Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že pán minister znovu otvoril rozpravu, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Baco, do rozpravy? Nie, faktická poznámka. Pán poslanec Baco - faktická poznámka, pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka, pán poslanec Gašparovič do rozpravy, pán poslanec Husár - faktická poznámka. Pán poslanec Paška, áno, ďakujem, pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka. Ďakujem pekne. Tým uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy s tým, že najprv odznejú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem za slovo.
Chcem reagovať na pána ministra Kukana. Chcel by som mu povedať, aj celej vláde, aj vám, páni poslanci, pani poslankyne, aj slovenskej verejnosti, že som bol v roku 1995 u pána prezidenta Clintona a rokovali sme aj s pánom ministrom Duckým, aj s námestníkom ministra hospodárstva. Išlo o to isté, o čo ide dnes, predaj telekomunikácií, plynárenského priemyslu, elektrorozvodných závodov. Keby sme boli prisľúbili, že predáme a boli by sme im predali, zbavili by sme sa tejto slovenskej zlatej sliepky, tak vám garantujem, že by sme boli najväčší demokrati na svete. Dnes by ste neboli vo vláde vy, bohužiaľ, boli by sme bývali my, ale Slovensko by bolo prišlo o tieto svoje šperky, klenoty, o zlatú sliepku. Vy ste teraz, páni, včerajším dňom predviedli, že máte na túto vec iný názor - elegantne, ochotne odstupujete toto jadro slovenskej ekonomiky. Preto ste teraz demokrati a nádejáte sa, že budete prednostne prijatí do Európskej únie, že budete mať nejaké privilégiá. To ale nie je pravda. Lebo to, o čom sa domnieva pán poslanec Weiss, že pôjdeme nejakou maďarskou cestou, vážení, pred tým varujem. Maďarsko za ostatné štyri roky znížilo reálnu mzdu o 17 %, Slovensko ju zvýšilo o 13 %. Za štyri roky sa na Slovensku oproti Maďarsku zlepšila životná úroveň o 30 %.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán minister,
tvrdíte, že odvolanie veľvyslancov v marci tohto roku sme prezentovali ako politické gesto. Nie je to pravda. Ako politické gesto ste to prezentovali vy, vtedajšia opozícia. Ak by to bolo politické gesto, teda to odvolanie, bola by vláda pána Mečiara veľvyslancov, ktorí boli vymenovaní za vlády pána premiéra Moravčíka, menila, tak ako ste menili veľvyslancov vy hneď po nástupe. No hoci sa vláda pána premiéra Mečiara nevystatovala, že je demokratická, zachovala sa demokraticky, pretože nechala tak, ako káže diplomatický zvyk, veľvyslancov pôsobiť štyri roky. Mnohí tam však boli aj dlhšie, pretože ešte boli vymenovaní aj za predošlej vlády pána premiéra Mečiara, teda boli dlhšie ako štyri roky. Len toľko, že treba dať veci na pravú mieru.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Gašparovič, hlásite sa aj s faktickou poznámkou? Dobre.
Prosím, zapojte mikrofón pána poslanca Husára.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister spomínal, že pán premiér nám prišiel podať správu o svojej ceste a zároveň nám umožnil položiť otázky. Myslím si, že nielen pán poslanec Kalman je prekvapený, prekvapených zo všeličoho je nás veľa. A prekvapení sú aj občania. Prekvapení predovšetkým z toho, čo už spomínal pán kolega Kalman, s vyjadrením, s akou radosťou a dôverou je prijímaná táto vláda v zahraničí po týždni svojho pôsobenia. Osobne viem najmenej o dvoch ľuďoch v tejto vláde, ktorí boli dlhoročnými a trvalými odporcami komunizmu. Viem zároveň to, čo všetci ostatní, že desiatky rokov pred rokom 1989 bola porážka komunizmu hlavným politickým cieľom všetkých demokratických štruktúr v Európe a vo svete. Kladiem teda otázku: Ako tie isté štruktúry a sily môžu s radosťou a dôverou vítať skutočnosť, že v tejto vláde sú najmenej dvaja členovia posledného Ústredného výboru Komunistickej strany a nositelia ideológie, proti ktorej demokratická Európa toľké roky bojovala?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa poďakovať pánu ministrovi zahraničných vecí, že nám tu všetkým otvorene povedal, že odteraz už nebude stačiť, aby veľvyslanci Slovenskej republiky vykonávali svoju prácu kvalifikovane a bezo zvyšku obhajovali záujmy Slovenskej republiky. Pán minister totiž povedal, že je nevyhnutné, aby naši veľvyslanci, ak chcú vykonávať svoju prácu, aj vyznávali politické názory svojej vlády. To je, myslím si, nové kritérium pre pracovníkov štátnej správy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne. Ak dovolíte, rada by som zareagovala na pána ministra v troch veciach.
