Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga bol jediný vystupujúci v rozprave, lebo pán poslanec Mesiarik sa vzdal svojho vystúpenia. Končím rozpravu o tomto bode programu.

Žiadam všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.

Prosím pána poslanca Tatára, aby uviedol hlasovanie.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní."

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, počuli ste návrh.

Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán Tatár.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 251. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte pod číslom 250.

Prosím teraz pani ministerku Schmögnerovú, aby z poverenia vlády uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

v tomto roku už po druhýkrát novelizujeme zákon o dani z pridanej hodnoty číslo 289/1995 Z. z. Novela s účinnosťou od 1. apríla 1999 bola pomerne rozsiahla novela a jej zámerom bolo zlepšiť efektívnosť výberu tohto druhu dane. Riešila predovšetkým otázky, ako zamedziť nadmerným vratkám dane z pridanej hodnoty, a to upravovaním paragrafov, ktoré riešili podmienky pre potrebu od určitej výšky vymedzenej hranice 200 tis. korún preukazovať sa dokladmi o bezhotovostnej platbe, a zároveň riešila aj otázky vratky dane pri vývoze produkcie. V tom čase, keď sa tento zákon pripravoval a aj prebiehalo jeho legislatívne pokračovanie a schvaľovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, nepredpokladali sme ešte, že bude nevyhnutné uskutočniť v priebehu tohto roka ďalšiu zmenu zákona.

Táto ďalšia zmena zákona je vyvolaná vývojom slovenského hospodárstva za ostatné mesiace, ktorý je komplikovanejší, ako sme predpokladali. Ak pán poslanec pred chvíľou hovoril, že v mojom zdôvodnení nepočul formulku, ktorá je v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, že hrozia štátu značné hospodárske škody, ja tú formulku nerada, ale s plným vedomím zodpovednosti zopakujem. Práve preto 31. mája tohto roku vláda Slovenskej republiky bola nútená prijať - mohla by som to tak nazvať - druhé pokračovanie opatrení, keď prvú časť týchto opatrení prijala ešte 7. januára 1999. Prijali sme tieto opatrenia práve preto, aby sme odvrátili značné hospodárske škody, ktoré hrozia a hrozili by v ďalšom vývoji slovenského hospodárstva.

Chcem len pripomenúť, že určitým akcelerátorom rozhodovania vlády boli udalosti, ktoré sa odohrali pred a v priebehu medzivolebného obdobia, keď sme volili hlavu štátu. Chcem len pripomenúť, že nepochybne boli to i základné hospodársko-politické príčiny, ale i fakt, že tu bola určitá nervozita dotýkajúca sa očakávania výsledkov volieb, ktoré prispeli k ohrozeniu vývoja slovenskej koruny, čo sa napokon odrazilo aj v prudkom poklese slovenskej koruny. Ja som len rada, že politické faktory tohto ohrozenia sa výsledkami volieb eliminovali a že zároveň to prispelo k stabilizácii slovenskej koruny.

Tie základné dôvody, ktoré však viedli k postupnému znižovaniu kurzu slovenskej koruny, tu existujú a my sa im musíme postaviť tvárou v tvár a vyriešiť ich. Práve preto predkladáme návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je úpravou znížené sadzby dane zo 6 na 10 % zabezpečiť vyšší výnos dane z pridanej hodnoty v druhom polroku 1999, ako i nasledujúcich rokoch. Navrhovaným zvýšením sadzby dane možno predpokladať zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu v roku 1999 o 3,3 mld. korún. Chcem sa pri tomto čísle zastaviť veľmi krátko. Chcem povedať, že odhad zvýšenia príjmov je urobený triezvo, pretože sme predpokladali, že výber dane z pridanej hodnoty nebude 100-percentný, tak ako by sme si to želali, a zároveň i preto, že sme predpokladali, že časť zvýšenia výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol z titulu zvýšenia dane z pridanej hodnoty bude kompenzovaný zhruba asi do 30 % výšky predpokladaných príjmov.

Zároveň sa novelou navrhuje preradenie reštauračných služieb zo základnej sadzby dane do zníženej sadzby dane, čím sa predpokladaný výnos zníži o 300 - 400 mil. korún. Tu chcem poznamenať, že sa to týka len skutočne reštauračných služieb spojených s podávaním jedál, netýka sa to predaja alkoholu alebo predaja tabaku a tabakových výrobkov.

