Čtvrtek 3. června 1999

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Oberhauser.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kozlíka sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

Prosím, pani poslankyňa Sabolová.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem pekne.

Začnem poslednou vetou, že pán premiér mohol predniesť hlbšie ekonomické hodnotenie. Myslím si, že za dvesto dní tejto vlády sme tých hlbších ekonomických hodnotení počuli dosť a boli výstižné. Ale ťažko sa vám to dnes počúva a hovoríte, že sú to ošúchané vyhlásenia predsedu vlády, či tejto vlády. Mnohé veci však treba stále hovoriť. Zdajú sa ako ošúchané, ale je to krutá pravda. Možno vás, vaše vystúpenie ekonómovia ocenia alebo budú naň reagovať. Nebudem reagovať ekonomicky, ale chcem vám pripomenúť, že nad odpočtom krokov, ktoré by ste už očakávali, treba veľmi pouvažovať. Odpočet krokov, ktoré mohla v roku 1995 urobiť vaša vláda, bol v tom, že v roku 1994 počas Moravčíkovej vlády sa urobili isté ozdravné opatrenia a vaša vláda začínala s pomerne slušným ekonomickým stanoviskom. Ale vláda, ktorá nastúpila po roku 1998, vlastne zdedila len množstvo vytunelovaných a rozkradnutých podnikov.

Ešte hovoríte, že nie je korektné, aby jednostranne hádzali vývoj ekonomiky len na obdobie minulej vlády. Táto vláda ich odkrýva a presne i adresne definuje ľudí, podniky, aktivity, ktoré ste počas minulej, predchádzajúcej vlády z konca roku 1994 až do roku 1998 urobili vy. Čiže to nie je len nejaké všeobecné zhadzovanie. Myslím si, že za dvesto dní tejto vlády sme počuli konkrétne hospodárske výsledky bývalej štvorročnej vlády Vladimíra Mečiara. A určite aj tento parlament zvyšuje svoju požiadavku na súčasnú vládu, ale musíme prv vyriešiť to, čo vy ste počas štyroch rokov dokázali urobiť s touto ekonomikou.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

Prosil by som všetkých vystupujúcich, aby sa meritórne pridržiavali obsahu bodu, ktorý prerokúvame.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

predkladaný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, je v súbore zákonov alebo návrhov opatrení, nariadení vlády a riešení, ktoré majú zlepšiť hospodársku situáciu na Slovensku a riešiť niektoré negatívne prvky, ktoré boli v predošlých zákonných normách. Preto požiadavka na pána premiéra alebo vôbec na vládu Slovenskej republiky, aby na úvod charakterizovala stav hospodárstva Slovenska, aby vysvetlila poslancom všetky súvislosti, ktoré súvisia s touto situáciou aj s pripravovanými návrhmi a opatreniami, myslím si, že bola oprávnená požiadavka. A tak ako ju navrhol pán poslanec Mesiarik, my sme ju, samozrejme, podporili, lebo sme už na minulom zasadnutí Národnej rady takúto požiadavku vzniesli a je škoda, že sa nedoplnila aj druhá časť týchto návrhov, a to charakteristika sociálnych vplyvov hospodárskych reštrikčných opatrení.

Čiže myslím si, že slová pána premiéra boli potrebné. Ale my sme očakávali, že budú podstatne vecnejšie, že nebudú plné demagógie, ale budú konkrétne a budú vytvárať priestor na diskusiu, či návrhy, ktoré sú predkladané parlamentu, medzi ktoré patrí aj zmena v Obchodnom zákonníku, je práve to najlepšie, čo danú situáciu má riešiť a čo má súčasný stav zlepšiť. Žiaľ, pán predseda, ako som povedal, sa skôr venoval zase demagógii a hľadaniu chýb predošlej vlády. A smutné je ešte na dôvažok to, že trvale vychádza s tézou kolektívnej viny, že nielen členovia vlády, ministri, predseda bývalej vlády sú za veci, ktoré vykonala vláda, zodpovední, ale aj všetci poslanci, aj tí minulí, aj tí, čo neboli a teraz sú prítomní v parlamente, ba niektorí dochádzajú až k takým záverom, že všetci voliči minulých vládnych poslancov sú zodpovední za súčasný stav hospodárstva a za sociálne dosahy. Je to katastrofálny nezmysel, s ktorým tu musíme stále súperiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že prerokúvame novelu Obchodného zákonníka.

Poslanec V. Oberhauser:

Áno, hovorím k veci. Pán predsedajúci, prosím vás, neskáčte mi do reči.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, upozorňujem vás, ak nebudete hovoriť k veci, zoberiem vám slovo. Ja vám do reči skákať nebudem. (Potlesk.)

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci, ale hovorím k veci. Hovorím k hospodárskym otázkam súvisiacim aj s Obchodným zákonníkom, ktorý prerokúvame.

