme tam vstúpili ako štát, ktorý má rozvinutú a prosperujúcu ekonomiku, na základe rovný s rovným.
Neodsudzujem, že bol pán premiér v Európskej únii, naopak, hodnotím to veľmi vysoko. Prekáža mi však to, že sa o tom rozpráva s takým nadšením. Pripomína mi to nadšenia z obdobia pred rokom 1989. Treba si však uvedomiť, a preto hovoríme, že nám ide o to, aby naše ekonomické vzťahy boli vyvážené. Nemecko investovalo v Rusku viac ako 80 mld. mariek a nik ho za to neodsudzuje. Keď tam ideme my, kričia, že sa chceme odtrhnúť od demokratického sveta. Čiže chcel by som len apelovať na to, aby tieto cesty boli naozaj vyvážené, aby boli na základe výhodnosti. Uvedomme si, že v Európskej únii sú všetko štáty s rozvinutou ekonomikou. Ak príde ekonomická depresia, budeme tam s ešte nerozvinutou ekonomikou. Koho sa to dotkne? No v prvom rade štátov, ktoré sú na tom trošku biednejšie, a to sme aj my, keby sme sa tam príliš naháňali, skrátka, keby bolo naše prijatie predčasné. Čiže Slovenská národná strana bola jednoznačne za to a je za to, aby sme tam išli, ale aby sme tam vstúpili ako rovnocenní partneri, aby sme svoje zahraničnoekonomické aktivity vyvážili...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Chcem pripomenúť nadväzne na vystúpenie pána poslanca Húsku, zase citujem správu Európskej únie: "Slovensko implementovalo väčšinu nevyhnutných reforiem na vytvorenie trhovej ekonomiky, ale schopnosť Slovenska splniť kritérium, čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Európskej únie závisí od existencie trhovej ekonomiky stabilného makroekonomického prostredia," a ďalej, že "všetky podniky musia investovať s cieľom zvýšiť svoju efektívnosť." V tom je celé jadro rastu zahraničného dlhu v Slovenskej republike. Nie v apetíte vlády, pán poslanec Slaný, ale v tom, že chemický priemysel investoval dohromady na Slovensku viac ako Čechy, Maďarsko, Poľsko. A teda, že sa tu zakladala určitá solídna úroveň výrobno-technickej základne. Treba si doštudovať problematiku zadlženosti. Slovenská republika aj v zmysle štátneho dlhu sa nevymyká Českej republike, Maďarsku, ktoré sú v prvej vlne prístupového procesu. Sme na porovnateľnej úrovni, ale s oveľa vyspelejšou výrobno-technickou základňou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Chcel by som upozorniť ďalších poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko, že vlastne brzdia kolegu pána poslanca Kalmana.
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda vlády,
vážená vláda,
skutočne som rád, že sa uskutočnila táto cesta. Pán predseda vlády, bol som potešený vaším počínaním vo Viedni, v Bruseli. Páčilo sa mi, že pán Klima vám dal najavo, že by chcel mať ešte lepšie vzťahy so Slovenskom, že ich mal doteraz dobré, výborné a chce ich mať ešte lepšie. To je skutočne pekný výsledok cesty. Takisto si myslím, že vaše rozhovory v Bruseli a závery o tom, že sa zriadi komisia, na to majú naši susedia Česi jeden pekný výraz, je to systém "hry do blba", keď sa nevie, kam z konopí, tak sa zriadi komisia, bude sa rokovať. Poznáme to, pán minister zahraničných vecí, jeden i druhý, veľmi dobre poznajú v zahraničnej diplomacii a politike túto praktiku, keď sa nechce niečo urobiť, tak sa vytvorí komisia a všetko je akože v poriadku, čosi sa deje.
Ale hlavne by som vás chcel upozorniť na výrok pána Schrödera, súčasného premiéra Nemeckej spolkovej republiky, že do roku 2007 nepripadá žiadna integrácia do úvahy. Áno, Agenda 2000, to znamená porovnávanie legislatívy, porovnávanie normatívov, inštitúcií, ale faktická integrácia nie. Takže, prosím, aby ste okrem tejto, povedal by som turistickej formy diplomacie a zahraničnej politiky sa trošku orientovali aj na pragmatickú zahraničnú politiku, ktorá pre Slovensko prinesie nejaké faktické výsledky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za udelenie slova.
