Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bindera sa hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Köteles a pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som upozorniť pána poslanca Bindera práve teraz, keď sľúbil, že nebude nikoho urážať a nebude takisto neobjektívne hodnotiť fakty, na určitú vec, že v roku 1995 som interpeloval vtedajšieho ministra hospodárstva, prečo neboli analyzované hospodárske výsledky Vodného diela Gabčíkovo. Práve vy ste odpovedali v Slovenskej Republike na to emotívne na štyroch stranách a začínali ste slovami: "Sú takí poslanci, ktorí sa odvážia s takými interpeláciami vystúpiť v parlamente," a dokončili ste vetou: "Bože, chráň Slovensko pred takými poslancami." Prosím vás, aj teraz ste rozprávali emotívne a všeobecne. Takisto by sme očakávali od vás nezaujatú analýzu, a nie obviňovanie. Ale analýzu sme od vás, žiaľ, nedostali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Binder, vy ste vystúpili ako riaditeľ Vodohospodárskej výstavby v drese poslanca HZDS, ale tie dlhy, ktoré sa vám nepodarilo a nepodarí obhájiť, jednoducho naozaj bude musieť niekto splácať. Povedali ste aj to, že máme nedostatok elektrickej energie, a viete veľmi dobre, že to je širší problém a budeme musieť naozaj zvažovať aj celú energetickú koncepciu, aj príspevok šetrenia elektrickej energie, a nielen plytvania pri výstavbe rôznych zdrojov elektrickej energie. Voľakedy sa problém elektrifikácie schovával za štátnu moc, výstavbu priehrad a za nejakú sovietifikáciu celej tejto problematiky. Potom, a to ste boli v obidvoch prípadoch za to spoluzodpovedný, sa to skrývalo za národný záujem a dnes vidíme enormné zadlženie a vyčíslené finančné riziká, kvôli ktorým všetky ostatné sektory hospodárstva, aby nemuseli natoľko trpieť, musíme pristúpiť ku všetkým ozdravným krokom. A treba pripomenúť, že svetoví analytici veľkých vodných diel hovoria veľmi jasne, že jednoznačne úžitok z veľkých vodných diel majú tí, ktorí tam sypú betón a za toto všetko ste vy, pán poslanec, zodpovedný.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánu poslancovi Binderovi, že vysvetlil niektoré súvislosti, ktoré zrejme nie sú stále dostatočne známe členom vlády, ale ani, žiaľ, vládnym poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V čase, keď sa rozhodovalo o realizácii tohto vodného diela, som bol vo funkcii ministra lesného a vodného hospodárstva a práve môžem potvrdiť, že vláda pána Čarnogurského rozhodla o realizácii variantu C, ktorý mal náklady, ktoré uvádzal pán poslanec Binder, aj s logikou finančného riešenia, splatenia dlhu, a práve to bolo narušené vládou pána Moravčíka tým, že sa zmenili Slovenské elektrárne na akciovú spoločnosť, čím sa narušil systém splácania tohto dlhu z ceny elektrickej energie, z tržby za elektrickú energiu.
Vážené dámy a páni, nesnažte sa zmeniť svet na iný, ako je reálny. A realita naozaj bola taká, že štát postavil, štát musí splácať, tieto jednotlivé organizácie sú len štátne organizácie, ktoré sa jedna s druhou musia vzájomne zastupovať pri splácaní takého dlhu, ktorý bol zrealizovaný pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo. Ale celý prospech pre Slovenskú republiku je jednoznačný. Bodaj by sme neprejedli peniaze, tak ako sa prejedajú, žiaľ, počas účinkovania tejto vlády. Bodaj by sme stavali ďalšie také diela, akým je Vodné dielo Gabčíkovo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády. Áno.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Najskôr k tomu, čo hovoril pán Binder a čo prezentoval teraz pán Oberhauser ako vysvetlenie vláde a poslancom za vládnu koalíciu.