Jeden z najväčších nezmyslov, ktoré som si vypočul, bol o financovaní Gabčíkova a o zodpovednosti Vodohospodárskej výstavby za splácanie dlhu, lebo, vážené dámy a páni, Vodohospodárska výstavba je generálny investor. Nie je to hospodárska organizácia, ktorá žije na základe hospodárskych výsledkov vybudovaných diel. Ona ich odovzdáva užívateľom a zastupuje iba štát v čase investovania. Čiže takto sa pozerať na vec je veľmi zjednodušené. Elektrická energia, ktorá bola vyprodukovaná na Vodnom diele Gabčíkovo, dávno mnohonásobne splatila náklady, ktoré súviseli s výstavbou tohto vodného diela. Čiže, to je len jeden taký nezmysel, na ktorý by som chcel upozorniť, že zaznel v tejto sále a nemohli sme naň, žiaľ, predtým reagovať.

Keď som v otázkach povedal pánu premiérovi, že súčasná vláda tiež robí chyby, je to práve citované...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, poslednýkrát vás upozorňujem. Ak nebudete diskutovať v zmysle § 32 o prerokúvanom bode programu, odoberiem vám slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Diskutujem v súvislosti s Obchodným zákonníkom a budem mať k nemu aj pozmeňujúce návrhy, ktoré prednesiem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Ale tieto veci, samozrejme, všetko so všetkým súvisí a s hospodárskou situáciou aj účinkovanie terajších ministrov vlády, ktorí spôsobili značné škody v hospodárskej situácii na Slovensku. Ako som už upozornil, môžete si to prečítať aj vo vám blízkych novinách. Nie je to len názor opozičných poslancov.

Predložený návrh zmien v Obchodnom zákonníku má iste aj pozitíva, ktorými sa zlepšujú niektoré veci, ktoré boli v minulosti ošetrené možno nie najlepšie, ale v tejto súvislosti by som chcel povedať, že naozaj chceme, aby zmeny boli účinné a efektívne a neboli zneužiteľné, upozorniť na určitý prvok, ktorý sa zavádza, a to na registráciu v Stredisku cenných papierov akcií na meno a najmä k otázke účinnosti prevodu listinných akcií na meno pri zmene majiteľa, kde sa odvádza táto účinnosť od registrácie v Stredisku cenných papierov. Myslíme si, že Stredisko cenných papierov je tým mimoriadne zaujímavo zvýhodnené a iste zarobí na poplatkoch na úkor akcionárov, ale podľa nášho názoru sa vnesie do situácie značný zmätok. Vysvetlím to. Napríklad si predstavte, že vlastníctvo listinných akcií na meno, tak ako je to navrhnuté, bude až také transparentné, že napríklad cez únik informácií môže byť dostupné aj takým, ktorí by na základe týchto údajov mohli žiadať výpalné alebo proste robiť nátlak na väčšinových akcionárov. A v krajinách Európskej únie je v tomto smere zabezpečená oveľa širšia anonymita vlastníkov a ich ochrana pred zverejnením, ako sa to navrhuje v predkladanej úprave.

Preto navrhujeme k bodu 6, aby sa v § 156 ods. 3 vypustila posledná veta, a to: "Na účinnosť prevodu listinných akcií na meno sa vyžaduje zápis o prevode akcie v zozname akcionárov podľa odseku 4." A ďalej navrhujeme, aby v § 156 sa odsek 4 zmenil takto: "Pri listinných akciách na meno vedie spoločnosť zoznam akcionárov, v ktorom sa zapisuje názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionár zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa nemusí uvádzať. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, namiesto rodného čísla sa môže uviesť dátum jeho narodenia. Akcionár je povinný bez zbytočného odkladu požiadať spoločnosť o zápis do zoznamu akcionárov a predložiť jej zmluvu o prevode listinných akcií na meno dokladujúcu prevod predmetných akcií. Na žiadosť akcionára je spoločnosť povinná vydať mu výpis zo zoznamu akcionárov v časti, ktorá sa ho týka. Register emitenta cenných papierov vedených Strediskom cenných papierov podľa osobitného zákona pri zaknihovaných akciách na meno nahrádza zoznam akcionárov." Myslíme si, že v Stredisku cenných papierov je dostatočný zoznam akcionárov a nemusia tam byť uvedení v takom podrobnom rozklade.

K bodu 19 navrhujeme v § 768b vypustiť odsek 3.

