Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.
Ešte pred ňou sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej hlásia pán poslanec Mesiarik a pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne tým, že samozrejme, dá sa v mnohom súhlasiť s pani poslankyňou, čo hovorím ako poslanec, ktorý sa v sociálnej oblasti celý život pohyboval. Skutočne ide sčasti o skupinu ľudí, ktorej sa tento zákon dotýka, ktorá je, dá sa povedať, bezbranná, ktorá potrebuje našu ochranu, ochranu poslancov, ochranu štátu. Ináč to nejde. Do budúcnosti azda len skutočne poučenie - musíme si vytvoriť viac priestoru v parlamente, súhlasím s tým, aby sme sa mohli podrobnejšie zaoberať týmito problémami, a rovnako aj tí, ktorí nerobia v tejto oblasti.
Na druhej strane chcem ubezpečiť a vysloviť reakciu na toto vystúpenie, že sme nerobili celú prípravu sami, ale sme sa radili, pracovali sme aj s inými organizáciami, mimovládnymi, rôznymi skupinami ľudí, i do výboru prišli. A po druhé chcem ubezpečiť, že výbor bude skutočne zvažovať, čo ešte v zákone zmeniť. Poviem príklad: Je tu skupina slepcov, ktorí sú odkázaní dajme tomu na vodiaceho psa. Tiež je to problém, ktorý musíme hodnotiť. Myslím si, že nájdeme určitú cestu, aby sme aj keď v skrátenom konaní prijali dobrý zákon.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za slovo.
Chcela by som doplniť pani predrečníčku. Uznávam, že je potrebné prehodnotiť niektoré ustanovenia týkajúce sa riešenia sociálnej pomoci tým občanom, ktorí sú odkázaní na túto finančnú podporu. Určite nie je správne, ak dochádza k zneužívaniu poberania sociálnych dávok určitými skupinami občanov. Ako už povedala pani poslankyňa Aibeková, ani ja nemôžem súhlasiť s tým, aby došlo k zníženiu sociálneho príspevku pre zdravotne ťažko postihnutých občanov a takisto k zníženiu kompenzačného príspevku pre zdravotne ťažko postihnutých občanov. Ale ešte by som doplnila pani poslankyňu, že takisto nemôžem súhlasiť so zrušením sociálneho príspevku pre tie ženy, ktoré nenavrhnú určenie otcovstva súdu, čiže vlastne zo subjektívnych dôvodov sú v núdzi, pretože na to dopláca len a len dieťa, o ktoré vlastne ide. Som presvedčená, že keď budeme hlasovať o tomto zákone, tieto dva body nepodporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
(Hlasy z pléna.)
Uzatvoril som možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami po pani poslankyni Kollárikovej.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
na úvod by som chcela tiež nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková. Keby sa vedenie Národnej rady zamyslelo nad tým, ako posúva poslancom materiály, ktoré sa majú prerokúvať, hlavne také dôležité zákony, ako je tento zákon, naozaj sa to nestíha a myslím si, že je to nezodpovedné, aby sme potom dostávali materiály, ktoré polovička pléna nemá čas, skutočne nemá čas, pretože sú mimobratislavskí, si preštudovať. Ja som si tiež dala tú námahu, že som si vytiahla aj pôvodný zákon, pretože ináč sa to nedá. Ale to sú také objemné zákony, že človek ani nevydrží sedieť nad nimi dlhé hodiny a musí to prerušovať. Vedenie Národnej rady je tu na to, aby vychádzalo aj pri práci v ústrety poslancom a myslím si, že toto by bol ústretový krok.
Teraz k predkladanej novele. Predkladaný zákon o sociálnej pomoci, teda tlač číslo 220, som si osobne rozdelila na dve časti. Prvá časť sa zaoberá podporou občana, teda finančnou podporou občana v hmotnej núdzi, to znamená v prípade straty zamestnania. Tá druhá časť sa zaoberá pomocou štátu občanom prestarnutým alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.