Pán poslanec Oberhauser, možno vám to stačilo ako vysvetlenie, ale keďže o tom niečo viem, tak musím povedať, že to nie je vysvetlenie. Keď pán Binder hovorí o tom, že náklady boli 30 mld. korún, tak jednoducho nemožno vzťahovať vyrobenú elektrinu k malej časti nákladov za celé vodné dielo. To po prvé.
Po druhé, keď sa hovorí o tom, koľko elektriny z toho vzniklo, tak sa to nedá vzťahovať na svetovú cenu elektriny, ale treba to prepočítať k cene, ktorá je u nás, pretože jednoducho tá elektrina sa predávala najmä tu. Zároveň keď hovoríte o vláde, o tom, čo počas ktorej vlády vzniklo, tak počas vlády pána Mečiara, počas tej ostatnej vlády pána Mečiara bol zámer vytvorenia spoločného podniku Dunaj, kde mali vstúpiť Slovenské elektrárne a Gabčíkovo, resp. Vodohospodárska výstavba tak, aby časť výnosov z predaja elektriny, ktorá sa vyrobí v Gabčíkove, išla do Vodohospodárskej výstavby. Toto sa nezrealizovalo. Toto sa nezrealizovalo, ceny elektrickej energie sa neupravovali, takže dnes je situácia taká, že elektrárne neplatia Vodohospodárskej výstavbe za elektrinu, ktorá sa tam produkuje, ale neplatia preto, že bývalá vláda Vladimíra Mečiara odkladala dereguláciu, úpravu regulovaných cien, takže dnes Slovenské elektrárne, a. s., sú v takej situácii, že v tomto roku budú mať 24 mld. korún náklady, ale výnosy Slovenských elektrární sú 11,5 mld. korún.
Vohodospodárska výstavba ani Gabčíkovo nie je izolovaný prvok v slovenskej ekonomike. Je to súčasť celého toho marazmu, ktorý tu, žiaľbohu, je, a súčasť všetkých obrovských dlhov, ktoré tu sú. Je to jednoducho tak a nedá sa vytrhávať z toho 300 mil. dolárov a vzťahovať to na všetku elektrinu, ktorá sa tam vyrobila. Keby sme skúmali a budeme skúmať, ako sa tie konkrétne úvery, ale aj iné prostriedky na vodnom diele využili, asi sa dozvieme veľmi prekvapujúce veci.
Ale pokojne uvítam niekedy aj konkrétnejšiu diskusiu o tomto, pretože máme dosť podkladov na to, dokonca aj z hľadiska mnohých vecí, ktoré boli zrejme zanedbané, z hľadiska priesaku a podobných vecí, aby sme aj o tomto otvorili veľmi podrobnú diskusiu.
K návrhom, ktoré tu boli podané. Stotožňujem sa s tým, čo povedal pán poslanec Maňka, že niektoré z tých návrhov, ktoré dal najmä pán poslanec Šepták, si viem predstaviť, že by konkrétne bod 1 mohol byť schválený, ale je dosť problematické posúdiť to takto na poslednú chvíľu. Ten návrh, ako som sa dozvedel, nebol predložený vo výbore. Čo sa týka návrhu ohľadom predĺženia lehoty účinnosti toho zákona, zmeny termínu namiesto 31. 1. do 30. 6., som presvedčený a viem, že je to tak, že ministerstvo konzultovalo tento problém so Strediskom cenných papierov, ktoré nakoniec patrí pod ministerstvo financií, tak viem, že tento termín je určený aj s ich súhlasom a bol stanovený tak, aby bolo reálne, aj keď to bude možno napäté, tie termíny stihnúť. Takže z tohto dôvodu by som navrhol, aby návrh novely zákona o cenných papieroch bol schválený v znení navrhovanom vládnym návrhom a v znení vlastne spoločnej správy gestorského výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Pán spoločný spravodajca si nežiada záverečné slovo.
Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Maňka a klub poslancov SDĽ požiadali o 10-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním. Ale predtým by som chcel ešte poprosiť, ak by boli pozmeňujúce návrhy k ďalšiemu zákonu, ktorý máme v poradí prerokúvať, o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, aby sme prerokovali tento návrh. Po rozprave by sme spravili 10-minútovú prestávku, prekonzultovali pozmeňujúce návrhy jednak so spravodajcom, s navrhovateľom a s predkladateľmi a potom odhlasovali všetky prerokované zákony naraz.
Je na to súhlas?
(Všeobecný súhlas z pléna.)
Pristúpime k prerokovaniu v poradí tretieho bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.
Je to tlač číslo 230.
Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač číslo 230a.
Prosím podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády odôvodnil návrh vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Tento návrh novely zákona je daný potrebou zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z hľadiska rastúcej napätosti rozpočtových príjmov. V uvedenom návrhu je zapracované zvýšenie spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív od 1. júla 1999 o 2 000 korún na tonu. V uvedenom návrhu je taktiež zapracované zvýšenie nároku na vrátenie časti zaplatenej spotrebnej dane z motorovej nafty pre poľnohospodárov z 8 500 na 9 tis. korún. Tento zákon by mal priniesť do štátneho rozpočtu 300 až 400 mil. korún v priebehu druhého polroka.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Petrovi Tatárovi a prosím ho, aby podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch a aby oboznámil plénum Národnej rady so stanoviskom a spoločnou správou gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne a poslanci,
dovoľte mi uviesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 308 z 2. júna tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z., stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, a to boli návrhy poslanca Pavla Delingu. Gestorský výbor tento pozmeňujúci návrh neprijal. A pozmeňujúci návrh poslankyne Márie Kadlečíkovej a Jozefa Klemensa takisto gestorský výbor neprijal.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 106 zo dňa 2. júna a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 97 zo dňa 2. júna 1999. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 316/1993 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona číslo 316/1993 Z. z. bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 109 z 2. júna 1999. Výbor určil poslanca Petra Tatára za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili o tomto návrhu zákona rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Za klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Farkas, ďalej je písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Klemens. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Šepták a pani poslankyňa Kadlečíková. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa v mene Strany maďarskej koalície vyjadril pár slovami k predloženým návrhom noviel zákonov z takzvaného balíčka opatrení vlády Slovenskej republiky na stabilizáciu hospodárskych vzťahov a hospodárskej situácie u nás.
Prerokované novely zákonov majú veľký význam nielen vo vzťahu k zlepšeniu súčasnej hospodárskej situácie na Slovensku tým, že vytvárajú určitý rámec na zvládnutie najvážnejších problémov hlavne ekonomického charakteru, ale aj vo vzťahu našich integračných snáh do európskych hospodárskych štruktúr. Vlastne aj takýmto spôsobom vyjadríme našu odhodlanosť skoncovať s procesom ďalšieho ochudobnenia štátu, a tým, samozrejme, ale sprostredkovane aj občanov našej republiky. Je najvyšší čas podľa nás konať.
Naša hospodárska situácia je veľmi vážna. O tom asi nemusíme nikoho v tejto sále presviedčať, veď je to cítiť takpovediac na každom kroku. Deficit verejných rozpočtov neustále a rapídnym tempom narastá, oslabila sa aj slovenská koruna a negatívne saldo našej zahraničnoobchodnej bilancie je tiež vysoké.
Nároky na výdavkovú stránku štátneho rozpočtu sa neustále stupňujú a naopak príjmová stránka nenapĺňa ani očakávania stanovené zákonom o štátnom rozpočte na rok 1999. Žiaľ, aj výkonnosť slovenskej ekonomiky klesá. Časť podnikov je vytunelovaná, druhá časť v rámci privatizačného procesu sa dostala do nesprávnych rúk, do rúk tých, ktorí nedokážu naštartovať ozdravný proces v týchto podnikoch. Tým, samozrejme, prudko narastá aj úroveň nezamestnanosti.