V súvislosti s preradením reštauračných služieb zo základnej do zníženej sadzby dane je potrebné upozorniť, že v danom prípade dochádza k určitému odklonu od šiestej smernice Rady Európskej únie upravujúcej daň z pridanej hodnoty a jej prílohy H, ktorá obsahuje zoznam tovarov a služieb, v ktorých môže byť uplatňovaná znížená sadzba dane. Táto príloha neobsahuje reštauračné služby. Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla pristúpiť k tomuto kroku z jednoduchého a myslím si, že z veľmi závažného dôvodu. Rozhodli sme sa pristúpiť k tomu preto, že naším zámerom je konkrétnymi krokmi podporiť rozvoj cestovného ruchu.

Okrem uvedeného návrhu zákona sa spresňujú aj niektoré ustanovenia zákona, ktoré v nadväznosti na vyhlášku ministerstva financií o oslobodení tovaru od cla narušili neutralitu tejto dane.

Vážené dámy, páni, s ohľadom na nepriaznivý vývoj príjmovej časti štátneho rozpočtu, ale aj v celom okruhu verejných financií je nevyhnutné, aby sme zabezpečili zvýšenie výnosu dane z pridanej hodnoty zmenou sadzby dane zo 6 na 10 %, a to čo v najkratšom čase.

Preto odporúčam, aby ste súhlasili, aby sa tento zákon prerokoval v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Tatárovi.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je v súlade s prijatím stratégie urýchlenej reformy schválenej vládou Slovenskej republiky dosiahnuť vyšší výnos dane z pridanej hodnoty úpravou zníženej sadzby dane zo 6 na 10 % s predpokladaným zvýšením príjmov štátneho rozpočtu o 3,3 mld. korún v roku 1999.

V zmysle § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250 zo 7. júna 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci. Pán poslanec Delinga ako posledný. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Pani poslankyňa Tóthová, neskoro.

Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

chcel by som v rámci všeobecnej rozpravy k tomuto návrhu alebo k tomuto návrhu zmeny zákona vyjadriť svoj názor, využiť teda prvé čítanie, aby som vyjadril svoj názor.

Predovšetkým zdôrazňujem hneď na úvod, že nemám v úmysle spochybňovať nutnosť a potrebu takých tvrdých opatrení, akým je aj táto zmena zákona, ktoré vyplývajú z toho, že naša ekonomika je, žiaľbohu, v takom stave, že sa ocitla pred svojím krachom a poslancom určite netreba vysvetľovať, čo by to znamenalo, keby k tomu došlo, a čo by to znamenalo pre občana, ktorý by na to najviac doplatil. Chcem zdôrazniť, že týmto návrhom zmeny zákona číslo 289 je možné považovať tento návrh za jedno z najvážnejších opatrení, ktoré sa či chceme alebo nechceme dotkne všetkých občanov v podobe zvýšenia cien.

Jedno, čo nie je spravodlivé, že to postihne všetkých rovnako. Aj tých bohatých, superbohatých, ale aj tých chudobných alebo sociálne slabších. Pritom ten, kto má peňazí dosť, teda bohatý, nebude mať problémy, pretože nebude musieť ani spotrebu obmedziť, bude na to mať. Ale pri určitých okruhoch tovarov u tých sociálne slabších ľudí to skutočne bude mať vážny dosah na životnú úroveň a vôbec aj na možnože na zdravotný stav týchto ľudí.

Hovorím to hlavne preto, že chcem vysloviť názor na jednu časť tohto zákona alebo jednu skupinu tovarov, a to sú potraviny. Dosť sa o tom hovorilo v príprave tohto návrhu. Určite budeme diskutovať v druhom čítaní vo výboroch, ale chcem dať na zváženie, vážené poslankyne, poslanci, aby sme v diskusii mali na pamäti, že už dnes pre sociálne slabšie skupiny ľudí sú potraviny problematické. A vieme, čo to robí vo výžive. Vieme, aký je zdravotný stav od dojčiat, strednú generáciu, staršiu, keďže nie je možné dodržiavať výživu, tak ako by to telo žiadalo a ako odporúčate vy lekári, ktorí sedíte aj medzi nami.

