Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Pán spoločný spravodajca Tatár, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani ministerky,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi krátku reakciu ako spravodajcovi a potom predložím návrh uznesenia.
Je dôležité znova zopakovať, že tieto záchranné opatrenia, tieto sanačné opatrenia, ktoré sú v stratégii urýchlenia reformy schválenej vládou Slovenskej republiky, sú naozaj nie jedinými z celej stratégie, a tak ako bolo v rozprave povedané, ide o ten prvý základný krok, či je to zvýšenie dolnej hranice DPH alebo už prijatá dovozná prirážka. Ale potom nasledujú ďalšie opatrenia, ako je celkové zníženie verejnej spotreby najprv v tých dvoch sektoroch, ale potom reforma verejnej správy, a pokiaľ možno aj rozpočtová reforma a zmena hospodárenia s verejnými financiami. Tieto opatrenia sú nutné na začiatku a potom je nutné udržať stabilizáciu a stabilitu hospodárstva a až potom je možné prejsť k tomu, o čom tu bolo hovorené v rozprave, k rozvoju a jeho pozitívnemu vplyvu na životnú úroveň. Takže tu nejde o to, že by niekto v minulosti "prehrieval ekonomiku", skôr tá ekonomika, to málo, čo zostalo, bolo vlastne celkom spálené a musíme to teraz znova vyvážiť a začať odznova, aby sme mohli rásť.
Druhá vec bola otázka poľnohospodárskej výroby, prvovýroby alebo druhovýroby a tam skutočne v tom konečnom dôsledku tieto opatrenia sú daňovo neutrálne. Treba povedať, že skôr by sa táto tematika mohla rozoberať už nie pri zákone o DPH, ale v diskusii o efektivite alebo neefektivite jednotlivých poľnohospodárskych výrobcov. Ale to teda je iný problém. Tu je však otázka, ktorú spomínala aj pani ministerka a ktorá tlačí nielen poľnohospodárov, ale mnohých podnikateľov, pretože podľa § 14 vznik daňovej povinnosti je ľudovo povedané vystavenie faktúry, ale podľa § 20 odpočet dane je až po zaplatení a vzniká tam istý časový sklz a pri dnešnej platobnej disciplíne sú to naozaj problémy pre podnikateľov. Táto úprava vznikla v roku 1995 ako reakcia na istý zámer jednoducho znížiť odvádzanie alebo proste prekĺzavať medzi paragrafmi. Ja si myslím, že raz bude potrebné sa aj k tomuto vrátiť, samozrejme, nie v tomto stave hospodárstva, a nie je to pripravené. Ale znova je to iná problematika. A preto v tom zámere vlády, že teraz sa zvyšuje na 6 % DPH z opakovane známych dôvodov a predpokladá sa, že ak v tom procese zbližovania hornej a dolnej hranice po prvé pôjde raz aj horná hranica dolu a ešte tá dolná o niečo vyššie, trebárs z 10 na 12 % v ďalšom kroku, tak plne podporujem, aby tento zákon prešiel do druhého čítania.
Preto si dovolím pristúpiť k návrhu uznesenia Národnej rady o tejto otázke a navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Poslanec P. Tatár:
V ďalšom pri pridelení návrhu zákona do výborov by som najprv navrhol hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Kadlečíkovej, aby tento návrh zákona bol pridelený aj do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, odporúčam, aby sme o tomto návrhu hlasovali spoločne s odporúčaním prideliť návrh okrem výboru pre pôdohospodárstvo aj iným výborom.
Poslanec P. Tatár:
Ak je teda v tomto zhoda, tak potom odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250 zo 7. júna tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorým Národná rada odporúča prideliť tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo okrem gestorského výboru, ktorým je výbor pre financie, rozpočet a menu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pani ministerke za spoluprácu pri prerokúvaní všetkých návrhoch zákonov.
Ďalším bodom programu je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 248. Súčasťou návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Z poverenia vlády predmetný návrh prednesie ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pani Mária Machová.
Nech sa páči, pani ministerka, uveďte návrh.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, vychádza z potreby riešenia mnohých praktických problémov, ktoré priniesla veľká privatizácia. Na výraznejšie oživenie ekonomiky je okrem iného nevyhnutné umožniť privatizáciu podnikov s charakterom prirodzeného monopolu a verejnoprospešných služieb a vytvoriť právny rámec na zvýšenie reálneho záujmu vstupu priamych zahraničných investícií.