Čo sa týka prvej časti, myslím si, že naozaj treba oceniť rozšírenie § 7 ods. 6, ktorý hovorí o občanoch v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, čiže, laicky povedané, o tých občanoch, ktorí sú nezamestnaní vlastným pričinením. Tento paragraf bol doplnený o písmeno e), podľa ktorého nedostane podporu v nezamestnanosti človek, ktorý pred podaním si žiadosti o podporu v nezamestnanosti posledné tri roky nebol zamestnaný, resp. nijakým spôsobom neplatil príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Týmto sa chce zamedziť tomu, aby nepoberali podporu v nezamestnanosti ľudia, ktorí nikdy nepracovali a vlastne ani pracovať nechcú. Myslím si, že takéto rozšírenie paragrafu je v úplnom poriadku a skutočne si treba dávať pozor, aby nepoberali dávku v nezamestnanosti ľudia, ktorí to takýmto spôsobom zneužívajú. Mám iba jednu otázku skutočne len kvôli vlastnej informovanosti, či je približná analýza, akého percenta nezamestnaných by sa toto v súčasnosti asi týkalo.
Tento § 7 ods. 6, ktorý hovorí o hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, bol však rozšírený ešte aj o písmeno g). Už to načrtla trošku aj pani poslankyňa Kolláriková, že sa tam hovorí, že do tohto paragrafu sú zahrnuté aj ženy, ktoré nenavrhnú určenie otcovstva súdom, okrem prípadu, že k splodeniu dieťaťa došlo trestným činom znásilnenia. Toto je podľa môjho názoru vstupovanie do ľudských práv žien. Lekári by vám jednoznačne vedeli povedať, určite ste o tom už mnohokrát čítali, že nielen u nás, ale aj v iných krajinách je omnoho viac znásilnení, ako sa to udáva na polícii, a to z jednoduchého dôvodu, že obete prežili už jednu traumu, hanbia sa priznať k znásilneniu a nechcú znášať ešte aj traumu vyšetrovania. Určite takýchto prípadov splodenia detí, takýchto prípadov nie je veľa, ale napriek tomu si myslím, že sa treba nad tým zamyslieť. A určite nie je veľa prípadov, ak matka odmietne udať meno otca dieťaťa, pretože sa rozhodla z dôvodov známych iba jej vychovávať dieťa sama. Podotýkam, že chce dieťa vychovávať, čiže nie dať ho do detského domova. Tak prečo ju v prípade nezamestnanosti chceme trestať? Ona to dieťa z rodinných prídavkov určite nevychová. Nikto z nás nevychová dieťa z rodinných prídavkov. A keby som teraz mala porovnať, tak žena, ktorá prizná otcovstvo dieťaťa súdne, ale dá toto dieťa do detského domova, kde síce naňho bude platiť - zase všetci vieme, že na detské domovy štát musí doplácať -, tak táto žena je pred štátom lepšia, tá dostane podporu v nezamestnanosti, ale ženu, ktorá si chce poctivo vychovať svoje vlastné dieťa aj bez udania otcovstva, tak vlastne tento štát z nepochopiteľných dôvodov zatracuje. Myslím si, že je také mizivé percento týchto žien, že naozaj by bolo potrebné sa nad tým zamyslieť a nezrovnoprávniť také aj také ženy.
No a teraz k druhej časti materiálu, kde sa hovorí o pomoci občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Skutočne nemôžem súhlasiť napríklad s § 58 ods. 4, kde sa znižuje počet hodín osobnej asistencie, a to z 24 hodín denne na 20 hodín. Neviem, z čoho vychádza logika zníženia tejto osobnej asistencie. Sú tu lekári, ja sa vyjadrujem laicky, ale pociťujem to tak. Ak si zoberiem napríklad občana s ťažkou sklerózou, kde lekár stanoví, že taký občan musí mať 24-hodinovú starostlivosť - nedávno som to zažila vo vlastnej rodine, čiže hovorím to z vlastných skúseností -, pýtam sa len, ktoré tie 4 hodiny budú z 24 hodín vyňaté, že za tieto príplatky za osobnú asistenciu nedáme. Tie 4 hodiny, myslím si, že štát tiež nespasia, ale tie 4 hodiny môžu pre občana znamenať aj život alebo neživot.