Preto chcem, pani ministerka, skutočne dať na zváženie, aby sme v ďalšom konaní zvážili ešte možnosť prehodnotiť túto časť, teda potraviny v určitom zmysle s tým, že určite by sme neporušili ani šiestu smernicu Rady Európy, pretože tam sa hovorí minimálne o 5 %, čo dnes teda máme. Myslím si, že aj keď porovnávame, pokiaľ ide o potraviny, DPH v krajinách Európskej únie je veľmi rôzna a dnes ste si mohli pozrieť článok v Práci, kde sú uvedené príklady, že nie je to pravda, že je to všade rovnako. Je od nuly dokonca cez 2,8, samozrejme, až po 15, možnože aj 20. Mnohé krajiny to majú tak rozšpecifikované, že potraviny sú rozdelené na určité skupiny. Základné potraviny potrebné na výživu a potraviny potom, by som povedal, luxusného typu.

Takže chcem požiadať, vážené poslankyne, poslanci, pani ministerka, aby sme túto myšlienku zvážili v ďalšom rokovaní o tejto novele zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Pán poslanec Húska je ako druhý prihlásený do rozpravy.

S faktickou poznámkou ešte predtým sa hlási pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

Dovolím si požiadať a v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Mesiarika predložiť procedurálny návrh, aby bol tento zákon číslo 289 predložený aj do pôdohospodárskeho výboru aj vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dôrazne požiadala pôdohospodársky výbor o rokovanie práve vo veci dane z pridanej hodnoty pri potravinách.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca, pani poslankyňa Kadlečíková žiada, aby ste rozšírili uznesenie o prerokovaní tohto návrhu zákona aj vo výbore pre pôdohospodárstvo.

Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Malíková:

Vážený pán predseda Národnej rady,

v mene poslaneckých klubov HZS a SNS žiadam o zvolanie mimoriadneho politického grémia. Ako dôvod uvádzam to, že materiály, ktorými sa rozšíril program rokovania pléna 15. schôdze, sú veľmi závažné ekonomické novely zákonov, boli nám doručené dosť neskoro. Myslím si, že by sme mali napraviť pri takomto závažnom prerokúvaní závažných bodov to, čo chýba v tejto Národnej rade, a to je dialóg medzi poslancami aj koalície, aj opozície. Myslím si, že máme právo podieľať sa a zastupovať svojich voličov pri prerokúvaní takýchto závažných noviel, ktoré sa ich budú dotýkať v každodennom živote. Verím, že pochopíte našu žiadosť ako snahu prispieť ku kvalite obsahu týchto noviel a že zvoláte politické grémium.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska, nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené dve členky vlády,

vážení kolegovia a kolegyne,

samozrejme sa môže zdať veľmi ľahkým pre opozičného poslanca hovoriť proti takýmto nepriaznivým a nepopulárnym opatreniam, ku ktorým čiahate teraz. Ale nechcem si to veľmi zjednodušiť, chcem predovšetkým upozorniť na skutočnosť, že veci majú vnútornú súvislosť a že forma, akou sa tieto postupy volia, nie je dobrá. Rád by som znova pripomenúť jedno také múdre poučenie, ktoré poznáme z histórie. Ludvík XIV. keď vďaka svojej politike sa dostal do problémov so štátnou kasou, pozval si vtedy najvýznamnejšieho ekonóma, takzvaného predstaviteľa fyziokratov Colberta k sebe a požiadal ho, aby mu poradil, ako rýchlo naplniť štátnu kasu. A tento pán mu povedal: Veličenstvo, znížte dane. A on nervózne odpovedal: Asi ste ma zle rozumeli, ja vám hovorím, že mám prázdnu štátnu kasu, a vy mi hovoríte, znížte dane. A on vtedy odpovedal: No veď princíp je práve v tom, ak ohrozíte spotrebnú schopnosť obyvateľstva, tak ani dane, ktoré budete stále zvyšovať, vám nič neprinesú a budete mať prázdnu štátnu kasu.

