Dvanásty deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. a 9. apríla 1999
8. apríla 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram dvanásty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Hudec, pán poslanec Juriš, pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Szabóová. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Pokračujeme v rozprave o správach Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o výsledku zistení výboru pri prerokúvaní žiadostí vyšetrovateľov z 26. februára 1999 a 26. marca 1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Máte to ako tlač číslo 175 a tlač číslo 191.
V rozprave sa pokračuje v poradí, ako sa poslanci písomne prihlásili do zoznamu rečníkov. Ako prvá dnes vystúpi pani poslankyňa Keltošová, pripraví sa pán poslanec Brhel.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k prípadu, ktorý teraz prešetrujeme, respektíve snažíme sa nájsť určité argumenty pre a proti v prípade pána poslanca Lexu.
Ako členka mandátového a imunitného výboru dovolím si objasniť postoj nielen môj, ale aj tej časti HZDS, ktorá zastupuje najsilnejší politický subjekt v mandátovom a imunitnom výbore, aby som vás oboznámila aj s niektorými skutočnosťami, ktoré zatiaľ v tejto snemovni neodzneli.
Predovšetkým mám jednu vážnu výhradu, o ktorej sme tu už hovorili, t. j. možnosť oboznámiť sa s dôkaznými materiálmi, ktorými vyšetrovatelia podložili svoju žiadosť. Tak ako v prípade pána Krajčiho aj teraz sme sa snažili dozvedieť sa viac o argumentoch a faktoch, ktoré uvádzajú vyšetrovatelia vo svojich správach. Nepodarilo sa nám to. Ako dobre vieme, všetci boli viazaní mlčanlivosťou.
Páni poslanci, čo mňa najviac pobúrilo počas rokovania mandátového a imunitného výboru, bol ten fakt, že všetci štyria zhodne tvrdili, že sú viazaní mlčanlivosťou, že ich zaviazal pán Mitro a nakoniec pán Mitro napísal, že on ich nezaviazal žiadnou mlčanlivosťou. My keby sme boli ináč informovaní, boli by sme žiadali prítomnosť pána ministra vnútra Pittnera, ale pretože nás vyšetrovatelia takto zavádzali celý čas a uviedli meno pána Mitra, poslanec mandátového výboru za Stranu občianskeho porozumenia žiadal potom prítomnosť pána Mitra. Je to neúcta voči parlamentu, je to pohŕdanie parlamentom, je to pohŕdanie poslancami.
Ak si orgány činné v trestnom konaní takto zľahčili svoju situáciu, to znamená, ak tieto orgány neboli dostatočne pripravené na stretnutie s poslancami, mali požiadať o odklad alebo potom mali nás pravdivo informovať a my by sme boli nástojili na tom, samozrejme, aj v tomto výbore môže väčšina odhlasovať čokoľvek, boli by sme nástojili na tom, aby bol prítomný pán minister vnútra.
Čiže už toto prvé konanie vyšetrovateľov v mojich očiach dosť spochybnilo serióznosť prístupu orgánov činných v trestnom konaní ku všetkým kauzám, ktoré boli mandátovému a imunitnému výboru predložené.
Ďalej na našu otázku, prečo za uplynulého polroka nebol pán Lexa prizvaný ako svedok, aby vypovedal v týchto šiestich prípadoch, ak mali seriózny záujem o to - oboznámiť sa s detailami, ktoré im neboli jasné. Na toto sme nedostali odpoveď. Pán Lexa by sa určite nebol bránil, pán Lexa tam verejne vyhlásil, že ak by ho boli zavolali na prešetrovanie týchto udalostí, mohol sa kedykoľvek dostaviť. Bol k dispozícii, nebol v zahraničí, nebol dlhodobo chorý, bol prítomný v Slovenskej republike po celý čas. Neurobili to. Nám to nasvedčuje jedno, že celé toto vyšetrovanie je vedené tendenčne.
K jednotlivým kauzám. Dovoľte mi, aby som začala tou najhorúcejšou témou, t. j. zavlečenie do cudziny a lúpež.
Z materiálov, ktoré sme dostali, to je tých spomínaných povestných 12 riadkov, ktoré nám vyšetrovatelia predložili, sa nedá usúdiť jedna závažná skutočnosť. A nevysvetlili nám ju ani oni. Prečo práve 31. augusta bol Michal Kováč mladší zavlečený údajne do cudziny. Prečo práve 31. augusta by to robila Slovenská informačná služba, keď v ten deň tu boli prítomní dvaja vyšetrovatelia mníchovskej prokuratúry, ktorí ho na nemeckej ambasáde mali vypočuť. Ja si myslím, že to nedáva zmysel, pretože ak po celý ten čas sa usilovali orgány činné v trestnom konaní vyšetriť kauzu Technopol, predsa keby v ten deň, keď konečne dvaja vyšetrovatelia z Nemecka prídu sem a mohli by vniesť svetlo do týchto všetkých, doposiaľ nie celkom objasnených skutočností, prečo práve v ten deň by štátny orgán zabezpečoval jeho únos. Veď to nemá logiku. To, že tu tí vyšetrovatelia boli, je fakt. Informovali o tom aj verejné zdroje. To, že v ten deň Michal Kováč mladší bol údajne zavlečený, je pre mňa veľký otáznik. Prečo práve v ten deň, prečo nie o deň predtým alebo o deň potom.
Druhá otázka, ktorá zostala nevyjasnená a na ktorú vyšetrovatelia nevedeli dať odpoveď - dala som im dve otázky. Z dostupných informácií je známe, že Michal Kováč mladší bol "objavený" až v Heinburgu. Ako sa dostal cez hranice, ktorým hraničným priechodom? Doposiaľ nie je na toto odpoveď, páni poslanci, panie poslankyne.
Ja som si potom dovolila zľahčiť situáciu a pýtala som sa ich, či majú aspoň predstavu, či išiel loďou, vlakom, lietadlom, ako sa dostal cez tie hranice, keď vyšetrovacie rakúske orgány, upozorňujem, nevedeli našim orgánom poskytnúť informáciu, kade prešiel. Je mi to záhadné, nechceli, nevedeli dať na to odpoveď napriek tomu, že sme sa snažili tieto elementárne veci od nich dozvedieť. Ja si myslím, že ak by boli povedali, že prešiel autom o tej a tej hodine cez priechod Kittsee alebo cez priechod Berg, že by tým určite nevyzradili žiadne štátne tajomstvo. Nevedeli nám na toto dať odpoveď.