Kto je zodpovedný za takýto stav? Samozrejme, môžeme hľadať odpoveď na túto otázku. Jedno je však, dúfam, pre každého z nás jasné, že Strana maďarskej koalície takýto nepriaznivý stav nezavinila, ale podľa nášho hodnotenia ani súčasná vládna koalícia, ktorá zdedila po voľbách 1998 taký balík hospodárskych, sociálnych a spoločenských problémov, ktoré ťažko vládze, ale táto vládna koalícia je odhodlaná tieto problémy riešiť.
Samozrejme, nikoho z nás nepoteší balíček opatrení, ktorý nám pripravila vláda Slovenskej republiky. Je nám všetkým ľúto, že musíme prijať takéto reštriktívne opatrenia, ale aj podľa nášho hodnotenia konáme v záujme toho, aby sa nám podarilo zmeniť súčasný nepriaznivý stav na lepší. Je nám jasné, že, žiaľ, žiadna iná cesta k stabilizácii našej ekonomiky nevedie. Bude to boľavý proces, ale čím skôr budú prerokované opatrenia uvádzané do života, tým skôr sa nám podarí zvládnuť pred nami stojace vážne úlohy. V záujme našej úspešnej budúcnosti však treba konať teraz. Preto poslanci maďarskej koalície sú pripravení podporiť predložené vládne návrhy.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
ako poľnohospodár predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov. Požiadavka rezortu, aby vratka 8 500 korún za tonu zaplatenej dane z motorovej nafty bola nahradená v novele zákona sumou 9 500 korún pre ťažko skúšaný rezort poľnohospodárstva, je úplne oprávnená, i keď som si vedomý, v akom dezolátnom stave sa celé národné hospodárstvo nachádza. Treba si uvedomiť, že rezort poľnohospodárstva je rezort, ktorý zabezpečuje výživu národa, a preto musí patriť medzi prioritné rezorty národného hospodárstva vrátane jeho čiastočného zvýhodnenia. Cena motorovej nafty, ale i benzínu len v tomto roku bola už upravovaná päťkrát a jej avizované zvýšenie od 1. 7. 1999 o ďalšie dve koruny za liter bude mať v poľnohospodárstve v rámci šetrenia nafty následok vynechania niektorých zásahov a operácií v agrotechnike, čo prinesie následne rozsiahle škody hlavne v rastlinnej výrobe.
Preto predkladám návrh, aby bol upravený článok I bod 2 a v § 11 ods. 2 nahradiť sumu 8 500 korún za tonu sumou 9 500 korún za tonu z dane zaplatenej motorovej nafty. Poznamenávam, že touto úpravou nebude prekročený limit výdavkov štátneho rozpočtu 1,4 mld. korún vyčlenený na tento účel pre rezort poľnohospodárstva na rok 1999.
Ďakujem za pochopenie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
kolegyne, kolegovia,
budem veľmi stručný ohľadom tejto novely. Chcel by som dať najskôr odpoveď pánu podpredsedovi Miklošovi, pretože už som nemohol reagovať na predchádzajúcu novelu o cenných papieroch, že nebolo to mojou chybou, že som tieto veci nepredložil skôr, ale ja som sa vlastne obrátil na odborníkov, ktorí pracujú v tomto smere a dostal som vlastne vývod toho, na čo sa oni pozerali až dnes, takže preto sa aj ospravedlňujem, že to nebolo dané vo výbore, ale myslím si, že dá sa zodpovedne povedať, že keby tento zákon nebol v skrátenom legislatívnom konaní, keby sme mali aspoň medzi každým čítaním jeden-dva dni, nič by sme neboli pokazili, ale boli by sme prišli k rozumným kompromisom a nakoniec by sme sa dohodli. Takže do budúcnosti skutočne tie skrátené legislatívne konania prinášajú problémy, ktoré budeme musieť ešte raz odstraňovať.