Bolo by dobré, keby vláda pána Dzurindu vrátane pani ministerky financií dobre zvážila toto poučenie. Totiž problém je jednoducho v tom: Na jednej strane ste povedali, že minulá vláda prehriala ekonomiku, že príliš veľa investovala, na čo nemala, a že teda musíte začať škrtením verejnej spotreby, predovšetkým zastavením rozsiahlych verejných investícií. A teraz nastupuje druhý krok, brzdenie súkromnej spotreby cez nasadenie daní. Je vám dúfam všetkým jasné, že napríklad tá orientácia aj zasiahnutia týmito daňami potravín je vlastne veľmi krutý bumerang, pretože ľudia nazad nebudú môcť znižovať svoju potrebu, ale budú prechádzať na menej drahé, ale nie tak zdravé potraviny, a vlastne sa to bude vracať znova nazad.

Chcem upozorniť, že východisko z tejto cesty nie je hlavne reštrikčné. Východisko z tejto cesty je jednoducho obnovenie rýchleho kolobehu hospodárstva, obnovenie rozsiahlou injekciou verejných investícií, obnovenie nasávacej schopnosti hospodárstva a na základe toho obnovenie aj schopnosti spotreby obyvateľstva, ktorá bude takýmto spôsobom, druhotným spôsobom posilňovať ekonomiku. Všetky ostatné formy sú zlé.

A teraz ešte upozorňujem. Prichádzate ešte s jedným nápadom, o ktorom sa už verejne hovorilo. To je takzvané zdanenie zvyšovania majetku. Priatelia, veď si to modelovo prehrajme, ako to vlastne je. Ako sa to vlastne dá urobiť, keď nebudeme motivovať ľudí na spotrebu a zároveň im budeme brániť v akumulácii, tak vlastne vytrácame vnútorné impulzy, vnútorné stimuly z hospodárstva. To je mimoriadne zlá, mimoriadne chybná politika a upozorňujem, že celý tento stagflačný systém, ktorý, či ho chcete tak nazvať alebo nie, takýmto je, bude viesť ešte k väčšiemu radikalizovaniu úpadku hospodárstva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga.

Ešte predtým chce na vystúpenie pána poslanca Húsku reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Húsku. Vedieme diskusiu a prijímame zákonné opatrenia, ktorých cieľom je zníženie vonkajšej nerovnováhy. Vonkajšia nerovnováha je veľká, vlaňajší schodok obchodnej bilancie bol 80 mld. Sk. Na to, ako riešiť tento stav, sú vlastne možné dve cesty. No v prvej fáze vláda zvolila tú cestu, že proste musí znížiť spotrebu obyvateľstva, a to verejnú aj súkromnú. A z toho titulu prijímame tieto daňové zákony, ktorých cieľom je zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a de facto pravda je tá, že sa zníži aj spotreba obyvateľstva, a tým ekonomika dočasne prepadne.

Ale to riešenie, ktoré navrhuje pán Húska, je absolútne nereálne, čiže to riešenie tu bolo šesť rokov a výsledky tohto riešenia už vieme teraz. Ale jediné možné riešenie, ktoré je reálne a ekonomicky priechodné, je to, že namiesto zvyšovania daní môžeme ísť cestou znižovania verejných výdavkov a verejnej spotreby. To znamená reformnými opatreniami v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva, verejnej spotreby štátnej správy a tak ďalej, a tým môžeme uvoľniť potreby pre súkromné investície a súkromnú spotrebu obyvateľstva. To znamená, dokiaľ nemáme tieto opatrenia jasne prepracované, musíme ísť touto cestou, ak nie, koruna začne oslabovať a presne sa oslabí kurz o ten rozdiel, ktorý je v obchodnej bilancii.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím členov politického grémia, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti politického grémia. Pán predseda zvoláva v tomto momente politické grémium.

Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

pani ministerka,

k takej dôležitej téme, myslím si, že sa oplatí diskutovať alebo vystupovať v Národnej rade donekonečna, pretože jej váha a dosahy, ktoré sú kvantifikované na najbližšie obdobie, dávajú neutešené perspektívy v našom štáte pre životnú úroveň celého obyvateľstva. Mrzí ma, pani ministerka, že aj formulky, ktoré sú veľmi dôležité najmä pri zákonoch, a zákony sú vlastne formulky, že ste ich nepoužili na pravom mieste, ale že ich používate ex post, teda už vlastne nie je o čom. Tie škody, ktoré hrozia, na ktoré sa odvolávate, v podstate, a chcete ich napraviť týmto spôsobom, to znamená zo získania obratu peňazí z daní, a z tých daní, ktoré postihnú celé obyvateľstvo, a je jasné, že jedine zo základných potravín je možné dennodenne získať na dani z pridanej hodnoty v podstate kvantifikované množstvo prírastku do štátnej pokladnice, je spôsob, ktorým sa má riešiť ekonomika alebo oživovanie tohto štátu úplne na vedľajšej ceste.