Ako som už vysvetlil, tieto zmeny navrhujeme preto, lebo by bolo efektívnejšie viesť tieto zoznamy v spoločnosti, aby boli k dispozícii všetkým orgánom, ktoré to vyžadujú. V Stredisku cenných papierov by bol iba zoznam akcionárov, čiže všetky orgány činné v trestnom konaní a podobne by mali jasný prehľad, vedeli by postupovať. Ale na druhej strane by bol akcionár chránený. Na dôvažok si treba uvedomiť napríklad zložitosť pri prevode akcií, keď bude mať hlasovacie právo. V súčasnosti by to mohlo byť tak, alebo podľa nášho návrhu, že na rube akcie sa uvedie dátum, kedy došlo k zmene majiteľa. Čiže dňom, keď došlo k zmene majiteľa, by tento mohol hlasovať na valnom zhromaždení. Podľa návrhu, ktorý predložila vláda, to bude podľa údaja zo Strediska cenných papierov. Predstavte si situáciu, keď napríklad spoločnosť bude mať nejaký zámer novonadobúdateľa diskriminovať, nepošle oznámenie do Strediska cenných papierov, tým nedôjde k registrácii na pripravovanom valnom zhromaždení. Akcionára - novonadobúdateľa takto zabrzdia a nebude môcť uplatniť svoje zákonné práva vlastníka akcií. Čiže je to naozaj myslené v dobrom. Naše návrhy smerujú k zlepšeniu predkladanej novely zákona.

Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a dúfam, že podporíte návrhy myslené v dobrej viere na zlepšenie návrhu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dovoľte mi k pánu poslancovi Oberhauserovi povedať, že zabudol spomenúť, ako dopadli privatizované podniky, ktoré boli privatizované počas vlády pána Čarnogurského a počas vlády pána Moravčíka, aby sme mali úplný obraz.

A druhá vec, o ktorej sa veľmi málo hovorí, je napríklad zabezpečenie akcií, ktoré sú na meno, ktoré sú v Stredisku cenných papierov pred, povedal by som, vytunelovaním niekam inam, pretože poznáme aj takéto prípady.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády. Áno.

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

pokúsim sa byť stručný, ale musím povedať pár slov aj k tomu, čo rozprával pán Kozlík, aj keď nehovoril k zákonu, o ktorom hovoríme. To, čo pán Kozlík rozprával, je jednostranné podanie a zavádzajúce podanie reality a je šermovanie s číslami, ktoré sú často neporovnateľné. Hovoril o zahraničnom zadlžení. Samozrejme, že sú krajiny, ktoré majú podobné zahraničné zadlženie, ale nehovoril napríklad o tom, aká časť dlhov podnikovej sféry je ručená štátom. V Slovenskej republike je to vyše 100 mld. korún, sú úvery podnikovej sféry, ktoré boli zobraté v tvrdej mene, za ktoré ručí štát, ktoré sa vo väčšine nesplácajú a za ktoré musí štát platiť.

Ďalej pán poslanec Kozlík hovoril napríklad o tom, aký obchodný deficit, aký je podiel zahraničného obchodu a exportu Slovenska, Poľska, Maďarska, Českej republiky na HDP. Zase ide o absolútne neporovnateľné čísla, pretože čím je menšia krajina, tým má väčší podiel na exporte, tým je väčší podiel exportu na HDP. Keby bol spomenul Slovinsko, tak to má omnoho vyšší podiel, ako má Slovensko, lebo je to menšia krajina. Takisto aj porovnanie deficitu s Poľskom je zavádzajúce, pretože Poľsko má 40 mil. obyvateľov, teda osemkrát viac ako Slovensko. Ak je dnes deficit obchodnej bilancie desaťkrát väčší za prvé štyri mesiace ako na Slovensku, tak to znamená len toľko, že na Slovensku sa aj vplyvom opatrení, ktoré od začiatku roku prijímame, deficit znižuje, kým v Poľsku sa zvyšuje, ale zároveň celková situácia v Poľsku je omnoho lepšia. Nechcem zdržiavať týmito vecami, ale ide jednoznačne o veľmi jednostranné a veľmi účelové tvrdenia.

Takisto napríklad k Vodohospodárskej výstavbe chcem povedať, že len zahraničné dlhy, ktoré premiér spomínal, prijaté za tri roky, predstavujú, či sa to niekomu páči, alebo nie, 500 mil. USD. Všetky sú ručené štátom. Vodohospodárska výstavba je dnes v stave, keď nemá príjmy ani na hradenie svojich prevádzkových nákladov, nieto ešte na splácanie týchto dlhov. Štát ich jednoducho musí platiť. Tieto peniaze sa použili nielen na výstavbu Gabčíkova, ale aj Žiliny a v žiadnom prípade nie je pravda to, čo hovoril pán poslanec Oberhauser, že doteraz vyrobená elektráreň v Gabčíkove už Gabčíkovo zaplatila. Jednoducho to nie je pravda.