Chcel by som povedať, čo sa týka uhľovodíkových palív a mazív, teda je potrebné poznamenať, že v uvedenej sume nie sú zohľadnené výdavky štátneho rozpočtu, ktoré by mohli vzniknúť s požiadavkou na prípadnú kompenzáciu dosahov na obyvateľstvo v súvislosti s novým zvýšením cien tovarov a služieb. Preto by som dal dve otázky, pán podpredseda, či to nie je prekladanie peňazí z jedného vrecka do druhého, že na jednej strane si myslíme, že zvýšime príjmy o 0,4 mld. do štátneho rozpočtu a na druhej strane budeme musieť robiť nejaké kompenzácie a čiastočné opatrenia, pretože pravdepodobne toto zvýšenie nedokážeme alebo podnikatelia nedokážu utlmiť v nákladoch. A po druhé, chcel by som sa spýtať, pán podpredseda, či je uvažované s tým zvýšením, ktoré bude, samozrejme, nasledovať, aj zvýšenie dosahov na štátny rozpočet v rezortoch, ako je polícia, armáda, kde je 1 mld. korún uvažovaných len na pohonné hmoty a, samozrejme, na zdravotníctvo, ktoré dnes má obrovské problémy. Akým spôsobom je toto kompenzované?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková ako posledná prihlásená do rozpravy.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
súčasné hospodárske problémy sú logickým vyústením dlhodobého prehliadania vzťahov medzi makroekonomickým a mikroekonomickým vývojom. Ekonomický vývoj v našom hospodárstve vyústil do ekonomickej nerovnováhy, dokonca do otvorenej krízy rozpočtu. Preto chápem a podporujem ozdravné opatrenia slovenskej ekonomiky. Strata trhov, zastavené finančné toky, úvery z predtransformačného obdobia, minimálny prístup k finančným zdrojom, vysoké úrokové sadzby a vyparené finančné prostriedky zo slovenskej cesty privatizácie sú príčinami tohto stavu. Štát v tejto situácii nemôže byť pasívny a musel pristúpiť k prijatiu rozhodujúcich krokov, aby vo vytýčenom časovom horizonte mohol splniť programové vyhlásenie vlády. Racionálne sú preto návrhy, ktoré vedú k zvýšeniu príjmovej časti štátneho rozpočtu, ale ktoré zároveň generujú pracovné príležitosti, vedú k rastu ziskovosti podnikov a zvyšujú príjmy občanov. V pôdohospodárstve by sa vysoko bolo oceňovalo, keby sa bola udržala daň z pridanej hodnoty na 6 %, respektíve by sa podľa vzoru niektorých krajín Európskej únie bola uplatnila mimoriadna znížená daň a zároveň keby sa bola zvýšila dovozná prirážka, respektíve zaviedla. V tomto prípade by tie dosahy boli pozitívne. Aj tak si myslím, že pozitíva budú prevládať nad negatívami. Tam je len jeden problém, že v dôsledku zavedenia dane z pridanej hodnoty dôjde k už aj tak zastaveným krokom.
Chcela by som ale upozorniť na tú skutočnosť, že rezort pôdohospodárstva už naozaj nemá žiadne zdroje. My sme na predchádzajúcich rokovaniach pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte najviac ublížili tomuto rezortu, keď sme znížili objem jeho príspevku o 1 125 mil. korún. Teraz pred nami máme túto novelu zákona, no a opäť chceme siahnuť na príjmy poľnohospodárov, respektíve teda na zvýšenie ich nákladov. Zo štátneho rozpočtu pritom na tento účel je vyčlenených 1,4 mld. Sk. Tam by k žiadnemu prekročeniu nedošlo, došlo by len k úspore 120 mil. korún, keby sa navrhovaná vratka upravila z 9 tis. korún na 9 500 korún. Pýtam sa, stojí to za to dráždiť poľnohospodárov, ktorí sú už aj tak v zúfalej situácii po katastrofickom roku 1998, ktorý celoplošne takto zasiahol poľnohospodárov a takisto aj začiatok roku 1999, ktorý sa začal zlými záplavami na východnom Slovensku? A to nechcem hovoriť o environmentálnom, ale aj ekonomickom dosahu na poľnohospodárske podniky, ktoré vlastne nepristúpili k obrábaniu pôdy.
