Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, než prerušíme schôdzu na obedňajšiu prestávku, prosím, aby ste zapli pána poslanca Prokopoviča, Maňku a Nagya.

Poslanec Prokopovič tu nie je. Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ja som sa hlásil do diskusie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Nagy.

Poslanec L. Nagy:

Prosím členov výboru pre ľudské práva a národnosti, aby sme sa zišli v zasadačke výboru pri Mikulášskej bráne, bude zasadnutie výboru teraz o 12.00 hodine.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem hodinovú obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokračujeme v prerušenom rokovaní 15. schôdze Národnej rady rozpravou o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty.

Prosil by som pána spoločného spravodajcu, pána poslanca Tatára a pani ministerku, keby sa dostavili do rokovacej sály.

Prečítam prihlásených do rozpravy v poradí tak, ako sa zapísali. Pán poslanec Maxon za poslanecký klub, pán poslanec Šepták a pán poslanec Mesiarik. Ďalší prihlásení do rozpravy sú pán poslanec Klemens a pán poslanec Delinga.

Musíme ešte počkať, pán poslanec, na spoločného spravodajcu a na pani ministerku.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

v tejto chvíli musím konštatovať, že som naozaj v pomykove, či môžeme pokračovať v rozprave. (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne, že ste ma ubezpečili, že asi by bolo najlepšie. V tom prípade, vážené dámy a páni, mi dovoľte...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani ministerka je prítomná v rokovacej sále.

Poslanec M. Maxon:

... aby som veľmi dôrazne a ostro protestoval za poslanecký klub Hnutie za demokratické Slovensko za organizačný priebeh celého rokovania Národnej rady počas celého tohto týždňa. Permanentne sa mení program, ani jedenkrát sme sa nezišli v riadne stanovenom čase. Nemáme ani najmenšiu šancu, aby sme si mohli aspoň trošku objektívne optimalizovať náš čas. Ja, samozrejme, rešpektujem tú skutočnosť, že našou povinnosťou je byť v Národnej rade Slovenskej republiky, osobne sa o to aj usilujem, napriek tomu som presvedčený, že nielen tu máme sedieť, ale máme aj efektívne pracovať. Už sa stalo skoro pravidlom, že zasadnutia Národnej rady sa uskutočňujú ako krátke epizódy medzi prestávkami tejto ctenej snemovne. Prirodzene, za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že niektorí moji kolegovia, mám na mysli teraz opozičných kolegov, svojou účasťou na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu vôbec zabezpečili, aby sme o týchto veciach mohli rokovať.

Vážené dámy a páni, je absolútnym paradoxom, aby sme my poslanci opozície držali kvórum aj na rokovaní výboru a umožnili sme presunúť na rokovanie Národnej rady predlohy zákonov, s ktorými vecne a principiálne nesúhlasíme.

Dovoľte mi v tejto súvislosti poznamenať ešte jednu vec. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokúval veľký balíček ekonomických zákonov. V tejto chvíli musím s poľutovaním konštatovať, že pani ministerka si nenašla ani jeden jedinýkrát čas, aby do svojho gestorského výboru prišla, a dovoľte mi, aby som so zodpovednosťou povedal, že predkladateľ, ktorý ju zastupoval, bol v mnohých prípadoch nekompetentný.

Vážená pani ministerka, ja to kritizujem permanentne a permanentne to aj kritizovať budem a nič iné nerobím, len to, čo ste vy robili, keď ste sedeli vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Považujem to za vysoký stupeň arogancie, považujem to za nedôstojné, aby gestorský výbor sa so svojou ministerkou stretol jeden jedinýkrát za sedem a pol mesiaca, a to na formálnom zasadnutí výboru, spoločného výboru pre financie, rozpočet a menu s ostatnými výbormi, keď sa schvaľoval návrh zákona o štátnom rozpočte.

Dámy a páni, ak tu všetci voláme po spoločnej zodpovednosti, ja vás naozaj so všetkou zodpovednosťou chcem vyzvať, aby sme aj zodpovedne k týmto veciam pristupovali. Nakoniec aj dnešné rokovanie Národnej rady je svedectvom toho, že nedokážeme, alebo nedokážete organizovať zasadnutia Národnej rady a nakoniec aj tá diskusia k veľmi dôležitým zákonom je potom odrazom tej situácie, aká v snemovni je. Mohlo by byť pre mňa deprimujúce, že hovorím pred poloprázdnou snemovňou. Ak by ste však náhodou mali námietku, aby som sa pozrel na stranu po mojej pravici, tak, vážené dámy a páni, povinnosť zabezpečovať uznášaniaschopnosť tohto parlamentu a držať kvórum nie je povinnosťou opozície.