K zákonu a k návrhom, ktoré boli k zákonu navrhnuté, chcem povedať toto. Samozrejme, zmeny listinných akcií na doručiteľa, na zaknihované akcie na doručiteľa a na listinné akcie na meno nesú so sebou isté zvýšenie transakčných nákladov, nesú so sebou isté povinnosti navyše pre majiteľov týchto papierov, ale jednoducho aj to je len daň a cena za to, čo sme zdedili v tejto oblasti za skrývanie sa skutočných vlastníkov, za tunelovanie podnikov skutočnými vlastníkmi a jednoducho musíme s tým spraviť poriadok. Cena za spravenie tohto poriadku je aj v tom, že to so sebou nesie veci, ktoré sú tu spomínané. Jednoducho neporiadok, tunelovanie je takého rozsahu, že musíme prijímať opatrenia, aj keď sú niekedy s nimi spojené isté ťažkosti a nepríjemnosti.

Chcel by som povedať jednu vetu k návrhom, ktoré dal výbor na skrátenie lehôt. Odporúčal by som, aby boli schválené pôvodne navrhované lehoty vo vládnom návrhu jednoducho z toho dôvodu, že s tými lehotami sú spojené isté procedúry a isté povinnosti, ktoré musia splniť aj akciové spoločnosti, resp. akcionári, aj Stredisko cenných papierov. Dnes neviem povedať, ak by sme prijali skrátené termíny, ako sú navrhované výbormi, či by sme nespôsobili taký problém, že by jednoducho tieto lehoty neboli dostatočné na splnenie týchto procedúr. Takže vládny návrh bol dávaný z hľadiska termínov tak, že tie veci boli konzultované aj so Strediskom cenných papierov, aj s odborníkmi, s právnikmi z hľadiska toho, aby sa veci dali stíhať. V tomto zmysle, samozrejme, aj vláda má záujem na tom, aby opatrenia platili čo najskôr, aby čo najskôr sa vyčistila a stransparentnila vlastnícka štruktúra, ale dávam na vaše zváženie a odporúčal by som, aby bol návrh novely zákona schválený v znení, ako bol predložený vládou.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu. Keďže z rozpravy vzišiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Oberhauser, a nemáte ho ešte rozdaný na laviciach, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, pokračovali v rokovaní ďalším bodom a hlasovali by sme až potom, keď bude v laviciach rozdaný pozmeňujúci návrh podaný pánom poslancom Oberhauserom.

Preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

Predmetný návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 234 a spoločnú správu výborov k tomuto návrhu zákona máte rozdanú v laviciach.

Teraz prosím podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby odôvodnil návrh vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Predložený návrh ustanovuje v súlade s programovým vyhlásením vlády a v nadväznosti na návrh novely Obchodného zákonníka povinnosť vydať akcie na doručiteľa výlučne v zaknihovanej forme a ďalej tento návrh ustanovuje podmienky na činnosť zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, umožňuje orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh prístup k údajom vedeným v Stredisku cenných papierov a doplňuje, spresňuje a sprísňuje požiadavky na oznamovaciu a ponukovú povinnosť.

Cieľom tejto novely zákona je sprehľadniť, stransparentniť kapitálový trh a vlastnícke vzťahy.

Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam o podporu vládnej novely tohto zákona.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu zákona.

Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Benkovského, aby oboznámil plénum Národnej rady o výsledku rokovania výborov k tejto správe.

Prosil by som, aby sme v pléne Národnej rady mohli rozhodnúť o zmene spravodajcu, nakoľko sa už včera pán poslanec Benkovský necítil dobre. Dnes jeho zlý zdravotný stav pretrváva, mali by sme rozhodnúť o zmene spravodajcu. Pokiaľ je všeobecný súhlas v pléne so zmenou spravodajcu na predsedu výboru na pána poslanca Farkasa, môžeme to akceptovať.

(Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Cabaj žiada hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Poslanec P. Farkas:

Pán predsedajúci, ak môžem, nemusíme hlasovať, lebo vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme k tomu prijali uznesenie a výbor určuje za spravodajcu mňa. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prepáčte mi, pán poslanec, nevedel som o zmene mena spravodajcu.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (tlač 234), v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 312 z 2. júla 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (tlač 234), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

II. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 85 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

III. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: výbor pre financie, rozpočet a menu, ako aj ústavnoprávny výbor podporili tento návrh a vyslovili s ním súhlas.

IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyšli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zapracované do spoločnej správy. Je ich spolu 12 a budeme hlasovať o všetkých návrhoch, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť, spoločne.

Ďakujem, pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi výborov.

Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Ústne sa hlásia pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Šepták a pán poslanec Binder. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, nadväzuje na predošlý zákon, na predošlé zmeny v Obchodnom zákonníku a niektoré veci súvisia aj s tými mojimi predchádzajúcimi návrhmi, ktoré som predložil ako pozmeňujúce návrhy k Obchodnému zákonníku. V súvislosti s tým upozorňujem alebo navrhujem pozmeňujúce návrhy.

K bodu 6 navrhujem, aby sa v § 56 navrhovaný odsek číslo 5 vypustil.