Preto prosím, vážená poslanecká snemovňa, zvážiť, či tých 120 mil. korún pre poľnohospodárov v tomto zložitom stave, ktoré aj tak budú znamenať príjem a neprekročenie štátneho rozpočtu, budú také zlé pre nás, pre Slovenskú republiku. Celkom určite urobia aspoň jedno, že podporia náladu v tomto rezorte, že budú mať motivujúci vplyv, a viete, aj pozitívny prístup môže niekedy viesť k vyšším ziskom.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Uzatváram rozpravu o tomto bode programu. Vyhlasujem ju za skončenú.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán podpredseda vlády? Áno.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Chcel by som len odpovedať na otázky pána poslanca Šeptáka a zároveň sa vyjadriť k tým pozmeňujúcim návrhom.
Takže ohľadom zvýšených nákladov verejnej správy, prípadne prenesenia zvýšených nákladov podnikateľského sektora do cien treba povedať, že nie je uvažované s kompenzačnými opatreniami. Jednoducho preto, že sme presvedčení o tom, že existujú stále ešte rezervy aj vo verejnej správe, také, kde je možné utlmiť tento nárast nákladov, ku ktorému dôjde úsporami inde. Ak by tomu tak nebolo, ale ak by v niektorých rezortoch opodstatnene vznikla potreba kompenzácie, tak bude možné o tom uvažovať a bude to určite analyzované pri návrhu novely zákona o štátnom rozpočte, ktorá neviem, či bude predkladaná, ale vždy sa analyzuje a porovnáva skutočný vývoj oproti schválenému v štátnom rozpočte, a ak dochádza k zmenám a disproporciám, tak sa navrhuje novela zákona o štátnom rozpočte. Takže možno tam bude môcť dôjsť k určitým kompenzáciám, ktoré by však mali byť minimálne, lebo toto opatrenie prijímame aj z toho dôvodu, aby sme zvýšili príjmy štátneho rozpočtu.
A to isté musím povedať a z tohto sa odraziť aj pritom návrhu, ktorý predniesla aj pani poslankyňa Kadlečíková, teraz aj pán poslanec Klemens. Ten problém je v tom, že aj v poľnohospodárstve existujú vnútorné rezervy, ktoré je potrebné odhaľovať a kde je potrebné znižovať náklady. Tým, že by sme zvýšili vratky, by sa z odhadovaných 300 až 400 mil. korún o 120 mil. korún objem zvýšených príjmov štátneho rozpočtu znížil.