Aj vaše rozhodnutie v roku 1994, keď ste zvyšovali daň z pridanej hodnoty, iste ste si ho sama zanalyzovali, neprinieslo ten výsledok, ktorý ste očakávali z dane z pridanej hodnoty do štátnej kasy, a určite treba v dani z pridanej hodnoty zohľadniť to, akým spôsobom sa bude napĺňať vlastne obrat tovaru či už v spotrebe dennej alebo spotrebe, ktorá je na výrobu alebo na spracovanie, alebo na odbyt. V tomto prípade aj v tejto analýze jasne chýbajú čísla, o čo sa zníži táto spotreba a čo teda spôsobí ten nárast prírastku dane z pridanej hodnoty za kvantifikovaný rok.

Preto by som rád počul od vás, ako ste kvantifikovali práve útlm tejto spotreby, najmä spotreby potravín, ktoré chcete zaťažiť zvýšením 4-percentnej dane, navyše a, samozrejme, aj potom ďalšej spotreby vo vnútri podnikov, ktoré nebudú mať jednoznačne dostatok najmä finančných zdrojov na to, aby pravidelne a podľa zákona odvádzali množstvo peňazí v daňovom odpočte. Či teda sa počíta, keď sa neráta s prejavom väčšej produktivity, väčšej produkcie, či sa počíta teda s obstaraním väčšieho množstva peňazí na to, aby táto daň z pridanej hodnoty vo zvýšenej kvantifikácii sa vrátila do štátneho rozpočtu, tak ako ste to tu nakvantifikovali.

Absolútne nesúhlasím s tým a myslím si, že je to teraz dôležité povedať v prvom čítaní, že vláda chce vlastne zaťažiť daňou z pridanej hodnoty predovšetkým potraviny. Uvádzali to tu už predo mnou aj obidvaja rečníci, kde vlastne daň z pridanej hodnoty na potraviny je aj v porovnateľných krajinách alebo v krajinách, kam sa Slovenská republika chce dostať, veľmi rozdielna. Veď napríklad na vybrané druhy potravín je sadzba redukovaná, napríklad v Belgicku sa dotýka niektorých potravín 1-percentná daň z pridanej hodnoty, v Grécku 4 %, v Španielsku 4 %, v Írsku je to 3,6 %, v Taliansku 4 %, vo Francúzsku 2,1 %. To sú vybrané druhy a okrem toho potom je ešte redukovaná sadzba za potraviny napríklad v Nemecku vo výške 7 %, pri ďalších potravinách vo Francúzsku na úrovni 5,5 %, v Holandsku 6 %, v Portugalsku 5 % a podobne.

Čiže je tu dostatok príkladov na to, aby sme aj my v našom štáte vedeli týmto spôsobom zdôvodniť, že nejde o správny zásah do daní, ktoré sa dotýkajú obyvateľstva, a že práve štáty, ktoré majú už dostatok skúseností s doterajším vyberaním daní, práve potraviny zaťažovali čo najmenej. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty zo 6 na 10 % bude mať aj negatívny dosah v spomalení finančných tokov, najmä v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe, čo pri súčasnom stave ešte viac tieto subjekty znevýhodní. Toto bude mať negatívny dosah na dopyt a bude zadržiavať vyšší objem finančných prostriedkov, ktoré sú pre poľnohospodárov v terajšej situácii ešte zatiaľ veľmi ťažko dostupné. Veď len kvantifikácia, z ktorej vychádzame a ktorú máme poruke, hovorí o tom, že v odvetví agrárneho sektora samotné poľnohospodárstvo zaťaží tento dosah vyše 1 215 mil. navyše, v potravinárstve to bude 1,5 mld. navyše, a teda v celom odvetví to bude takmer 2,8 mld., čo bude potrebovať tento rezort na to, aby vlastne obslúžil túto zvýšenú sadzbu dane z pridanej hodnoty.