Vzhľadom teda na to, že vystupujem za poslanecký klub, dovoľte mi možno niektoré obšírnejšie zamyslenia k tlači číslo 251 - vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Predtým ako budem mať niekoľko vecných poznámok, dovoľte mi konštatovať, že vo väzbe na daňovú reformu, ktorá bola začatá 1. januára 1993, vlastne daň z pridanej hodnoty nahradila takzvanú daň z obratu a pôvodne teda aj dovoznú daň, treba konštatovať, že vývoj tohto druhu nepriamej dane, dane z pridanej hodnoty, mal veľmi zložitý priebeh. A treba aj objektívne priznať, že stalo sa už tradíciou, že práve daň z pridanej hodnoty v rámci zostavovania zákona o štátnom rozpočte vždy bola položkou, ktorá korigovala priania zostaviteľov rozpočtu a reálnej skutočnosti a my to objektívne priznáme, že čiastočne sa to prejavilo v roku 1997 a nakoniec aj čiastočne v roku 1998. Treba ale objektívne povedať, že na túto skutočnosť, že sa akosi pokračuje v tom, čo nebolo celkom optimálne, sme upozorňovali aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 1999. Súčasne treba konštatovať, že toto naše upozornenie nebolo brané do úvahy.

Čo ma istým spôsobom zaujalo v dôvodovej správe tejto novely zákona o dani z pridanej hodnoty, je konštatovanie, že návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vážené dámy a páni, uvedomujem si, že hodnota tejto predlohy je 3 mld. Sk. Nakoniec hodnota tejto predlohy, ak by bol prístup vlády zvolený predsa len trošku citlivejší, tak z hľadiska výnosu mohla mať alebo môže mať, pretože ešte stále rokujeme len o návrhu, 3,6 až 3,7 mld. V tejto chvíli naozaj musím vysloviť poďakovanie pani ministerke financií, že na rozdiel od nositeľa ekonomickej reformy v tomto období, pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, pozná ústavu. Musím teda naozaj s hrôzou konštatovať, že bolo pre mňa obrovským prekvapením, keď podpredseda vlády pre ekonomiku bol osobitne prekvapený, keď som mu povedal, že v ústave v tretej hlave v prvom oddiele pod názvom "Hospodárstvo Slovenskej republiky" v článku 55 je uvedené: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." A myslím si, že aj o tomto je táto predloha.

Vážené dámy a páni, určite sa všetci zhodneme, že je potrebné dynamizovať príjmovú časť štátneho rozpočtu, že je potrebné pristúpiť k niektorým reštriktívnym opatreniam, ale boli ste to, dámy a páni, predovšetkým vy, ktorí ste konštatovali, že akákoľvek liberalizácia, akákoľvek deregulácia v každom prípade pôjde ruka v ruke aspoň s čiastočnou kompenzáciou. Ak by bolo úsilie vlády aspoň čiastočne kompenzovať tieto dosahy, tak, prosím, nemohli by ste spraviť taký cynický krok vo vládnom návrhu, ako ste spravili.

Dámy a páni, základné potraviny preraďujeme alebo, pardon, nie preraďujeme, ale dolná sadzba DPH sa zvyšuje na 10 %. Súčasne je paradoxom v tomto návrhu, že stravovacie služby zo základnej sadzby preraďujeme na sadzbu zníženú. V čom je cynickosť tohto návrhu? Bez akýchkoľvek problémov, bez toho, že by sa vláda zamyslela, ako so základnými potravinami, tie bez akýchkoľvek problémov preradíme. Tá hodnota výnosu zo stravovacích služieb je 300 až 400 mil. korún. Ja principiálne toto riešenie vlády uznávam ako správne, a dokonca teda aj rešpektujem argument, že je potrebné takto učiniť, aby sa aktivizovali služby predovšetkým v oblasti cestovného ruchu, ale v situácii, keď sa sociálne najslabším vrstvám obyvateľstva siaha na ich reálne možnosti zabezpečiť kvalitnú stravu, zabezpečiť kvalitné bývanie, tak pre sociálne silné skupiny, ktoré majú tú možnosť a chodia do reštaurácií, robíme takýto ústretový krok. Ak by bola dobrá vôľa, prosím, v tejto snemovni, rokujme aspoň o tých 300 alebo 400 mil. korún, ktoré by sme mohli presunúť do kategórie základných potravín na margo služieb reštauračného stravovania.

Samozrejme, rešpektujem potrebu naplnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu. Nemôžem však pochopiť, ako je to možné, že v tomto období sú také obrovské diferencie v oblasti príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu. Sú to skutočnosti, na ktoré sme pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte upozorňovali a veľmi dôrazne sme poukazovali na nereálne príjmové položky. Ak by vás to, dámy a páni, zaujímalo, tak ten vývoj rozpočtového hospodárenia je veľmi dramatický a naozaj sa treba zamyslieť, ako je to možné, že tak sa odchyľuje od zákona o štátnom rozpočte, keď zákon o štátnom rozpočte sme schvaľovali pred niečo viac ako dvoma mesiacmi.

Deficit štátneho rozpočtu k 31. máju 1999 bol 8,6 mld. Sk. Len pre vašu informáciu, je vyšší o 6,2 mld. Sk. Výdavky štátneho rozpočtu k 31. 5. 1999 boli 76,7 mld. Sk, vyššie o 1,1 mld. Sk ako v roku 1998. Za povšimnutie však stoja príjmy. Príjmy predstavovali sumu 68 mld. Sk a sú nižšie oproti roku 1998 k tomu istému termínu o 5,2 mld.