Viem, že poľnohospodárstvo je veľmi zložitá a citlivá problematika, ale napriek tomu musím povedať, že napríklad dotácie na jedného pracovníka v poľnohospodárstve na Slovensku sú výrazne najvyššie v porovnaní s krajinami V4. A tiež systém dotácií celkom určite má svoje rezervy z hľadiska zefektívnenia toho, aby dosah do poľnohospodárstva bol, aby jednoducho zhodnotenie peňazí, ktoré sa dávajú ako dotácie do poľnohospodárstva, bolo omnoho vyššie. Takže ja by som sa napriek tomu, že ide určite o citlivú problematiku, priklonil k pôvodnému návrhu vlády a odporúčal by som váženým poslankyniam a váženým poslancom, aby sa v § 11 ods. 2 to pôvodné číslo 8 500 zmenilo na číslo 9 tis., tak ako je to navrhnuté vo vládnom návrhu novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Pán spoločný spravodajca si nežiada záverečné slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, odporučil by som návrh, ktorým by som chcel povedať, ako by sme mohli dnešný rokovací deň skončiť. Keďže aj k tomuto návrhu zákona bol predložený pozmeňujúci návrh, o ktorom ešte prebiehajú medzi poslaneckými klubmi diskusie, odporúčam, aby sme uviedli a prerokovali a skončili rozpravu o ďalšom bode programu, ktorým je návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o sociálnom zabezpečení vojakov. Po rozprave k tomuto bodu programu by sme pristúpili k hlasovaniu o všetkých už prerokovaných návrhoch zákonov v druhom čítaní, takže by som dôrazne chcel poprosiť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili na 18.50 hodinu do rokovacej sály, keď začneme hlasovať o všetkých doteraz prerokovaných návrhoch zákonov v druhom čítaní.
Teraz prosím o pozornosť, pretože ďalším bodom programu je
vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov,
ktorý ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 222 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 222a.
Vládny návrh zákona odôvodní pán minister obrany Pavol Kanis.
Prosím pána ministra, aby návrh odôvodnil.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v predchádzajúcich mojich vystúpeniach k tomuto vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. som vystupoval, je vám to dôverne známe.
Po rokovaniach v troch výboroch Národnej rady sme zistili, že nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh okrem dvoch návrhov, ktoré boli obsiahnuté v stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady a ktoré máte vyjadrené aj v spoločnej správe 222a. Tieto dva body, tieto dva návrhy sme si osvojili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie predmetného návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že poslanci majú túto spoločnú správu rozdanú, tak odporúčam, aby sme prešli k hlasovaniu. Prečítam pozmeňujúce návrhy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy nemusíte uvádzať, pretože tie dostali všetci poslanci do lavíc, len by som prosil, keby ste uviedli odporúčanie gestorského výboru k záverečnému hlasovaniu.
Poslanec P. Ošváth:
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto. Ústne do rozpravy na svetelnej tabuli zatiaľ tiež nevidím, že by sa niekto hlásil, preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Vyzývam všetkých pánov poslancov, ktorí sú v budove, avšak nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.
O 5-minútovú prestávku pred hlasovaním požiadali navrhovatelia pozmeňujúceho návrhu k návrhu zákona o dani z uhľovodíkových palív a mazív. Chcem využiť túto 5-minútovú prestávku na poradu predsedov poslaneckých klubov. Prosím, aby sme prišli do rokovacej miestnosti pre politické grémium.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosil by som všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať hlasovaním.
Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Kujana, aby prišiel a uvádzal hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Prosím o pokoj v rokovacej sále, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa sústredili, pretože budeme hlasovať o tých zákonoch, ktoré sme už prerokovali skôr.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie k tlači číslo 236a.
Poslanec M. Kujan:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Najprv by som uviedol hlasovania vyplývajúce zo spoločnej správy a následne potom doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán Oberhauser.
Čiže v spoločnej správe z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
K bodu 18 text navrhovaného odseku 2 upraviť takto:
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nemusíte čítať, pán poslanec, všetci páni poslanci majú v laviciach spoločnú správu.
Takže odporúčate hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Poslanec M. Kujan:
Áno.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh výboru. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
V rozprave vystúpil pán poslanec Oberhauser, ktorý podal celkom tri pozmeňujúce návrhy. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste ich jednotlivo uvádzali.
Pán poslanec Oberhauser, chcete hlasovať jednotlivo?
Poslanec M. Kujan:
Pán Oberhauser žiadal, aby sa o jednotlivých návrhoch hlasovalo jednotlivo.
V prvom pozmeňujúcom návrhu k bodu 6 navrhoval, aby sa v § 156 ods. 3 vypustila posledná veta, tak ako je uvedená v pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte v laviciach.