Po prvé v tom, čo tu už hovoril pán poslanec Paška, že pán minister povedal, že neodvolávame dnešných veľvyslancov, pretože ich vymenovala Mečiarova vláda, ale je to otázka politickej dôvery dnešnej vlády. Čiže dnešná vláda nedôveruje týmto veľvyslancom, tak ich odvolávala. Keď naša vláda, teda vláda pána Mečiara pozvala na konzultácie pána veľvyslanca Neuwirtha, pretože tiež sme mali signály zo zahraničia, že nereprezentuje vtedajšiu vládu tak, ako bolo treba reprezentovať, vtedajšia opozícia spustila strašný krik o tom, že je to zlá vizitka voči zahraničiu. Pýtam sa, či dnes to nie je zlá vizitka voči zahraničiu, ak odvolávame veľvyslancov preto, že nevyhovujú politicky našej vláde.
Druhá vec, som veľmi rada, že pán minister sľúbil, že vždy v zahraničí všetci naši členovia vlády, ktorí tam pôjdu, budú vystupovať kvalifikovane pri riešení zaraďovania do Európskej únie a uvedomujú si pritom zodpovednosť za Slovensko. Prosila by som ctené plénum a azda aj divákov, ktorí sa pozerajú na tento prenos, aby si tento výrok pána ministra veľmi dobre zapamätali, pretože je to veľmi dôležitý výrok. Myslím si, že príde čas zúčtovania, keď budeme môcť posúdiť, či pán minister tento výrok myslel úprimne, či to myslel úprimne aj v mene celej vlády a či sa bude tohto výroku aj držať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Pán poslanec Kalman sa sťažoval, že na rozdiel od nás oni nemali partnerov...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Moment, máte sa vyjadrovať, pán poslanec, k predrečníkovi.
Poslanec P. Osuský:
Rád by som povedal, že nebola otvorená možnosť dať faktické pripomienky pred vstupom pána ministra Kukana k predchádzajúcemu referátu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale áno, ďakujem pekne.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Nič v zlom, pán minister, skôr som očakával, že sa vyjadríte k obsahu samotnej výčitky. Myslím si, že pre každý štát a pre renomé každého štátu je veľmi dôležité, aby prvý človek, vyslanec tohto štátu v zahraničí bol povedzme taký čistý, ako hovoril aj pán podpredseda Bugár, keď toto pôvodne stanovil ako istý imperatív aj pre podpísanie koaličnej vládnej dohody. Neskôr z toho imperatívu zrejme ustúpil. Ale ak ste sa pýtali, kam mierila táto otázka, myslím si, že je možné opýtať sa na odpoveď aj osoby kompetentnejšej, ako som ja, napríklad pán poslanec Langoš alebo Palko. Myslím si, že sú to ľudia, ktorí vám dajú odpoveď na pána ministra Kukana.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán minister vo svojom vstupe dosť často zdôrazňoval, že my máme, t. j. Slovensko, zlepšiť alebo zvýšiť svoju dôveryhodnosť, máme plniť kritériá. Zdá sa mi to trošku jednosmerné a bolo by potrebné pozrieť sa na vec aj z druhej strany.
Slovenská národná strana zdôrazňuje hlavne prospech Slovenska a nechcela by som zrážať nejaké nadšenie z vašej prvej zahraničnej cesty - buďte teraz ticho, pán Mikloško, keď hovorím -, ale akosi vám v tom všeobecnom nadšení akosi uniklo, že je to ekonomické zoskupenie, to znamená, že v ňom nerozhoduje demokracia, bratská láska a neviem, aké city, ale rozhoduje tvrdý biznis, ktorý o chvíľočku možno pocítime aj na Slovensku. Čiže ak sa pozrieme na seba aj zo strany krajín Európskej únie, budú sa rozhodovať pre to, či nás prijmú, či nie, keď to bude pre nich výhodné, veď ináč by to nebolo ekonomické zoskupenie. Ony ho vytvorili a sú členskými krajinami preto, aby im to prinášalo ekonomický prospech, a ďalších prijmú, keď to bude v prvom rade výhodné pre nich. Čo je náš prvoradý záujem - a mal by to byť tiež cieľ našej vlády -, aby to bolo v takom čase a za takých podmienok, aby sme ochránili záujmy Slovenska. My skutočne nemáme zahraničných partnerov v internacionálach, ale je zaujímavé a tiež to dotvára tvár demokratickej Európy, že pre nich sú prijateľní transformovaní marxisti, ale nie sú prijateľní nositelia národných a kresťanských hodnôt.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Už druhýkrát si beriem slovo na tomto tradičnom a pravdepodobne prvoposlednom chválenkárskom expozé. Páni kolegovia z koalície, podržte trochu svojho pána premiéra, pretože doteraz ste využili...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na pána ministra.
Poslanec I. Andrejčák:
Reagujem na to. Na rozdiel od pána ministra Kukana ste využili reakcie, len aby ste nám nadávali alebo nás spochybňovali. To je totiž jediný človek, ktorý tu vystúpil vecne k ceste pána premiéra. Aj keď miesto toho, aby ho pochválil, tak iba povedal, čo tam ešte spolu robili. Mám obavu, že pán premiér, keď ho nebudete podporovať, druhýkrát nenájde odvahu sem prísť. Vlastne iba hodnotíme alebo hovoríme svoj názor, čo tam robil. A preto mi dovoľte, aby som na adresu pána premiéra, a mal som trochu aj na ministra...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Máte vystupovať k pánu ministrovi.