Nemôžem súhlasiť ani s návrhom ods. 5, ktorým sa dopĺňa § 58, kde sa stanovuje, že rodinní príslušníci, teda deti, súrodenci, manžel alebo manželka občana s ťažkým zdravotným postihnutím môžu vykonávať osobnú asistenciu iba v rozsahu 50 %, čiže za rozsah 50 % môžu dostať finančný príspevok. Zdôvodnenie tohto zámeru, ktoré uvádza dôvodová správa, je podľa mňa absolútne neprijateľné. Že tým chceme odľahčiť rodinu? Ale veď doterajší zákon nezaväzoval rodinu, že musí robiť osobnú asistenciu. Alebo chceme dať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím možnosť odskúšať si v osobnej asistencii aj cudzieho človeka? Znovu, nebol tu žiadny taký zákon, ktorý by zakazoval občanovi so zdravotným postihnutím, aby si hľadal cudzieho človeka na osobnú asistenciu. Tak skutočne nechápem, keď sme doteraz tomu nebránili, prečo ideme do opačného extrému a prečo chceme nariadiť, že občan s ťažkým zdravotným postihnutím si môže vlastného rodinného príslušníka zobrať iba na 50 %, ak to má štát financovať. Dokonca sa mi zdá úplne neseriózne, ak sa v dôvodovej správe uvádza, že je to vlastne model, tých 50 %, ktorý má pokračovať tak, že by z osobnej asistencie boli nakoniec úplne vylúčení rodinní príslušníci. A zdôvodňuje sa to tak, že tým vlastne chceme pomôcť zdravotne ťažko postihnutému občanovi, aby bol viac samostatný, a chceme ho akosi motivovať, aby sa on osobne angažoval pri hľadaní si nejakého človeka, ktorý mu bude pomáhať a starať sa oňho.
V prvom rade, znovu to hovorím z vlastnej skúsenosti, hľadať ľudí, ktorí robia osobnú asistenciu za také malé finančné príspevky, ktoré sú tam uvedené, je naozaj veľmi ťažké. V dnešných časoch, keď je veľká nezamestnanosť, ak sa nájde v rodine nezamestnaný, napríklad manželka má takéhoto manžela a je nezamestnaná, alebo nejaký súrodenec, nevidím dôvod, ak by si ho zdravotne postihnutý občan vybral, prečo by sa tento rodinný príslušník nemohol na osobnej asistencii podieľať aj 100 %. Neviem, možno je tu nejaký iný zámer, ktorý som, žiaľbohu, v tomto návrhu nepostrehla.
Za úplnú absurdnosť tohto zákona považujem ustanovenia paragrafov, kde sa znižujú finančné prostriedky na kompenzáciu pre zdravotne postihnutých, tak ako to tu už veľmi podrobne rozoberala pani poslankyňa Aibeková. Ide o sumy, ktoré v konečnom dôsledku sú podľa mňa veľmi smiešne z hľadiska štátneho rozpočtu. Keď znížime sumu na zaobstarávanie kompenzačných pomôcok z 300 tisíc na 260 tisíc, na bezbariérové byty z 300 tisíc na 250 tisíc, na kúpu osobného motorového vozidla z 250 tisíc na 300 tisíc, spolu - vykazuje to tabuľka na strane 56 - sa ušetrí 46,8 mil. Sk.
Budeme mať dnes materiál, kde chceme vyslať ženijnú jednotku do Albánska a kde odsúhlasujeme sumu, ktorú dá naša republika vo výške 64 mil. Nie som proti humanitárnej pomoci - hoci v tomto prípade nejde o humanitárnu pomoc, pretože Albánsko nie je vo vojnovom stave -, ale som pevne presvedčená, že každý štát a, samozrejme, aj náš štát v prvom rade, to podčiarkujem, v prvom rade sa musí postarať o vlastných obyvateľov, až potom sa môže starať o iných obyvateľov. A siahať práve po tých, ktorí vlastne sú už ukrivdení osudom, ktorým osud nedoprial to, čo doprial nám všetkým ostatným, považujem za veľmi macošské hlavne v takom prípade, keď skutočne nejde o nejaké obrovské sumy. Bolo tu síce povedané, že organizácie združujúce týchto občanov akosi nenamietajú. Chcela by som to vidieť, či naozaj nenamietajú. K materiálu nebolo nič také priložené, možno to budú mať vo výbore, ale som presvedčená, že tieto organizácie namietať budú.
