Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme pokračovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do 12.00 hodiny v stredu určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebovanie poradie bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, podpredseda vlády Slovenskej republiky ospravedlní predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý sa dnešného bodu programu - hodina otázok nemôže zúčastniť.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády, ktorý sa na dnešnej hodine otázok a interpeláciách nemôže zúčastniť a ospravedlňuje sa, v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 ospravedlnil neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu budem zastupovať ja, podpredsedu vlády Csákyho bude zastupovať minister Harna, ministra zahraničných vecí Kukana minister Černák, ministra Čarnogurského minister Palacka, ministra Pittnera minister Kanis, ministra Magvašiho minister Šagát a taktiež ministra Ftáčnika a ministra Kňažka minister Šagát.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal v limite do 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Brňáka a znie: "Vo svojich vystúpeniach často hovoríte o pánovi Rezešovi? Kedy poviete napríklad niečo o pánovi Majskom?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána premiéra na túto otázku.
Áno, vážený pán poslanec, často hovorím a budem hovoriť o spomínanom pánovi. Budem hovoriť o človeku, ktorý z blahosklonnej vôle samozvaných otcov, zakladateľov slovenskej kapitálotvornej vrstvy prišiel z noci na ráno k majetku, s ktorým narábal ako zlatokop po narazení na dobre výnosnú žilu. Postavil si zámky, vily, nakúpil si celú flotilu bavorákov, necháva sa zobrazovať na obrazoch pred verejnosťou a ostentatívne vyhlasuje, že k tomuto majetku prišiel dlhoročnou zodpovednou a poctivou prácou. A aby to bolo dokonalé, tak kulisu tomu všetkému majú tvoriť tisíce prepustených robotníkov z VSŽ.
Naozaj sa čudujem, vážený pán poslanec, že kvôli takémuto človeku vám stojí za to dvíhať svoj hlas. Jedným si však môžete byť absolútne istý, vláda, ktorej predsedám, nemá žiadne záväzky mimo záväzku voči svojim voličom. Kamarát-nekamarát, z hrušky dole, ak porušuješ zákon. Tam, kde však niet žalobcu, niet ani odsúdeného. Preto vážený pán poslanec ak má nejaké dôkazy, nech ich predloží zodpovedným orgánom. Pokiaľ ich nemá, je to len zbytočné mlátenie slamy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec Brňák, máte doplňujúcu otázku?
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
moja otázka smerovala na predsedu vlády a pán predseda vlády tu prítomný nebol. Pán podpredseda vlády Mikloš prečítal, pokiaľ som správne porozumel, jeho odpoveď, lebo čítal to jeho menom. Čiže dovolím si v rámci tej minúty, ktorú mám, krátku repliku v tom smere, že si myslím, že je už všeobecnou notorietou v tomto parlamente, že ak sa pán predseda vlády Dzurinda nevie oprieť o svoju hlavu, tak sa zvyčajne opiera o nás, opozičných poslancov, a robí to pomerne často a pomerne primitívnym spôsobom.
Chcem povedať, že moja otázka neznela na pána Rezeša. Moja otázka znela na pána Majského a myslím si, že ak vyzýva mňa alebo niekoho iného k tomu, aby sme poskytli dôkazy orgánom činným v trestnom konaní, že podobné právo alebo podobné povinnosti by mal mať pán predseda vlády aj vo vzťahu povedzme k pánovi Rezešovi alebo iným, ktorých veľakrát používa vo svojom slovníku.
A keď už pán podpredseda vlády prečítal jeho výpoveď, jeho autentickú výpoveď alebo odpoveď na moju otázku, zaujímalo by ma, keby mohol bližšie zdôvodniť a konkretizovať, aké dôvody viedli pána predsedu vlády, že sa nezúčastnil tejto hodiny otázok.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, spomenul som, ktorí členovia vlády sú ospravedlnení z dôvodu služobnej cesty. Medzi nimi som spomenul pána premiéra, takže pán premiér nie je dnes v Národnej rade na hodine otázok, pretože je na služobnej ceste.