Poslanec I. Andrejčák:
Vystupujem k pánu ministrovi, ale chcem povedať svoje stanovisko k tomu, ako vystúpil pán premiér.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Máte povedať stanovisko k tomu, čo povedal pán minister.
Poslanec I. Andrejčák:
Pán podpredseda, neprerušujte ma. Hovorím svoje stanovisko k tomu, čo je predmetom debaty. Pán premiér robil dobre, že cestuje po svete, ale nehovorí dobre, ako to hodnotí...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, odoberiem vám slovo.
Pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som veľmi stručne doplnil slová pána ministra zahraničných vecí, lebo vidím, že keď ctená bývalá vládna koalícia počuje vystúpiť skutočného diplomata, tak sa napĺňa emóciami.
Pán minister zahraničných vecí povedal vo veľmi miernej a diplomatickej forme to, čo musí byť každému jasné. Znovu opakujem, slovenská vládna delegácia nemohla, tak ako to on povedal, rokovať v Bruseli o ničom inom ako o tom, čo bolo predmetom posudku Európskej komisie. Považujem za absolútne absurdné, aby ste pána ministra alebo predsedu vlády, alebo kohokoľvek z delegácie podozrievali z toho, že tam boli predávať nebodaj nejaké slovenské poklady a zapredávať slovenskú ekonomiku. Považujem za absurdné, aby ste takýmto spôsobom interpretovali slová ministra zahraničných vecí.
Jedno je jasné, posudky Európskej komisie sú prísne a sú prísne nielen voči Slovensku, ale sú prísne voči ktorejkoľvek z kandidátskych krajín. Sú prísne preto, lebo pristúpenie do Európskej únie znamená splynutie ekonomických a politických prostredí. A oni sa potrebujú chrániť pred možnými nedostatkami nášho prostredia, a nie naopak. Európska únia nie je spolok zlodejov, ale je to Európska únia, ktorá je spolkom demokratických krajín, ktoré vyznávajú nejaké spoločné hodnoty. Preto nás hodnotia aj z politickej stránky, a preto je dobré, keď nás tam reprezentujú ľudia, ako je pán Kukan a pán Dzurinda, a nie tí, čo predtým.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem za slovo.
Dovolil by som si pánu ministrovi Kukanovi povedať, ako je to so zadlženosťou Slovenska, aby sa vedel orientovať. Slovensko má jeden z najmenších zahraničných vládnych dlhov v Európe aj na svete. Nie je to ani 400 USD na obyvateľa. To, čo tu prezentoval aj pán poslanec Slaný, že je to vyše 2 000 USD, je najväčšia demagógia, ktorou sa ubližuje Slovensku. Vážení, keby sme boli predali Slovnaft Bratislava za 1 mld. USD, bol by sa vykazoval podľa vašich kritérií vstup na Slovensko 1 mld. USD zahraničného kapitálu, ale keď si Slovnaft Bratislava požičal 1 mld. USD, tak to vykazujete ako negatívnu stránku slovenskej ekonomiky a započítavate to do hrubého dlhu Slovenskej republiky. Ale to nie je dlh vlády, to je dlh fabriky. Keby si to bola požičala americká alebo nemecká fabrika, ktorá by bola kúpila Slovnaft, tak to vykazujete ako vstup zahraničného kapitálu na Slovensko. Vážení, ešte raz opakujem, Slovensko má jednu z najnižších zahraničných zadlžeností v Európe a vo svete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som zdôrazniť, že pán minister Kukan, ako sme všetci dobre rozumeli - pán poslanec Šebej to nemusel zdôrazňovať -, podľa mňa prezentoval, že naša demokraticky zvolená slovenská vláda sa bude orientovať na Európsku úniu. Slovenská národná strana na jednej strane veľmi dobre hodnotí to, že pán premiér prišiel o tom povedať, na druhej strane to považujeme za vyložene jednostrannú vec a tvrdíme, že akákoľvek jednostranná orientácia čohokoľvek na čokoľvek alebo kohokoľvek na nejaký iný subjekt je vždy škodlivá. Prejavilo sa to v minulosti počas 40 rokov a obávame sa, aby sa to neprejavilo teraz. O tom hovoril podľa mňa pán minister Kukan. Preto o tom hovorím, aby to bolo v zápise - myslíme si, že to nie je celkom dobré, lebo chceme, aby naše zahraničné vzťahy, ekonomické aj politické, boli vyvážené a boli jednoznačne budované len na základe vzájomnej výhodnosti. Podľa nás toto nie je vzájomná výhodnosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Chcem informovať pána ministra Kukana, že ten postoj, kritický postoj k Európskej únii si osvojujú aj naši susedia. Citujem práve preto, aby som to nemusel hovoriť ja. V Lidových novinách je článok s názvom Servilita náš vstup do Európskej únie neurýchli, kde medziiným hovoria toto, dovoľte mi, aby som to priebežne prekladal: "Zápas, ktorým bránia eurobyrokrati svojich výrobcov a, prirodzene, i spotrebiteľov pred lacnými výrobkami zo zahraničia, je všeobecne známy. Pravidelne naň doplácajú oceliari, výrobcovia textílií či poľnohospodári z celého sveta. Všeobecne sa tiež vie, že Európska komisia vyhlasuje tzv. dodatočné clá ako na bežiacom páse, aby ich po troch mesiacoch v odvolacom pokračovaní zase zrušila. Ale tie tri mesiace stačia na to, aby postihnutá firma stratila svoje obchodné kontakty a na jej miesto nastúpil niekto z podnikov európskej pätnástky, a o to ide. Celý svet o ochranárskom systéme Európskej únie vie a všetky vlády sa snažia svojich výrobcov pred hrozbou uvalenia v Európe populárnych, tzv. antidumpingových opatrení chrániť."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
chcela by som vystúpiť v stručnosti k prejavu pána ministra Kukana.