A na záver by som sa chcela obrátiť na všetkých poslancov, aj na tých, ktorí si nestihli preštudovať zákon, aby si pozreli aspoň tieto paragrafy, aby naozaj videli, že sú to smiešne sumy v porovnaní s tým ostatným, čo vlastne potrebujeme do štátneho rozpočtu a aby boli trošku zhovievavejší k tejto skutočne malej skupine ľudí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia pán poslanec Zelník, Keltošová a Andel. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Ešte predtým by som chcel zareagovať, ak mi dovolíte, na kritiku pani poslankyne, ktorú adresovala vedeniu Národnej rady. Vedenie Národnej rady a pracovníci zodpovední za distribúciu materiálov, ktoré do Národnej rady doručí vláda alebo podajú poslanci, okamžite po doručení doručia poslancom na miesta na to určené. Tak sa stalo aj v tomto prípade. Keď vláda doručila do Národnej rady návrhy zákonov, ktoré dnes prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, vedenie Národnej rady a Kancelária Národnej rady vykonali okamžité opatrenia, aby boli doručené tieto materiály všetkým poslancom.
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
na margo doručovania materiálov. Zvykli sme si v poslednom čase, že vlastne na každom zasadnutí parlamentu prerokúvame zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Je to potom na škodu a kvalitu samotných zákonov a, samozrejme, že sa porušuje aj rokovací poriadok, lebo je jasne povedané v rokovacom poriadku, za akých podmienok môže byť zákon predložený do skráteného legislatívneho konania.
Ale budem sa venovať problematike a predrečníčke, pani poslankyni Slavkovskej. Plne s ňou súhlasím a chcem len upozorniť, že opakovane rezonovalo aj v tejto snemovni, že treba presunúť pacientov z lôžkovej zdravotnej starostlivosti do ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale najmä problém, ktorý vidia aj zdravotníci, je v tom, že je množstvo akútnych lôžok a treba ich pretransformovať na chronické lôžka a odovzdať ich eventuálne ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, starostlivosť na lôžkach je podstatne drahšia ako domáca zdravotná starostlivosť.
Opakovane, ak si pamätáte, bola aj veľká diskusia okolo agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je založená na komerčnej báze. Každý vzdelaný občan v tejto problematike môže dostať licenciu a môže takúto domácu ošetrovateľskú starostlivosť vykonávať, ktorá je však podstatne drahšia, a preto som prekvapený tým, že sa v tomto zákone skracuje možnosť pre rodinného príslušníka výkonu asistencie na 50 %, pretože myslím si, že podstatne kvalitnejšia a podstatne lacnejšia by bola táto sociálna starostlivosť, pokiaľ by to vykonával rodinný príslušník. Na konto toho budeme asi potom zamestnávať a používať tieto agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, na ktoré, samozrejme, nebudeme mať finančné krytie. Preto prosím, aby sme sa nad týmto zamysleli. A ešte chcem podotknúť, že zdravotne postihnutí sú skutočne najodkázanejšou sociálnou skupinou a naj...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán minister,
kolegyne, kolegovia,
mám len dve poznámky.
Po prvé, Slovenská republika ratifikovala Chartu práv dieťaťa a v prípade nepriznania prídavkov na deti pri deťoch, u ktorých sa súdne neurčuje otcovstvo, je v rozpore s touto chartou, pretože záujem dieťaťa je vždy prvoradý. To je moja prvá poznámka a bolo by dobré, pán minister, keby ste aj vy zvážili pri druhom čítaní, ako sa k charte ministerstvo postaví.
Druhá vec, pokiaľ ide o zníženie príspevkov ťažko zdravotne postihnutým, skutočne som proti plošnému riešeniu, plošným reštrikciám. Tak ako povedala pani poslankyňa Aibeková, za klub HZDS súhlasíme s reštrikčnými opatreniami u ľudí, ktorí zo subjektívnych dôvodov dlhodobo nepracujú, ale u ťažko zdravotne postihnutých občanoch zatiaľ nemáte vyhodnotené ekonomické dosahy na štátny rozpočet, ako to už bolo povedané. To je môj prvý dôvod, prečo neprijať reštrikciu pre túto skupinu osôb.