Čo sa týka vášho vyjadrenia ohľadom toho, či bolo alebo nebolo odpovedané na vašu otázku, môžem len zopakovať vyjadrenia pána premiéra, ktorý uviedol, že vláda, ktorej predsedá, nemá žiadne záväzky mimo záväzku voči svojim voličom a že každý, kto porušoval zákony a kto bude usvedčený z porušovania zákonov bez ohľadu na to, kde dnes je, bude musieť niesť dôsledky za to. Keď ste spomenuli pána Rezeša, a to, či boli alebo neboli podané, tak podľa mojich informácií boli podané aj podnety na to, aby sa veci vyšetrovali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Prokopoviča a znie: "Jedným z kľúčových problémov živnostníkov a drobných podnikateľov je absolútny nedostatok úverov. Ako chce vláda Slovenskej republiky zabezpečiť zlepšenie tohto stavu ešte v tomto roku?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán poslanec, nedostatok úverov pre podnikateľov je odrazom nahromadených problémov bankového a podnikateľského sektora, ktorých riešenie sa dlhodobo odkladalo. Dôsledkom tohto prístupu je okrem iného aj medzipodniková zadlženosť, ktorá dnes dosahuje 380 mld. korún, panie poslankyne a páni poslanci, a zároveň objem pohľadávok bánk za klasifikované úvery vo výške 140 mld. korún. V roku 1993 objem medzipodnikovej zadlženosti dosahoval 19 mld. korún. Počas vášho vládnutia sa tento objem zvýšil na 380 mld. Sk.
Táto alarmujúca situácia si žiada okamžité a systémové riešenia. Z tohto dôvodu vláda pripravila program reštrukturalizácie bankového sektora, ktorého cieľom je navrhnúť ozdravenie bánk predovšetkým ich úverového portfólia tak, aby banky boli opäť schopné poskytovať úvery podnikateľským subjektom.
Spomenutý projekt obsahuje aj rad návrhov, odporúčaní na zmenu doteraz platných legislatívnych noriem, ktoré bránia ozdraveniu bánk a podnikov. Niektoré z týchto opatrení boli už schválené vo vláde a niektoré z týchto zákonov, z týchto noviel zákonov, ako napríklad novela Obchodného zákonníka alebo novela zákona o cenných papieroch, už boli prerokované aj v parlamente. V tejto súvislosti sa ako najproblematickejší javí zákon o konkurze a vyrovnaní. Prax totiž jasne potvrdzuje, že tento zákon v jeho dnešnej podobe zhoršil finančnú disciplínu podnikateľských subjektov. Podniky tak nie sú schopné splácať úvery bankám a banky nie sú schopné poskytovať nové úvery. Tento začarovaný kruh je potrebné prelomiť, preto vláda vedie veľmi intenzívne rokovania aj so Svetovou bankou, ktorá by mohla výraznou mierou participovať na reštrukturalizácii bankového a podnikového sektora.
Vláda už v tomto roku bude riešiť časť problémových aktív bánk ich presunom do Konsolidačnej banky, čím sa zlepší finančná pozícia bank, zvýši sa ich kapitálová primeranosť, čo pocítia klienti bánk, pretože sa začnú postupne uvoľňovať finančné toky a banky budú môcť začať aktívnejšiu úverovú politiku. Vláda taktiež v tomto roku pripravila rad noviel zákonov, ktoré by mali napomôcť procesu finančného ozdravenia podnikového a bankového sektora.
Čo sa týka úrokových sadzieb, ktoré dnes existujú, sú dôsledkom konfliktu medzi expanzívnou fiškálnou politikou, ktorá tu bola uskutočňovaná počas ostatnej vlády Vladimíra Mečiara, a úspornou menovou politikou, zodpovednou politikou Národnej banky. V dôsledku neustáleho nárastu zadlžovania verejného sektora, dnes napríklad je viazaných asi 150 mld. Sk, ktoré, ak by nebolo to zadĺženie také enormné, ako bolo, mohli byť použité v podnikateľskom sektore, mohli byť použité aj pre malých a stredných podnikateľov a mohli sa spolupodieľať na toľko potrebnej reštrukturalizácii slovenskej ekonomiky. Takže najúčinnejším opatrením na zníženie úrokových sadzieb sú úsporné opatrenia v oblasti verejných financií, teda aj tie opatrenia, ktoré vláda schválila 31. mája v programe ozdravenia a z ktorých mnohé sú dnes prerokúvané aj v Národnej rade.