Vážené dámy,
vážení páni,
slová, slová, slová, to už povedal kedysi Shakespeare. Namiesto toho, aby nám pán predseda vlády oznámil...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, môžete reagovať len na predrečníka.
Poslanec I. Hudec:
Áno, reagujem na vystúpenie pána poslanca Húsku.
Upozorňujem na to, že namiesto toho, aby nám pán predseda vlády oznámil, že očakávaná zelená karta a rýchly vstup do európskych štruktúr a do transatlantických štruktúr nám udelená nebude, tak nám tu povedal iba veľa slov. Jednoducho je to tak, páni. Mysleli ste si, že predvolebný ťah, v ktorom ste sľubovali, že keď vy budete vo vláde, okamžite bude Slovensko zaradené do popredných krajín, sa nekonal. Keby bol pán predseda vlády úprimný, tak to povie: Páni, nesplnili sa naše očakávania, oklamali nás, jednoducho budeme musieť aj tak čakať. A teraz ide len o to, či budeme čakať s tým, že budeme nosiť veľa darčekov, alebo budeme čakať ako normálni ľudia so zdvihnutou hlavou a neskrivenou chrbticou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem.
Chcel by som ešte doplniť, že dnes v ekonomike už nikto svet nedelí na Východ a Západ, ale svet si rozdelilo približne 2000 nadnárodných spoločností, ktoré ovládajú 80 % svetového trhu so službami a tovarom. To je všeobecne známa vec. A týmto spoločnostiam je naozaj jedno, kto je kde. Ale bijú sa o svoje miesto na svetovom ekonomickom slnku, aby získali, aby mali čím väčšie zisky. A ďalej. Mnohí rozprávajú o medzinárodnom kapitáli. Kapitál len medzinárodne pôsobí. On vždy patrí niekomu konkrétnemu. A ten vždy chce niečo za niečo. Pre niekoho by bolo veľmi výhodné spraviť z nás banánovú republiku. A toho sa obáva Slovenská národná strana, že veľmi skoro vhupneme do blata až po uši, a potom sa nám bude asi ťažko z neho dostávať. Preto sme boli a aj sme stále za to, že dnes hovoriť na Slovensku o vstupe do Európskej únie je predčasná vec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia poslanci,
chcem hneď na začiatku popriať novej vláde, aby sa jej skutočne podarilo splniť všetky sľuby, ktoré sú tak transparentne napísané vo volebných programoch, ktoré strany našim občanom predkladali a dostali za to hlasy. Skutočne im prajem, aby boli ozaj naplnené. Ale chcem ešte čosi povedať k niektorým problémom, o ktorých sa tu hovorilo, že Slovensko stratilo pozície, že bolo vylúčené z Vyšehradskej štvorky.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, Česká a Slovenská Federatívna Republika bola prijímaná do Rady Európy a bola prijatá bez akýchkoľvek problémov. Po rozdelení Česko-Slovenska česká strana bola prijímaná bez akýchkoľvek problémov, Slovensko hneď bolo označené za štát fašistický, antisemitský a čo ja viem aký. A mali sme veľké problémy, aby nás do Rady Európy z tohto titulu prijali, hoci sme inak spĺňali všetky kritériá a podmienky tak ako Česká republika. Takže osud ďalej nebudem rozškatuľkovávať, lebo sa to nedá počas dvoch minút. Ale chcem vám pripomenúť, že Vyšehradská štvorka sa nerozpadla kvôli Slovensku, ale kvôli tomu, že najmä česká strana nechcela v tomto združení pracovať.