A ďalej chcem informovať plénum, že jedno lôžko v ústave sociálnych služieb, kde žijú zdravotne postihnutí občania, ťažko zdravotne, mentálne postihnutí, stojí podľa mojich informácií 8 tisíc až 12 tisíc korún mesačne. Tak sa pýtam, či je jednoduchšie pre štátny rozpočet nepriamo ovplyvniť väčší záujem o tieto ústavy, lebo rodiny a rodičia jednoducho nebudú v stave tieto deti alebo dospelých doma ošetrovať, alebo nechať zo štátneho rozpočtu v priemere mesačne 8 až 12 tisíc korún investovať na jedno lôžko a jedného klienta ústavu sociálnej starostlivosti. Treba to prepočítať a myslím si, že sa prikloníte k tomu, aby domáca starostlivosť, ktorá je nielen lacnejšia, ale aj efektívnejšia, bola poskytovaná ťažko zdravotne postihnutým.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Viacerí, vlastne všetci kolegovia, kolegyne poslankyne, ktorí vystúpili či už v rozprave, alebo vo forme faktických poznámok, poukazovali na nedostatky tohto návrhu zákona. Skutočne návrh zákona v niektorých oblastiach je, povedal by som, až drastický. Napríklad ťažko zdravotne postihnutý občan nemôže byť majiteľom motorového vozidla, ak je majiteľom motorového vozidla jeho manželský partner, nedostane žiadny príspevok. Kolega Mesiarik spomínal problematiku vodiacich psov pre nevidiacich. Ak prijmeme filozofiu tohto zákona, tak vodiaci pes sa stane pre nevidiaceho luxusom.
Viacerí však naznačili, že treba prijať túto novelu zákona. Vychádzajúc z toho, alebo z viacerých vyhlásení, že koalícia chce spolupracovať a vlastne prijímať, resp. rešpektovať návrhy opozície, chcel by som požiadať kolegov z koalície, aby prijali tieto návrhy alebo filozofiu, ktorá bola povedaná v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona predstaviteľmi opozície, aby sme teda zakomponovali v druhom čítaní návrhy, ktoré dá opozícia, a takto vlastne za zákon prijali spoločnú zodpovednosť. Čiže chcel som sa vyjadriť vo forme výzvy, lebo skutočne tento zákon je v niektorých svojich zneniach až priveľmi drastický.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa predloženého návrhu zákona, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som sa v prvom rade poďakovať za to, že opoziční poslanci ocenili tri časti vládneho návrhu zákona, ktoré sa dotýkajú problematiky určovania hmotnej núdze predovšetkým zo subjektívnych dôvodov, a že sa kriticky vyjadrili k štvrtej časti, kde sa to dotýka otázky príspevku na kompenzačné pomôcky alebo kompenzácie. Áno, určite občania, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí, si vyžadujú podporu od spoločnosti a určite je to skupina obyvateľov, ktorým treba venovať mimoriadnu pozornosť, treba ich integrovať do spoločnosti a treba im dávať možnosť, šancu, aby sa dostali podľa všetkých možností čo najskôr do reálneho života.
Na druhej strane, samozrejme, spoločnosť má len určité zdroje a aj v pôvodnom návrhu zákona, ktorý bol prijatý k 1. 7. 1998, nie náhodou sa odložilo plnenie tejto časti kompenzácií k 1. 1. 1999, pretože už vtedajšia vláda, ktorej členmi boli dnešní opoziční poslanci, sama dospela k názoru, že nie je tu dostatok zdrojov na to, aby sa to dalo zrealizovať k 1. 7. 1998. Ak sme v decembri predkladali odloženie termínu k 1. 7. 1999, tak sme vychádzali práve z toho, ako to tu spomenula pani poslankyňa Aibeková, že sme v rozpočtovom provizóriu vychádzali len z nejakých priemerovaných dvanástin rozpočtu roku 1998, a teda z logických dôvodov sa nemohlo počítať s tým, že dôjde k naplneniu možnosti realizovať opatrenie k 1. 1. 1999.
Štátny rozpočet na rok 1999, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky, ukázal veľkú napätosť vo výdavkovej časti a ukazuje sa, že zrejme čísla, ktoré sa pripravili k 1. 7. 1998, nevychádzali celkom z reálnych možností tejto spoločnosti. Žiaľ, výkonnosť ekonomiky krajiny, výkonnosť tejto krajiny nie je taká, aby mohla v plnej šírke zabezpečiť niektoré veci.