Myslím si, pán minister, že dôvody, o ktorých sa tu už toľko hovorilo - aj moji predrečníci spomínali dôvody nášho odsunutia z prvého kola rokovaní o vstupe do Európskej únie, ktoré sa dosiaľ hľadali len na strane bývalej Mečiarovej vlády -, už dnes sa javia ako iluzórne. Chcela by som sa vás, pán minister, opýtať, či je pravda, že ministri zahraničných vecí Európskej únie sa skepticky vyjadrili k rozšíreniu Európskej únie vôbec o krajiny ako je Litva, Lotyšsko a Slovensko, napriek tomu však dali Lotyšsku konkrétne termín koncom roku 1999. Slovensku nedali po vašej návšteve žiadny termín.
A druhú otázku by som chcela formulovať asi takto: Nemyslíte si, pán minister, že samotná Európska únia má momentálne v kríze viaceré svoje inštitúcie, vrátane zavedenia spoločnej meny EURO, vrátane štrukturálnych fondov, do ktorých, ako všetci vieme, najmä Nemecko odmieta prispievať v takej výške ako dosiaľ, vrátane vysokej nezamestnanosti, ktorá je konkrétne v Nemecku najvyššia od konca 2. svetovej vojny? Boli by ste taký dobrý a zodpovedali mi aj s prípadným konkrétnym termínom, kedy môže Slovenská republika rátať tak ako Lotyšsko s prizvaním na rokovania o vstupe.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister zahraničných vecí, dúfam, že budete i v budúcom období vytvárať také podmienky pre armádu, aby mohla pokračovať vo svojich integračných procesoch, a nie tak ako v roku 1997 pred cvičením, ktoré sa malo konať na tomto území. Zistili sme, že tento parlament ratifikoval zmluvu SOFA a jednoducho v tomto štáte neplatí. Takže sme mali vážne problémy v tom, aby sa toto cvičenie mohlo konať, lebo to nie je obvyklé. Ajhľa, v roku 1998 opätovne ešte nebola táto zmluva v našom štáte pri živote, hoci ju parlament ratifikoval. Preto vás vyzývam, aby takéto podmienky jednoducho naďalej nepretrvávali. Alebo keď bolo potrebné, aby na začatí cvičenia vystúpil vládny funkcionár, jednoducho ráno, keď mal vystúpiť, ho nebolo a dozvedali sme sa iným spôsobom, že nebude prítomný.
Ďakujem, pán minister.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
Slovenská národná strana určite víta všetky aktivity, ktoré pomôžu k prehĺbeniu medzinárodných kontaktov a k zlepšeniu vzťahov so zahraničím. V tomto smere nájdete v nás podporu a hľadanie takých možností, aby sme mohli pozitívne k týmto veciam prispieť. Ale chceme zdôrazniť jednu základnú skutočnosť, a to je, že tieto vzťahy musia byť veľmi transparentné.