Takže pýtam sa, či sú aj ostatné nástroje tu na to zabezpečené, aby poľnohospodári dostali vlastne zaplatené za svoje tovary, pretože sa im zvýšia odvody aj povedzme v krmovinárskom priemysle aj za tie produkty, ktoré oni produkujú, a budú musieť robiť vlastne vzájomný odpočet, a že teda tá kvantifikácia ich postihne takmer v 3-miliardovom zvýšení. Vychádzam z toho, že najľahšie je teda zaťažiť obyvateľstvo cez potraviny, pretože cez potraviny naše obyvateľstvo do roka minie takmer 100 mld. Sk, čiže je tu jasné, že si vláda vykvantifikovala, že na tých 100 mld. zvýšením na 10 % dosiahne takmer tretinu toho, čo ste predpokladali aj v dôvodovej správe. Vychádzam z toho, že tieto prepočty určite nedonesú to, čo bolo napísané aj na veľkých pútačoch, že základné potraviny za základné ceny, a preto sa nádejám, že v druhom čítaní či už vo výboroch, ale aj tu v pléne dozná tento návrh jasných zmien a že práve pre poľnohospodárov bude oveľa prijateľnejší, ako je v tejto podobe.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

pridávam sa k postoju pána poslanca Delingu a vyzývam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pri novelizácii zákona o dani z pridanej hodnoty nehlasovali za zvýšenie sadzby DPH za potraviny zo 6 na 10 %. Toto zvýšenie DPH spôsobí rast spotrebiteľských cien minimálne o 5 %. Keďže obyvateľstvo Slovenskej republiky už teraz vydáva 37 % zo svojich výdavkov na potraviny, pripravovaná daňová úprava navrhnutá parlamentnou vládnou väčšinou posunie tento podiel nad hranicu 42 %. Samozrejme, že treba brať do úvahy objektívne zdražovanie potravín vplyvom zvyšovania cien ostatných vstupov, ktoré sa premietnu do nákladov. V konečnom dôsledku to iba spôsobí ďalšie obmedzenie spotreby potravín napriek tomu, že spotreba viacerých druhov zaostáva za zdravotníkmi odporúčanými dávkami, osobitne napríklad je to pri mlieku. Zamýšľaný cieľ, ktorý úprava DPH sleduje, sa tak v chlebovom odvetví nedosiahne, ale naopak dôjde k ďalšiemu prehlbovaniu nerovnovážneho vývoja v ekonomike agropodnikateľov a potravinárov. Návrhom vlády dochádza k ďalšej redukcii odvetvia, ktoré tvrdo dopadne na všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Naši poľnohospodári a potravinári sú pripravení zabezpečiť potravinovú bezpečnosť krajiny, ale nie tak, že štát svojimi daňovými opatreniami zdraží ich produkciu, keď súčasne znižuje objem dotácií do tohto odvetvia. Ja si myslím, že je to aj kontraproduktívne s mediálnou politikou...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Končím rozpravu o tomto bode programu.

Pýtam si, či si záverečné slovo žiada pani ministerka. Áno.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k priebehu rozpravy. Otvorilo sa tu niekoľko okruhov, ku ktorým je asi potrebné zaujať stanovisko.

Predovšetkým nemôžem nazvať inak ako hrubou demagógiou vystúpenie pána poslanca Delingu, ktorý rozsahom výdavkov na potraviny chce zdôvodniť prijatie zvýšenia dane z pridanej hodnoty, a dokonca tvrdí, že vláda sa zámerne rozhodla zvýšiť zníženú daň zo 6 na 10 %, pretože jej zámerom bolo ďalej zaťažiť potraviny, znemožňuje ľuďom, aby mohli dokonca vyžiť z týchto potravín a možno v trošku inej rovine pán poslanec Baco dokonca hovorí o tom, že naším zámerom je, ako ďalej poškodiť slovenské poľnohospodárstvo. Nemôžem to nazvať inak ako hrubou demagógiou a zároveň vyjadriť určité počudovanie nad cynizmom týchto pánov poslancov, ktorí prispeli k súčasnej tvári slovenského poľnohospodárstva a ktorí prispeli aj k súčasnej hospodárskej situácii, pretože boli na veľmi významných postoch, jeden ako minister pôdohospodárstva a druhý určitý čas ako šéf Štátneho fondu trhovej regulácie.