Ďalej k bodu 8 navrhujem v § 69 ods. 1 nevkladať slová "a odsek 5".

Tieto dva návrhy súvisia s mojím návrhom na opatrenia vo vzťahu k Stredisku cenných papierov, ktoré som predniesol k návrhu zmien zákona číslo 513/1991 Zb. k Obchodnému zákonníku.

K bodu 7 navrhujem v § 67 vypustiť časť vety, je to na konci toho odseku, "ibaže túto škodu spôsobila iná osoba, ktorá neplnila povinnosti za stredisko".

Vážení, na jednej strane chceme stredisku dať obrovské právomoci, na druhej strane stredisko nemá byť zodpovedné za škody, ktoré spôsobila iná osoba. Čiže myslíme si, že ak im dáme zodpovednosť, nech si oni naháňajú osoby, ktoré spôsobili spoločnosti škody, a nech nesú aj nejaké riziká. Čiže v tomto zmysle by sa táto časť vety podľa nášho názoru mala vypustiť.

K bodu 13 navrhujeme v § 79a ods. 4 písm. f) vypustiť časť vety "a zároveň nemôže byť nižšia ako 50 % z hodnoty čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej uzávierky overenej audítorom v čase oznámenia tohto verejného prísľubu".

Chápeme, že tento odsek má chrániť minoritných vlastníkov, ale v znení, ktoré je predložené, sa tak robí za cenu poškodzovania majoritných akcionárov. Bolo by vhodné dať k dispozícii analýzu o jednotlivých emitentoch alebo aspoň súhrnne za všetkých emitentov a urobiť porovnanie, o koľko sa odlišuje priemerná cena na verejnom trhu za posledných šesť mesiacov a 50 % hodnoty čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu. Bolo vôbec takéto porovnanie urobené? Alebo je táto suma vymyslená od zeleného stola a proste skúšame, čo to urobí? Chceme, aby bolo predložené takéto porovnanie, aby sa objektivizoval dosah tohto opatrenia na minoritných, ale aj majoritných akcionárov. Podľa nášho názoru rozdiel môže byť aj desaťnásobný. Budeme nútiť nakupovať majoritného akcionára tak draho, že sa mu to neoplatí a takýmto spôsobom vôbec nepodporíme rozvoj kapitálového trhu. Podľa nášho názoru relevantná je jedine trhová cena akcií, pretože táto zachytáva jedine skutočnú pozíciu emitenta na trhu v súčasnosti, ako aj očakávania ďalšieho vývoja, takzvanú vieru v budúcnosť firmy, či už pozitívnu alebo negatívnu, odhadovanú výšku budúcich dividend, čisté obchodné imanie je značne irelevantné, lebo ho môže tvoriť zo značnej časti aj neproduktívny a nepredajný majetok.

Vážené dámy a páni, toto sú naše návrhy v dobrej viere zlepšiť predložený návrh zákona, ktorý bol daný do Národnej rady. A k tomu, čo povedal pán podpredseda vlády, by som chcel iba dodať, že akosi vodné dielo sa stavalo veľmi dávno a predošlé náklady boli vynaložené v čase Československej socialistickej republiky. Určite náklady, ktoré vznikli po roku 1989, boli kryté výrobou a nech si to láskavo prepočíta, je to všetko v majetku štátu. A hrať sa tu, kto je vlastník, ktorá firma, je z hľadiska ekonomického myslenia naivné.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Šepták.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

dámy a páni,

vo svojom diskusnom príspevku sa obmedzím len na skutočné fakty. Nebudem sa pozastavovať nad klasickými frázami typu ako to, že je to deviata novela, že ju prijímame v skrátenom legislatívnom konaní a podobné reči. Myslím si, že veľmi často v tomto parlamente zaznieva ochota koalície a opozície konštruktívne spolupracovať. Dokážme to aj prakticky.

Chcel by som poprosiť hlavne dámy a pánov poslancov z koalície, aby si pozorne vypočuli tieto návrhy, lebo skutočne vychádzajú z praxe a sú veľmi dôležitými v tomto návrhu zákona o cenných papieroch.

Ak mi dovolíte, mám štyri pozmeňujúce návrhy, dostali ste ich už rozmnožené na lavici.