Na Slovensku je potrebné naozaj rozvinúť podrobnú diskusiu všetkých kladov, ale aj záporov, ktoré súvisia so vstupom do takých zoskupení, ako je Európska únia a podobne. Čiže ide nám o to, aby boli tieto vzťahy jasné, transparentné, ale, samozrejme, aj obojstranne výhodné a vyvážené, aby nedošlo k niečomu podobnému, ako napríklad v týchto dňoch preletela informácia, že ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo dohodu o dovoze 45 tisíc ton obilia. Pritom na Slovensku je nadbytok obilia a toto obilie sa má dovážať z Maďarska, a pritom sa nehovorí ani slovom, čo budeme vyvážať do Maďarska my. Čiže ak nebudú tieto vzťahy naozaj rovnocenné, vyvážené, tak to je potom jednoducho v neprospech Slovenska, v neprospech slovenskej ekonomiky a katastrofou pre slovenských výrobcov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
K vystúpeniu pána ministra zahraničných vecí by som sa chcel opýtať na spresnenie k správe, ktorú vydala Tlačová agentúra Slovenskej republiky, že niektoré členské krajiny, ktoré posudzovali práve správu o pristupujúcich krajinách, a teda aj o Slovensku, spochybnili to, že treba určiť týmto krajinám presný termín, a teda najmä tým, ktoré sa dožadujú vstúpiť dodatočne, ako je Slovensko. Dokonca minister zahraničných vecí Francúzskej republiky povedal, že niet sa kam ponáhľať, a tým by sa vlastne tieto krajiny v začleňovaní ponáhľali, v tejto správe sa uvádza, že by mohli dokonca ohroziť niektoré ciele, ktoré si Európska únia dáva v programe Agenda 2000, a že je to vec, ktorú treba posudzovať veľmi rozumne. Chcem sa opýtať pána ministra, či to tiež bolo predmetom rokovania, či takéto výstupy boli pri stretnutiach na najvyššej úrovni, alebo je to dodatočná vec, ktorú formulujú len nejaké novinárske správy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Pán minister, veľmi by ma zaujímalo stanovisko alebo názory partnerov, s ktorými ste prichádzali do styku vo vzťahu k fyzickému týraniu slovenských žurnalistov, ich napadnutiu doslova gangsterskými a banditnými spôsobmi. A po druhé k vyjadreniu a stanovisku ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského o vykopnutí žurnalistov z verejnoprávnych médií. To sú skutočnosti, ktoré sú v celom svete veľmi pozorne vnímané, a ak Európska únia tieto fakty obchádza mlčaním, tak to len dokumentuje nie rozdielnosť metra, ale rozdielnosť doslova míľ.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa ešte opýtať pána ministra Kukana. Rovnako vehementne ako sa hovorí o vstupe Slovenska do Európskej únie, tak rovnako vehementne...
(Poslanca nebolo počuť.)
Prečo ma vypínate, pán predsedajúci?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Keby ste sa trošku lepšie pozerali, tak by ste videli, že som minimálne pol metra ďalej od toho zariadenia.
Poslanec V. Moric:
Ja som sa tohto nedotkol.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Zatiaľ som sa to nenaučil, ale v budúcnosti to využijem.
Poslanec V. Moric:
To je katastrofálna situácia, keď v slovenskom parlamente Maďar vypína Slováka. To je hrozné. (Potlesk v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, čo nie je, ešte môže byť.
Poslanec V. Moric:
Toto považujem za vyhrážku a chcel by som, aby si občania všimli, čo ste teraz povedali. Ale myslím si, pán Bugár, že vy mňa len...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, vystupujete k predrečníkovi. Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Pán predsedajúci, vy mňa len tak ľahko nevypnete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Zatiaľ vás nevypínam.
Poslanec V. Moric:
Zatiaľ ste ma vypli, bohužiaľ, a beriete mi zbytočne sekundy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Upozorňujem vás na základe rokovacieho poriadku, aby ste vystúpili k pánu ministrovi.
Poslanec V. Moric:
Beriete mi sekundy.
Druhýkrát ma nevypínajte, dobre?
Chcel by som sa opýtať pána ministra Kukana, čo bude stáť prípadný vstup Slovenska do NATO. Stále si myslím, že vstup do NATO nie je otázka vojenská, ale otázka ekonomická. Ak ste to už spočítali, približne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ako posledný vystúpi pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyne, páni poslanci,
chcel by som na začiatku povedať pánu predsedajúcemu, že § 25 skutočne hovorí o začiatku konania a ako má prebiehať. Hovorím to preto, lebo nám tu prezentujete, aké je dobré, že vláda a pán premiér sa prišli s nami podeliť o poznatky, ktoré majú zo svojej cesty v Rade Európy. Je to skutočne dobré, ale môžeme to vnímať tak, že prišli rýchlo povedať niečo, na čo poslanci nie sú pripravení, aby nemohli na to reagovať. Pretože § 25 hovorí jednoznačne: "Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie." Ak Národná rada potom, samozrejme, nerozhodne inak. A toto tu, pán predsedajúci, nebolo. Nemohli sme sa pripraviť a možno preto sa vám zdá naša reakcia niekedy taká, aká je, ale myslím si, že napriek tomu sú naše reakcie veľmi výstižné, a preto vás to teraz mrzí.
Chcel by som povedať, že problémy, o ktorých hovoríme, sú veľmi vážne a aké vážne sme tieto problémy mali aj my. Aj vláda, ktorá tu bola až donedávna, mala ako priority vstup do Európskej únie aj do severoatlantických štruktúr. Situácia sa vyvíjala podľa našich možností, podľa našich možností ekonomických, ale aj administratívnoprávnych a ostatných. Začali sme budovať nový štát. Budovanie nového štátu nie je lacná vec a nie je ani z politického hľadiska jednoduchá. O to ťažšie, že na Slovensko - ako som povedal v úvodnom vystúpení pri faktickej poznámke - sa okamžite po rozdelení hľadelo inak ako napríklad na Českú republiku. Mali sme sťažené všetky kroky a môžem vám povedať, že ešte aj koľkokrát pri rokovaniach v zahraničí nám naši kolegovia z tohto parlamentu sťažovali podmienky.