Na druhej strane by som chcel upozorniť na to, že oproti súčasnému stavu ide pri príspevkoch občanov používajúcich ortopedické a kompenzačné pomôcky o zvýšenie z 300 Sk na 600 Sk, to znamená zvýšenie o 100 %. Pri peňažnom príspevku na zaobstaranie pomôcky je v súčasnosti maximálna suma 200 000 Sk, teraz bude nárast na 260 000 Sk, to znamená nárast o 60 000 Sk. Pri peňažnom príspevku na úpravu bytu, rodinného domu a garáže zo súčasných 80 000 Sk zvýšenie na 250 000 Sk, to je zvýšenie o 170 000 Sk, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla zo súčasných 60 000 Sk je zvýšenie na 230 000 Sk, to znamená zvýšenie o 170 000 Sk.
Tak treba povedať jednoznačný fakt, že skutočne ideme pomáhať týmto ľuďom, lebo dnes majú niekoľkonásobne nižšie príspevky, a nie je možné to stavať do pozície, ako keby sme chceli byť vládou, ktorá nechce týmto ľuďom pomôcť. Chceme im pomôcť, ale v inakšej rovine, v takej, aké sú skutočne reálne zdroje vyplývajúce z ekonomiky tohto štátu. Je to určite bolestivé, nie je to ľahké, ale chcel by som vás ubezpečiť, že len čo sa zvýši výkonnosť slovenskej ekonomiky, budeme prihliadať ku skutočným reálnym potrebám a možnostiam, ktoré zdravotne ťažko postihnutí občania potrebujú, a preto by som vás prosil, aby ste aj z tohto pohľadu pristupovali k veciam.
Mnoho vecí, ktoré boli povedané, myslím si, že sú skôr na to, aby sme si ich vyjasnili na rokovaniach výborov, pretože sú detailnejšie, odbornejšie a budú skôr potrebnejšie na určitý dialóg ako na to, aby sme na ne odpovedali bezprostredne teraz.
Určite chcem veriť, že podporíte tento návrh a posuniete ho do druhého čítania vo výboroch a v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu gestorského výboru, aby sa vyjadrila k rozprave, prípadne ak sa nechce vyjadriť, aby uvádzala jednotlivé hlasovania, ktorými odporučí Národná rada postúpiť tento návrh zákona do druhého čítania a prideliť jednotlivým výborom na prerokovanie.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci, keďže z rozpravy nevznikol žiaden pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 73 ods. 3, navrhujem, aby v zmysle tohto paragrafu ods. 3 písm. c) predložený návrh zákona prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, ešte chvíľočku počkáme.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu spoločnej spravodajkyne gestorského výboru, ktorá odporúča, aby návrh zákona v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku postúpila Národná rada do druhého čítania. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslankyňa A. Záborská:
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229 z 24. mája 1999 prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili.
Tým Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu ministrovi a pani spoločnej spravodajkyni za spoluprácu pri prijímaní tohto návrhu uznesenia.
Teraz by som odporučil, aby sme sa vrátili k hlasovaniu, ktoré sme prerušili z dôvodu neuznášaniaschopnosti pléna Národnej rady. Je to hlasovanie o prvom čítaní zákona číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov.
Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Krumpolca, aby uviedol jednotlivé hlasovania. Pán poslanec, uveďte najskôr návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec J. Krumpolec:
Návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Tóthová, je už vybavený, pri ňom sme ešte boli schopní hlasovať, pretože bolo prítomných 76 poslancov. Takže ostávajú návrhy, ktoré vychádzajú priamo z výboru.
Výbor odporúča, aby predložený návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu, ktorý bol podaný podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, a to, že Národná rada odporúča prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Prosím, uveďte ďalší návrh.
Poslanec J. Krumpolec:
V zmysle § 74 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 217 z 11. mája 1999 prideliť uvedený návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. júla 1999 vrátane gestorského výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu poslancovi Krumpolcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom rokovania, ktorým je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 221. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Z poverenia vlády návrh odôvodní minister obrany pán Pavol Kanis.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Predložený návrh zákona má za cieľ zosúladiť ustanovenie § 59 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o práve občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa možno ustanoviť len zákonom. Znenie tohto ustanovenia sa navrhuje tak, aby podľa neho bolo možné poskytnúť aj k výsluhovým príspevkom a výsluhovým dôchodkom rovnaké zvýšenie, ako už bolo 12. mája 1999 parlamentom schválené v základnom systéme sociálneho zabezpečenia od 1. júla 1999.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Navrhuje sa v ňom zvýšenie dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia, ktoré budú priznané pred 1. januárom 2000 percentuálne a o pevnú sumu podľa druhu dôchodku. Z toho vychádza aj návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania k uvedenému vládnemu návrhu zákona, aby boli tieto dôchodky rovnako vyplácané od 1. júla 1999.