Chcem vám povedať aj to, že na zasadnutí predsedov parlamentov asociovaných krajín asi pred tromi rokmi predstavitelia Európskej a Svetovej banky povedali, že asociované krajiny dosiahnu ich podmienky o 400 rokov. My sme sa pousmiali, ale vtedy povedali, že o 400 rokov. Chcem vám povedať, dnes, keď ste pri vláde vy a povedali ste, že hneď pôjdete do týchto štruktúr, tak sa pýtam, či to ozaj bude veľmi skoro. Predpokladám, bol by som rád, keby to bolo, ale nebude to, veru, tak skoro. A ak by to aj malo byť skoro, dnes by nás to stálo veľa peňazí, pretože nie sme na vstup pripravení.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som reagovať na pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o zakladateľských činoch. Pán poslanec, chcel by som veľmi vážne upozorniť na niektoré momenty, ktoré Slovensko do roku 1994 nepoznalo a ktoré sú realitou dnešných dní. Zaviedli ste do slovenskej spoločnosti nenávisť a rozdelenie ľudí, ktoré bolo Slovákom v histórii cudzie. Dostali ste to do takého stavu, že dnes vo farnostiach, v rodinách, v obciach a mestách sa už ľudia nerozprávajú. Vždy sme mali blízko k nesvornosti, ale vláda by mala byť vždy za to, aby sme nedobré vlastnosti zmenšovali, aby sme zvýrazňovali to, čo je v nás dobré a to, čo máme pozitívne. Vy ste to urobili úplne naopak. Školstvo a zdravotníctvo je dnes v takom stave, že ak sa nestane nejaký zázrak, tak sa dožijeme veľmi zlého kolapsu. Iba hrdinovia dnes učia a iba hrdinovia dnes liečia.
A čo sa týka strachu a izolacionizmu, tak prostredníctvom Slovenskej televízie sa dnes dostáva do našich domácností taký strach zo Západu, aký sme nepoznali ani za totality. Keď k tomu prirátame to, čo ste urobili s ekonomikou, ako ste si pri tej všetkej ekonomickej biede dokázali prisvojiť majetok, ktorý vám nepatril, tak ste sa transformovali na najväčších nepriateľov Slovenska. Toto je pravda po štyroch rokoch vládnutia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
dovoľte aj mne zareagovať pár myšlienkami na to, čo tu bolo povedané, či už z úst predsedu vlády, alebo niektorými poslancami Národnej rady.
Na úvod mám však jednu pripomienku. Je škoda, že sme neboli v zmysle rokovacieho poriadku aspoň 24 hodín vopred informovaní o tom, že budeme prerokúvať tento bod, že bude táto informácia, ktorú osobne vítam, pretože sme sa mohli lepšie pripraviť a mohli sme možno vytvoriť aj viac priestoru na to, aby sme problematike Európskej únie, postavenia Slovenska v tomto procese venovali väčšiu pozornosť. Možno aj to je dôvod na zamyslenie, či by sme sa nemali niekedy dohodnúť, že by Národná rada venovala väčšiu pozornosť, resp. vytvorila určitý priestor na prerokovanie súčasného postoja vo vzťahu k európskej integrácii, pretože aj súčasné názory, ktoré dnes zazneli, si doslova žiadajú takýto postup. Mnohé názory sú nesprávne, nepravdivé, nevychádzajú z objektívnej reality, ktorá na Slovensku, resp. v Európskej únii je. Osobne aj ja vítam, že vláda Slovenskej republiky, táto nová vláda bola v Bruseli, stretla sa s predstaviteľmi Európskej únie a nadviazala na dobré, pozitívne výsledky našej vlády, ktorá procesu európskej integrácie venovala pozornosť.
Ak sa pamätáte, vážené dámy a páni, aj vláda Vladimíra Mečiara, teda predchádzajúca vláda, urobila prvú cestu do Európskej únie v Bruseli v januári, tuším 17. januára 1995. Naša prvá cesta viedla do štruktúr Európskej únie. Tiež sme prezentovali náš záujem, tiež nám bol prezentovaný záujem Európskej únie o Slovensko, o integráciu a spoluprácu. Priebeh nastávajúcich 4 rokov ukázal, že aj napriek tomu, že sa urobilo obrovsky veľa práce - teraz hovorím o Slovensku -, nie vždy bolo chápané, nie vždy bolo posudzované a nie vždy bolo objektívne brané to, čo sme urobili.