K bodu 1 § 1 ods. 4 a 5. Zrušenie listinných akcií na doručiteľa, pokiaľ je toto motivované iba snahou zistiť ich skutočných vlastníkov, je to veľmi pomýlené. Tí vlastníci, kde to má pre nich dôležitý význam, budú mať po nadobudnutí účinnosti zákona ešte dostatok času na to, aby tieto akcie boli prevedené na účty zahraničných spoločností, kde skutoční majitelia môžu ostať i naďalej v anonymite. Ustanovenie, ktoré sa nachádza v tomto bode - citujem: "Emitent verejne obchodovateľných cenných papierov nemôže rozhodnúť, že prestanú byť verejne obchodovateľné," - spôsobuje svojou nedokonalosťou v praxi zbytočné komplikácie. Podľa súčasného postupu o tom, či sa cenné papiere akciovej spoločnosti stanú verejne obchodovateľnými, rozhoduje jej valné zhromaždenie a na základe predstavenstvom spoločnosti podanej žiadosti dáva konečný súhlas Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Pokiaľ by neskôr valné zhromaždenie chcelo zmeniť akcie na neverejne obchodovateľné, napríklad ak sa počet akcionárov zmení na malú skupinku alebo dokonca na jedného, prípadne z iných dôvodov, na ktorých sa jednomyseľne dohodnú všetci akcionári spoločnosti, tak toto v súčasnosti už nie je možné, lebo ministerstvo financií to odmieta s odvolaním sa na citované ustanovenie. V praxi by bolo vhodnejšie, dámy a páni, ak by toto bolo v znení, a to navrhujem zmeniť, citujem: "Emitent verejne obchodovateľných cenných papierov môže rozhodnúť, že prestanú byť verejne obchodovateľné len v prípade, ak o tom rozhodne jednomyseľne 100 % akcionárov spoločnosti a ak s tým vysloví súhlas Ministerstvo financií Slovenskej republiky."

K bod 16 - k § 81 ods. 3, ktorý navrhujem vyčiarknuť, ustanovenie citujem: "Zákaz podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na osoby neuvedené v odseku 2, ktoré získali dôvernú informáciu." Je to veľmi nebezpečné ustanovenie. Nie je jasné, kto bude musieť dokazovať, či osoba konala na základe získanej dôvernej informácie. V praxi to môže znamenať, že pokiaľ bude záujem zrušiť niekomu zmluvu o kúpe cenných papierov, ktorú on iba vďaka svojej šikovnosti a predvídavosti bez porušenia zákonov vhodne uzavrel, tak s odvolaním sa na toto ustanovenie sa to bez problémov urobí.

K bodu 17 - § 81a ods. 2 takisto navrhujeme vyčiarknuť. Legalizácia účasti zamestnancov ústredného orgánu štátnej správy v orgánoch spoločnosti nie je najvhodnejšia. Pokiaľ treba plniť kontrolnú funkciu štátu, tak sa to dá robiť aj inými spôsobmi, napríklad schvaľovaním podnikateľského plánu na valnom zhromaždení dotyčných spoločností, daňovou kontrolou a podobne. Účasť štátnych úradníkov v týchto orgánoch dáva príležitosť na rozširovanie klientelizmu, ale aj na korupciu. Navyše sa treba na túto otázku pozerať aj z toho pohľadu, že ak budú delegovaní svojím zamestnávateľom do funkcií v orgánoch spoločností, čo budú vykonávať počas pracovného času, svojho pracovného času, za ktorý dostávajú riadny plat, tak potom im nepatrí za výkon tejto funkcie už žiadna odmena. Pokiaľ budú odmenu poberať, vzniká otázka, či majú právo poberať aj duplicitný plat za pracovný čas vo svojom zamestnaní, kde v skutočnosti neboli.

K bodu 20 - § 99c zmena termínu prispôsobenia sa. Navrhujeme, aby tento termín bol predĺžený o pol roka na 30. 6. 2000. Termín do 31. januára 2000 je nereálny a navyše veľmi nebezpečný z hľadiska možného zneužitia voči nepohodlným spoločnostiam. Pokiaľ zákon nadobudne účinnosť 1. 8. 1999, budú musieť dotknuté akciové spoločnosti s listinnými akciami na doručiteľa zvolať valné zhromaždenia vo väčšine prípadov tak, že zverejnia oznam o jeho zvolaní najmenej 30 dní vopred. Prakticky to znamená, že zasadnú koncom septembra 1999, pokiaľ, samozrejme, budú uznášaniaschopní, ak nie, tak budú opakovať zvolanie a môže sa tento termín posunúť až na koniec októbra 1999. Nadväzne bude potrebné v obchodnom registri urobiť zápis o tom, že sa zmenili stanovy spoločnosti. Až potom bude možné požiadať SCP o pridelenie IČO na zaknihovanie akcií. Po tomto zhromaždení, ktoré rozhodne o premene listinných akcií na zaknihované, bude ďalej potrebné v zmysle § 10 ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch uverejniť v Obchodnom vestníku výzvu akcionárom na výmenu ich akcií. Táto výzva nesmie obsahovať lehotu na výmenu kratšiu ako dva mesiace od uverejnenia oznamu.