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na uvedené vám odporúčam súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajcovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Ošváthovi a prosím, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
predkladám vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (tlač 221).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 230 z 25. mája 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov prerokoval na svojej 12. schôdzi dňa 1. júna 1999 a v prijatom uznesení číslo 57 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu gestorského výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce ešte využiť príležitosť vyjadriť sa. Nechce.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec P. Ošváth:
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, poprosil by som tých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada odporúča prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa prezentovali, budeme hlasovať.
Poslanec P. Ošváth:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 15. schôdzi."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím ešte raz všetky pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho uviedol pán spravodajca výboru.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Na základe takto schváleného návrhu budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 222. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 231.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister obrany Pavol Kanis.
Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ako aj návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu, ako ste o tom rozhodli.
Zmyslom návrhu novely zákona je predovšetkým:
1. zaviesť valorizáciu aj pre bývalých profesionálnych vojakov, čo sa týka výsluhových dôchodkov a
2. riešiť aj otázku veľmi nízkych výsluhových dôchodkov 215 poberateľov, ktorí sú týmito poberateľmi od roku 1992 a zhodou okolností vzhľadom na stav právnych noriem sú ich výsluhové dôchodky o 40 - 50 % nižšie, ako sú súčasné.
Podľa tejto novely, ak bude prijatá, bude možné rovnako tak ako v základnom systéme sociálneho zabezpečenia od 1. júla 1999 valorizovať výsluhové dôchodky. Považujeme to za riešenie, ktoré bolo veľmi potrebné, a keďže príslušný zákon predkladaný ministerstvom práce a sociálnych vecí bol takisto v skrátenom legislatívnom konaní, chceme to práve aj my takouto formou, aby výsluhové dôchodky boli zabezpečené od 1. júla 1999.
Súčasne v článku I sa navrhuje odstránenie neprimeranej disproporcie výšky výsluhových príspevkov priznaných pred 13. májom 1992, ktoré boli transformované na výsluhové dôchodky tak, aby sa táto priblížila súčasnej úrovni vyplácaných dôchodkov.
V predloženom návrhu zákona sa ďalej rozširuje sociálne zabezpečenie vojakov o zvýšenie pre bezvládnosť presne vymedzenému okruhu výsluhových dôchodkov a ustanovujú sa podmienky poskytovania tohto zvýšenia. Ďalej sa upravuje výpočet náhrady služobného príjmu a zisťovania základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia v spojení s vymedzením právnych úprav, na základe ktorých môžu byť profesionálni vojaci odmeňovaní. Ďalej sa navrhuje zvýšenie maximálnej sumy nemocenského na úroveň upravenú pre ostatné bezpečnostné zložky k 1. júlu 1998. Rozširuje sa okruh dôvodov, za splnenia ktorých sa profesionálnemu vojakovi v dočasnom služobnom pomere poskytne odchodné, a to o prepustenie zo zdravotných dôvodov, teda aj pri tomto prepustení bude mať nárok na odchodné.
Zosúlaďuje sa znenie § 59 s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, čo bol problém, pre ktorý dosiaľ nebolo možné valorizovať výsluhové dôchodky. Upresnili sa ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia pohrebu. Upresňujú sa oprávnenia a pôsobnosti posudkových komisií sociálneho zabezpečenia a ich ustanovenia, ako aj doplnenie pôsobnosti ich predsedov, a napokon sa doplňuje časť zákona upravujúca financovanie záloh a služieb hradených z osobitných účtov dotknutých ministerstiev.
Vážený pán podpredseda,
vážení poslanci,
vzhľadom na uvedené vám odporúčam súhlasiť s vládnym návrhom zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a po prerokovaní ho schváliť tak, aby tento nadobudol účinnosť najneskôr 1. júla 1999.
Ďakujem za pozornosť.