Viete, ako prebiehalo moje prvé stretnutie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy s predsedom tohto zhromaždenia. Hľadali sme spoločné slová, hľadali sme názory, hľadali sme prostriedky, ako riešiť novovzniknutú situáciu na Slovensku, hovorili sme o všetkom. A po mojom rokovaní spoza môjho chrbta s balíkom papierov vyskočil pán poslanec Csáky a prezentoval Slovensko po týchto rozhovoroch ako Slovensko, ktoré utláča národnostné menšiny. Všetci vieme, že nie je to pravda. Nebola to pravda vtedy a nie je ani dnes.
Keď sa nám vytýkalo z vašej strany, prečo nás nechcú prijať do Rady Európy, prečo si myslia, že Slovensko nie je pripravené, tak sa to hodnotilo asi takto. Áno, z hľadiska ekonomického je to v poriadku. Vaše makroekonomické výsledky a k tomu aj niektoré mikro- sú také, ktoré spĺňajú všetky kritériá iných asociovaných krajín, ktoré do prvej skupiny zaraďujeme, ale s ľudskými právami to u vás nie je také jednoduché.
Dovolím si preto zacitovať - keďže dnes sa situácia po návrate predstaviteľov vlády veľmi nezmenila -, dovolím si potom prečítať, ako sú hodnotené kodanské kritériá z tohto pohľadu. V odseku o ľudských právach a ochrane menšín sa hovorí: "Základné ľudské práva boli v Slovenskej republike rešpektované. Pozitívne sú hodnotené akty nevládneho sektora, vláda kritizovaná za snahu o zvýšenie kontroly médií." Čiže aj toto kritérium, pokiaľ ide o ľudské práva a ochranu menšín, nebolo také tragické, ako sa tu prezentovalo. Preto je moja otázka na súčasnú vládu, ktorá pred voľbami hovorila: "Stačí nám vyhrať voľby a Európa nám otvorí náruč." Prečo to takto, pán predseda vlády, nie je?
Samozrejme, kto pracuje a kto robí, robí aj chyby. Robili sme ich aj my. Robíte ich určite aj vy, ale prajem vám, aby ste ich urobili čo najmenej. Keď ich neurobíte, budem veľmi rád, pán predseda, keď mi tu šepkáte za chrbtom. Ale nemyslím si, že dnes môžeme hovoriť o probléme minulosti. Hovorme o problémoch budúcnosti a z čoho budú vychádzať.
Už sú tu hneď otázky politického charakteru, otázky výmeny, resp. odvolávania veľvyslancov. Pán minister, beriem, keď sa v marci vyhlásilo skupinové odvolanie, že to z politického hľadiska nebol najšťastnejší krok. Dávam vám za pravdu. Kto to povedal, kto urobil taký prešľap, urobil vtedy zle. Ale treba povedať, že to odvolávanie nebolo také zo dňa na deň. Označili sa veľvyslanci, ktorí v zahraničí pracovali tri, štyri a niektorí viac rokov, a signalizovalo sa im, že budú odvolaní na základe uplynutia lehoty. V súčasnosti vy ste odvolali veľvyslancov, ktorí boli vo svojej funkcii týždeň, dva. A pritom, dovoľte mi povedať, že si nemyslím, že to bolo vždy len z pohľadu odbornosti. Môžete namietať proti bývalému veľvyslancovi pánu Šestákovi, čo chcete, ale bol to kvalifikovaný odborník, dlhoročný spolupracovník s vami, myslím, v rámci ministerstva zahraničných vecí. Čiže chcem tým len povedať, že si myslíme, že kritériá treba hľadať niekde inde.
Viete, v rozprave tu boli aj niektoré poznámky, aj pán poslanec Tuchyňa hovoril o tom, aké problémy boli pri cvičení SOFA. Cvičenie SOFA prebehlo, boli problémy, ale naša armáda sa zúčastnila každý rok na viac ako 75 akciách, ktoré boli na Slovensku a ktoré boli aj v zahraničí spolu s armádami NATO a inými. Ale keď to pán minister takto berie, tak poznám jedného ministra vnútra, ktorý nebol schopný rokovať s ministrom vnútra susednej krajiny pre určitú indispozíciu, ktorú si privodil. Takže sú aj iné problémy, keď sa možno veci nemajú niekedy stať, pretože robia nie dobré meno nám všetkým.