Novela ďalej transparentnejším spôsobom zabezpečí riešenie nakladania s majetkom fondu, respektíve s jeho majetkovými účasťami na podnikaní iných právnických osôb tým, že fond bude môcť realizovať tieto úkony len na základe zrušenia pôvodného rozhodnutia vládou alebo ministerstvom. Pre platnosť sa vždy bude vyžadovať súhlas ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Týmto spôsobom sa umožní náprava predchádzajúcich rozhodnutí o privatizácii a následná privatizácia bude pod dohľadom štátu. Úprava § 28 ods. 5 a 7 korešponduje s nálezom Ústavného súdu číslo 352/1996 Z. z., ktorý konštatoval, že v prípade priamych predajov fond nie je orgánom príslušným na vydávanie rozhodnutia o privatizácii.
Novela ustanovenia § 28 ods. 5 odstráni pochybnosti, či aj po vydaní nálezu Ústavného súdu číslo 352/1996 Z. z. môže fond nakladať s majetkom fondu a jeho majetkovými účasťami na podnikaní iných právnických osôb, ktorý nebolo možné privatizovať podľa schváleného privatizačného projektu alebo podľa rozhodnutia o privatizácii.
Hlavným dôvodom na vyslovenie súhlasu na skrátené legislatívne konanie je riešenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu z titulu neschopnosti strategických podnikov plniť svoje záväzky a uhrádzať úroky z úverov, na ktoré boli poskytnuté štátne záruky. Nakoľko nie je predpoklad splatenia istín z týchto úverov zo strany podnikov v reálne krátkom čase, je potrebné splatnosť týchto úverov zabezpečiť privatizáciou podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu, a umožniť vstup zahraničných investícií do hospodárstva a ozdraviť tak privatizáciou podnikový sektor a banky.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o tomto vládnom návrhu, o čo vás veľmi prosím, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Volfovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády vo výbore.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom vystúpil k bodu rokovania, ktorým je návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh na skrátené legislatívne konanie predložila vláda Slovenskej republiky a bol doručený poslancom Národnej rady 4. júna 1999 na skrátené legislatívne konanie ako tlač 248.
Výbor prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie a uznesením číslo 73 z 8. júna tohto roku prijal stanovisko, v ktorom konštatuje, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie spĺňa všetky potrebné náležitosti. V súlade s § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky súhlasila so skráteným legislatívnym konaním a následne uvedený návrh prerokovala v prvom čítaní s termínom ihneď.
Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k predloženému návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiadny poslanec. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Šepták? Nie. Pán poslanec, ale ste na svetelnej tabuli. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli hlasovanie.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predsedajúci,
odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie.
"V súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Na základe takto schváleného uznesenia pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 249, návrh na pridelenie výborom a na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu číslo 248.
Z poverenia vlády návrh zákona odôvodní ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku pani Mária Machová.
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dámy poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predložila vládny návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Potreba novely tohto zákona vyplýva z nutnosti riešiť viaceré problémy, ktoré sa vyskytli v doterajšom procese privatizácie, presnejšie vymedziť kompetencie medzi ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku, Fondom národného majetku, zakladateľskými rezortmi a samotnou vládou Slovenskej republiky v procese privatizácie. Viaceré úpravy zákona vyplývajú z potreby riešiť problém dlhopisov Fondu národného majetku. Nemenej podstatná je potreba zvýšiť transparentnosť a možnosť kontroly budúcej privatizácie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, pani ministerka uvádza vládny návrh zákona.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Návrh zákona vytvára tiež možnosť čiastočnej privatizácie majetku podnikov a spoločností, ktoré boli z privatizácie úplne alebo čiastočne vylúčené od roku 1995, a to prostredníctvom zrušenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov. Vo väčšine prípadov ide o štátne podniky, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu alebo verejnoprospešných služieb, ale aj akciovej spoločnosti so 100-percentnou či väčšinovou majetkovou účasťou štátu.