Dnes sa hádame o tom, prečo nie sme v prvej alebo prečo sú iné krajiny v prvej skupine. Dnes si kladieme otázky, či tá krajina, ktorá je v prvej skupine, je vo vzťahu ku konečnému cieľu, ktorým je v konečnom dôsledku vstup do Európskej únie, či je to výhodné, alebo nevýhodné. Dnes sa odsudzuje napríklad Slovensko, že nie sme v prvej skupine. Znova zdôrazňujem, vo vzťahu ku konečnému cieľu v súčasnom období, najmä ak zaznela informácia, o ktorej hovoril pán poslanec Baco, o roku 2007, a sú tu tendencie aj neskorších termínov na prijatie prvých krajín, nie je v súčasnom období rozhodujúce.
Vážené dámy, vážení páni, mal som možnosť veľmi pozorne vnímať vývoj v Európskej únii za predchádzajúce obdobia. Mal som možnosť koordinovať procesy Slovenska. Mal som možnosť určitým spôsobom vnímať ostatné asociované krajiny a jednoznačne som pochopil, dospel som k názoru, že táto otázka je možno viac ako ktorákoľvek iná určitým spôsobom alebo značným spôsobom spolitizovaná ako v jednotlivých asociovaných krajinách, tak aj v samotnej Európskej únii.
Som rád, že nám Európska únia dáva obrovskú perspektívu, že nás prijíma, že nám sľubuje a hovorí o tom, ako nám bude nápomocná. Možno tu mali zaznieť konkrétne slová, aj keď si uvedomujem a uvedomme si všetci, že asi počas rozhovoru - nesledoval som to podrobne, či pán predseda vlády s ostatnými členmi delegácie rokovali 50 alebo 30 minút s jednotlivými predstaviteľmi -, uvedomujem si, že v tomto časovom priestore sa všetko nedá rozdiskutovať, nedá sa všetko dohodnúť. Na to treba nastávajúce ďalšie návštevy, resp. ďalšie konzultácie. Ale možno by bolo zaujímavé hovoriť o týchto otázkach. Som určitým spôsobom prekvapený, aký je veľký ohlas. Je dobré, že je ohlas na návštevu v Bruseli, je dobré, že nám Európska únia venuje pozornosť, ale som prekvapený skutočnosťou alebo, lepšie povedané, som prekvapený tou skutočnosťou, ak budem vychádzať z toho, čo chcem povedať, ako posudzujú súčasné dianie na Slovensku práve tí, ktorí nás, našu vládu za tieto momenty kritizovali. Teda ak sme my po predchádzajúcich štyroch rokoch hovorili o tom, že tu existuje určitý dvojaký meter, páni, tento dvojaký meter sa určitým spôsobom prejavil aj teraz.
Škoda, že som nezachytil meno poslanca alebo predstaviteľa Európskej únie, ktorý dnes na obed, tuším v Twiste, teda v správach, vysoko pozitívne hodnotil kroky doterajšej vlády. Páni, ale to sú tie isté kroky, ktoré boli predchádzajúcej vláde vytýkané štyri roky. Štyri roky boli permamentne vytýkané kroky vlády Slovenskej republiky. Mnohí hovoríte o tom, že upadá aj ekonomika atď. Páni a dámy, odporúčam vám, aby ste si preštudovali posudok Európskej únie o stave pripravenosti Slovenskej republiky, akým spôsobom je tam hodnotená ekonomika Slovenskej republiky, akým spôsobom sú tam hodnotené iné otázky týkajúce sa legislatívy, štrukturovaného dialógu, inštitucionálneho charakteru, finančného zabezpečenia a mnohých ďalších, ku ktorým sme sa prihlásili v Asociačnej dohode.
Áno, boli nám vytýkané tri veci, ktoré sa dali zhrnúť do otázky politických kritérií. Ak ste si preštudovali - a verím, že áno - Partnerstvo pre vstup a náš národný program, boli tri požiadavky k tomu, aby sme sa priblížili do prvej skupiny:
1. slobodné a demokratické parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili,
2. prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín,
3. obsadenie výborov opozíciou.