Samozrejme, že tu stojí aj vecná otázka zvýšenia dolnej sadzby alebo zníženej sadzby DPH, ktorá sa dotýka 54 % produkcie a služieb, ktoré sú v tejto chvíli zaťažované 6-percentnou sadzbou dane, to znamená sú v tej zníženej sadzbe dane. Je pravdou, že v štátoch Európskej únie je prax, že v niektorých štátoch je odklon od smernice Európskej únie, ktorá hovorí o dvoch daňových sadzbách, a že sú štáty, sú príklady, kde sa používajú dočasne tri sadzby. Samozrejme, že vláda pri rozhodovaní o tomto zákone zvažovala všetko, čo len zvážiť mohla, takže sme otvorili aj otázku ponechania alebo dokonca zníženia sadzby DPH pri potravinách.

Chcela by som vás informovať, ako sme zhruba uvažovali, aby sme mali rovnakú úroveň informovanosti. Prvý argument, ktorý sa vzniesol, že tak ako to napokon povedal aj poslanec Delinga za opozíciu, v prípade, že by sme vylúčili alebo dokonca súhlasili s tým, že by sa pri potravinách znížila sadzba dane povedzme na nulu, znamenalo by to nasledovné:

V prípade, že by sa pristúpilo k zníženiu sadzby dane, žiaľ, prax je taká, že by sa to s najväčšou pravdepodobnosťou neodrazilo na cenách potravín. Jednoducho preto, že flexibilita a pružnosť cien smerom nadol na Slovensku nie je a zrejme by ťažili z toho len obchodníci, ktorí by si zvýšili svoje príjmy, ale neťažili by z toho rozhodne spotrebitelia, pretože neodrazilo by sa to na cenách. Samozrejme, že aj v rozsahu tých 54 % predstavujú potraviny ako celok podstatnú časť. Preto sa uvažovalo aj ďalším smerom, čo keby sa teda niektoré druhy potravín vyňali alebo vyčlenili zo zvýšenia, teda zo zvýšenia tej 6-percentnej sadzby na 10-percentnú sadzbu. Návrhy sa týkali povedzme mlieka, mliečnych výrobkov, chleba, pekárenských výrobkov, to sú dve skupiny, tretia je zelenina a ovocie a zemiaky.

Samozrejme, že aj o tomto sa viedla diskusia a chcem uviesť, prečo napokon vláda rozhodla takým spôsobom, akým rozhodla. Tu treba vždy brať do úvahy aj administrovanie, čiže správu dane a potrebu realizovať úpravu dolnej sadzby DPH už k 1. 7. 1999. V prípade, že by sme vyčlenili niektoré tovary a služby z tejto po novom 10-percentnej sadzby dane, by si to, samozrejme, vyžiadalo ďalšie nároky na administráciu tejto dane, znamenalo by to určitú nutnosť pripraviť správcu dane, ale pripraviť aj daňovníka na uhrádzanie v troch sadzbách dane DPH.

Ďalšia prekážka, ktorá sa ukázala, bola otázka registračných pokladníc. Myslím si, že sme zodpovedne k tomuto pristúpili, pretože sme si dali overiť u jedného z najväčších distribútorov registračných pokladníc, koľko zhruba asi by trvalo adaptovanie registračných pokladníc na to, aby sme mohli používať tri sadzby dane. Žiaľ, u nás sa nepredávali registračné pokladnice tak ako v Poľsku, ktoré vlastne dopredu počítali dokonca s možnosťou päť sadzieb, takže technicky to bolo veľmi jednoduché alebo by bolo veľmi jednoduché prejsť na tri sadzby. U nás by táto operácia trvala najmenej dva mesiace.

Všetko toto sme brali do úvahy a viete, že to rozhodovanie naozaj nebolo jednoduché, bolo to rozhodovanie niekoľkohodinové, a myslím si, že rozhodovanie veľmi zodpovedné. Chcela by som však naznačiť určité východisko, ktoré je veľmi reálne a myslím si, že pokiaľ bude dostatočná politická vôľa, by mohlo výrazne pomôcť práve zabrzdiť nárast cien potravín, hlavne tých základných a najdôležitejších potravín.