Chcel by som veľmi zdôrazniť túto súvislosť medzi prijatím týchto opatrení a vytvorením priestoru na zníženie úrokových sadzieb a chcel by som zdôrazniť aj tú skutočnosť, že ak by tieto opatrenia neboli prijaté alebo ak budú zmäkčované, tak okrem iného to bude pôsobiť aj z hľadiska odďaľovania dosiahnutia toho potrebného stavu zníženia úrokových mier.
Čo sa týka konkrétnych programov podpory malého a stredného podnikania, chceme zintenzívniť a rozšíriť tieto aktivity aj v spolupráci napríklad s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, ktorá má ako jednu zo základných priorít v súčasnosti práve podporu malého a stredného podnikania, ktorá tieto programy bude implementovať aj na základe skúseností z iných krajín. Považujeme toto za jednu z priorít vlády Slovenskej republiky, a to aj z toho dôvodu, že bez zníženia úrokových sadzieb, bez vytvorenia priaznivejších podmienok na rozvoj malého a stredného podnikania je veľmi ťažké predpokladať, že sa podarí riešiť okrem iného aj napríklad problematiku zamestnanosti, a to najmä v ohrozených regiónoch. Aj preto je súčasťou toho ozdravného programu plán zníženia daňového zaťaženia od nového roku a taktiež zavedenie tzv. licencií, ktoré by malým a stredným živnostníkom, malým podnikateľom umožnili znížiť administratívne zaťaženie a daňové zaťaženie. A tieto opatrenia by mali viesť k rozvoju ekonomiky a vzniku nových pracovných príležitostí.
Čo sa týka zníženia úrokových sadzieb vplyvom tých opatrení, ktoré boli schválené vo vláde, ktorých návrhy boli schválené vo vláde, tam treba otvorene povedať, že priamy efekt z hľadiska zníženia úrokových sadzieb sa dostaví až s určitým časovým oneskorením, ale zároveň treba povedať, že ak by neboli prijímané tieto opatrenia, tak už v súčasnosti by sa dostavilo ešte zásadné zvýšenie úrokových sadzieb oproti tým, ktoré dnes existujú a ktoré už dnes sú oprávnene považované aj podnikateľským sektorom za úrokové miery, ktoré sú neudržateľné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Prokopovič, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Nie otázku, skôr taký apel na pána podpredsedu na rozdiel od poďakovania, čo pani Podhradská robí pri každom vystúpení na svojich kolegov. Chcel by som apelovať na pána podpredsedu, že jedným zo zdrojov malých a stredných podnikateľov je aj možnosť získania úveru z rôznych podporných fondov, z viacerých programov Národnej agentúry pre malé a stredné podnikanie, teda cez tú agentúru z fondu Phare. Podľa informácií, ktoré momentálne mám, je mnoho projektov, kvalitných projektov pripravených, ale nie sú dostatočné finančné prostriedky. A len by som chcel apelovať, aby vláda venovala pozornosť aj týmto finančným tokom.
Ďakujem za odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne, vážený pán poslanec.
Určite budeme venovať a už dnes venujeme pozornosť týmto problémom. Na porade ekonomických ministrov v Hospodárskej rade bol prerokovaný materiál, ktorý má názov Analýza doterajšieho postupu podpory malého a stredného podnikania v Slovenskej republike. Zhodli sme sa pri prerokovaní tohto materiálu, že je potrebné zásadnejšie prehodnotiť celý ten doterajší systém tak, aby bol omnoho účinnejší, ale aj omnoho transparentnejší a efektívnejší. Zhodli sme sa na tom, že bude potrebné veľmi kriticky prehodnotiť doterajší postup a že bude potrebné sústrediť najmä tie prostriedky, tie obmedzené zdroje, ktoré sú na bonifikáciu úrokov, pričom o tom, komu a či budú poskytnuté tieto prostriedky, by mali rozhodovať, samozrejme, najmä banky z hľadiska konkurencieschopnosti a z hľadiska efektívnosti a životaschopnosti tých projektov, ktoré malí a strední podnikatelia majú. Toto sa nám javí ako omnoho efektívnejší a spravodlivejší postup, ako keď o prideľovaní tých prostriedkov rozhodujú úradníci.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Brňáka a znie: "Bude v rámci boja s kriminalitou vyšetrovaný orgánmi činnými v trestnom konaní aj telefonický rozhovor medzi vami, pánom Miškovským a pánom poslancom Kresánkom?"