Ďalej chcem povedať, že k celkovému návrhu v tejto prílohe číslo 1 sú citované paragrafy, ktoré sú veľmi flexibilné, veľmi slušne povedané, pretože ak sa konštatuje v prvej časti, že Ing. Ivan Lexa vo funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby ako člen organizovanej skupiny plnil úlohy pripraveného plánu zavlečenia, otázka je, ako ich on mohol plniť, či ho niekto doposiaľ usvedčil z toho, že on bol na čele organizovanej skupiny, že on priamo riadil tieto akcie. O tomto takisto dôkazy nie sú. A to, čo oni potom - dostali sme ďalšie vysvetlenie, to, čo oni uvádzajú ako argumenty, že vlastne on bol preto členom organizovanej skupiny, pretože v rámci vertikálneho systému riadenia zabezpečoval určenie síl a prostriedkov Slovenskej informačnej služby, nehnevajte sa, každý štatutár, predstaviteľ štátneho orgánu pracuje v rámci vertikálneho riadenia. Aj ja som pracovala ako štatutárka ministerstva v rámci vertikálneho riadenia. Ale to predsa je nezmyslom tvrdiť, že keď je niekto ministrom, riaditeľom Slovenskej informačnej služby alebo vedúcim ústredného orgánu štátnej správy, že musí byť členom organizovanej zločineckej skupiny. Alebo pokiaľ sa mu to nedokáže, obviňovať ho z toho, že on priamo mal účasť na riadení.
Ďalej by som sa chcela opýtať, a takisto som na to nedostala odpoveď, čo to je § 234 trestný čin lúpeže, pretože trestný čin lúpeže ako každý trestný čin musí mať aj subjektívnu stránku. To znamená, ak niečo odcudzím, ukradnem, v tomto prípade malo ísť o nejaké rádio, prehrávač, nejaké osobné veci, či sa našli už tieto veci. Na toto sme odpoveď nedostali a určite sa nenašli, ak z tohto obviňujú Lexu, určite sa nenašli u Lexu.
Ďalej je tu paragraf, ktorý je tiež veľmi ako flexibilný, to je ten paragraf, pokiaľ ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ja si myslím, že Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby ako každý iný šéf určitého orgánu štátnej správy nesie zodpovednosť za chod orgánu. Ale v tomto prípade jeho zneužitie právomoci verejného činiteľa nebolo preukázané ani podpornými argumentmi. To znamená nikto nepreukázal, že Ivan Lexa koordinoval túto činnosť, že Ivan Lexa osobne poveril "svojich ľudí", ktorí by mohli takýto akt spáchať. Nehovorím už o tom znova, že celá táto kauza údajného únosu je podľa mňa veľmi, veľmi ľahko spochybniteľná tým, že tento únos, údajný únos, sa odohral práve v ten deň, keď mal byť Michal Kováč mladší vypočúvaný.
Pokiaľ ide o určité dôkazné materiály, ako bola nahrávka v Rádiu Twist, chcem povedať z mojej praxe len toľko, že ja som pracovala aj som skončila žurnalistiku, ako všetci viete, a mám špecializáciu z rozhlasu. Dá sa povedať, že pri súčasnej technike každý z nás, ktorý verejne vystupujeme, aj ja teraz, odovzdávame svoju hlasovú vzorku. A nie je problém podľa mňa tieto hlasové vzorky zmixovať do želateľného tvaru. Môžete sa, samozrejme, každý máte svoj názor na to, ja hovorím o svojej osobnej skúsenosti a takéto hlasové vzorky sú verejne k dispozícii najmä nás verejných činiteľov.
K tejto prvej kauze by som ešte chcela uviesť toľko. Paragraf 233 ods. 1 a 2 písm. a), pokiaľ ide o trestný čin zavlečenia do cudziny. Tento paragraf, ak dovolíte, ja ho zacitujem. V odseku 1: "Kto iného zavlečie do cudziny, potresce sa odňatím slobody na tri až osem rokov." Ja neviem, či niekto z vás alebo z vyšetrovateľov nám to nepredložil, máte dôkazy o tom, žeby Ivan Lexa podľa § 233 ods. 1 osobne zavliekol mladého Kováča niekam. Je to na vode. Je to postavené na vode. Odsek 2: "Odňatím slobody na 5 až 12 rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny." O tej organizovanej skupine už som hovorila. Ak sa vychádza zo zákona, kde každý štatutár je šéfom špičky v rámci vertikálneho riadenia, tak treba tieto veci dokázať. Zatiaľ ani vyšetrovatelia, ani ďalší aktívni aj bývalí poslanci, ktorí pracovali pod vedením pána Pittnera v tej takzvanej nezávislej občianskej skupine, žiaden takýto dôkaz nepredložili. Počas výsluchov svedkov - chcem uviesť do vašej pozornosti už možno zabudnuté skutočnosti, že sú traja svedkovia, ktorí sa priznali k tomu, že v ten deň sa stretli s Michalom Kováčom mladším, dvaja mu to povedali pri konfrontácii do očí, že ho stretli v ten deň na úplne inom mieste v Bratislave a všetko toto je zdokumentované. Mne sa len celé toto nezdá seriózne, ak súd, respektíve vyšetrovatelia mali záujem na tom dozvedieť sa, prípadne prizvať svedka na konfrontáciu, prečo pána Lexu k tomu neprizvali.
V druhom prípade, pokiaľ ide o neoznámenie krádeže motorového vozidla, znova je tu ten známy paragraf, ktorým chcú dokazovať, že toto motorové vozidlo bolo nejakým spôsobom zneužité. Ja znova sa len vrátim k mojej skúsenosti, že každý štátny orgán, ale nielen štátny orgán, aj v súkromných a verejnoprávnych inštitúciách existuje niečo také ako vnútorné smernice, interné predpisy, ktoré, jasne podpísané, samozrejme, štatutárom určujú, kto má zodpovednosť v rámci hospodárskej činnosti za majetok. Čiže, ak by sme vychádzali z toho, že ja som v rokoch 1992 až 1998 riadila v tom čase ešte aj okresné úrady práce, zhruba 5 tisíc zamestnancov, a ja by som mala niesť trestnú zodpovednosť za to, že niektorý z tých 5 tisíc zamestnancov na odboroch sociálnych vecí a prípadne na ďalších priamo riadených organizáciách odcudzil alebo zmizol nejaký počítač alebo iné predmety, a ja by som toto nebola nahlásila, tak si myslím, že by som asi veľmi rýchlo skončila tak ako Lexa, ak by sme to dôsledne uplatňovali, pretože vo všetkých inštitúciách a orgánoch je to tak, že sú riaditelia hospodárskej správy, sú prípadne vedúci úradov alebo sú ďalší poverení funkcionári, ktorí za tieto skutky zodpovedajú.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, upokojte sa, budete mať možnosť, prihláste sa, pokojne.