Nepochybne tí, ktorí sa trošku v tom pohybujete, zhruba asi viete, ako vyzerá obchodné rozpätie. Obchodné rozpätie pri mnohých druhoch nielen potravín, ale teraz hovorím o potravinách, presahuje sumu 40 %, niekde sa pohybuje nad 60 %, ba dokonca i viac. Jedno z možných riešení by bolo, a napokon vláda sa k nemu už aj vyjadrila, že by sme na určité obdobie prijali reguláciu obchodného rozpätia pri najdôležitejších, skutočne životne potrebných potravinách. Mali sme túto skúsenosť už v roku 1994 a chcela by som upozorniť, aby ste si to náhodou neplietli s maximálnou cenou zemiakov, ale použili sme pri niektorých druhoch potravín, najmä pri mäse a niektorých mäsových produktoch reguláciu obchodného rozpätia. Ukázalo sa to ako veľmi účinné opatrenie, samozrejme, ktoré si vyžaduje takisto aj dôslednú kontrolu kontrolných orgánov, ktoré budú dozerať na to, aby sa obchodné rozpätie udržalo na úrovni, na ktorú sa rozhodne, čiže o ktorej by sa rozhodlo.

Čiže toto by bolo jedno z možných riešení, ako aspoň trochu zmierniť dôsledky zvýšenia dane z pridanej hodnoty pri základných, pre život dôležitých potravinách. Naznačujem to ako jedno z možných východísk, samozrejme, nie je to ešte definitívne uzatvorené. Chcem teda len zopakovať, že možnosť prechodu na viaceré sadzby si vyžiada dlhší čas, ako je nutné, aby sa prijala táto novela zákona, aby ste, prosím, aj k tomu takýmto spôsobom pristupovali.

Ešte by som chcela uviesť pár slov, že tie odhady, ktoré robia poľnohospodári, myslím si, že o dôsledkoch preradenia zo 6 do 10 % pravdepodobne by bolo potrebné skutočne trošku skorigovať. Pre podnikateľskú sféru bezprostredne zvýšenie dane z pridanej hodnoty je z daňového hľadiska neutrálne. To, čo je tam komplikované a zložitejšie, je to, že, samozrejme, to trošku sťažuje cash pre podnikateľskú sféru, pretože musíte odviesť väčšiu daň z pridanej hodnoty a počkať si, kým sa vám daň z pridanej hodnoty vráti a toto medziobdobie, ktoré trvá niekoľko týždňov, tým, že sa daň z pridanej hodnoty zvýši, iste znamená určitú komplikáciu pre podnikateľskú sféru. Ťažko by som však vedela potvrdiť, že pre poľnohospodárstvo by to znamenalo zvýšenie zaťaženia o 2,8 mld. korún. Myslím si, že je to silne premrštený odhad a napokon je ťažké si sadnúť a ukázať, kde je chyba, zrejme vo výpočtoch.

Na záver by som chcela uviesť, napokon podporiť to, čo už zaznelo aj v rozprave, že zámerom zvýšenia DPH je nepochybne stabilizovať slovenské hospodárstvo a v dvoch rozmeroch jednak zvýšiť určité príjmy do rozpočtu. Pán poslanec tu zrejme nesedí, keď ja odpovedám. Áno, sedíte tu. Takže v mojom úvodnom slove som vysvetlila, ako je robený tento odhad 3,3 mld., kde sme skutočne vychádzali z 50-percentného zníženia efektu zvýšenia DPH, 20 % sme rezervovali na nevýber, čiže do toho by padlo, samozrejme, aj určité potenciálne zníženie spotreby a 30 % sme rezervovali na prípadné zvýšenie výdavkov rozpočtových kapitol, práve ak sa rozhodne o zvýšení DPH zo 6 na 10 %.

Druhý zámer je zámer veľmi jednoznačný - znížiť deficit bežného účtu, ktorý je možné znížiť iba vtedy, keď znížime aj investičný dopyt, aj spotrebu štátu a, žiaľ, prechodne i spotrebu domácností. Druhé opatrenie, ktoré už vláda prijala, okrem opatrení na zníženie dopytu alebo doplnkové opatrenie je aj dovozná prirážka.

Ďakujem za pozornosť.