Vážené dámy, vážení páni, v oblasti balíčka ekonomických opatrení my pozitívne hodnotíme rozhodnutie vlády zaviesť dovoznú prirážku. Je to jeden z nástrojov, ku ktorému sa hlásime, i keď objektívne priznávame, že z hľadiska vývoja princípov trhovej ekonomiky a porovnateľnosti výkonnosti slovenskej ekonomiky s ostatným ekonomickým svetom nie je to celkom systémový krok. Ak by vláda koncepčne pracovala, resp. ak vy vôbec v týchto veciach pracovala, tak v príjmoch štátneho rozpočtu sme mohli mať sumu o 4,8 až 5,2 mld. vyššiu. To je predpokladaný výnos dovoznej prirážky za predpokladu, že by bola dovozná prirážka v 7-percentnej výške zavedená k 1. januáru 1999. Myslím si, že sa trestuhodne zanedbala táto možnosť. A pokiaľ WTO v tomto období s týmto inštrumentom súhlasilo, tak som naozaj presvedčený, že by bolo súhlasilo aj k 1. januáru 1999. Na to, aby sa to však mohlo stať skutočnosťou, bolo treba pracovať a rokovať.

V tejto súvislosti naozaj musím povedať, že bolo od nás naivné, ak sme očakávali, že k 1. januáru by takýto inštrument mohol pracovať, lebo to bolo ešte naozaj obdobie, keď sa vláda Slovenskej republiky venovala špecifickému literárnemu žánru, a to boli čierne knihy. Keby ste namiesto jednej čiernej knihy boli zapracovali v tejto oblasti, tak je to v prospech štátneho rozpočtu, v prospech občanov Slovenskej republiky v hodnote viac ako 5 mld. Sk.

Vo väzbe na túto predlohu, ktorá významným spôsobom zaťaží občanov Slovenskej republiky, však treba povedať, vážené dámy, vážení páni, principiálne veci. Do dnešného dňa neexistuje objektívna analýza, ktorá by bola podkladom východísk pre hospodársku politiku vlády. Nemám na mysli analýzu pre kriminalizáciu ekonomiky, ale analýzu za účelom objektívneho zistenia stavu a objektívneho základu pre východiská hospodárskej a finančnej politiky. Prirodzene, že do môjho vystúpenia musím vniesť aj kus politiky a chcel by som naozaj všetkých tých, ktorí majú záujem, aby táto vláda efektívne pracovala, dôrazne vyzvať, aby už prestali s kritikou minulosti.

Vážené dámy, vážení páni, je všeobecne platným pravidlom, že každá vláda má 100 dní. Po 100 dňoch sa očakáva reálne smerovanie ekonomiky a hospodárskej politiky. Dnes už nikoho na Slovensku netreba presviedčať, že vláda Slovenskej republiky v oblasti hospodárskej politiky nemala koncepciu, a to, čo sa udialo, a to, čo sa v tomto období stalo, to je len dôsledok toho, že slovenská koruna začala havarovať prudkým pádom a to bol dôvod na to, aby sa konečne názorové prúdy v oblasti hospodárskej a ekonomickej politiky začali koncentrovať do jedného lievika. Tým lievikom sú teraz predovšetkým reštriktívne opatrenia, ktoré v tomto období prerokúvame.

Viete, naozaj už sa stalo pravidlom, že donekonečna sme obviňovaní za nezodpovedné zadlženie tejto krajiny. Vážené dámy a páni, zahraničný dlh, mám na mysli hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky, bol v roku 1993 naozaj len 3,7 mld. Sk a hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky k 31. 12. 1998 bol naozaj až 11,9 mld. USD. Treba však povedať, že ak hrubý zahraničný dlh k 31. 12. 1993 bol 3,7 mld. USD, tak súčasne zahraničné aktíva boli len 1,9 mld. USD. Súčasne treba dodať, že ak hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky bol 11,9 mld. USD, tak zahraničné aktíva predstavovali 7,7 mld. USD. To znamená, že ak to naozaj zjednodušíme, tak čistý zahraničný dlh Slovenskej republiky je 4,2 mld. USD, nehovoriac o tom, že aj z hľadiska štruktúry tohto dlhu treba povedať, že v oficiálnom zadlžení vlády je aj dlh Národnej banky Slovenska, predstavoval 2,4 mld. USD a komerčná sféra, prirodzene, je v tom rozdieli 9,4 mld. USD. Samozrejme, už v tejto chvíli mám jasnú odpoveď alebo je mi známa odpoveď na toto moje konštatovanie, že na významnú časť týchto úverov komerčnej sféry sú poskytnuté štátne garancie a je veľmi vážne riziko, že vláda tieto garancie bude musieť plniť.

Vážená pani ministerka,

vážené dámy a páni,

nebolo veľa vecí v hospodárskej politike po roku 1998, na ktorých sme sa zhodli a ktoré boli v programoch skoro všetkých politických subjektov, ale minimálne v programoch politického subjektu Strany demokratickej ľavice a Hnutia za demokratické Slovensko v oblasti hospodárskej politiky. Za jednu z kľúčových vecí sme považovali ten stav, ktorý som uviedol, potreby reštrukturalizácie štátneho dlhu. Dámy a páni, v tejto oblasti sa nespravila ani čiarka, v tejto oblasti sa nespravilo nič okrem neúspešných eurobondov, ktoré sme zavŕšili pred niekoľkými dňami a majú hodnotu približne 16 mld. Sk.