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Prečítam odpoveď pána premiéra na túto otázku.
Dňa 20. 4.1999 sa dostavil na oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky Ružinov-východ hovorca HZDS pán Marián Kardoš, ktorý priniesol jednu audiokazetu s nahrávkou, ktorú údajne našiel na stole na pracovisku na Tomášikovej ulici. Ako sa tam táto nahrávka dostala, nevedel uviesť. Odbor Policajného zboru Slovenskej republiky Ružinov-východ uvedenú vec preveruje v zmysle § 158 ods. 1 Trestného poriadku ako podozrenie z trestného činu porušovania tajomstva preferovaných správ podľa § 299 Trestného zákonníka. Nahrávka bola zaslaná na Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru. Z expertízy vyplynulo, že ide o autentickú nahrávku.
K veci bol vypočutý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že ide o nahrávku z predparlamentých volieb v roku 1998. V preverovaní prípadu sa naďalej pokračuje.
Takže tá odpoveď je, áno, táto vec sa prešetruje.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Brňák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec P. Brňák:
Nechcem preceňovať význam tejto otázky, ale myslím si, že aj ona mohla byť dôvodom náhlej neprítomnosti pána predsedu vlády tu na pôde parlamentu, keď doteraz jeho zastupujúci pán podpredseda vlády nevedel konkretizovať, kde na služobnej ceste je pán premiér. Myslím si, že žijeme v parlamentnej forme vlády, keď by bolo, ak nie je, minimálne slušnosťou, tak do istej miery povinnosťou konkretizovať, kde pán premiér v súčasnosti sa nachádza a či to nie je nejaký uhýbny manéver.
Pokiaľ ide o konštatáciu v jeho výpovedi, chcem povedať, že stalo sa tu už v tomto parlamente zvyklosťou, že ak sa nájde rozhovor povedzme medzi niekym iným, neposudzuje sa tento rozhovor z hľadiska toho, odkiaľ bol zistený...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Dáme ešte možnosť reagovať podpredsedovi vlády a tým skončíme odpovede na otázky pre predsedu vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Chcem len povedať, pán poslanec, že nie je pravda, čo ste povedali, že neviem, kde je pán premiér na služobnej ceste. Ja som povedal, že premiér a ostatní členovia vlády sú na služobnej ceste. Ak chcete vedieť, kde je pán premiér na služobnej ceste, tak vám to môžem bez všetkého povedať. Je na služobnej ceste v Kysuckom Novom Meste.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov. (Ruch v sále.)
Upokojte sa, páni poslanci.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Je pravda, že na Generálnom konzuláte Slovenskej republiky v Mníchove pôsobí Ján T., príslušník rozviedky Slovenskej informačnej služby, ktorý má monitorovať priebeh a vývoj súdneho procesu s Michalom Kováčom ml. na krajinskom súde?"
Odpovedať bude pán minister Černák.
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Skôr ako odpoviem na otázku pána Krajčiho, dovoľte mi len povedať, že premiér je tam, kde má byť, a robí to, čo má robiť premiér Slovenskej republiky. Je na ťažko skúšaných Kysuciach, pokiaľ tu boli otázky o tom, že by tam mal ísť zajtra. Zajtra bude v Prešovskom a Košickom kraji a o 15.00 hodine vo Svite rokujeme so zamestnávateľmi. Takže keď už mal naplánované podporiť dve najväčšie investície, ktoré prichádzajú na základe programu, ktorý táto vláda odsúhlasila a tento parlament podporil, myslím si, že je namieste, že je tam.
Vážený pán poslanec Krajči, keď som pred časom v denníku Slovenská Republika, keď sa tam objavilo celostránkové, trochu úsmevné dielo investigatívneho redaktora pána Maroša Smolca, ktorý sa čitateľom snažil nahovoriť niečo o ďalekosiahlej konšpirácii, ktorej centrom by mal byť Generálny konzulát v Mníchove, povedali sme si, že zrejme je to len horlivosť redaktora, ktorý chce zvýšiť predajnosť svojho denníka. Zrejme sme sa však mýlili. Pretože chcem však veriť, pán poslanec, že vaším hlavným zámerom je odstrániť akékoľvek pochybnosti o spôsobe obhajoby záujmov Slovenskej republiky v zahraničí a zabrániť prípadnému narušeniu rozvoja priateľských vzťahov s krajinami medzinárodného spoločenstva a osobitne so Spolkovou republikou Nemecko, rád na vašu otázku odpoviem.
Z tohto miesta by som chcel zdôrazniť, že ministerstvo zahraničných vecí od času, v ktorom sa ujal funkcie pán minister Kukan, nevyslalo do zahraničia žiadneho pracovníka s iným ako oficiálnym poverením a pod hlavičkou zastupiteľských úradov Slovenskej republiky sa v zahraničí nevyvíjajú žiadne aktivity, ktoré by bezprostredne nesúviseli so zahraničnopolitickými prioritami, ktoré, ako verím, sú aj prioritami tejto snemovne, pretože ich odhlasovala v programovom vyhlásení vlády. Toto, čo som povedal, platí osobitne vo vzťahu ku krajinám, ako je Spolková republika Nemecko, pretože máme viac ako eminentný záujem na rozvoji priateľských, vzájomne výhodných vzťahov. Navyše v situácii, v akej sa nachádza ekonomika Slovenskej republiky, si žiadny predstaviteľ tohto štátu a ani ministerstvo zahraničných vecí nemôže dovoliť žiadny luxus a do zahraničia vysielame pracovníkov iba po starostlivom zvážení, pričom ich poverujeme plnením množstva úloh v kumulovaných funkciách.
V odpovedi na vašu otázku mi preto ostáva konštatovať, že na Generálnom konzuláte v Mníchove nepôsobí žiadny pracovník Slovenskej informačnej služby, ktorý by mal za úlohu monitorovať priebeh a vývoj súdneho procesu s Michalom Kováčom ml. na tamojšom krajinskom súde. Úprimne povedané, nevidel by som v tom ani zmysel. Priebeh uvedeného súdneho procesu totiž nemá absolútne nič spoločné so zahraničnopolitickými prioritami a záujmami Slovenskej republiky, ale ide o spor, akých sa proti občanom Slovenskej republiky v zahraničí vedie celý rad a žiaden z nich nie je a ani nemôže byť predmetom osobitného záujmu Slovenskej republiky, pretože ide o nezávislý súd.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
ďakujem za prvú časť odpovede. Aj ja som si so záujmom prečítal článok, ktorý bol v Slovenskej Republike a zaujímal som sa teda, či dotyčný pán T. pracuje na Generálnom konzuláte v Spolkovej republike Nemecko. Teraz som si zisťoval, či prešiel prípravou na ministerstve zahraničných vecí takýto človek, pretože pred vyslaním do diplomatických služieb je potrebné, aby pracovník absolvoval prípravu.
Pýtam sa preto, pán minister, prečo sa tento pracovník neobjavuje na zoznamoch pracovníkov ministerstva zahraničných vecí, ktorí absolvovali prípravu pred vyslaním do zahraničných služieb?
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
V poznámkach, ktoré mi pripravili na ministerstve zahraničných vecí, mám napísané, že pán Ján T. bol do pracovného pomeru prijatý 16. júna 1997. Práve by ste mali vyzdvihnúť ako pozitívny príklad, že človek, ktorý bol prijatý počas vašej vlády, sa dostal do zahraničia, a vy to práve uvádzate ako negatívny príklad. (Potlesk.)
Takže dovoľte mi povedať podľa poznámok, že prešiel kurzom. Podľa toho, ako sa mu darí na Generálnom konzuláte, mám tu napísané, že sa osvedčil, plní svoj účel a vzhľadom na mimoriadne vysoký nápad podaní, ktoré sú zo strany žiadateľov o víza a riešenie množstva iných konzulárnych prípadov, je jeho pôsobenie hodnotené ako dobré.