Ak berieme do úvahy skutočnosť, že obchodné registre ešte aj dodnes nevybavili všetky žiadosti, viaceré sú podané aj dlhšie ako pred pol rokom, o zmenu zápisu pri spoločnostiach s ručením obmedzeným, kde sa v zmysle zákona muselo zvyšovať základné imanie, a ak berieme do úvahy možnosti Strediska cenných papierov Slovenskej republiky, kde sa v závere roka, keď majú navyše aj dosť práce s koncoročnými agendami, nahromadí veľký počet žiadostí emitentom, nie je vôbec reálne, aby všetky dotknuté spoločnosti mohli splniť zákonom stanovený termín. To môže byť zneužité aj tak, že tam, kde na tom bude mať štát eminentný záujem bez ďalšieho zdôvodňovania oprávnenosti iba s odvolaním sa na § 99 c) ods. 3 novelizovaného zákona o cenných papieroch, túto spoločnosť súd zruší. Podľa doterajších skúseností, a možno si to overiť aj v minulých prípadoch, keď už Národná rada raz rozhodla o povinnosti zaknihovať všetky akcie, nie je reálne stanoviť opatrenia skôr ako 30. 6. 2000. A to, dámy a páni, je maximálne optimistický termín. Koniec koncov o zaneprázdnenosti a problémoch Strediska cenných papierov hovoril aj sám štátny tajomník pán Vaškovič, ktorý hovoril, že jednoducho Stredisko cenných papierov to nestihne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Šeptáka sa hlási pán poslanec Maňka, po ňom vystúpi pán poslanec Binder.

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Skúsim vyjadriť svoj názor k jednotlivým návrhom pána poslanca Šeptáka. K bodu číslo 1 - návrh sa mi zdá osobne rozumný. K bodu číslo 2 - chýba nám možno čas 10 minút, aby sme si spoločne sadli, otvorili by sme si zákon, aby sme si tento bod prešli. K bodu číslo 3 rovnako a k bodu číslo 4 sa musí zrejme vyjadriť navrhovateľ, ktorý zrejme o tom uvažoval, keď sa návrh navrhoval. Preto by som odporúčal aj v budúcnosti - tieto návrhy sú v priemere naozaj rozumné -, ale aby bola taktika navrhovateľa taká, že nám to predloží skôr, my si to môžeme pekne v zákone pozrieť a potom sa vyjadríme pre všetkých najlepšie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Binder.

Odporúčal by som pánu poslancovi Maňkovi a Šeptákovi, aby využili vystúpenie pána poslanca Bindera na vzájomnú konzultáciu o predložených pozmeňujúcich návrhoch.

Pán poslanec Binder, máte slovo.

Poslanec J. Binder:

Vážené dámy a páni,

nové prijímané zákony podľa stanoviska pána predsedu vlády, pána podpredsedu aj podľa vašej reakcie na vystúpenie pána Oberhausera sú zapríčinené i Vodohospodárskou výstavbou, ktorá enormne zadlžila naše národné hospodárstvo. Nechcem hovoriť emocionálne, nechcem byť konfrontačný, chcem to vysvetliť tak, aby bolo celkom jasné, aká je skutočnosť v týchto záležitostiach.

Vodné dielo Gabčíkovo má 300 mil. USD pôžičku, 200 mil. USD má Vodné dielo Žilina. Vodné dielo Gabčíkovo bolo schválené v roku 1991 na doriešenie v rámci náhradného riešenia počas vlády pána Čarnogurského. Považujem to za jedno z jeho najlepších rozhodnutí. Vodné dielo Žilina bolo schválené v roku 1994 vládou pána Moravčíka, pričom vláda pána Moravčíka veľmi precízne predpísala, že jednu tretinu nákladov i napriek tomu, že je to akciová spoločnosť, bude hradiť štát zo svojich prostriedkov ako verejnoprospešnú investíciu. Takže obidve akcie boli schválené a začaté inými vládami, nie vládou pána Mečiara.

Chcem vysvetliť niektoré veci, ktoré považujem jednoznačne za nedorozumenie zo strany súčasného vystúpenia pána predsedu vlády i pána podpredsedu.

Vodohospodárska výstavba ako štátny investorský podnik nie je vlastníkom vodného diela. Vlastník vodného diela, je to spoločné vlastníctvo slovenskej a maďarskej vlády. Jedno z najhorších rozhodnutí Moravčíkovej vlády bolo to, že Vodné dielo Gabčíkovo, jeho technologická časť bola sprivatizovaná pre Slovenské elektrárne, nechcem polemizovať či v súlade so slovenskými zákonmi, ale viem, že v nesúlade s medzinárodnými zákonmi vyplývajúcimi zo zmluvy z roku 1977. To sú fakty, ktoré treba brať veľmi vážne. Pôžička 300 mil. dolárov, a chcem potvrdiť to, čo pán Oberhauser povedal, že už bola zaplatená z výroby elektrickej energie, pretože nemôžeme počítať to, čo bolo prestavané do roku 1989, ak by sme neboli dokončili vodné dielo. Bolo preinvestovaných 17 mld. korún, celkove vodné dielo stojí 30 mld. korún, samozrejme, v rôznych finančných reláciách, ktoré boli podľa príslušných platných cenníkov.