Vážená pani ministerka, v čase, keď som sedel na vašom kresle a uchádzali sme sa o zahraničných investorov prostredníctvom štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene, boli ste to predovšetkým vy, ktorá ste veľmi negatívne hodnotili Slovenskú republiku v zahraničí. Napriek tomu, že doznievala ázijská kríza, napriek tomu, že eskalovala ruská kríza, emisia našich dlhopisov bola podstatne úspešnejšia a mala hodnotu 34 mld. Sk. A neboli sme to politicky ani my, ktorí sme hovorili, keď vyhráme voľby, okamžite zabezpečíme efektívne a primerane drahé zdroje. Okrem toho, že sa nepodarilo nič spraviť v oblasti reštrukturalizácie štátneho dlhu, jedno sa nám predsa podarilo spraviť. Podarilo sa vám z koruny spraviť 70 halierov a asi ste si neuvedomili, že ústrednou témou celého snaženia vlády v hospodárskej politike by malo byť spraviť z jednej koruny 1,30. A ak dnes hovoríme o reštriktívnych opatreniach, z hľadiska rozvojových programov niet ani nádeje, že takéto projekty sú jasne definované a zrozumiteľne formulované na budúce obdobia.

Viete, keď sme opäť jedenkrát rokovali vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bez vašej účasti a myslím si, že celkom kompetentne a zodpovedne sme rokovali o tých problémoch, ktoré sú, tak som sa pýtal predkladateľa, ako to teda vlastne bude s vývojom štátneho rozpočtu na rok 1999. On sa ma pýta, že prečo, ako to bolo, však je zákon o štátnom rozpočte schválený. Áno, je schválený pred niečo viac ako dva a pol mesiaca a, vážené dámy a páni, z tohto zákona, podotýkam, je to zákon o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, zo základných čísiel už neplatí ani jedno jediné. Môžem to dokumentovať na stanoviskách mnohých ratingových agentúr, vážené dámy a páni, východiskový predpoklad 3 až 4-percentný rast hrubého domáceho produktu. Dnes dokonca predseda našej snemovne na oficiálnom vystúpení pred poslancami Mestského zastupiteľstva v Trenčíne priznal, že sú všetky indície k tomu, aby nie že by bol hospodársky rast, ale že budeme svedkami dosť významného hospodárskeho poklesu.

O miere nezamestnanosti nemusím vôbec diskutovať. Dnes sa pohybuje na hranici 18 %. Parameter rozpočtu bol 15. Miera inflácie v súvislosti s tými reštriktívnymi opatreniami, ktoré prerokúvame, je málo pravdepodobná, nehovoriac o tom, že sú kvalifikované prepočty, podľa ktorých deregulácia cien v rozsahu 10 % spôsobuje nárast miery inflácie minimálne 1,9 až 2,1 %.

Dámy a páni, v tom balíčku opatrení si kvantifikujme percento deregulácie a veľmi ľahko si môžeme vypočítať predpokladaný odhad inflácie. Je však veľmi veľkým problémom, že ak toto sú východiská rozpočtu, tak v rozpočte sú jasne definované a kvantifikované čísla. Dnes je úplne zrejmé, že príjmy vo výške 179,9 mld. Sk sú nereálne. Veľmi spochybniteľná je aj oblasť výdavkov. A už sme počuli najmenej päť alebo šesť čísiel predpokladaného rozpočtového schodku. Ak o týchto číslach začneme diskutovať, tak okamžite nasleduje reparácia, napríklad reparácia z úst podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku, ktorý hneď povie: Ale, prepáčte, ja som mal na mysli všetky verejné rozpočty. Ak si potom robíme kvantifikáciu, ktorú mal na mysli, tak nám vychádza jednoznačne, že mal na mysli fiškálny deficit. A ak podpredseda vlády pre ekonomiku definuje možnosti fiškálneho deficitu v rozsahu 29 mld. Sk, tak ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu sa mám právo pýtať, podľa akého národohospodárskeho dokumentu táto krajina funguje a pracuje.

Prepáčte, že vás zdržím niektorými úvahami, ale poslanci opozície nemajú vždy optimálnu možnosť, aby sa vyjadrili k niektorým principiálnym veciam. Ja za jednu z fundamentálnych vecí na pôde Národnej rady Slovenskej republiky považujem hovoriť pravdu.

Dámy a páni, to, čo predseda vlády Slovenskej republiky na pôde Národnej rady povedal o Vodnom diele Gabčíkovo, je hlboké zavádzanie a nechcem to priamo nazvať klamstvom. Vy, ktorí trošku o tejto problematike niečo viete, že v roku 1992, keď nastúpila vláda, na Vodnom diele Gabčíkovo bolo prestavaných 20 mld. Sk. Reálny dlh voči dodávateľom výstavby bol 4,5 mld. korún a potreba bola ešte do konca roku preinvestovať 2 mld. korún. V roku 1992 vláda Slovenskej republiky nemala na Vodné dielo Gabčíkovo ani korunu. Bola v tej situácii, že musela zaujať jasné a principiálne stanovisko. Vodné dielo Gabčíkovo je dnes skutočnosťou, Vodné dielo Gabčíkovo dnes produkuje približne 3 mld. Sk, dokonca ešte ekologicky efektívnej výroby elektrickej energie. Vodné dielo Gabčíkovo svojou produkciou, pokiaľ by boli vlastnícke vzťahy definované tak, ako ich definovala vláda v roku 1992 a vy ste ich v roku 1994 nekompetentne zmenili, tak reálny prepočítaný efekt z Vodného diela Gabčíkovo by bol k tomto dňu už 15 mld. Sk.