Fingovaná kúpa triptychu. Ja si myslím, že v tejto kauze fingovanej kúpy triptychu sa treba vrátiť znova k paragrafom, ktoré tu vyšetrovatelia uvádzajú, kde si myslím, že aj v určitých konkrétnych vyjadreniach vyšetrovateľov zazneli veci, ktoré si potom osvojili aj niektorí poslanci z koalície, členovia mandátového a imunitného výboru. Hovorilo sa o tom, že údajne ako agent môže vystupovať iba človek, ktorý je v službách polície. Ja mám pred sebou zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, kde sa v § 11 Informačno-operatívne prostriedky hovorí: "Informačno-operatívnymi prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú" - to je odsek 1 písm. c), "využívanie osôb konajúcich v prospech informačnej služby." Ďalej v tom istom paragrafe v odseku 4 sa hovorí: "Osobou konajúcou v prospech informačnej služby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá dobrovoľne, utajeným spôsobom poskytuje služby informačnej službe pri plnení jej úloh." Čiže v tejto časti takisto vyšetrovatelia zavádzali, ak tvrdili, že bol prekročený zákon tým, že bol použitý agent. Umožňuje to aj zákon o Slovenskej informačnej službe. Ale to je len čiastkový problém. Hlavný problém je v tom, že obvinenia, ktoré boli vznesené v tejto súvislosti, to znamená škoda na majetku Slovenskej informačnej služby, zároveň, že tam boli určité veci, ktoré neboli uvedené v účtovných dokladoch, že v podstate išlo o 6,4 milióna korún, ktoré mali byť scudzené, vy to už dobre viete, už to tu odznelo, že tak vzácny obraz triptych, ako aj tieto peniaze sú v depozite okresného Policajného úradu v Žiari nad Hronom. Čiže nedošlo ani k scudzeniu majetku, ani k defraudácii peňazí, ak to veľmi voľne poviem, tieto peniaze sú uložené, aj obraz je uložený v depozite. Inak, ak to zoberiem znova podľa zákona o informačnej službe, v § 19 sa hovorí, že štát zodpovedá aj za škody spôsobené informačnou službou, príslušníkom alebo osobou, ktorá im poskytla pomoc v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom. Čiže aj v tomto prípade táto skutková podstata je krytá § 19 zákona číslo 46/1993 Z. z.
Pokiaľ ide o morálnu stránku veci, chcem znova uviesť, že celá kauza bola spolitizovaná, že záujem Slovenskej informačnej služby v súčinnosti s trestnými orgánmi bol, aby vzácny obraz nebol vyvezený do súkromných zbierok do zahraničia. Ja si myslím, že za toto by sme nemali odsudzovať Slovenskú informačnú službu, že za toto by sme naopak mali pochváliť Slovenskú informačnú službu, pretože zachránila vzácnu kultúrnu pamiatku, ktorá zostala na území Slovenskej republiky. Nehovorím už pri tom o nelegálnom spôsobe, akým sa mal tento predaj uskutočniť, to znamená mimo verejnej aukcie, mimo dražby, mimo povedzme orgánov, ktoré toto robia v rámci Slovenskej národnej galérie a tak ďalej. Malo to ísť z ruky do ruky, takzvaný cash, a vyviesť obraz za hranice Slovenska. Takže v tejto kauze ja takisto nesúhlasím s návrhom, ktorý sme dostali od vyšetrovacích orgánov. To, že tie dve ďalšie kauzy ani výbor neodporúčal, to znamená nezbavenie mlčanlivosti prezidenta a neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, myslím si, že je pre takzvanú odbornú úroveň vyšetrovateľov signifikantné, pretože sami poslanci mandátového výboru neboli ochotní zdvihnúť ruku za tieto dve kauzy, o ktorých som hovorila, pretože boli pripravené absolútne nekvalifikovane.
V prílohe, ktorá hovorí o umiestnení nástražných výbušných systémov, aby nedošlo k omylu, pretože na verejnosti znova táto kauza odznievala asi tak, ako keby Ivan Lexa osobne nastražil výbušné systémy v hale na Pasienkoch na mítingu KDH. Sám vyšetrovateľ Hollnsteiner, ktorý bol prítomný v mandátovom a imunitnom výbore, dostal podobnú otázku, čo si on o tomto myslí, o takomto systéme politického boja alebo nazvime to aj tvrdšie organizovaného teroru, a on nám povedal, že ja tu nie som kvôli nástražným systémom, to nie je predmetom obžaloby, predmetom obžaloby je nezbavenie mlčanlivosti. A tu sa dostávame k tomu gumovému § 23 ods. 2 zákona o Slovenskej informačnej službe, kde naozaj, páni poslanci, si myslím, že najmä vy, ktorí pracujete buď v OKU, alebo v branno-bezpečnostnom výbore, ste mali dosť možností porovnať legislatívu okolitých štátov, pokiaľ ide o tajné služby. Aj v okolitých európskych krajinách je tento zákon, je porovnateľný, majú riaditelia tajných služieb právo, nie povinnosť vydať svojich ľudí orgánom činným v trestnom konaní, čiže najprv ich zbaviť mlčanlivosti, a tým ich postúpiť polícii. Preto aj ten § 23 ods. 2 hovorí, že na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti osoby uvedené v odseku 1. Predsa tieto právne normy sme nevymysleli na Slovensku my, aj táto právna norma bola pripravovaná a porovnávaná s európskou legislatívou. Aj iné tajné služby, opakujem, a ich riaditelia majú právo sa rozhodnúť, buď zbavia mlčanlivosti so všetkými dôsledkami, to znamená aj s rozkrytím siete, pretože pri vyšetrovaniach orgány činné v trestnom konaní, samozrejme, že sa snažia ísť do dôsledkov a do detailov, alebo riaditeľ môže zvážiť prípadné následky takéhoto zbavenia mlčanlivosti a odmietne. Ale v každom prípade Ivan Lexa konal v súlade so zákonom o Slovenskej informačnej službe.
Ak je predmetom obvinenia v troch prípadoch, že riaditeľ, bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby sa riadil zákonom a dodržiaval literu zákona, v troch prípadoch toto má byť dôvod obvinenia, tak som potom skutočne na rozpakoch, čo si mám myslieť o nezávislosti vyšetrovania, o nezávislosti súdov, pretože ak sa vám tento zákon ako väčšine vládnej, koaličnej nepáčil, tak už za pol roka ste mohli ten odsek 2 odtiaľ dostať von a dnes by nemuseli mať vyšetrovatelia žiadne problémy. Ale žiaden takýto návrh na pôde tohto parlamentu zatiaľ nebol.
K tej poslednej kauze, ktorú máme na stole, t. j. odpočúvacie zariadenie, ktoré si údajne dal na objednávku urobiť v roku 1997. Ak pozorne čítate správu, v roku 1997 dal pracovníkom Slovenskej informačnej služby pokyn vyrobiť mobilné monitorovacie zariadenie siete NMT 450. To je sieť 0901, ktorá v roku 1997 mala byť vyťažovaná maximálne na 5 až 7 %. Takisto nechápem logiku tohto obvinenia, pretože, ak teda si niečo dal vyrobiť, údajne objednal a nedal to zaevidovať, bez podpísania písomného dokladu osobne prevzal, ja sa pýtam a pýtali sme sa na to aj vo výbore, dôkazy okrem tvrdenia proti tvrdeniu, že niečo dal vyrobiť, niečo prevzal, neexistuje o tom žiaden písomný doklad a teraz žiadajú od neho, aby to vrátil.
Takže ak berieme do úvahy tvrdenie jednej strany, bolo by objektívne, aby sme brali rovnako do úvahy aj tvrdenie druhej strany. Čiže ani v tomto prípade nie je dostatok podkladov a argumentov pre to, aby sme obvinili Lexu z toho, že spôsobil škodu Slovenskej informačnej službe vo výške najmenej 280 tisíc. Ja som dosť na pochybách, či je to presná suma, či to náhodou nebolo pol milióna. To by znelo lepšie alebo možno aj 380 tisíc by stačilo. Neviem. Ale je to celé veľmi, veľmi pofidérne.
Takže k týmto jednotlivým kauzám je viacero dôkazných materiálov, o ktorých hovorili vyšetrovatelia len veľmi stručne, kde nám tvrdili, že máme listinné dôkazy, máme výpovede svedkov, ale vy sa s nimi oboznámiť nemôžete, pretože na to poslanci nemáte právo. Ja som dosť dlho v parlamente na to, aby som si určité veci zvážila a s odstupom času ich neľutujem, keď si naozaj myslím, že pokiaľ nemali možnosť členovia mandátového a imunitného výboru, pokiaľ nemali možnosť poslanci ostatných politických klubov dostať pravdivé odpovede na svoje otázky, tak som skutočne hlboko presvedčená o tom, že celé toto konanie orgánov činných v trestnom konaní je súčasťou jedného veľkého scenára. Ja už som o tom hovorila včera v jednej svojej faktickej poznámke, kde som vám citovala vyhlásenia bývalého poslanca, terajšieho ministra pána Palacku z roku 1996, a vieme o ďalších vyhláseniach, keď príslušníci KDH, vtedy členovia KDH, verejne na mítingoch sľubovali, že nielen Lexa, ale aj Mečiar a ďalší pôjdu do basy. Je po voľbách šesť mesiacov, treba plniť sľuby. Lenže ja sa pýtam za akú cenu.
A ak dnes hovoríme o tom, že parlament je najvyšší zákonodarný orgán, tak si myslím, že práve parlament by mal ctiť zákony, ktoré platia v tejto republike, mal by ich dodržiavať, mal by s nimi riadiť, tak ako sa nimi riadil bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Preto ja nebudem hlasovať za zbavenie jeho imunity. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktické poznámky. Uzatváram možnosť podania faktických prihlášok pre faktické poznámky. Posledný je pán poslanec Cabaj. Prečítam: pán poslanec Slobodník, Belohorská, Budaj, Brocka, Sabolová, Aibeková, Kačic, Podhradská, Jasovský, Cabaj.
Nech sa páči, pán Slobodník, máte slovo.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja by som chcel doplniť pani poslankyňu Keltošovú v tej veci vypočúvania, ktoré sa malo konať na nemeckom veľvyslanectve. Rozprával som sa o tom aj s bývalou veľvyslankyňou, nepoprela to. Bol to fakt. Nekonalo sa na nariadenie mestského prokurátora. On tento návrh, aby sa vypočúvanie podozrivého Michala Kováča mladšieho konalo na veľvyslanectve, zamietol. A už tu vidieť začiatok tej strašnej hry, tohto strašného scenára. Ako normálny človek mal odísť do Mníchova a byť vypočutý Interpolom. Vybavilo sa to cez prezidentské kruhy, aby vyšetrovateľ prišiel do Bratislavy, a to chcem zdôrazniť, ešte čo nespomenula pani poslankyňa, prezident Michal Kováč medzi 29. augustom a 2. septembrom 1995, teda v čase, keď sa tieto udalosti odohrávali, odišiel do Vysokých Tatier, bol mimo Bratislavy a bolo to celkom výnimočné, pardon, odišiel na Donovaly, aby som bol presný. Odišiel na Donovaly a zdržiaval sa tam. To znamená, že sa chcel akosi zdržiavať mimo tohto priestoru. Keď budem hovoriť ja, prinesiem ďalšie dôkazy, ktoré ukazujú tento strašný, kýmsi vymyslený scenár, kde všetko do seba zapadalo. Všetko do seba zapadalo, uvidíte na ďalších faktoch, ktoré spomeniem, čo všetko sa odohrávalo, aby sa táto vina prisúdila Slovenskej informačnej službe, hoci išlo podľa všetkého o samoúnos.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda, a ďakujem vám aj za to, že ste sa nedali pri takto dôležitej kauze zastupovať a že sám vediete túto schôdzu, ale predsa len by som vás poprosila, keby ste podobným spôsobom upozornili aj generálneho prokurátora. Ide tu, myslím si, o dosť závažnú vec, nie o bežnú vec, a pri prerokúvaní tohto prípadu, myslím si, že generálny prokurátor by tu mal sedieť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Budaj.
Nech sa páči.
Poslanec J. Budaj:
Ja by som chcel pani Keltošovej povedať, že svoju obhajobu nevinnosti pána Lexu stavia na viacerých rozporoch. Jeden z nich je ilustratívny, ten, že Kováč mladší mal byť vypočutý v Bratislave. Samozrejme, že pani Keltošová veľmi presne vie veľa vecí o celej tejto kauze, ale s ohľadom na prenosy sa snaží divákovi ponúknuť svoju verziu. Ja pripomínam divákom, že v Nemecku bol Kováč mladší obvinený jedným svedkom. Toto obvinenie stačilo na to, aby bol vydaný zatykač, a ako plynul čas, Kováč mladší sa snažil, aby vyšetrovateľ prišiel do Bratislavy, aby nemusel ísť do vyšetrovacej väzby v Nemecku. A tento vyšetrovateľ skutočne 1. septembra bol v Bratislave. Preto bolo potrebné Kováča do tohto okamihu uniesť. V prípade, že by sa boli rozbehli normálne vyšetrovania na nemeckej ambasáde, otázka medzinárodného zatykača by prestala byť aktuálna. To znamená, tí, ktorí plánovali únos, chceli využiť posledné minúty, ktoré mali na to, aby Kováča vydeportovali do zahraničia domnievajúc sa, že týmto budú mať v rukách palicu na vtedajšieho prezidenta.
Znovu pripomínam, že angažmán pani Keltošovej v tejto nenávisti voči ich bývalému členovi, ktorý im vypovedal poslušnosť, bolo výrazné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Brocka.
Chcem vás len informovať, že o rokovaní sa vedie záznam, ktorý je vysielaný potom vo večerných hodinách, priamy prenos nie je.
Pán poslanec Brocka, nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Chcel by som povedať, že pani kolegyňa Keltošová istým spôsobom vo svojom vystúpení chce urobiť z Národnej rady vyšetrovací orgán. My tu nejdeme vynášať rozsudok, bod programu je správa o žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie. Predsa je v záujme samého poslanca Lexu, aby sa očistil z dôvodných podozrení. Ak pani kolegyňa hovorí, že celá kauza zavlečenia Michala Kováča mladšieho je ľahko spochybniteľná, tak potom nerozumiem, prečo zdržujú, prečo nenechajú konať súd, ktorý je na to oprávnený, kompetentný, aby naozaj vyniesol ten súd, že to je všetko zmanipulované. Mne skôr z jej vystúpenia vyplýva niečo iné, že, pani kolegyňa, vy sama neveríte tomu, čo hovoríte a naopak chcete zabrániť spravodlivému vyšetreniu všetkých káuz.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Pani poslankyňa Keltošová, ja si myslím, že vy máte dostatočné právne vedomie, pretože ste zastávali mnoho významných funkcií, a preto mi nejde do hlavy, prečo vysvetľujete isté paragrafy týmto spôsobom, ako tu odznelo. Tvrdíte, že nebol riaditeľ informačnej služby povinný alebo nezodpovedal za to, že mal oznámiť krádež. Veľmi dobre si treba prečítať tú druhú žiadosť, kde sa hovorí, že vyplývajú mu povinnosti nielen z Trestného poriadku, ale aj z nariadenia riaditeľa Slovenskej informačnej služby číslo 10 z roku 1993 článok 18, je to tam presne v tej druhej žiadosti.
A čo sa týka triptychu, to aj v relácii Twist, keď sme boli spolu, hovorili ste o § 11 zákona o Slovenskej informačnej službe, že môžu byť osoby, ktoré konajú v prospech Slovenskej informačnej služby, poskytujú informácie Slovenskej informačnej službe. Ale kto poveril Slovenskú informačnú službu, aby plnila tieto úlohy, aby zabraňovala niečomu alebo diskreditovala banskobystrický biskupský úrad? Ak bolo také poverenie, potom Slovenská informačná služba postupovala nad rámec zákona.
A ešte k únosu Michala Kováča mladšieho. Nie je pravda, že vyšetrovateľ nevedel, akým priechodom prešiel alebo akým priechodom bol násilne zavlečený do cudziny, ale na mnohé otázky povedal, že nebude odpovedať, pretože sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. A vy ako skutočne právne na výške, pani poslankyňa, by ste mali vedieť, že vyšetrovateľ môže konať len v rámci a v zmysle zákona a my by sme si mali ctiť tento štátny orgán.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
ja si myslím, že pani poslankyňa Keltošová veľmi správne poukázala na to, že z týchto šesť káuz, ktoré sú uvedené v správe, ktorou sa zaoberáme, sú najdôležitejšie tie, ktoré sú uvedené pod bodmi A a C. Všetky ostatné tam boli iba prilepené ako doplnok, o čom správne hlasoval aj mandátový a imunitný výbor a mnohé označil za nezmyselné. Pani poslankyňa v závere hovorila o napísanom scenári o týchto dvoch najdôležitejších kauzách. Ja sa z časového dôvodu dotknem predovšetkým kauzy únosu prezidentovho syna.
Čo sme boli poslanci v predchádzajúcom období, tak sme túto kauzu veľmi pozorne sledovali. Pán prezident hneď na druhý deň po únose svojho syna vystúpil so slzami v očiach v televízii a položil jednu otázku, myslím si, že ju položil veľmi nešťastne, a tým poškodil vlastne sám seba. Pán prezident sa vtedy pýtal, komu tento únos, komu táto kauza prospeje. Keď si odpovieme na túto jeho otázku, tak vylúčime vládu Slovenskej republiky, pretože tá bola diskreditovaná na základe tejto kauzy, neprospela jej, Slovenskej informačnej službe neprospela, Hnutiu za demokratické Slovensko neprospela, takisto ani koalícii. Jediné, komu prospela, bola osoba, ktorá bola zavlečená a jej otec. Prečo? Pretože dovtedy už aj opozičné médiá museli označiť prezidentovho syna za človeka, ktorý sa dopustil trestných činov a je naňho vydaný medzinárodný zatykač. Týmto únosom sa stala z neho obeť a zrazu ho všetci začali ľutovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predseda, ak vyšetrovatelia sú zaviazaní mlčanlivosťou, je potrebné, aby napríklad pán predseda mandátového a imunitného výboru dal podnet na trestné stíhanie na súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, alebo aby vy pán predseda parlamentu zo svojej sily ste požiadali riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby zbavil mlčanlivosti vyšetrovateľov, aby povedali mandátovému a imunitnému výboru, o čo vo veci ide, ak sa majú poslanci v takejto vážnej situácii v tomto rozhodnúť. Ak Slovenská informačná služba vyrobila zariadenie na odpočúvanie mobilov, ak zistila informácie o príprave podkladov maďarskej vláde na súde v Haagu Gabčíkovo - Nagymaros, ak sa v Slovenskej informačnej službe podarilo narušiť vzťahy Rakúsko a Nemecko, mal by Ing. Ivan Lexa, bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby a terajší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za to dostať medailu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Na úvod svojej faktickej poznámky by som chcela naozaj vyjadriť svoj úžas nad tým, ako je možné, keď sa celá táto kauza odohrala niekoľko rokov dozadu, mám teraz na mysli únos prezidentovho syna, a hovorí sa tu o tom, že keby nebol zavlečený, keby nebol unesený, tak by bol vypočutý na veľvyslanectve a dokázal by, že je nevinný. Ja sa pýtam, keď je nevinný, prečo to nedokázal odvtedy, prečo ešte stále naňho platí zatykač.