Predpokladaná novela má predovšetkým za cieľ doriešiť právo nakladania s majetkom fondu alebo s jeho majetkovými účasťami na podnikaní iných právnických osôb, ktoré nebolo možné privatizovať podľa schváleného privatizačného projektu alebo podľa rozhodnutia o privatizácii a doriešiť právo nakladania s majetkom fondu alebo jeho majetkovými účasťami po odstúpení od zmluvy, ktoré sa navrhuje upraviť tak, že s takýmto majetkom fond naloží spôsobom, o ktorom rozhodne prezídium na návrh výkonného výboru, pričom sa vyžaduje na platnosť takéhoto právneho úkonu fondu predchádzajúci súhlas ministerstva pre správu a privatizáciu.
Ďalším cieľom je zosúladiť ustanovenia dotknuté nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 221 z roku 1998 a zákonom číslo 211/1997 Z. z. Ide o úpravy v § 24 zákona, a to tie, o ktorých nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovil nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Išlo napríklad o právnické a fyzické osoby, ktoré nadobudli privatizovaný majetok od fondu a na jeho splatenie použili dlhopisy.
Ďalším cieľom je upraviť kontrolné systémy pri nastávajúcej privatizácii tým, že Prezídium Fondu národného majetku bude povinné informovať o pláne svojej činnosti príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, prizývať na zasadnutie prezídia výkonného výboru predsedu príslušného výboru Národnej rady, ministra pre správu a privatizáciu.
Ďalej prezídium a výkonný výbor fondu budú povinné do 15 dní od požiadania poskytnúť informáciu na účely kontroly Národnej rade, Najvyššiemu kontrolnému úradu, prokuratúre a ďalším orgánom. Ďalej fond bude povinný predkladať do Národnej rady všetky správy o výsledkoch kontroly, ktoré prebehli vo Fonde národného majetku.
Nemenej dôležitým cieľom predkladaného vládneho návrhu je oživiť trh s dlhopismi. Predpokladáme obchodovateľnosť s dlhopismi a ich predajom na verejnom trhu cenných papierov (§ 24 ods. 8 písm. f). Filozofia riešenia návrhu má umožniť obchodovanie s dlhopismi fondu a oživiť kapitálový trh.
Ďalším cieľom predkladaného vládneho návrhu novely je umožniť privatizáciu podnikov s charakterom prirodzeného monopolu a verejnoprospešných služieb. Závažnosť rozhodovania o privatizácii týchto podnikov a majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb si vyžiada vždy rozhodnutie vlády. Zároveň návrh novely určuje orgány, ktoré budú vykonávať akcionárske práva v podnikoch so štátnou účasťou. Akcionárske práva bude vykonávať príslušný ústredný orgán.
V súvislosti so zachovaním majetkovej účasti štátu je potrebné v rozsahu tejto účasti zachovať aj vlastnícke právo štátu k tomuto majetku, aby štát ako vlastník, respektíve spoluvlastník mal právo spolurozhodovať o zásadných veciach v spoločnosti, prípadne aby vláda mala právo ďalej rozhodovať o majetkovej účasti štátu. Toto právo je späté výlučne s vlastníckym právom, a preto štát si musí toto právo zachovať.
Predkladaný návrh takisto upravuje povinnosti likvidátora v súlade s novelou zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Podľa návrhu novely zákona je uložená likvidátorovi povinnosť vykonať verejnú dražbu a v prípade neúspešnej dražby bude likvidátor povinný vykonať druhé kolo verejnej dražby. Až po dvoch neúspešných kolách bude môcť požiadať ministerstvo o povolenie priameho predaja.
Návrh takisto vymedzuje presnejšie použitie prostriedkov osobitného účtu ministerstva, pretože doterajšia právna úprava neurčovala, na aký účel je možné prostriedky z osobitného účtu ministerstva použiť, upravuje to predkladaná novela tak, že tieto prostriedky možno použiť len na úhradu nákladov spojených s prevodom majetku uvedených v zákone.
Vážená poslanecká snemovňa,
dámy poslankyne, páni poslanci,
dovolím si vás požiadať o podporu tejto novely, tohto vládneho návrhu zákona, pretože ako som povedala v úvodnom slove, má umožniť oveľa transparentnejšiu a kontrolovateľnejšiu privatizáciu a privatizáciu aj v tých oblastiach, kde nutnosť vstupu priamych zahraničných investícií pomôže oživiť ekonomiku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Volfovi.
Poslanec J. Volf:
Vážené dámy,
vážení páni,
ako spravodajca gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že tento návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona a po verejnej rozprave budem odporúčať, aby bol návrh prerokovaný v druhom čítaní.
Prosím o otvorenie rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Husár, pán poslanec Húska a pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na to, že tento materiál sme dostali do lavíc niekedy okolo 12.00 hodiny, nebolo sa možné s ním ešte náležite oboznámiť, preto prosím o prepáčenie, ak v niektorých častiach budem nepresný a rád prijmem upozornenie. Ale už z prvého prečítania je jasné, že okrem vecí, s ktorými obsahovo vecne plne súhlasím, a to je predovšetkým jasné vyjasnenie kompetencií a nové, myslím si, že správnejšie postavenie štátu a vlády v oblasti privatizácie, sa týmto zákonom rieši jedna nesmierne dôležitá strategická vec pre celý tento štát a jeho budúcnosť, a to hneď na začiatku v § 10 tým, že sa v § 10 ods. 1 v druhej vete vymenúvajú všetky prirodzené monopoly a zároveň v ich podstatnej časti sa odovzdáva neobmedzená dispozícia nakladania s týmito vláde Slovenskej republiky. Parlament tým, že prijme túto novelu, stratí akúkoľvek možnosť ovplyvňovať zásadné rozhodnutia, v akom rozsahu a či sa tieto prirodzené monopoly budú privatizovať. Terajšia právna úprava a nová právna úprava na nej nič nemení, dáva parlamentu jediné oprávnenie, a to zobrať na vedomie zoznam podnikov určených na privatizáciu vládou Slovenskej republiky. Zobrať na vedomie, nič iné.
Vzhľadom na charakter prirodzených monopolov v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj v podmienkach momentálnej hospodárskej a sociálnej situácie, je prípadná privatizácia týchto, myslím si, že skutočne tou strategickou a rozhodujúcou otázkou budúcnosti Slovenska. Takáto úprava, takýto krok by si predovšetkým v parlamente vyžadoval oveľa dlhšiu a rozsiahlejšiu diskusiu.
Zároveň si dovolím upozorniť, že z bežného prečítania tohto návrhu aj v časti § 10, aj v časti § 28 sa pri prechode tohto vlastníctva na fond zachováva doterajší stav s jedinou jednou zmenou, a to je privolenie ministerstva privatizácie. V opačnom prípade, ak sa nepodarí sprivatizovať podnik podľa rozhodnutia o privatizácii, rozhoduje Prezídium Fondu národného majetku s privolením ministerstva privatizácie. Z tohto dôvodu, vážené kolegyne a kolegovia, podávam návrh, aby prerokovanie tohto zákona bolo odložené na širšiu diskusiu a nebolo postúpené do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska je prihlásený ako ďalší do rozpravy.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
pripájam sa k tomu stanovisku, ktoré tu predniesol pán poslanec Husár. Myslím si, že tento zákon naozaj nemá byť postúpený do ďalšieho čítania a chcem vás upozorniť, že v tej haravare rýchloriešení, ktoré teraz realizujeme, je toto jedna z kľúčových otázok, ako narábať s prirodzenými monopolmi.
Chcem vám to ozrejmiť na jednom príklade. Slovenský plynárenský priemysel realizoval rozsiahlu plynofikáciu slovenského prostredia zo 14 % na 85 % od roku 1994 do septembra roku 1998. Keďže rozvojové postupy dajme tomu s výstavbou nových trás cez slovenské územie sa momentálne neuvažujú, bolo by účelné prehlbovanie spotreby. Odovzdanie tohto prirodzeného monopolu vybudovaných plynofikačných sietí do zahraničných rúk je absolútne nezodpovedný postup. Tieto najlukratívnejšie podniky, ktoré tu máme, podobne aj Transpetrol, predsa nemáme dôvod, aby sme odovzdávali do rúk zahraničného kapitálu. Máme predsa spôsoby, akým tieto podniky kedykoľvek na základe svojich výsledkov sú v stave sa domáhať úverového investičného riešenia, a nie takým spôsobom, aby sme ich odovzdávali do cudzích rúk.
Upozorňujem, že prostriedky, ktoré doteraz plynú štátu aj slovenskej spoločnosti, treba udržať, sú mimoriadne dôležité a nie je dôvod, aby sme v tejto oblasti postupovali urýchlením predaja. Nie je naozaj dôvod skutočne okrem snahy vyhovieť niektorým tvrdým záujmom zahraničných kruhov. Priatelia, to nie je cesta a touto cestou neodporúčame ísť, a preto veľmi dôrazne navrhujeme, aby sa vrátil tento návrh zákona už z jeho prvej cesty, z jeho prvého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
je viac než pozoruhodné až trápne, že taký vážny legislatívny návrh prichádza poslancom do lavíc okolo 12.00 hodiny s tým, že vôbec nemajú čas si ho preštudovať. Ešte trápnejšie je, že poslanci vládnej koalície takmer jednomyseľne schvaľujú skrátené legislatívne konanie o takom dôležitom legislatívnom návrhu, o ktorom by sme mali diskutovať, ktorý by sme si mali preštudovať a, samozrejme, aj oboznámiť našu občiansku verejnosť.
Preto absolútne nepovažujem za správne, aby tento legislatívny návrh bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní a aby niektoré ustanovenia v ňom boli prijaté. Vzniká otázka, prečo sa vláda takto ponáhľa s týmto zákonom. Aká hospodárska škoda vznikne, keď tento zákon nebude prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní? Predsa sú tu určité zákonné podmienky na prerokúvanie. Preto by som veľmi chcela, aby pani ministerka presvedčila túto snemovňu, aká hospodárska škoda vznikne, ak tento zákon nebude prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní. Alebo máte obavu, že v septembri už nebudete mať silu v parlamente, že tento zákon neprejde? Preto skrátené legislatívne konanie? Prečo ten chvat?
Vážená pani ministerka, vôbec si nemyslím, že tento zákon dáva vstup investičnému kapitálu, ako ste spomínali. Investičný kapitál je kapitál, ktorý prichádza na Slovensko, aby vytvoril nejaké hodnoty, aby vytvoril nejaké nové pracovné miesta. V prípade, ak hodnoty dávame do privatizácie, a budete ich ponúkať veľmi pravdepodobne zahraničným privatizérom, je to jednoznačný výpredaj našich hodnôt, a nie základ pre investície. Plne súhlasím s mojimi predrečníkmi, že je nezodpovedné prirodzené monopoly dávať do privatizácie. Pani ministerka, neviem, či ste si pozreli, aké zisky prichádzajú z Transpetrolu do štátneho rozpočtu. Mám na vás otázku. Keď vyčíslite tieto financie a, prosím, aby ste ich verejne povedali v tejto snemovni, aby ste aj informovali snemovňu, odkiaľ vezmeme tie financie do rozpočtu, o ktoré príde rozpočet Slovenskej republiky privatizáciou napríklad Transpetrolu. Ja skutočne veľmi žiadam a aj v interpeláciách vám túto otázku položím, ako zabezpečíte pokrytie tých ziskov, ktoré idú z Transpetrolu do rozpočtu, odkiaľ tie financie dáte. Veď plačete, že nemáte financie v rozpočte. Alebo si myslíte, že privatizáciou a získaním peňazí doplníte rozpočet na spotrebu, na prejedenie? Takáto stratégia je veľmi zlá. Je zlá pre budúcnosť Slovenska, je zlá pre ekonomiku Slovenska v budúcnosti, pretože Transpetrol je subjekt, do ktorého v budúcnosti nebude treba dávať veľké investície. Transpetrol je subjekt, ktorý má permanentný a nespochybniteľný zisk. Z daní, ktoré budú platiť noví vlastníci, budú nižšie finančné príjmy, ako sú zisky z týchto podnikov.
A pokiaľ si pamätám ešte pred dvoma mesiacmi táto vláda deklarovala, že prirodzené monopoly nebudú podliehať privatizácii. Prečo zmena týchto názorov, prečo zmena týchto postojov v takom krátkom čase a takom razantnom postupe, ako je skrátené legislatívne konanie? Samozrejme opozícia asi vie kde je odpoveď, len bolo by veľmi dobré, keby sme si aj od vás aspoň vypočuli, aké zdôvodnenie pre toto dávate.
Je veľmi zaujímavé, že zvyšujete poplatky za elektrickú energiu, je veľmi zaujímavé, že zvyšujete poplatky za plyn a zároveň tieto podniky dáte do privatizácie. Vylepšujete už situáciu tých privatizérov, ktorým ste prípadne ako výhľadové tieto podniky strategicky prisľúbili? Mám otázku, prečo potom, keď tieto podniky idú do privatizácie, zvyšujete poplatky, a tak ako to Konfederácia odborových zväzov už naznačila, robíte zbedačovanie našich občanov. Tam to cieli, to hovoríme my. Pretože privatizovať tieto podniky a zároveň zvyšovať poplatky je nezodpovedný postup tejto vlády. A ja na tomto svojom názore trvám a je to možné aj preukazovať. A to, že došla situácia tam, to boli prvé nezodpovedné postupy novej vlády, ktoré nenadviazali na rozbehnutý vlak, rozbehnutie koliesok, pretože aj pôžičky, pán poslanec Kováč, čo mi tu komunikujete tak veľmi intenzívne so svojím grafom, tak Slovensko je menej zadlžené ako napríklad Maďarsko a tie dlžoby sú dlžoby na rozvoj. Slovensko ako nová republika potrebovala rozbehnúť kolieska ekonomiky. Vy ste ich zastavovali, zadrhli ste ich a potom tu je ten dôsledok, ktorý dnes máme - zvýšený enormný nárast nezamestnaných, zatváranie, reťazové zatváranie fabrík.
Takže asi takto treba vidieť situáciu a nekresliť grafy bez porovnania a bez účelového určenia finančných prostriedkov. Financie začnú pracovať a už aj pracujú a budú návratné. Teda to neboli prejedené peniaze.
(Sústavné zaznievanie gongu.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mne to vôbec neprekáža, že mám zvonkohru počas svojho vystúpenia, čo, samozrejme, má nároky na sledovanie, ale mne to vôbec neprekáža.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som proti tomu, aby tento návrh zákona bol v skrátenom legislatívnom konaní postúpený do druhého čítania. Nedopovedala som a myslím si, že keď som pri mikrofóne, môžem formulovať vetu. Opakujem ju a tá veta je správna. Som proti tomu, aby tento legislatívny návrh v skrátenom legislatívnom konaní bol postúpený do druhého čítania. Je to nezodpovedný prístup pri takom vážnom obsahu, ako má tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pani ministerka. Áno.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem pekne.
Vo všetkých troch diskusných príspevkoch zaznievali otázky, prečo sa vôbec uvažuje o možnej privatizácii, čiastočnej privatizácii či úplnej privatizácii podnikov, ktoré sú zahrnuté v tom § 10, z ktorých väčšina z nich má charakter prirodzeného monopolu.
Trošku sa vrátim do histórie Slovenska. Zákon o strategických podnikoch, ktorý vylúčil z privatizácie tieto podniky, bol prijatý v roku 1995. Teda tri roky aj niečo po prijatí zákona o privatizácii a vôbec tri roky po prijatí filozofie, že jedna z dôležitých úloh, ktorá stojí pred ekonomikou Slovenskej republiky, je zabezpečiť proces transformácie, v rámci ktorého má svoju podstatnú úlohu aj privatizácia.
Keď sa zdôvodňovala potreba, prečo zaradiť niektoré podniky, v podstate okrem podnikov, ktoré mali charakter prirodzeného monopolu, tu bol celý rad ďalších podnikov, ktoré boli zaradené, že o ich privatizácii môže rozhodnúť len vláda, respektíve že vláda, teda že štát si zachová v týchto podnikoch trvalú účasť.
Čiže vznik tohto zákona, keď bol pripravovaný, tak sa odôvodňoval asi takto: Áno, ide o rodinné striebro slovenskej ekonomiky, ktoré si treba chrániť, ktoré treba vylešťovať, ktoré treba zhodnocovať. Prešli štyri roky, štyri roky od prijatia tohto zákona, a keď sa pozrieme na celý rad podnikov, ktoré boli zaradené do tohto zákona, sú dávno sprivatizované a trvalá účasť či konečná účasť štátu, tak ako bola definovaná v privatizačnom rozhodnutí, sa dávno kdesi rozplynula.
Čo sa týka rodinného striebra podnikov, ako sú Slovenské elektrárne, ale môžeme hovoriť aj o ďalších podnikoch, myslím si, že sú skôr alebo boli, sú skôr striebrom niekoľkých rodín, nie rodín, ktoré sa nazýva Slovenská republika.
Keď si zoberieme začiatok, možno rok 1994, rok 1995, z týchto podnikov skutočne prúdilo do štátneho rozpočtu oveľa viac zdrojov ako dnes. Dnes sú tieto podniky alebo veľká časť týchto podnikov vlastne v situácii, keď nie sú schopné splácať svoje záväzky a za úvery, ktoré ručí štát. A vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu sú to nie malé sumy, ktoré je potrebné za tieto podniky platiť, pričom tieto podniky nutne potrebujú investície. Veď si len zoberme Slovenské telekomunikácie. Od roku 1996 sa hovorí o nutnosti vstupu strategického investora a o celom rade ďalších súvislostí.
Chcela by som vážených opozičných aj koaličných poslancov upozorniť, že zaradenie týchto podnikov do zákona a vymenovanie nehovorí nič o tom, že Transpetrol sa bude privatizovať. Ale hovorí sa o tom, že v prípade, ak by sa pristúpilo k privatizácii týchto podnikov, ktoré skutočne majú výnimočné postavenie z hľadiska ich veľkosti, z hľadiska ich významu, že o všetkých krokoch bude rozhodovať vláda a že privatizačným rozhodnutím, ak sa teda bude privatizovať niektorý z týchto podnikov, si štát zachová svoje vlastníctvo. Nebude to vlastníctvo Fondu národného majetku, ale ostáva v rukách štátu a výkon akcionárskych práv bude naďalej, teda zostane v rezortných ministerstvách. Takže zrejme tá diskusia o strategických podnikoch, o tom, ktorý áno, ktorý nie, by mohla byť určite oveľa bohatšia, a určite aj bude. Ale opakujem, § 10 nehovorí nič o tom, že sa bude Transpetrol alebo niektorý iný podnik privatizovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov. Prosím pána poslanca, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Dôrazne žiadam všetkých pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhu na uznesenie k prerokúvaného vládnemu návrhu zákona.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec J. Volf:
Vo všeobecnej rozprave vystúpili traja páni poslanci. Ich vystúpenie, jedine vystúpenie pána poslanca Husára smerovalo k tomu, že ocenil alebo sa vyjadril aj k veľmi podstatnej časti tohto návrhu zákona, a to k tomu, že sa pokúsil, a ja som presvedčený, že úspešne, ísť aj na vyjasnenie kompetencií medzi ministerstvom, vládou a Fondom národného majetku a že posilnil úlohu štátu z hľadiska rozhodovania v privatizačnom procese.
Samozrejme, že väčšina priestoru, ktorú rečníci venovali vo vystúpení, bola smerovaná k otázke prirodzených monopolov. Nechcem sa vracať k tomu, čo tu už povedala pani ministerka, že prirodzené monopoly... (Hlasy v sále.) Myslím si, že mám právo povedať aj zhrnutie diskusie, vážený pán poslanec, tak si prečítajte rokovací poriadok.
Vyjadrila sa jasne k tomu, že otázka prirodzených monopolov a ich nakladanie v oblasti privatizácie je jasne v tejto novelizácii vymedzená a jasne prislúcha rozhodnutiu vlády Slovenskej republiky so všetkou zodpovednosťou, ktorú, samozrejme, na to berie, so všetkou zodpovednosťou, ktorú má k tomuto parlamentu.
V návrhoch alebo vo vystúpeniach zaznel v podstate jeden alebo dvojjediný návrh, ktorý podal pán poslanec Husár a pán poslanec Húska, a to ten, aby Národná rada nepokračovala v druhom čítaní pri prerokovaní tohto návrhu zákona.
(Hlasy v sále.)
To je asi vaša ústretovosť, páni poslanci, možno tie kľúčiky budete ešte potrebovať, ale niekde inde.