Nechcem zdržiavať, lebo táto rozprava bola skutočne veľmi dlhá a myslím si, že ešte pán premiér bude odpovedať aj na naše otázky. Prosil by som len do budúcnosti, keď budeme hovoriť o takýchto širokých problémoch, ktoré nie sú jednoduché, aby sme v zmysle rokovacieho poriadku mali vždy materiál, aby sme sa mohli pripraviť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána predsedu vlády, či sa chce k rozprave vyjadriť.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcem sa poďakovať, panie poslankyne, páni poslanci, za vašu aktivitu k informácii, ktorú som poskytol. Verím, že vydrží a bude stále konštruktívnejšia v záujme veci. Bola to ústna informácia, preto nebudem meritórne diskutovať k ťažiskovým témam, ktoré ste často otvárali vo vašich vystúpeniach. Nepochybne dobrou príležitosťou bude meritórne diskutovať aj o zahraničnej politike o niekoľko dní, keď si dovolíme pred vás predstúpiť s naším programovým vyhlásením a požiadať vás o dôveru slovenskej vláde.
Zatiaľ by som chcel naozaj len veľmi stručne odpovedať na príspevky, ktoré mali charakter otázok alebo chceli vedieť niektoré podrobnosti o ceste vo väčšom detaile.
V prvom rade chcem ubezpečiť ctené panie poslankyne a ctených pánov poslancov, že počas našej dvojdňovej cesty nebola jediná diskusia o akejkoľvek privatizácii ďalších slovenských podnikov. Nebol jediný podnik, nebola jediná otázka, nebolo to v žiadnej diskusii nijakou témou našich spoločných rokovaní. Iste by nebolo dobré pre krajinu, keby sme naše zahraničné politické aktivity, záujem pritiahnuť investičný kapitál takého charakteru, ako je v Bratislave Volkswagen, sa snažili trošku pretáčať a strašiť ľudí tým, že ideme čosi vzácne predávať. Prístup slovenskej vlády v ďalšom období bude veľmi priehľadný a opäť sa odvolám na programové vyhlásenie vlády, ktoré poskytne jasnú odpoveď aj na otázky takéhoto charakteru. Hrozba privatizáciou nemá v našej politike miesto.
Pani poslankyňa Slavkovská formulovala otázku asi v tom zmysle slova, čo chce Európska únia. Budem veľmi stručný. Má záujem o to, aby sa rozširovala, chce nám dať príležitosť, a preto nás nabáda, keďže máme záujem, aby sme čo najrýchlejšie a najľahšie plnili tie kritériá, ktoré jednoducho treba plniť. To znamená, že chce, aby sme postupovali v oblasti posilňovania demokratizácie spoločnosti, aby tie inštitúty boli pevné, demokratické, trvalo demokratické. Chce, aby sme znova štartovali mnohé procesy v ekonomike, aby slovenská ekonomika vydržala konkurenčné tlaky, aby bola konkurencieschopná s ekonomikami, s ktorými sa chceme integrovať. Európska únia chce, aby sme pokračovali v transformácii našej legislatívy tak, aby sme si rozumeli, aby bola kompatibilná, znášanlivá s legislatívou krajín Európskej únie. Samozrejme, veľmi si želá aj Európska únia, aby sme skvalitňovali našu administratívu, aby pracovala rýchlo, kvalitne, aby držala krok s úlohami, ktoré jednoducho treba plniť.
Pán poslanec Kalman sa dotkol troch zásad, ktoré boli pred minulou vládou, a spomenul, že zatiaľ sa nám podarilo naplniť iba prvok slobodných parlamentných volieb. Pán poslanec, je tu aj plnenie toho druhého bodu. Dopĺňam svoju informáciu v tom zmysle slova, že keď sa poslanci Európskeho parlamentu, ale i ďalší predstavitelia európskych inštitúcií obracali na nás s tým, alebo aj my na nich, ako posudzujú náš prístup voči opozícii, keď sme informovali, že opozícia má podpredsedu Národnej rady a ponúkli sme opozícii 6 predsedníckych miest z 18 v Národnej rade Slovenskej republiky, vrátane kontroly nad tajnou službou, tak budem citovať povedzme jedného z poslancov, ktorý označil náš prístup a našu ponuku za veľmi slušnú, veľmi vysoko štandardnú a ocenil tento prístup súčasnej vládnej koalície. Dovoľte mi doplniť to vaše hodnotenie v tom zmysle slova, že je tu ešte ďalší nový prvok. Spomeňte si, lebo ste povedali - ak budem trocha nepresne citovať, ospravedlňujem sa -, hovorili ste, že naše kroky sú presne také isté a identické, aké boli i vaše pred štyrmi rokmi. Tak mi dovoľte pripomenúť, a teraz v dobrom, nieže by som sa vracal späť, predsa len je tu jasný nový prístup k slovenskej opozícii: ponuka 6 z 18 predsedníckych kresiel okrem jedného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Keltošová sa pýtala, či sme sa stretli s istým skeptickým postojom Európskej únie voči Litve, Lotyšsku, Slovensku, voči krajinám, ktoré prejavujú záujem o skorú integráciu. Pani poslankyňa, čiastočne sa dá pozitívne odpovedať na vašu otázku, ale iba v tom zmysle slova, ak hovoríme povedzme o viedenskom summite 11. a 12. decembra 1998. Komisia v tomto zmysle predurčovala - aj keď je, samozrejme, rozhodnutie na samotných členských štátoch a na samotnej rade -, že zrejme decembrový summit vo Viedni nebude takým prelomovým bodom, aby niektoré z týchto krajín dostali oficiálne pozvania na začiatok negociácií, ľudovo povedané, na rozšírenie prvej šestky. Ale v žiadnom prípade nejde o skepticizmus ako taký v prístupe k týmto krajinám. Skôr ide o to, že sa očakáva, aby Litva, Lotyšsko, samozrejme, aj Slovensko a ďalšie krajiny ukázali väčšiu pevnosť, strednodobo dlhšie trvajúcu pevnosť a vernosť tým zásadám a princípom, o ktorých sme dnes hovorili.
Neskrýval som, že máme ambíciu, aby bol rok 1999 prelomový. Neskrývam, že sa budeme usilovať zo všetkých síl, aby v marci alebo apríli správa o Slovensku mohla byť upravená, aby bol istý trekrekord alebo aby bol nejaký špeciálny dodatok k tejto zmluve, ktorý by mohol znamenať impulz na začatie týchto rozhovorov povedzme po summite, ktorý bude na konci nemeckého predsedníctva v Kolíne zrejme v júni 1999.
Veľmi zaujímavá bola vaša otázka, pani poslankyňa, či Európa, poviem to ľudovo, a myslím si, že aj pán poslanec Delinga sa toho dotkol, nemá dosť starostí sama so sebou - Agenda 2000, zavedenie projektu spoločnej meny. Opäť odpoveď bude, že áno. Je to celkom prirodzené. Keď som sa svojho času rozprával s dnešným nemeckým predsedom CDU alebo predvčerom v piatok s pánom kancelárom Klimom, tak Rakúšania sa ťažko vzdávajú predstavy šilingu, Nemci sa ťažko vzdávajú predstavy nemeckej marky a tých problémov je naozaj veľa, ale cítiť aj jednoznačné poznanie, že inú alternatívu nemajú ani krajiny Európskej únie. A na moju otázku podobného druhu voči rakúskemu kancelárovi som dostal odpoveď, že 1. januára 1999 11 z 15 členských štátov štartuje ostrý projekt zavádzania spoločnej meny EURO. To je, myslím si, najlepšia odpoveď na vašu otázku.
Môžem doplniť svoje vystúpenie aj o to, že som sa pýtal Rakúska, ktoré nie tak dávno pristúpilo do Európskej únie, akú má skúsenosť. Rakúsky kancelár odpovedal, že aj keď je Rakúsko nettpayer, to znamená čistý platca, to znamená, že viac prispieva do mešca Európskej únie, ako by z neho čerpalo, nejestvuje iná alternatíva ani pre Rakúsko, ani pre Európu, ako sa zjednocovať a tak presadzovať svoje záujmy vo svete. Navzdory týmto problémom vás ubezpečujem, že to poznanie je veľmi silné a silné v tom zmysle slova, že Európa Slovensku náruč otvára - nech reagujem na pána poslanca Gašparoviča, ktorý medzitým odišiel -, signály sú veľmi veľké, impulzy sú veľmi silné a je naozaj iba na nás, nakoľko ich využijeme.
Nevidím tu pána poslanca Morica, zatiaľ budem veľmi stručný a opäť sa tretíkrát odvolám na rokovanie o programovom vyhlásení vlády, že členstvo v NATO je pre Slovensko omnoho lacnejšie, ako keby sme museli zabezpečovať svoju obranyschopnosť samostatne. Máme na to dostatok podkladov, aby sme argumentovali, dajme tomu počas rokovania o programovom vyhlásení vlády.
Pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že dnes najlepšie vystihol zmysel a poslanie môjho vystúpenia pán poslanec Mikloško. Je to naozaj tak. Budú aj písomné správy, budú aj písomné dokumenty, budete mať aj dostatok času sa pripraviť na meritórne rokovania o týchto témach. Ale ak dovolíte, budem z času na čas využívať svoju ústavnú právomoc alebo možnosť pred vás predstúpiť.
Možno sklamem pána poslanca Andrejčáka, že prídem hneď v piatok, lebo vo štvrtok sa teším na zahraničnú cestu do Poľska. Iste vám nikomu nemusím vysvetľovať, prečo Poľsko bude, malo a mohlo by zohrávať veľmi významnú úlohu pri začleňovaní Slovenska do európskych a transatlantických bezpečnostných štruktúr. Veľmi sa teším na návštevu na najvyššej úrovni vo štvrtok a ak budete zasadať aj v piatok, možno vás zase budem pár minút otravovať. O strachu nemôže byť ani reči, budem chodiť do parlamentu rád a budem chodiť preto, aby ste nemuseli čítať v novinách, aby nemuseli byť dohady, aby ste sa mohli priamo mňa a členov slovenskej vlády pýtať na veci, ktoré vás budú zaujímať. S touto vierou sa na dnešok s vami lúčim, ďakujem vám za vašu pozornosť, za váš čas a niekedy zasa dovidenia.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)