Ale ešte k ďalšej veci. Mňa zaujala z vystúpenia pani Keltošovej jedna záležitosť, keď spomínala, že v mandátovom a imunitnom výbore sa vyšetrovatelia vyjadrili, že nemôžu oboznámiť členov mandátového a imunitného výboru s dôkazmi o vine pána Lexu preto, lebo ich pán Mitro nezbavil mlčanlivosti. Je naozaj šokujúce, že by si títo ľudia nevedeli spomenúť na meno svojho šéfa, že by si mýlili ministra vnútra s riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Niekto tu očividne klamal. Buď klamali vyšetrovatelia, keď hovorili o pánu Mitrovi, a nie o pánu Pittnerovi. Potom sa pýtam, ako môžeme veriť takýmto vyšetrovateľom, keď klamú členov mandátového a imunitného výboru alebo možno klamal pán Mitro, keď povedal, že nie je v jeho kompetencii zbavovať týchto vyšetrovateľov mlčanlivosti, lebo nie sú pracovníkmi Slovenskej informačnej služby. Možnože sa o pár rokov dozvieme, že títo vyšetrovatelia sú pracovníkmi Slovenskej informačnej služby. Nezdá sa vám to všetko čudné?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
pozorne som počúval vystúpenie pani poslankyne Keltošovej a treba povedať, že v celej tejto kauze mám taký istý pocit ako ona, ak ju teda nazvem kauzou, že je veľmi veľa domnienok, nepotvrdených názorov a rôznych záhad. My rozhodujeme o, myslím si, dosť vážnej veci bez dostatočných informácií, ktoré nám nepredložili ani vyšetrovatelia, ani správa, ktorú máme pred sebou. Mne to celé vyzerá tak, že celou Slovenskou informačnou službou bol len pán terajší poslanec Lexa, že táto Slovenská informačná služba nemala žiadnu štruktúru, žiadnych ďalších pracovníkov, žiadnych organizátorov. Myslím si, že je to samostatná organizácia. To znamená, že napríklad odpredaj guľometov alebo prešustrované auto, alebo zavlečenie občana do cudziny - určite to nerobil pán poslanec Lexa osobne a určite nemá v tom prsty. Ja som o tom hlboko presvedčený. Nie som tiež presvedčený, že pán poslanec Lexa vysedáva doma po večeroch a odpočúva mobilné telefóny. Myslím si, že má iné starosti a iné záujmy. Nie som tiež presvedčený, že by pán poslanec Lexa nechcel vypovedať alebo že by nechcel spolupracovať s príslušnými orgánmi. Odznelo tu, že chcel ísť predsa aj do médií, chcel vysvetľovať, chcel hovoriť. Mám pocit, že je tu umelá pripravená nejaká zábrana, aby sa mohol brániť. Myslím si, že dať človeka do vyšetrovacej väzby nie je správne riešenie. Nie je to jednoducho riešenie, a nie jednoduché riešenie. Koľko môže trvať takýto pobyt vo vyšetrovacom zariadení? Môže to byť deň, môže to byť mesiac, môžu to byť roky. Vieme si predstaviť, čo tohto človeka čaká?
Neviem, prečo stále vyrábame určité precedensy. Je to už druhý poslanec, o ktorom rokujeme. Sú pripravené trestné oznámenia na ďalších dvoch poslancov. To sa budeme v tomto parlamente zaoberať do konca štvorročného obdobia so všetkými poslancami, ktorí sú dnes v opozícii? Nemáme dosť roboty v tomto parlamente? Nie je čo pripravovať? Nerúca sa ekonomicky tento štát? Netreba pripravovať ekonomické zákony, aby sme vytvárali podhubie pre podnikateľov tohto štátu? Ja si myslím, že v tom je naša robota.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
ja chcem reagovať na pani Keltošovú v súvislosti s tými časťami, v ktorých hovorila, ako to vlastne prebiehalo v mandátovom a imunitnom výbore. Ja som už včera pri svojom vystúpení hovoril, že skutočne tam zazneli niektoré aj perly ducha, ako nazerajú jednotliví poslanci na tieto kauzy, ktoré tam boli predložené, a ako reagovali na skutočnosť, že jednoducho toto zasadnutie výboru ignorovali vyšetrovatelia. Ale ja vám poviem zopár takých poznámok, ktoré, tak ako som si stihol zapamätať, zazneli a bolo to práve z úst poslancov koalície. Jeden hovorí, nemáme právo nahliadnuť do spisu, ale žiadať, aby nás s dôkazmi dôkladne oboznámili a presvedčiť sa, či stupeň presvedčenia vyšetrovateľov zdieľame aj my. V predprípravnom konaní sa zbierajú len listiny. Máme právo vidieť podklady. Či je skutočne miera presvedčenia vyšetrovateľa taká, že na základe skutočnosti, že nemohol konať ďalej len preto, že ide o poslanca Národnej rady, ak to jeho presvedčenie je skutočne také, tak nám nič iné nezostáva, ako v Národnej rade len odhlasovať a dať tak k dispozícii poslanca.
Ďalej jeden kolega skonštatoval, že skutočne na základe 13 riadkov podania, ktoré bolo predložené aj nám do Národnej rady, je veľmi ťažko sa rozhodnúť. A povedal priamo, že je sklamaný, lebo nevidí niektoré dôkazy a ťažko teraz sa má stotožniť s tým, čo hovoria vyšetrovatelia. Totiž nás požiadali, aby sme podporili ich stupeň presvedčenia. Oni sú o tom vnútorne presvedčení. A my ste tu teraz poslanci nato, aby sme zahlasovali, aby sme potvrdili to ich vnútorné presvedčenie. Bohužiaľ, mňa nepresvedčili, takže nemôžem sa stotožniť s ich vnútorným presvedčením.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Brhel. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec J. Brhel:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
máme pred sebou žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, a teda zbavenie imunity pána poslanca Lexu, nášho kolegu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky po vylúčení poslanca Lexu z rokovania a po vypudení ostatných poslancov opozície prijal rozhodnutie a odporučil Národnej rade vyhovieť v prvom kole v štyroch zo šiestich bodov a včera sme zaradili na rokovania pléna tejto Národnej rady aj siedmy bod.
Stručne by som sa rád vrátil k týmto jednotlivým žiadostiam. Prvá kauza, ktorá sa týka zavlečenia do cudziny a lúpeže, je postavená zásadne na dvoch argumentoch alebo na nejakých slovných spojeniach, ktoré hovoria o úlohách prípravného plánu a o systéme vertikálneho riadenia. Už z tohto je jasná dôkazná núdza, pretože systém vertikálneho riadenia existuje v každej organizácii a určite existoval v Slovenskej informačnej službe, ale len ten fakt, že Slovenská informačná služba existovala a že mala svojho riaditeľa, nemôže byť predsa presvedčivý alebo nemôže byť dôkazom toho, že Slovenská informačná služba sa zúčastnila na nejakej takejto aktivite. Je úbohé, ak sa ako na dôkazový materiál správa odvoláva na nahrávku, ktorá odznela v Rádiu Twist. Všetci dobre vieme, že pri súčasnej úrovni technológie nie je problém zmixovať čokoľvek. Ja silne pochybujem o autentickosti tejto nahrávky, a keby aj bola autentická, vyvstáva tu ďalší otáznik, akým spôsobom bola zadovážená.
Určitú nervozitu z tejto kauzy podľa mňa signalizuje aj to, že pán predseda vlády, aspoň to bolo medializované, neviem, či to urobil, bolo medializované, že podá námietku zaujatosti voči sudcovi Ústavného súdu. I keď v minulosti sa sudcovia Ústavného súdu veľakrát vyjadrovali k politickým záležitostiam, nikdy nikto nevzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Ústavného súdu. A mne sa v tejto súvislosti zdá, že ten jasný, podľa nás jasný protiústavný, bezprecedentný krok zrušenia amnestie zrejme trápi aj pána predsedu vlády a nie je si sám sebou istý. A navyše tvrdenia právnikov sú jasné v prospech toho, že to bol krok protiústavný, hovorí o tom, že celá kauza je postavená tak trochu na vode. Je znásilňovaná, urýchľovaná umelo. Prečo Ústavný súd nerozhodol doteraz? Ešte ani podnet neprijal a už je tu nervozita. Keď treba, Ústavný súd vie rozhodnúť veľmi rýchlo, keď treba, vie čakať s rozhodnutím veľmi dlho.
Čo sa týka druhej kauzy, a to je neoznámenie krádeže motorového vozidla, je skutočne absurdné mať predstavu, že štatutárny zástupca je fyzicky povinný nahlasovať krádež čohokoľvek, či auta, počítača alebo stoličky. V každej inštitúcii, v každom úrade to predsa rieši interný predpis, ktorý sa volá organizačný poriadok. A v žiadnom prípade za nahlasovanie takejto záležitosti nenesie nikto trestnoprávnu zodpovednosť. Osobne si myslím, že celá kauza o krádeži Mercedesu 208 D bola sem pridaná preto, aby sa zvýraznila súvislosť. Súvislosť s tou prvou kauzou, s takzvaným únosom Michala Kováča mladšieho. Na margo toho chcem urobiť len jednu poznámku. Pokiaľ je pravda, a to pravda je, na to sú dôkazy, že sa Michal Kováč mladší stretával s osobou, na ktorú bol vydaný medzinárodný zatykač, bol to pán Chilo Pták, je úplne jasné, že v takomto prípade, a to bola pravda, bol by aj záujem Slovenskej informačnej služby o osobu pána Chila Ptáka úplne oprávnený. Takže si myslím, že skutočne celá kauza krádeže Mercedesu 208 D bola účelovo sem dodaná, aby sa zvýraznila súvislosť s únosom.
Čo sa týka fingovanej kúpy triptychu, bolo to tu už včera rozobrané. Prednášal to pán poslanec Cabaj. Skutočne, ak reštaurátor v rozpore so zaužívanými pravidlami vyhotovuje kópiu alebo duplikát, pokúsi sa to predať do zahraničia, používa rám 1:1, kópiu nevyhotoví dátumom, nepodpíše ju. To všetko sú predsa znaky toho, že sa tu deje určitá nekalá záležitosť a súvisí to s falzifikáciou a s následným predajom do zahraničia. Nakoniec Slovenská informačná služba informácie len zbierala a vyhodnocovala. Dodala ich polícii a polícia sa rozhodla pre zákrok. A ten zákrok bol úplne v súlade so zákonom, pretože bol realizovaný na základe návrhu vyšetrovateľa, odobrený prokurátorom a schválený alebo so súhlasom sudcu. A záver celej akcie je taký, že obraz zostal na Slovensku, peniaze sú v inej štátnej inštitúcii, čiže nikto ich nezdefraudoval. Opäť si myslím, že celá kauza je vymyslená a má len dokresliť kolorit zločinnosti takzvanej zločinnosti celej Slovenskej informačnej služby.
Tie prípady štyri, päť, šesť - zbavenie mlčanlivosti, to znamená nezbavenie mlčanlivosti prezidenta Slovenskej republiky, neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla a umiestnenie nástražných výbušných systémov, to tu už bolo x-krát spomínané. Je skutočne zarážajúce, keď si pozriete stranu 5 správy. Tá hovorí o tom, že podrobnosti o jednotlivých skutkoch uvedených v prílohách číslo 1 až 6 nebolo možné zistiť vzhľadom na to, že vyšetrovatelia jednotlivých skutkov neboli oslobodení od povinnosti mlčanlivosti. Tvrdili, že zbaviť tejto povinnosti ich môže jedine šéf Slovenskej informačnej služby pán Mitro. Pán Mitro napísal list a tvrdí, že to nie je v jeho kompetencii. Vraj je to v kompetencii ministra vnútra. Minister vnútra ich doteraz nezbavil mlčanlivosti a my za to isté chceme stíhať, trestne stíhať alebo vydať na trestné stíhanie pána poslanca Lexu. To sa mi zdá už úplne absurdné. Je pravda, že skutočne ani poslanci v mandátovom a imunitnom výbore nezdvihli v dvoch prípadoch z troch ruku za vydanie na trestné stíhanie.
A čo sa týka siedmej kauzy takzvaného monitorovacieho zariadenia, chcem sa k tomu vyjadriť vecne. Vy všetci dobre viete, používate mobily. "01" je dnes úplne mizivo používaná. Je úplne nezmyselné tvrdenie, že dnes sa takéto zariadenie používa. Načo by komu bolo? Je úplne absurdné si predstavovať, že tu ktosi odpočúval. Nakoniec "01", keďže bola vysielaná a bežala vo frekvencii VKV v pásme 450, bola chytiteľná aj rádioamatérmi. Takéto zariadenie sa dalo vyrobiť na kolene rádioamatérmi. A znovu hovorím, dnes "01" nikto nepoužíva, veď v obehu sú hlavne "03" a "05". Čiže vecne je toto celé obvinenie nezmyselné.
Keď to zhrniem, tak sa mi zdá, že skutočne tie žiadosti sú chudobné na argumenty, sú chudobné na dôkazy a táto chudoba argumentov a dôkazov sa nahrádza určitou logikou vykonštruovaných tvrdení, a to si myslím, že nie je vec vyšetrovateľov, ale skôr vec spisovateľov. Všetky tieto žiadosti sú písané jednou šablónou, jednou mustrou a silne pripomínajú články, ktoré odzneli v rokoch 1995, 1996, 1997 a 1998, čiže nič nového neobsahujú. Sú skutočne postavené, dali by sa tie isté žiadosti napísať kýmkoľvek len na základe novinových článkov, ktoré odzneli roky predtým.
A čo sa týka súvislostí vo verejnosti. Keď si pamätáte, žiadostiam o vydanie na trestné stíhanie predchádzala správa o činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorú predniesol pán Mitro. Zhrnuté summa summarum, to nebola správa o činnosti Slovenskej informačnej služby, ale bola to obžaloba jej bývalého šéfa pána poslanca Lexu narýchlo zbúchaná, tu teatrálne prednesená a potom aj medializovaná v rozpore so zákonom. Tu sa treba opýtať, čo robí Generálna prokuratúra, kto bol doteraz za to postihnutý, keďže došlo k jasnému porušeniu zákona a správa bola publikovaná i napriek tomu, že zákon to zakazuje. Keď si pamätáte správu, ako tu odznela, čo navrhoval predseda branno-bezpečnostného výboru pán Palko, navrhoval, aby sme prijali uznesenie, kde konštatujeme, že Slovenská informačná služba porušovala zákon. Tu sa často používa téza, prečo nechceme vydať pána poslanca Lexu na trestné stíhanie, nech sa obháji pred súdom. Ale to je celý problém. Žiaľ, neverím v tomto prípade v nezávislosť súdov. Neverím v nezávislosť ani predsedov a samotných vyšetrovateľov a neverím v nezávislosť súdov.
Navrhnúť, aby Národná rada vzala na vedomie, že Slovenská informačná služba porušovala zákon, na základe správy je absurdné. Nezdvihnem za to ruku, nikto to neodsúhlasí. A už samotná snaha, samotná snaha takéto čosi urobiť, veci zbytočne znásilňovať a urýchľovať, nás musí nabádať k ostražitosti, že sa tu deje niečo, čo predsa nie je normálne. Predstavte si, že by sa takéto uznesenie Národnej rady dostalo na stôl vyšetrovateľovi alebo na stôl sudcovi. Aká je tu objektívnosť, keď Národná rada mu vopred odklepne, 150 ústavných činiteľov vopred odklepne, že ten poslanec je vinný? Ako on môže konať nezávisle? To sa dostalo do Národnej rady. A zoberme si médiá. Tá štvavá kampaň sa nedatuje rokom 1998 alebo pár mesiacov dozadu. Tá štvavá kampaň je predsa niekoľko rokov, už tu boli odcitované vyjadrenia, ktoré odzneli na mítingoch KDH o tom, že sú tu zločinci, ktorí jednoznačne budú postavení pred súd a budú zavretí bez toho, aby niekto čokoľvek dokazoval.
Čiže podľa týchto tvrdení podľa mňa sa len plní politická objednávka. Politická objednávka, ktorá má širšie súvislosti, pretože tu nejde len o poslanca Lexu. Sú predsa rozpracované a pripravené ďalšie kauzy, keď súčasná koalícia systematicky pracuje na kriminalizácii a diskreditácii všetkých čelných predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko, ale aj ďalších členov opozície s cieľom zbaviť sa politického oponenta nie v politickej diskusii, ale likvidáciou týchto ľudí, nehovorím fyzickou, ale morálnou a odbornou. Do tohto scenára teda zapadá Mitrova správa o Slovenskej informačnej službe, ale do tohto scenára zapadajú aj ďalšie veci. Veď si zoberte napríklad stupňovanie atakov na blízkych spolupracovníkov pána poslanca Lexu. Úplne smiešne zatknutie a domová prehliadka jeho dlhoročnej spolupracovníčky na základe pochybného anonymu, že vraj v jej byte je pištoľ, zbraň, ktorou bol zastrelený pán Ducký. Urobila sa domová prehliadka, ona bola vystavená pomaly psychickému týraniu. Nič sa nenašlo, kauza bola uzavretá. Nič sa nedeje?
Je celý rad indícií. Zoberme si ešte Mitrovu správu o Slovenskej informačnej službe, ktorá hovorila o zahraničných aktivitách Slovenskej informačnej služby. Bol tu na návšteve šéf branno-bezpečnostného výboru alebo to bol výbor na kontrolu tajných služieb Českej republiky, ktorý povedal, že nežiada žiadne ospravedlnenie českej vlády. To je na margo toho, čo tu pán Langoš hovoril, že sa treba ospravedlniť českej vláde. Nežiadal žiadne ospravedlnenie. V Domino-fórum bol uverejnený článok pod názvom Kulturkampf Viktora Orbána, kde zosmiešnili šéfa maďarskej tajnej služby, ktorý sa chcel chvastať tým, ako zabránil aktivitám slovenskej tajnej služby na maďarskom území. Zosmiešnili ho samotní maďarskí politici, pretože to bolo nafúknuté a vymyslené. Keď pán Mitro dával interview do Pravdy ohľadne svojej správy a pýtali sa ho na zahraničné aktivity Slovenskej informačnej služby, tak povedal, že to všetko hovoril v podmieňovacom páde a že novinári to zbytočne nafúkli.
Z toho mi vychádza, že verejná mienka je bezprecedentne masírovaná a vopred pripravovaná na to, že pán poslanec Lexa je vinný a že má byť zbavený imunity a že má byť vydaný do väzby. Nasvedčuje tomu všetko, čo sa tu deje, všetky kroky s tvrdou mediálnou podporou. Znovu sa vrátim teda k tej téze, pretože to je asi kľúčová téza, ktorá medzi poslancami koalície odznieva. Nebojme sa predsa zbaviť ho imunity, nech sa obháji pred súdom. Ja tvrdím, znova tu opakujem, v tejto súvislosti neverím v nezávislosť ani vyšetrovateľov, nakoniec ich nekompetentnosť je zrejmá z toho, čo tu odznelo. A neverím ani v nezávislosť súdov, skôr si myslím, či vedome alebo nevedome, či to oni pripúšťajú alebo nie, sú vystavení, samotní títo aktéri, sú vystavení tvrdému masírovaniu a celé to naberá nádych politického procesu. Som o tom plne presvedčený, a preto v žiadnom prípade, v žiadnom prípade nebudem hlasovať za zbavenie imunity pána poslanca Lexu.
Ďakujem. (Potlesk.)