Z hľadiska otázky, ktorú ste položili, dovoľte mi ešte povedať, že tento prípad by mohol byť typickou ukážkou toho, keď sa v novinách niečo "šplechne", v parlamente sa to rozoberá a zásadne ani ten, kto to písal, a ani ten, kto v parlamente kladie otázku, si neuvedomí, že takéto pertraktovanie môže vážnym spôsobom narušiť medzinárodné vzťahy. A preto tesne po zjavení sa toho článku ministerstvo zahraničných vecí aj Slovenská informačná služba kontaktovali svojich partnerov v zahraničí, informovali ich veľmi podrobne o spôsobe vyslania a úlohách, ktoré ako konzulárny pracovník plní. A zahraničie, konkrétne v tomto prípade Spolková republika Nemecko, to prijalo s pochopením. Bol by som rád, keby ste to takisto pochopili aj vy, pretože skutočne máme záujem v tejto snemovni hovoriť pravdu a pravdivé údaje.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil opäť pán poslanec Krajči ministrovi Kukanovi. Otázka znie: "Pracuje Michal Kováč ml. na ministerstve zahraničných vecí a vlastní diplomatický pas? Je pravda, že má byť vymenovaný za veľvyslanca Slovenskej republiky v Nemecku?"
Bude odpovedať pán minister Černák.
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
moja odpoveď na túto komplikovanú otázku bude veľmi jednoduchá a odpoviem veľmi stručne. Nie je pravdou, že by mal diplomatický pas, nepracuje pán Michal Kováč ml. na ministerstve zahraničných vecí a takisto nie je pravdou ani to, že by sa uvažovalo o jeho vymenovaní na veľvyslanecký post a ani sa na tento post nepripravuje. Pravdou je, že pán Michal Kováč ml. záujem o prácu na ministerstve zahraničných vecí prejavil, v súčasnosti si podal žiadosť a v súčasnosti je táto žiadosť zaradená medzi žiadosťami, tak ako stovky iných žiadostí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
V prípade, že bude jeho žiadosti vyhovené, bude mu daný diplomatický pas?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Áno, chcem reagovať, pretože je to zatiaľ otázka, ktorá je v hypotetickej rovine. Ja som vám vlastne na ňu odpovedal, pán poslanec, v prvej časti. S jeho vyslaním a vymenovaním za veľvyslanca Slovenskej republiky sa neuvažuje.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pani ministerke Schmögnerovej a otázka znie: "Aký je zámer vlády na vytvorenie zo zahraničia známeho systému hypotekárneho domu, ktorý zastreší hypotékové banky garanciou, prípadne investuje finančné prostriedky?"
Odpovedať bude pani ministerka Schmögnerová.
Prosím vás, kto má zapnuté mobilné telefóny, nech ich vypne. Ešte raz opakujem, ak zistím, kto telefonuje, dám ho vyviesť z rokovacej miestnosti.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená poslanecká snemovňa,
novela siedmej časti zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, v ktorej sú upravené legislatívne podmienky pre hypotekárne bankovníctvo, mala byť predložená vláde Slovenskej republiky podľa uznesenia vlády číslo 466 z 24. júna 1997 do konca toho istého roka. Nebola vypracovaná ani v predĺženom termíne do 30. 6. 1998 podľa uznesenia vlády číslo 102 zo 17. 2. 1998 prijatom k návrhu legislatívneho zámeru návrhu zákona o hypotekárnom bankovníctve. Schválený legislatívny zámer návrhu zákona predpokladal, že štátna podpora by mala byť orientovaná do oblasti priamej štátnej dotácie k úrokom z hypotekárnych úverov a daňových úľav.
Keďže si veľmi dobre pripomínam diskusiu, ktorá k tejto novele zákona na pôde tejto poslaneckej snemovne vtedy odznela, chcem len pripomenúť, že vtedy bol ministrom tu nesediaci pán poslanec Kozlík, ktorý ma ubezpečoval ako opozičnú poslankyňu, že stopercentne hneď, ako tento zákon bude prijatý, takáto vyhláška uzrie svetlo sveta, čím by sa umožnila podpora hypotekárneho úverovania. Žiaľ, počas vládnej koalície predchádzajúcej vlády táto vyhláška nikdy nebola pripravená.
Ale pokračujem ďalej. Gestorstvo návrhu zákona prešlo uznesením vlády číslo 102/1998 z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Takže novelu zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, v ktorom sa menia aj ustanovenia ôsmej časti o hypotekárnom bankovníctve, predložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky dňa 2. 6. 1999. Novelou zákona sa menia aj ďalšie súvisiace predpisy, ako napríklad Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ďalšie súvisiace zmeny zákonov budú predložené ako osobitné novely, ako napríklad novela katastrálneho zákona a zákona o exekúcii. Sú to všetko potrebné novely preto, aby sa rozbehlo v primeranom rozsahu hypotekárne úverovanie. Chcem len uviesť, že na komplexnej zmene legislatívnych podmienok pre hypotekárne bankovníctvo sa podieľali aj experti z oblasti bankovníctva a kapitálového trhu zo zahraničia, osobitne zo Spolkovej republiky Nemecko.
Systém podpory výstavby, nákupu, údržby a zmeny dokončených stavieb štátnym príspevkom k hypotekárnemu úveru uvažuje so 6-percentnou bonifikáciou úrokovej sadzby. V štátnom rozpočte na rok 1999 je vytvorená na tento účel rezerva vo výške 85 mil. Sk, ktorá sa bude v ďalších rokoch zvyšovať s tým, ako sa bude rozširovať hypotekárne úverovanie. Na podporu financovania nehnuteľností slúži aj nezdaňovanie výnosov, úrokov, hypotekárnych záložných listov emitovaných hypotekárnymi bankami. Chcem len pripomenúť, že toto je jedna z posledných noviel, ktorá bola uskutočnená a išli sme tentoraz znovu v ústrety podpory hypotekárneho úverovania.
Ak sa vám zdá suma, ktorá je vyčlenená v štátnom rozpočte, nízka, je to len preto, že zatiaľ slovenské banky, ktoré majú aj licenciu na poskytovanie hypotekárnych úverov, pri konzultácii neprejavili záujem, resp. preukázali neschopnosť emitovať vo väčšom rozsahu hypotekárne záložné listy, takže bolo evidentné, že nebude potreba v tomto roku vyššia. Predpokladáme, že vytvorením vhodných legislatívnych podmienok vytvoria sa aj podmienky na to, aby banky, ktoré majú túto licenciu vo väčšom rozsahu, boli schopné získať zdroje na financovanie hypotekárnych úverov emisiou hypotekárnych záložných listov a zároveň budú, samozrejme, aj vo väčšom rozsahu poskytovať tieto úvery.
Z toho dôvodu v tomto roku, keď už pripravujeme východiská štátneho rozpočtu na rok 2000, budeme počítať s väčšou sumou, ktorá sa použije na bonifikáciu úrokovej sadzby. Podľa predloženého návrhu zákona sme teda nezvolili systém podpory formou záruk k hypotekárnym úverom verejným inštitúciám, to je vlastne konkrétna odpoveď na vašu otázku, štát alebo ním založené účelové ustanovizne, obce, bankami, prípadne poistením majetku. Čiže pristupujeme k tomu trošku iným spôsobom. Po nadobudnutí skúseností s účinnosťou zvolenej podpory sa neuzatvárame pred jej vyhodnotením a prípadnou korekciou. Nami zvolený systém reaguje na situáciu v úrokovej politike bánk a vidí v nej v tejto chvíli najúčinnejší nástroj pomoci pre fyzické osoby, a to tak, že by sa znížila výška splácaných úrokov.
Chcem teda len znovu zopakovať to, čo som už uviedla. Ukáže sa, či bude potrebné neskôr použiť aj iné prístupy na podporu hypotekárneho úverovania, napríklad aj ten, ktorý ste vy vlastne predložili vo vašej otázke.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Prepáčte, bol tu šum, prepočul som, čiže vláda ide, je schopná aj vytvoriť nejaké garancie na vytvorenie zahraničného hypotekárskeho domu u nás, proste zohnať cez zahraničný kapitál.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ja by som to chcela rozlíšiť, lebo otázka znela, či sa budú používať garancie pre hypotekárne banky, a druhá časť, či sa teda použijú aj nejaké zahraničné zdroje. Voči zahraničným zdrojom, samozrejme, nemáme žiadne námietky. V tejto chvíli tak, ako pracujeme na príprave, vlastne už ten zákon je predložený, ale potom ho budeme mať zapracovaný aj do rozpočtu, nebudeme počítať priamo s garanciami, ale s bonifikáciou úrokov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Gajdoš pre pána ministra Kanisa.
(Hlasy zo sály.)
Pán poslanec Gajdoš nie je prítomný, čiže táto otázka sa nebude klásť, ani na ňu odpovedať.
Piatu otázku položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Černáka. Otázka znie: "Prečo vláda sústavne útočí proti FPZO, keď jeho koncepcia a spôsob financovania sú modelom modernej európskej agentúry a snaží sa o jeho likvidáciu odpojením od príspevkov podnikateľov a napojenie na štátny rozpočet, podporu Phare a fúziu s nefunkčným SNAZIR-om?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené panie poslankyne a páni poslanci,
najprv sa pokúsim mierne polemizovať s dvomi konštatovaniami pána podpredsedu Andela, ktoré položil v otázke.
Prvé je, že vláda sústavne útočí. Vláda neútočí na Fond na podporu zahraničného obchodu, vláda plní programové vyhlásenie, ktoré odhlasoval tento parlament. A dovoľte mi, aby som citoval. V programovom vyhlásení sa konkrétne hovorí, že "vláda prehodnotí opodstatnenosť štátnych, neštátnych a verejných fondov a s prihliadnutím na ich prevažnú činnosť navrhne úpravy ich právnej normy". No a druhé konštatovanie z programového vyhlásenia je, že "vláda prehodnotí koncepciu štátnej správy na zvýšenie koordinácie a efektívnejšie využívanie nástrojov a prostriedkov Eximbanky, Fondu na podporu zahraničného obchodu a iných organizácií s cieľom posilniť exportnú výkonnosť Slovenskej republiky". A dovoľte mi polemizovať s konštatovaním pána podpredsedu Andela, že ide, citujem, "o model modernej európskej agentúry".
Návrh zákona, ktorý prešiel a ktorým bol konštituovaný Fond na podporu zahraničného obchodu, má veľmi ďaleko od modernej agentúry na podporu zahraničného obchodu predovšetkým preto, lebo rovnako postihuje exportérov aj importérov. Je úplne netypické, ak niekto exportuje, aby teda mal rovnakú záťaž ako ten, kto importuje a vlastne pôsobí proti zmyslu tohto fondu.
Druhé konštatovanie je, že zvýšená administrácia, ktorá je sprevádzaná týmito povinnými odvodmi, je nám vytýkaná ako bariéra pri režime dovozu a vývozu do Slovenskej republiky.
No a tretie konštatovanie, prečo nepovažujem túto agentúru za modernú agentúru podporujúcu export, je, že použitie zo zákona viedlo k tomu, že sa predovšetkým používali tri formy: zloženie a úver na tzv. colný dlh, propagácia výstavy, čo je normálne, čo podporujem, a budovanie delegátskej siete. Fond na podporu zahraničného obchodu má vonku 30 delegátov, ktorí pôsobia v 27 delegatúrach, často duálne budovaných v štátnej sieti a často aj konkurenčne pôsobiacich.
Takže to boli dôvody, prečo vláda Slovenskej republiky predložila do tohto parlamentu návrh na novelu. Novelou by sa mal fond upraviť do takej podoby, aby nezaťažoval podnikateľskú sféru a aby zapadol do koncepcie podpory zahraničného obchodu.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Nemám. Samozrejme, nesúhlasím s názorom pána ministra Černáka, ale koľko ľudí, toľko názorov, samozrejme, malý časový priestor. Osobne by som bol rád, keby sme sa mohli stretnúť k tejto problematike a danú vec si vydiskutovať.
Ďakujem.