Vážené dámy a páni, ja sa pýtam: Má právo niekto spochybňovať? To bolo kompetentné rozhodnutie a jedno z mála možných rozhodnutí. Naozaj som veľmi prekvapený, že práve tento problém sa objavil vo vystúpení pána premiéra, keď túto ctenú snemovňu vyzýval k podpore balíčka ekonomických opatrení.

Ja som už spomenul problematiku reštrikturalizácie štátneho dlhu. Dovoľte mi, tí, ktorí sa tomu čiastočne rozumiete, aby som tu na tejto pôde dôrazne, kriticky poukázal na prebiehajúci spôsob manažovania dlhovej služby.

Vážená pani ministerka, opäť keď ste vy neboli vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, predkladateľ, ktorý tam bol namiesto vás a mýlil si rozpočtovú kapitolu Štátny dlh so všetkým iným, len nie s pojmom, čo to oblasť alebo čo to rozpočtová kapitola Štátny dlh je, som všetkých mojich kolegov žiadal, aby sme venovali možno 10, možno 15, možno 20 minút práve problematike manažovania dlhovej služby. Musím skonštatovať, že jednoducho na toto nebola dobrá vôľa. A ja som už tu v tejto snemovni povedal, že rozpočtovú kapitolu Štátny dlh sme u nás vo výbore schválili za 5,5 minúty vrátane úvodného slova. Prečo túto skutočnosť uvádzam? Je, prepáčte, použijem silné slovo, ale na nikoho sa nevzťahuje osobne, ale je blázon každý, kto dvakrát vstúpi do tej istej rieky a dvakrát zistí, že má plnú topánku vody.

Vážené dámy, páni, hovorím za poslanecký klub, takže dovoľte mi, aby som pokračoval, my sme mali veľmi obsiahle a dovolím si tvrdiť, že aj kompetentné diskusie s guvernérom Národnej banky Slovenska, čo v roku 1998 s katastrofálnou výškou úrokových sadzieb. Ja som, pani ministerka, bol v tom čase rozhodnutý realizovať presne to, čo ste spravili alebo o čo ste sa vy usilovali a čo ste nakoniec aj robili od novembra minulého roku. Bol som teda rozhodnutý so spriaznenými bankami, kde má štát svoj vplyv, uzatvoriť istú, by som povedal, tichú dohodu a administratívno-technickým spôsob sa snažiť sťahovať úrokové sadzby čo najnižšie dolu. Túto ambíciu som však veľmi rýchlo opustil po diskusiách s guvernérom Národnej banky Slovenska. A že som spravil správne, to sa preukázalo tento rok, pretože keď potreby financovania a refinancovania štátneho rozpočtu neboli príliš vysoké, keď bola reálna šanca sa s týmito komerčnými bankami dohodnúť, tak sa postupne úrokové sadzby znižovali. Dámy a páni, keď prišla chvíľa reálnej vysokej podpory refinancovania potrieb štátneho rozpočtu, emisia štátnych dlhopisov skončila s obrovským fiaskom a z potreby 3,2 mld. akceptoval trh 80 mil. Sk. A, čuduj sa, svete, pani ministerka sa dala počuť, že Národná banka Slovenska hrubým spôsobom pokazila to, o čo sa ona šesť mesiacov usilovala. Pani ministerka, ja z hľadiska stavu poznania veci musím skonštatovať, že naozaj to nemohlo skončiť inak, len tak, ako to skončilo.

V súvislosti s ekonomickými problémami treba naozaj veľmi dôrazne upozorniť aj na skutočnosť, že nielen slovenská podnikateľská verejnosť, ale predovšetkým aj to zahraničie, ktoré nakoniec veľmi všetci potrebujeme aj z hľadiska možnosti reštrukturalizovať štátny dlh - ale čo sa deje na Slovensku? Vážené dámy a páni, päť mesiacov to bolo tak, že v pondelok povedal pán podpredseda vlády pre ekonomiku, že ideme zvyšovať spodnú sadzbu DPH. V utorok presne tieto jeho slová pani ministerka dementovala, že to nie je pravda. V stredu pani ministerka vyhlásila, že ideme zaviesť dovoznú prirážku, vo štvrtok pán podpredseda vlády povedal, že dovoznú prirážku zavádzať v žiadnom prípade nebudeme.

Čo sa týka ešte jedného vážneho problému. V piatok je už taký sviatok a v sobotu sú málo čítané denníky, ale ja som vybral len príklady. Tých disproporcií a takýchto vyhlásení za posledné dva mesiace sme mali neúrekom. A pokiaľ by som mal tu vymenúvať všetky, tak nie som si istý, či by sme nerokovali bez prestávky až do zajtra. Ale čo mňa teda veľmi mrzí, to je neodôvodnená disproporčnosť názorov medzi ministerstvom financií, medzi úradom podpredsedu vlády pre ekonomiku a Národnou bankou Slovenska. Nech sú akékoľvek názory na našu centrálnu banku, ja našej centrálnej banke - možnože o rok alebo o dva to priznajú aj ostatní -, ja našej centrálnej banke vyčítam len jednu jedinú vec. Z hľadiska liberalizácie devízového trhu zrušenie fixného kurzu slovenskej koruny považujem za optimálne riešenie. Optimálne riešenie z hľadiska vecného, ale naozaj kontraproduktívne z hľadiska časového. Takéto opatrenie Národnej banky Slovenska, dámy a páni, sa nikdy nerobí pri výmene vlád. Takéto opatrenie Národnej banky Slovenska sa mení pri stabilizovanej hospodárskej situácii, keď tá vláda, ktorá je práve pri moci, má jasne definované kroky hospodárskej politiky.

Čo sa nakoniec v tomto období deje? Liberálny prístup podpredsedu vlády pre ekonomiku v plnom rozsahu obhajuje toto rozhodnutie, pani ministerka financií predsa len istým spôsobom sa prikláňa k názoru, že by bolo potrebné opäť zaviesť fixný kurz, ale s rozšírením fluktuačného pásma. Vážené dámy a páni, aj keby to bolo vecne správne a aj ekonomicky odôvodniteľné, bola by to veľká chyba práve voči tomu zahraničiu, na ktoré sa v mnohých veciach odvolávame. Takže ma naozaj prekvapuje, že často sú rozdielne stanoviská centrálnej banky, ministerky financií, podpredsedu vlády pre ekonomiku v tej istej veci.

Ale, ak by ste dovolili, jednoznačne v ekonomike platí zásada, a to by som chcel súčasnej vláde dať do pozornosti, dámy a páni, čím viac reštrikcie v hospodárstve, tým menej koncepčnosti a tým hlbší prepad. Ak by sme sa mali prepracovať k optimálnemu procesu aj uplatňovania tejto reštrikcie, ktorá v tomto období nás očakáva, tak efekty by boli možné len za predpokladu, že by boli splnené ďalšie okolnosti.

Tá prvá je - a o tej som už hovoril - reštrukturalizácia štátneho dlhu. Druhá - pani ministerka sa bude usmievať, prečo to hovorím a čo sme štyri roky robili - je reštrukturalizácia bankovej sféry. Ja tu na pôde Národnej rady som niekoľkokrát priznal, že nie celkom sa nám v tejto oblasti darilo. Napriek tomu sme isté veci, a nakoniec aj o tom sme už diskutovali, že vláda nakoniec po veľkom úsilí ministerstva financií - aj mojom osobnom - v októbri schválila návrh na reštrukturalizáciu bánk. A pokiaľ by teda súčasná vláda bola ochotná do toho materiálu sa pozrieť, tak mohli sa tieto veci urýchliť a dynamika reštrukturalizácie bánk mohla byť omnoho efektívnejšia.

Vy možno poviete, že my sme si nikdy nedávali termíny, možno, že to bol politický manéver, možnože to bola istota a možnože sme ani tieto termíny nevedeli určiť. Ale, vážené dámy a páni, vy ste si dali tri jasne definované termíny, čo sa týka Investičnej a rozvojovej banky. Tri jasne definované termíny, a ani jeden z týchto termínov do dnešného dňa splnený nebol. Sú informácie, že do konca týždňa, do konca tohto týždňa by mal už nejaký materiál uzrieť svetlo sveta. Viete, kým došlo k definitívnemu rozhodnutiu v takýchto zložitých veciach, tak tých materiálov bolo aj 3, 4 aj 5.

Pani ministerka, ale vy ste si dali tie tri termíny. Ja som poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za opozíciu a mojou povinnosťou je kritizovať vás za to, že si svoje úlohy, ktoré si sami dáte, a termíny, ktoré si sami dáte, neplníte. Ono nepochybne to má veľmi veľké nebezpečenstvo a veľmi veľké riziká. Ale to naozaj nie je témou tejto predlohy. Ale, vážené dámy a páni, keď pôjdeme naraz riešiť Investičnú a rozvojovú banku, keď pôjdeme naraz riešiť Všeobecnú úverovú banku, keď pôjdeme naraz riešiť sporiteľňu - a nepochybne bez zahraničných investorov sa to nedá -, tak slovenská ponuka vysoko prekročí dopyt. Nech situácia v Investičnej a rozvojovej banke je akokoľvek zložitá, my všetci ekonómia spoločne vieme, že Investičná a rozvojová banka má cenu obchodných sietí, má cenu hardvéru a softvéru. To je všetko, nehovoriac o tom, že obchodná sieť Investičnej a rozvojovej banky je veľmi dobrá. A to je dôvod, kde sa dá s prípadným investorom rokovať.

Tretia vec, ktorú som už hovoril, aj keď je nesystémová z hľadiska tých krokov, ktoré mali nasledovať, je dovozná prirážka. K tomu sa už vyjadrovať nebudem.

Štvrtá vec, ktorá sa mala realizovať, ak by mal byť tento balíček ekonomických opatrení efektívny, je povedať definitívne riešenie infraštrukturálnych projektov. Ja sa dnes neprihováram, aby sme prestavali na diaľniciach 10 miliárd, ani 15 ani 5, ale z hľadiska hospodárskej politiky túto skutočnosť musíme mať zadefinovanú.

Ak by sme mali vyriešené definitívne, nemyslím z hľadiska časového priebehu, ale z hľadiska filozofie, tieto štyri veci, ktoré som hovoril, tak môžeme pristúpiť k tomu, k čomu pristupujeme teraz, to znamená k reštrikcii. Samozrejme, že tá oblasť reštrikcie musí byť ešte sprevádzaná aj ďalšími dynamizujúcimi faktormi.

Dámy a páni, ak sme sa jasne priznali, že je potrebné významným spôsobom zvyšovať nepriame dane, my s definitívnou platnosťou musíme povedať, čo s priamymi daňami. Mne ako ekonómovi, nie ako národohospodárovi, predovšetkým ako národohospodárovi, ale aj podnikateľovi nestačí, keď vláda zadefinuje, že to bude 1. 1. 2000 a že to bude možno o 5 % nižšie, mám na mysli daň z príjmu právnických osôb. Ja si myslím, keď už ste sa vzdali možnosti alebo ambície komplet novelizovať zákon o dani z príjmu, tak tieto novely, ktorých účinnosť by bola až od 1. januára 1999, pardon, od 1. januára 2000, už mali byť v tejto snemovni. Ak by sme mali jasné všetky tieto veci, tak s plnou zodpovednosťou a plnou vážnosťou môžeme povedať, že áno, toto riešenie je prijateľné a musí byť akceptované.

Čo však ešte prichodí v tejto veci povedať, a to považujem za veľmi dôležité, že každé riešenie hospodárskych problémov okrem tej spomínanej analýzy, ktorú už som uviedol - okrem tých metód a spôsobov riešenia -, musí mať jasne vykvantifikované dosahy. Vážené dámy a páni, ako vláda Slovenskej republiky môže predložiť vládny návrh zákona Slovenskej republiky číslo 289 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bez toho, že by tam boli kvantifikované dosahy? Nemám na mysli len dosahy vo forme príjmu do štátneho rozpočtu. Áno, to je tam uvedené.

Dámy a páni, ale my v tomto období deregulujeme ceny, zvyšujeme ostatné nepriame dane a ja s hrôzou musím zistiť alebo zisťujem, že jeden deň povie vysoký vládny predstaviteľ, že dosah na osobu bude 291 korún, druhý deň vysoký vládny predstaviteľ povie, že to bude 350 korún, na tretí deň kvantifikovaný odhad uverejní Konfederácia odborových zväzov a dočítame sa, že je to 550 korún. Táto kvanfitikácia, dámy a páni, musí byť. My rozhodujeme o ľuďoch, ktorých sa to dotkne. A ako kompetentne môžeme rozhodnúť, keď táto kvantifikácia v takom závažnom dokumente absentuje?

Takže, vážené dámy, vážení páni, balíček ekonomických opatrení je pohľadom súčasnej vlády na hospodársku situáciu. Nikto neberie súčasnej vláde pohľad na to, aby tento pohľad mala. Nikto nekritizuje, že súčasná vláda má na niektoré veci iný názor. Vy ste právo na tento názor legitímne získali v parlamentných voľbách dokonca ústavnou väčšinou. Ale, dámy a páni, s právom na tento názor ste prevzali aj povinnosť o hospodársku a finančnú politiku tejto krajiny a to sa mi zdá, ako keby čiastočne v týchto riešeniach absentovalo.

Ak sa zamyslíme ešte nad zásadami deregulácie cien, treba povedať, že v tejto oblasti ma naozaj prekvapila jedna skutočnosť a som si vedomý, že nájomné sa nevalorizovalo od roku 1992. Som si vedomý, že istá dynamika rastu maximálnych cien nájomného mala byť medziročne zabezpečená. Ale, vážené dámy a páni, teraz, keď potrebujeme naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu, teraz, keď potrebujeme 20 mld. dostať do rozpočtu, kde berieme to morálne právo, aby sme zaťažili občanov Slovenskej republiky aj 70-percentným zvýšením nájomného, ktoré s rozpočtovým hospodárením nemá absolútne nič spoločné? Odôvodnenie, že keď zvýšime nájomné, začnú sa efektívne stavať byty, absolútne neobstojí. Vážené dámy a páni, tu sa začnú stavať byty, keď bude fungovať hypotekárne úverovanie a hypotekárne úverovanie môže fungovať vtedy, keď bude na Slovensku dostatočný objem dlhých a lacných peňazí, a to 70-percentným zvýšením nájomného v žiadnom prípade nespravíte. Prepáčte, ja to musím kritizovať, ak je to teda rozpočtovo neutrálna položka, prečo nebola zo strany vlády dobrá vôľa, aby túto liberalizáciu alebo túto dereguláciu ste nespravili maximálne od 1. januára 2000.

Vážené dámy, vážení páni, môj kolega bude formulovať pozmeňujúci návrh. My sa naozaj prihovárame na to, aby sa efektívne pristupovalo aspoň k základným potravinám. My si uvedomujeme, že v tomto období sa rúca nereálny štátny rozpočet, že plánovaný deficit je zbožným prianím, že so zavedením dovoznej prirážky súčasne zavádzame aj vyššie dane, a kompenzačné opatrenia na dereguláciu cien sú v nedohľadne. Majte, prosím, na pamäti tieto skutočnosti a naozaj aspoň v tých základných potravinách zvážme možnosť úpravy navrhovanej predlohy.

Napriek tomu, že sa budete sťažovať, že som hovoril dlho, napriek tomu vás musím sklamať, že som mal málo času, že mám ešte niekoľko tém, ktoré som chcel využiť. Ja rešpektujem, že nech sa deje čokoľvek, o 14.00 hodine má byť hodina otázok a odpovedí. Nemyslím si, že by bolo vhodné, aby som sa prihlásil do rozpravy ešte raz. Dobre, že to znie z tej strany, že ste radi, že nebudem hovoriť. Ja som presvedčený, že nie všetko, čo som povedal, sa dobre počúva. Ale, vážené dámy a páni, v poslaneckom klube Hnutia za demokratické Slovensko je naozaj veľa poslancov a dovolím si tvrdiť, že väčšina, ktorá má záujem o konštruktívny dialóg o ďalšej hospodárskej politike súčasnej vlády.

Naozaj by som vás chcel poprosiť, skúsme sa v niektorých veciach počúvať. My môžeme mať rôzny politický názor, ale hospodárske potreby tejto krajiny sa predsa len môžu stretnúť v niektorých bodoch. Nakoniec je to z našej strany istá výzva, aby sa tá komunikácia zlepšila, aby Národná rada Slovenskej republiky fungovala tak, ako fungovať má. Možnože sa vám bude zdať smiešne, prečo práve toto hovorím na záver, ale, vážené dámy a páni, tak ako sme hlasovali pri predchádzajúcom zákone, nie o ochrane vkladov, ale pri tom nešťastnom tabaku, tak to bolo jedno vážne a hlboké nedorozumenie. Ak predseda výboru pre financie, rozpočet a menu bude mať tú odvahu, tak vám to môže vysvetliť.

Pán kolega zo Strany maďarskej koalície, ja kontrolujem aj sám seba a kontrolujem aj čas. Takže nemusíte ma na to upozorňovať.

Ja veľmi pekne ďakujem tým, ktorí mali ochotu vypočuť tieto moje úvahy v tejto ctenej snemovni. Pozitívne hodnotím, že to bolo v tomto volebnom období po prvýkrát, že sa našli partneri - koaliční poslanci, ktorí moje úvahy o riešení ekonomickej a hospodárskej situácie boli ochotní si vypočuť. Verím, že budeme môcť pozitívne k niektorým veciam prispieť a veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je 14.00 hodín, keď nasleduje ďalší bod programu - hodina otázok, prosím Kanceláriu Národnej rady, aby oznámila všetkým pánom ministrom, ktorí sú v budove Národnej rady, aby prišli do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať hodinou otázok.

Využijem ten čas, kým sa členovia vlády dostavia do rokovacej miestnosti, na reakciu s faktickými poznámkami. Na ostatné vystúpenie pána poslanca Maxona je celkom 12 prihlásených poslancov s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Sitek.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

So záujmom som si vypočul, pán kolega Maxon, to, čo ste hovorili vo svojom vystúpení, ale nesúhlasím s vami v tom, že súčasná ekonomická situácia, tak ako ju prežívame všetci a najmä občania, ona nie je výsledkom pôsobenia súčasnej vlády, ale je výsledkom pôsobenia toho, čo tu bolo v predchádzajúcich rokoch.

Pán kolega Maxon, vy ste sa pustili hodnotiť činnosť súčasnej vlády a vyzvali ste, aby sme sa po 100 dňoch už nevracali do minulosti, lebo čas 100 dní je na to, aby už tá vláda ukázala nejaké výsledky. Tak vás chcem opraviť, že to je nedorozumenie a je to omyl. Tých 100 dní sa v slušnej spoločnosti a demokratickej spoločnosti považuje za isté obdobie neútočenia voči ministrovi, ak sa mení vláda, ale nie, keď sa mení režim. My sme predsa v inej situácii, pán kolega. Vy ste prezentovali ekonomickú situáciu na Slovensku pred voľbami 1998 ako slovenský ekonomický zázrak, ale dnes každý vie, že to nebol ekonomický zázrak, ale že to bola živelná pohroma. Ak si myslíte, že stačí v našej situácii 100 dní na reparovanie alebo na nápravu všetkých chýb, ktoré sme po vás zdedili, tak, bohužiaľ, ma to veľmi mrzí, lebo viem, že nebude stačiť 200, možno ani 300 dní, pán kolega Maxon. A preto musíme dnes prijímať takéto nepopulárne zákony, lebo, myslím si, keby ste vy boli na poste pani ministerky Schmögnerovej, pán Maxon, vy by ste nemohli robiť nič iné. Ale to, že tak dnes robíme, tak to nie je výsledok práce ministerky Schmögnerovej, ale predchádzajúcej vlády.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem sériu faktických poznámok. Budeme pokračovať v rokovaní 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky hodinou otázok. Po hodine otázok vystúpia s faktickými poznámkami: pani poslankyňa Keltošová, Prokopovič, Tóthová, Kolláriková, Slavkovská, Aibeková, Weiss, Cuper, Delinga, Sitek a Paška.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie tohto bodu programu. Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je hodina otázok.