Páni, len jedno sa zatiaľ splnilo a už je veľmi pozitívny stav. Ale za to jedno, za demokratické a slobodné voľby nesie zodpovednosť a je to vďaka predchádzajúcej vláde. Veď predchádzajúca vláda tieto voľby zabezpečila slobodné a demokratické. A, páni, polroka mnohí z vás, žiaľ, chodili po Európe a hovorili o tom a strašili, ako vláda ide sfalšovať voľby, akým spôsobom budú ponížené ľudské práva. Slovenská republika aj zásluhou týchto referencií získala zlú verejnú mienku vo svete. Pýtam sa: Ospravedlnil sa niekto Slovenskej republike za skutočnosť, že voľby boli skutočne demokratické, humánne a slobodné? (Hlas z pléna.) Normálne je to vo vzťahu k tomu, keby sa o tom nebolo rozprávalo. Predpokladám, že aj naša delegácia v Bruseli hovorila o týchto otázkach a ospravedlnila sa v mene všetkých občanov a v mene predchádzajúcej vlády za to, že to, čo bolo predtým hovorené, že nie je pravda, že aj to bol politický tlak vo vzťahu k nastávajúcim voľbám.
Otázka ďalších dvoch kritérií doteraz nie je schválená, resp. splnená.
Takže, páni, nie otázka toho, aká je ekonomika, nie otázka toho, či má Slovensko jazykový zákon, keď v niektorých iných krajinách sa porušujú oveľa horšie, ak vychádzame z toho, že sa to u nás porušuje, oveľa horšie ľudské práva v niektorých krajinách, kde nemajú hlasovacie práva a podobne. Ale verte mi, dospel som k názoru, ktorý je asi takýto. Viete, prečo sme sa nedostali do prvej skupiny? K trom veciam:
1. Hnutie za demokratické Slovensko, Združenie robotníkov Slovenska, Slovenská národná strana, a to všetci viete, nemajú svojich straníckych partnerov v Európe tak, ako ste ich mali vy. Je logické, že tlak z vašej strany a vašich partnerov bol logicky nasmerovaný proti tejto koalícii. Nemali sme ochrancov, ktorí by nás presadzovali tak, ako presadzujú vás. V poriadku, bodaj by vás presadzovali a bodaj by Slovensko bolo medzi krajinami, ktoré sa prvé zaradia do Európskej únie. Prajem to.
2. Každý mal v očiach, alebo ako tŕň v oku bola naša privatizácia. Vo vláde sme sa rozhodli, že nebudeme dávať hocijakým spôsobom do zahraničia akékoľvek podniky, náš majetok. Je logické, že táto skutočnosť, keď na inej strane iné štáty toto ponúkali a dávali, bránila a bola tŕňom v oku ostatným krajinám. Aj preto nás určitým spôsobom možno chceli vytrestať.
3. Je logické, že ak niekto má niekde kapitál, investície, tak si ich ochraňuje, trebárs aj takými štruktúrami ako integráciou do NATO alebo do Európskej únie a na druhej strane tam, kde ten záujem nemá, tak ani tú krajinu určitým spôsobom neprizýva. A to je prípad Slovenskej republiky.
Takže toto sú základné a podstatné dôvody, prečo sa Slovenská republika nedostala do prvej skupiny. Znova zdôrazňujem, ak si budete analyzovať posudky jednotlivých krajín, urobte to aspoň vy, ktorí budete robiť vo výbore pre integráciu. Budete to potrebovať. Preštudujte si posudok Poľskej republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky, iných asociovaných krajín a v tomto kontexte aj posudok Slovenskej republiky a pochopíme možno to, čo nechceme pochopiť alebo nechceme vidieť. Takže taká je asi podstata, a preto si myslím, že teraz tieto veci pobudnú. Verím, že tak, ako sa všetci k tomu hlásime - a som presvedčený alebo verím, chcem veriť, že všetci sa k tomu úprimne hlásime -, že naším jednoznačným zámerom bude integrácia do Európskej únie, že k tomu určitým spôsobom aj všetci prispejeme a urobíme všetko pre to, aby to tak bolo.
Dámy a páni, nerobme predčasné úvahy. Nevykrikujme si, kto za čo zodpovedal, alebo za čo nezodpovedal, pokiaľ nemáme dôsledne urobenú analýzu výsledkov uskutočnených prác, objektívnej reality a určitého porovnávania sa aj s inými krajinami. Toľko azda vo vzťahu k súčasnej situácii. A keď som hovoril v kontexte tých troch veličín, ktoré sú rozhodujúce pre to, aby krajina bola zaradená do Európskej únie, pochopiteľne, musia sa plniť otázky kritérií, ktorými sme sa zaviazali v Asociačnej dohode, bez toho by to, pochopiteľne, nešlo, ale aj to sa dá rovnako posudzovať alebo rôzne posudzovať. Ale fakt, je tu namieste to, čo už naznačila pani poslankyňa Slavkovská, a niektorí iní ste sa pýtali, čo sme vlastne určitým spôsobom vo vzťahu k tejto nádeji v Bruseli sľubovali, teda aké podniky, aké investície, aké požiadavky atď., pretože to je kardinálne vo vzťahu k tým trom rozhodujúcim momentom vo vzťahu členstva alebo nečlenstva v Európskej únii.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, samozrejme, pán minister. Tým je otvorená rozprava.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som aj ja pár poznámkami zareagoval na rozpravu, ktorá tu zaznela, a na diskusiu, ktorá tu dnes bola.
To, že predseda vlády príde po dôležitej zahraničnej ceste informovať parlament o jej priebehu a výsledkoch, je, myslím si, normálne, je to vítaná príležitosť, aby sa vecne hovorilo o problematike, ktorá bola venovaná tejto návšteve.
Povedal by som, že pán poslanec Kozlík vo svojom vystúpení podal normálny seriózny pohľad. Prirodzene, že s mnohými vecami nesúhlasím, ale bolo to vecné vystúpenie. V ďalšej diskusii potom odzneli mnohé veci, ktoré do nej nepatrili.
Osobne by som zareagoval na to, čo hovoril pán poslanec Brňák, vec, ktorá sa dotýka mojej osoby. Pán poslanec, neviem, kam mierila vaša poznámka a neviem, čo ste tým chceli povedať.
Veľa sa tu hovorilo o tom, kto ako obhajuje štátne záujmy. Vyslovovala sa tu domnienka, že táto vláda a jej delegácia to nerobí dôsledne, a sú obavy o to, že tak bude robiť aj v budúcnosti a podobne. Chcel by som ubezpečiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že táto delegácia veľmi kvalifikovane obhajovala záujmy občanov Slovenska, lebo to sú štátne záujmy. Štátne záujmy to je taký hmlistý pojem. Štátne záujmy sú to, čo sa dotýka občanov. Neprijali sme nijaké ďalšie záväzky, tak ako sa tu špekulovalo. To, o čom sa tam hovorilo, je veľmi jasne napísané v správe, ktorú zostavila a vydala Európska komisia. Je to tam napísané podľa jednotlivých oblastí, nielen politické kritériá, ale aj všetky ďalšie oblasti. Môžete sa s tým zoznámiť, môžete si to prečítať. To bol predmet a obsah našich rokovaní. O ničom inom sa tam nehovorilo a tieto podmienky plnenia boli prijaté Slovenskou republikou v minulosti. Boli tak zapísané do príslušných dokumentov a teraz boli jednoducho vyhodnocované. Hovorili sme o tom, akým spôsobom chceme tieto otázky riešiť a ako budeme postupovať. O ničom inom sa nehovorilo.
Od každej politickej strany tu odzneli vlastne vyhlásenia o tom, že sú za to, aby sa Slovensko stalo členom Európskej únie. To je dobré, tak sa potom podľa toho správajme a robme pre to každý aspoň svoj podiel, aby sa tak stalo. Rozhodnutie, že Slovensko sa chce stať členom Európskej únie, sme prijali slobodne. Takisto sme ho neprijali pre nič iné ako pre to, že je to jediná životaschopná cesta, ako sa Slovensko môže uplatniť, ako sa môže zlepšiť prosperita jeho obyvateľov, ako sa môže zachovať a uplatniť slovenská štátnosť. Nepoznám nijakú inú cestu. Ak ju niektorí poznáte, tak to potom deklarujte.
Pokiaľ ide o striedanie veľvyslancov, musím sa tiež k tomu vyjadriť, i keď veľmi stručne. Striedanie veľvyslancov je bežná diplomatická prax každého štátu. Keď sme kritizovali to, že 3. marca tohto roku vláda vyhlásila, že odvoláva 28 veľvyslancov Slovenska, kritizovali sme politizáciu tejto rutinnej záležitosti v oblasti diplomatickej praxe. Bolo to vtedy prezentované ako politický akt, ako politické gesto, a to jednoducho nie je namieste. To sa tak nerobí. Veľvyslanci sa striedajú po uplynutí štvorročnej, päťročnej alebo trojročnej lehoty, podľa toho, ako si to každá krajina stanoví. To je normálne, proti tomu nikto neprotestoval. Ale spôsob, akým táto otázka a jej riešenie bolo prezentované predchádzajúcou vládou, to poukazovalo na to, že nešlo o bežnú prax, ale išlo o politické gesto. A ak si všímate, dnešné striedanie veľvyslancov nie je preto, že ich vymenovala Mečiarova vláda. Všimnite si, že mnohí z veľvyslancov, ktorých vymenovala aj teraz v posledných dňoch Mečiarova vláda, sa ujmú svojich úradov a budú pôsobiť v zahraničí. Je to posúdenie každého z nich, jeho odborných predpokladov alebo kvalifikácie, alebo otázka politickej dôveryhodnosti, či tento človek môže reprezentovať záujmy tejto vlády, ktorá vyhlásila svoju politiku a zmenu, ktorú chce uskutočňovať v domácej a v zahraničnej politike. Nič menej, nič viac.
Hovorilo sa tu o tom, kto vlastne môže za to, kto nesie zodpovednosť za to, že sa Slovensko nedostalo do prvej skupiny štátov. Na jednej strane sa tu snažila prezentovať informácia, že predchádzajúca vláda vlastne urobila veľa pre to, na druhej strane, že sa vlastne nič nestalo, že Slovensko nie je v prvej skupine, veď noví členovia Európskej únie sa budú prijímať v roku 2007, 2008, niektorí hovoria, že v roku 2003, 2004. Samozrejme, že ide o dlhodobý proces, ale rozhodne sa Slovensko môže lepšie a kvalitnejšie pripraviť na svoj vstup, to, o čom ste aj vy hovorili, keď je proste na čele tohto procesu v prvej skupine štátov. Z toho vyplývajú mnohé veci, ktoré môžu pomôcť tomu cieľu, aby sa Slovensko do Európskej únie dostalo a aby sa stalo jej členom.
Prirodzene, nemohol nikto očakávať, že slovenská delegácia vedená predsedom vlády sa vráti z Bruselu s tým, že dostane zelenú kartu, ako sa to hovorilo, na vstup do Európskej únie. V diskusiách, ktoré sme mali - a chcel by som informovať, že predovšetkým s poslancami Európskeho parlamentu, pretože tí sú, povedal by som, najviac nezávislí a najslobodnejšie vyjadrujú svoje politické postoje -, odznelo mnoho poznámok o tom, že chcú objektívne sledovať vývoj na Slovensku a chcú Slovensku pomôcť, aby sa zmenilo jeho zaradenie do druhej skupiny štátov, s ktorými Európska únia rokuje o plnoprávnom členstve. Viacerí z nich veľmi sugestívne hovorili o tom, že si nevieme predstaviť, aké bude ťažké zmeniť tú situáciu s dôveryhodnosťou Slovenska v zahraničí, že to nebude také rýchle, že škody, ktoré boli urobené počas minulých štyroch rokov, boli veľmi veľké, a preto bude treba urobiť veľmi mnoho pre to, aby Slovensko bolo prijímané v zahraničí ako dôveryhodný partner. Takže, kto za túto situáciu môže, to si vieme všetci veľmi jasne odpovedať.
Chcel by som povedať ešte jednu vec. Predsa len by som sa vrátil k objahovaniu záujmov slovenských občanov v zahraničí. Chcem ubezpečiť poslancov nášho parlamentu, že delegácie tejto vlády budú pripravené vždy kvalifikovane obhajovať otázky, s ktorými chodíme do zahraničia. A to, že vlastne premiér prišiel do parlamentu a o týchto otázkach hovorí a dáva možnosť, aby ste kládli svoje otázky alebo aby ste hovorili svoje komentáre, je dostatočný dôkaz toho, že túto politiku chceme robiť inak. Chceme, aby bola transparentná. Chceme, aby sa o nej diskutovalo, a chceme, aby aj Národná rada Slovenskej republiky priniesla svoj vklad do tých zahraničnopolitických cieľov, ktoré chce Slovenská republika dosiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)