Tak skúsme počítať. V týchto dňoch bude vyrobených na Vodnom diele Gabčíkovo 15 mld. kWh elektrickej energie. Nebudem polemizovať, či je cena vysoká alebo nízka, budem hovoriť o cenách, ktoré platia na medzinárodných trhoch. Základná elektrická energia stojí 5 centov. Vodné dielo vyrobilo 15 mld. kWh elektrickej energie, čiže 750 mil. USD. Ak by vodné dielo nebolo vyrobilo túto elektrickú energiu, Slovenská republika tú energiu musí doviezť. Či ju dovezie lacnejšie alebo drahšie, to je otázka trhu. Ak je niekde nedostatok elektrickej energie, čiže na Slovensku, dovozné ceny sú vyššie, ako keď jej je prebytok.

Vodné dielo Gabčíkovo nie je len energetické dielo. Vodné dielo Gabčíkovo je verejnoprospešné dielo. Má spĺňať najmenej 5 atribútov, v prvom rade je to ochrana územia. Poviem niečo o ochrane územia. Povodeň v roku 1997 bola strašná v Nemecku, v Čechách, v Rakúsku a spôsobila enormné škody. Tie enormné škody boli také vysoké, že v Čechách to dosahovalo až 300 mld. českých korún. Odborníci na Slovensku spočítali, že keby nebolo postavené vodné dielo, na Žitnom ostrove v úseku medzi Palkovičovom a Medveďovom určite príde k pretrhnutiu hrádzí a bola by spôsobená škoda 200 mld. Sk. Prosím, buďme spravodliví, buďme k tomu spravodliví. Ak chceme politizovať, môžeme politizovať, nie som proti tomu, ale sú to fakty. Z čoho by Slovenská republika bola uhradila 200 mld. korún škôd, ak nepočítam, že by tam boli vznikli i škody na ľudských životoch?

Vodné dielo Gabčíkovo prináša možnosť práce bratislavského prístavu. Všetko to súvisí s našimi dnes prijímanými zákonmi. Prístav nemohol pracovať, pretože hladina poklesla o 1,40 m. Pri prietoku pod 3 500 kubíkov - znesiem i úsmevy, pretože som zniesol i osočovanie na moju osobu -, takže dovoľte mi, aby som aspoň trošičku povedal to, čo si myslím. Nebudem nikoho urážať. Nie je to od veci, patrí to k tomu, budem veľmi stručný. Prístav môže pracovať. Odborníci spočítali, že prínos Vodného diela Gabčíkovo je pre slovenskú ekonomiku 10 mld. Sk ročne, 10 mld. Sk ročne. Pracuje siedmy rok, je to 70 mld. Sk. Nechcem hovoriť o vplyvoch na životné prostredie, pretože sa stačí tam ísť pozrieť a každý musí uznať, že vplyvy sú minimálne pozitívne, ak nehovorím, že sú fantastické.

Čo sa týka Vodného diela Žilina, stojí 200 mil. USD a cena za jednu kWh špičkovej elektrickej energie opäť v dolároch stojí 15 centov. K dnešnému dňu Vodné dielo Žilina vyrobilo 200 mil. kWh elektrickej energie. Z toho sa spláca dostavba vodného diela. Takže keď to spočítame, Vodné dielo Žilina nie je záťažou slovenského hospodárstva, a keď budem hovoriť o vláde, ktorá je dnes, čo prinieslo Vodné dielo Gabčíkovo pre túto vládu, v roku 1998 je to 700 mil. kWh elektrickej energie, prepočítajme si to opäť buď v centoch, alebo v korunách, bolo potrebné splatiť 400 mil. korún, zarobilo to minimálne 700 mil. korún. Tento rok Vodné dielo Gabčíkovo vyrobilo 1,5 mld. kWh elektrickej energie. Bude potrebné zaplatiť 400 mil. korún, čiže 1,1 mld. korún zostáva na splatenie dlžoby, ktorá je. Vodné diela Gabčíkovo i Žilina sa splatia za sedem rokov. Nikto si ho nezoberie, žiadna vláda si ho nezoberie. Je to majetok tohto a maďarského ľudu.

Čiže prosil by som, buďme spravodliví. Ak sú chyby, dokážme, povedzme, v čom tie chyby vznikli. Ak mi niekto vytýka divokú vodu, prosím, môžeme o tom diskutovať, ale, prosím, nehovorme to, čo nie je pravda. Mohol by som hovoriť, samozrejme, veľmi dlho, ale pretože to nemá bezprostrednú súvislosť s prijímaným zákonom, využijem ďalšiu príležitosť a potom prednesiem svoj názor na celú problematiku.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP