Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vypočula som si so záujmom vystúpenie pána poslanca Maňku, ktorý hovoril, ja neviem, či to mám brať teraz vážne, za celý poslanecký klub SDĽ, alebo pán poslanec Klemens je z iného klubu. Chcem k tomu povedať len toľko.

Pán poslanec, to, čo ste hovorili o sociálne slabých skupinách, to sa tu už opakuje niekoľko mesiacov a my sme sa vám snažili pripomínať i pri zostavovaní štátneho rozpočtu určité rizikové oblasti, kde práve sociálne slabé skupiny, či sú to dôchodcovia, zdravotne postihnutí, nezamestnaní, ženy v preddôchodkovom veku a tak ďalej, snažili sme sa to priblížiť vám pri rôznych návrhoch zákonov. Vy hovoríte teraz o sociálnych kompenzáciách, keď balíček opatrení je už vlastne schválený, hovoríte o dvoch oblastiach, to sú dane a príspevok na bývanie. A ja sa pýtam: Kde sú príspevky pre mladé rodiny, kde budú ďalšie príspevky pre ťažko zdravotne postihnutých, keď ste im včera aj vrátane vášho klubu striktne znížili sociálne príspevky? Ako toto chcete vysvetliť svojim voličom? A kde je tu potom logika, keď hovoríte, že treba prijať tento balíček opatrení, aby z toho mal štátny rozpočet prínos? Pani poslankyňa Aibeková vám to vysvetlila, zo zákona budete musieť zvyšovať dôchodky, budete musieť zvýšiť životné minimum, od životného minima sa odvíja vyše 72 dávok sociálnej starostlivosti a všetky tieto dávky majú určitý koeficient a toto všetko pôjde zo štátneho rozpočtu.

Takže preto hovorím, že keď treba robiť aj ekonomické zmeny, treba súbežne s tým pripravovať aj sociálne zmeny práve pre tie skupiny, o ktorých s obľubou rozprávate ako o sociálne slabých. Ale na to treba mať aj určité vedomosti, aj silnú politickú vôľu a odvahu tieto veci presadiť. A, bohužiaľ, Strana demokratickej ľavice, ako sa mi zdá, žije momentálne v určitej schizofrénii.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Pán predsedajúci, chcem reagovať na poslanca Maňku.

V prvom rade zvýšením nájomného nedosiahnete ten efekt, ktorý ste vy povedali, pretože ste neuvažovali s efektom neplatičov. Myslím si, že teória tu bude ďaleko od praxe. Ale hlavne chcem reagovať na to, čo povedal pán Maňka v súvislosti s tým, čo povedal pán Klemens. Ja mám pocit, že poslanecký klub SDĽ tu vystupuje veľmi farizejsky. Podľa môjho názoru pán Klemens povedal niečo iné, čo povedal pán Maňka. A jednoznačne podľa môjho názoru poslanecký klub SDĽ sa stavia za zvýšenie DPH. Nijako inak si to neviem vysvetliť. A tie reči, ktoré mal pán Klemens, podľa mňa tu boli potom zbytočné. Ja som na stretnutiach s občanmi toto hovoril, uvidíte po prezidentských voľbách, sa to udeje. Ďakujem, mal som pravdu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

K pánovi poslancovi Maňkovi. Keď sa človek zamyslí, tak si musí akosi uvedomiť, že aj krokodílie slzy sú slzy, ktoré tu síce neznamenajú nič, ale predsa len tečú. Chcem povedať, že som si prečítal včera Roľnícke noviny, kde predseda poľnohospodárskej a potravinárskej komory vyslovil názor, že v rokovaní s predsedom klubu SDĽ pochodil v podstate pozitívne. Dnes vidíme, že asi pán Magdolen bol v inom klube, nie v SDĽ a že vlastne to je vlastne všetko len obyčajná propaganda. Pán poslanec Maňka, vy asi tak chcete pomáhať topiacemu sa, v tomto prípade nášmu občanovi, že áno, aj by som ti pomohol, aj by som ťa vytiahol z vody, ale si nemôžem zamočiť šaty.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy ústne prihlásený je pán poslanec Prokopovič.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené kolegyne, kolegovia,

na úvod môjho vystúpenia dovoľte mi zareagovať na poznámky viacerých predrečníkov, konkrétne naposledy aj pána Cupera o tom, čo dokázala a nedokázala Dzurindova vláda za tých 7 mesiacov, čo je tu. Len jeden taký príklad.

Pamätám si v nedávnej histórii Slovenska jedného premiéra, predsedu vlády, ktorý sa trikrát vracal. Dvakrát sa vracal preto, že mu bolo ukrivdené, teda aj sčasti preto, že mu bolo ukrivdené a nemohol to ukončiť. Tretíkrát bolo mu povolené alebo dovolené ľudom, nie tou škaredou opozíciou, ukončiť štvorročné obdobie a, bohužiaľ, ľudia rozhodli, že ho nechcú. Takže, prosím vás, nechajte aj teraz rozhodnúť ľudí. Keď Dzurinda niečo sľúbil, alebo koalícia niečo sľúbila, nechajte im štyri roky, nepodceňujte ich, keď ľudia rozhodli, že ich nechcú, tak ich nechcú. Ale nehrajte sa na veštcov a predpovedateľov budúcnosti. Po šiestich mesiacoch vy už viete, čo sa za 48 nepodarí. To patrí do oblasti astrológie, nie do oblasti politiky.

A teraz k meritu veci. Cítim potrebu sa vyjadriť k novele tohto zákona, pretože sa dotýka aj stavu, ktorý zastupujem aj v Národnej rade, teda živnostníkov a malých podnikateľov. Musím na úvod konštatovať, že každé opatrenie, dôsledkom ktorého je aj dočasné zníženie životnej úrovne, relatívny rast cien, je skutočne nepopulárne a vzbudzuje v každom odpor. Ale treba sa pozrieť, čo je príčinou, čo je dôsledkom takéhoto kroku. Ja som osobne presvedčený, že mnohí z kolegov - a je jedno, či z koalície alebo opozície -, ak by vedeli všetky súvislosti, ktoré spôsobili alebo ktoré nasledovali pri prudkom poklese slovenskej koruny, aké opatrenia okamžite musela vláda prijať a prečo tieto opatrenia prijala, myslím si, že každý by dnes rozprával trošku ináč. Preto po poznaní týchto okolností chápem toto opatrenie ako jedno z opatrení, ktorým chceme dokázať, že ekonomiku máme v rukách.

Stojíme teda pred otázkou, či niečo urobíme a dáme signál, že sme schopní tú ekonomiku držať v rukách alebo sa budeme tváriť akože kvázi sociálne a riskujeme, že o chvíľu si budeme všetci odpisovať nuly z kont. A nielen podnikatelia, nielen pracujúci, ale nuly z kont aj tí dôchodcovia a možno aj tá babka, ktorá má tam usporených 40 tisíc na svoje posledné chvíle, na urobenie tzv. poriadku so sebou a zostane jej 4 tisíc. Pretože skutočne ak sa teraz neprijmú rázne opatrenia, ktoré presvedčia, že skutočne tú ekonomiku si vieme udržať, o chvíľu tu bude katastrofa. Neviem, či o to niekomu ide.

Mnohí sa ma pýtajú, či živnostníci a podnikatelia súhlasia s týmto krokom. Netrúfam si hovoriť za všetkých. Nereprezentujem všetkých, ani si to nikdy neosobujem. Ja tvrdím otvorene, nie sú tým nadšení, nesúhlasia, ale berú to ako realitu a podporujú to, aspoň tí, s ktorými som mal možnosť hovoriť. Berú to na základe tých informácií, ktoré som im dal, ktoré som dostal ja, to berú ako skutočný jeden krok, čo musí byť. Berú to tak, že ak sa tieto kroky neprijmú, už nebude o chvíľu s čím súhlasiť alebo s čím nesúhlasiť a ocitneme sa v hyperinflačnej špirále typu Ruska alebo Bieloruska. A myslím, že o to nejde nikomu. A je tu skutočne veľké nebezpečenstvo, ak sa nám nepodarí stabilizovať momentálne menu, stabilizovať ekonomiku, že k tomu dôjde. Opäť sa pýtam, chce to niekto?

V tejto novele zákona chcem kvitovať aj jednu vec, a to je už tu viackrát spomínané zníženie sadzby DPH pre reštauračné služby. Ja som to aj v jednej faktickej poznámke povedal, že ktosi chcel urobiť zo Slovenska Švajčiarsko strednej Európy. Skutočne, ktorí trošku máte vzťah k podnikaniu, viete, ako sa tvorí cena, dáte mi za pravdu, že reštauračné stravovacie služby tvoria veľmi dôležitú časť služieb cestovného ruchu. A my sme ich poskytovali možno najviac alebo v najväčšej výške DPH zo všetkých okolitých krajín, teda ak sa tu volalo po určitých rozvojových programoch, tak aj toto môže byť určitým signálom k rozvojovému. Ja netvrdím, že odrazu sa zajtra znížia ceny jedál v reštauráciách, pretože aj znížením tej sadzby pôjdu pravdepodobne vstupy energie a ďalších vecí hore, takže ono to chvíľu potrvá, ale pokiaľ viete, ako sa...

Prosím vás, pani Aibeková, ja tiež neradím lekárovi, ktorý robí operáciu, ale myslím si, že viem, ako sa robí cena. A keď ste prijali zákon o cenách, ktorý umožňuje cenovému úradníkovi kontrolovať primeraný zisk, primeraný náklad, nech sa páči, môže si prekontrolovať u podnikateľov, ako si stanovuje cenu. Pretože to konečné DPH sa nasadzuje na konečnú cenu vrátane marže. A teda to ovplyvní cenu, či to bude chcieť, alebo nie. A nemá zmysel ju zvyšovať, pretože to je len ten rozdiel, ktorý odvedie do štátnej pokladnice. Teda nemá zmysel, aby si zvyšoval DPH.

Čiže ja to chápem skutočne ako určitý pozitívny krok aj v tomto zákone a trošku možno so zadosťučinením aj z tohto dôvodu, že my sme v Únii živnostníkov, podnikateľov, roľníkov toto navrhovali ešte v roku 1996, keď sme boli u pána Kalmana. Žiaľ, ten nás ani nechcel vypočuť v tomto smere. Tak som rád, že aspoň po toľkých rokoch aspoň niečo z tých našich opatrení sa začína uvádzať do praxe.

Na záver mi dovoľte apelovať na opozičných i koaličných poslancov, na vás, opoziční kolegovia, v kuloároch skutočne niektorí ste mi dali za pravdu, že situácia je veľmi zlá a že sú potrebné aj radikálne opatrenia. Tak dokážte to bez vytĺkania politického kapitálu, hoci aj pod sociálnou zástierkou. A na svojich koaličných kolegov mám jeden apel. Uvedomte si všetci, ktorí chcete zmierňovať navrhované opatrenia, že svojimi takzvanými kvázi sociálnymi návrhmi tým, ktorým chcete pomôcť, nepomôžete, iba poškodíte, lebo hrozba odpisovania nuly, o ktorej som hovoril, aj takýmto vaším pričinením bude omnoho reálnejšia, ako je teraz. Skutočne nie je to hrozba, je to fakt.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča sa hlásia piati páni poslanci, posledný pán poslanec Cabaj, prvý pán poslanec Cuper.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Pán kolega Prokopovič, na úvod také extempore. Pán premiér sa vracal trikrát, možno že bude striedať práve tú vašu neschopnú vládu...

(Hlasy zo sály.)

Expremiér, ako si želáte. Možno, že ju bude striedať aj štvrtýkrát. A rozhodne nebude robiť také hlúposti, aké robíte vy. Odcitujem vám Domino-fórum a jeho autora Petra Schutza, ktorého určite nebudete podozrievať z náklonnosti k Hnutiu za demokratické Slovensko. Ak by ste si ten článok prečítali, tak jednoznačne vám tu píše, že tých 18 mld., ktoré by malo byť výnosom zo zvýšenia spodnej hranice DPH, alebo z celého balíčka, nie je pripisovaním neschopnosti predchádzajúcej vlády, ale jednoznačne hovorí, že "je to neschopnosť tejto vlády nájsť nejakú ekonomickú situáciu". A hovorím vám ešte aj to, že jednoducho ste tri roky nehľadali nejakú ekonomickú cestu, ako pomôcť ekonomike na Slovensku, ale jednoducho ste sa zaoberali iba tým, ako zvýšiť svoje preferencie, ako okydávať predchádzajúcu vládu alebo jej exponentov, ako ničiť terajšiu opozíciu. A práve preto ste nemali čas myslieť na nejaké reálnejšie ozdravné ekonomické opatrenia, takže ste sa uchýlili k takému ekonomickému primitivizmu, ktorý naozaj nectí odbornosť tejto vlády, ako je zvýšenie DPH. To je veľmi stará osvedčená cesta, ako zruinovať občanov vlastného štátu. A znovu opakujem dnes ešte raz, to je práve cesta k tomu "juhoamerickému Švajčiarsku". To je cesta k banánovým republikám. K ničeniu ekonomiky...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ja som sa nevyjadrovala, ani sa nevyjadrujem k tomuto zákonu, iba k sociálnym dosahom. Ale ak dovolíte, predsa len z ostatných rokov. Preradili sme pred pár rokmi minerálne vody a malinovky, ktoré sa vyrábajú na báze, teda miešaním minerálnych vôd. V cenách sa to neprejavilo. Znížili sme sadzbu DPH, teda preradili sme ich do nižšej kategórie s nižšou DPH. Ceny zostali rovnaké. Znížili sa raz ceny ubytovania tiež preradením týchto služieb do nižšej kategórie a takisto sa pre obyvateľov neznížili. Čiže ja podporujem krok, aby sa znížili ceny za stravovacie služby. Nie som proti, ale realita z ostatných rokov svedčí o tom, že sa to nemusí prejaviť na cenách jedál reštauračných zariadení.

A keď sme pri tom sociálnom aspekte, málo z tých skupín obyvateľov, ktoré na to nemá a ktoré má horko-ťažko na tie základné potraviny, chodí do reštaurácií. Táto výhoda sa bude týkať iba tých ľudí, ktorí chodia do reštaurácií. A súhlasím s vami z tej vašej oblasti, že to môže pomôcť rozvoju reštauračných služieb. Ale či nezaniknú potom preto, že budú mať nedostatok klientov? K tomu sa ja už nebudem vyjadrovať. Takže dovolím si, ako poslankyňa mám právo povedať vlastnú skúsenosť, ja som sa k odbornej problematike DPH ako takej nevyjadrovala a nevyjadrujem, hoci ako poslankyňa mám na to právo. Tak vás prosím, aby ste mi toto právo nebrali.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Pán poslanec Prokopovič, začali ste svoje vystúpenie s tým, že ste za podnikateľov v tomto parlamente. Ja sa vás chcem spýtať, či iba vaši podnikatelia, či nie aj poľnohospodárski podnikatelia nie sú podnikatelia tohto štátu. Pretože chcete, aby sa daň znížila z DPH za stravovanie, verejné stravovanie, ale pritom to vlastne majú zaplatiť poľnohospodári tým, že sa ide zvýšiť DPH za potraviny. Tak alebo sme teda zástancovia podnikateľských kruhov, ak sme teda, tak dobre, keď bude tu zhoda, že znížime DPH za stravovanie, tak nechajme DPH za potraviny na tej úrovni, čo bola doteraz, alebo potom naozaj, keď to urobíme takto, ako je to pripravené, tak to bude tak, že ste zobrali peniaze poľnohospodárom a dali ste ich krčmárom. Prepáčte, to je veľmi divný spôsob prezentácie vašej spravodlivosti a vášho záujmu o podporu podnikania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec, pri všetkej úcte k vám, očakával by som od vás, že budete presadzovať opatrenia na dôslednejší výber daní a ciel, aby sa postihli špekulanti a pseudopodnikatelia. Vy namiesto toho obhajujete nezmyselné zvyšovanie daní, ktoré roztočí inflačnú špirálu a postihne slušných podnikateľov, ktorým sa zvýšia realizačné náklady. Ak chcete, pán kolega, tvrdiť, že zvýšenie DPH zachráni slovenskú korunu pred jej pádom, tak vám chcem povedať, že nie zvýšenie DPH zachráni slovenskú korunu, ale profesionálna ekonomická a hospodárska politika vlády. A o to sa musíte usilovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán kolega Prokopovič,

keď ste tu hovorili za podnikateľov, verím, že ste hovorili za určitú skupinu, a verím, že v dobrom presvedčení ste hovorili za skupinu tých tzv. slušných podnikateľov, ktorí majú záujem nielen podnikať, ale aj odvádzať odvody do štátneho rozpočtu, aby následne v rámci štátneho rozpočtu sa tieto prostriedky mohli použiť na riešenie aj tých problémov, ktoré štát má so sociálne slabšími občanmi.

Bolo tu už niečo naznačené o tej cenotvorbe. Samozrejme, že mohli by sme si, a ak bude priestor, podiskutovať na tú tému, pretože týmto som sa niekedy živil a viem, akým spôsobom sa cena dá spraviť a, bohužiaľ, treba otvorene povedať, že aj pri tých kontrolách, ktoré sa v cenotvorbe vykonajú, nemôžete sa dopracovať k tomu, čo si niekto tu myslí, že takto to nalinkujeme a takto to bude. Tam je taká bujná fantázia v cenotvorbe, že budete prekvapení, čo všetko sa v tom dá urobiť.

A na druhej strane, ak akékoľvek ceny v reštauračnom stravovaní alebo v niečom podobnom robíme, už to tu bolo povedané, netýka sa to ľudí sociálne odkázaných, pretože tí tam nechodia. Ak by to bolo zaradené v inom balíku problémov, a to v balíku riešení otázok cestovného ruchu a prínosu cestovného ruchu na Slovensku, tak potom sa na tú tému môžeme baviť a hovoriť, čo prinesie toto zvýšenie alebo zníženie, alebo zachovanie súčasnej hranice, ktorá je pri cenotvorbe, pri poskytovaní alebo teda pridávaní DPH a následne teda z toho aj aké odvody zostávajú.

Takže bol by som rád, aby sme to potom nemiešali takýmto spôsobom dokopy, pretože na jednej strane narýchlo ušité opatrenia teraz majú riešiť to, čo sa zanedbalo sedem mesiacov. A hovorí sa, ako to všetci chceme odrazu riešiť. Mám taký dojem, že každý z nás jednoznačne svoje stanovisko povie hlasovaním, len toto hlasovanie bude treba odovzdať občanom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Maxon je posledný prihlásený do rozpravy.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážená pani ministerka,

aby sme možno poopravili niektorú diskusiu, aby to naozaj nevyznelo nesprávne, tak čo sa týka ambície preradiť do zníženej sadzby istý druh služby, ide len o stravovacie služby, takže, samozrejme, že sa netýka alkoholu a tak. A ja sám som už povedal, že považujem to za systémové riešenie, nepovažujem to za vhodné riešenie však v tomto čase a rozhodne sa prihováram za to, aby ten prípadný výpadok bol kompenzovaný cez základné potraviny pre najslabšiu sociálnu skupinu občanov.

Vážené dámy, vážení páni, ale v súvislosti s tým, čo tu všetko bolo povedané, dovoľte mi, aby som predložil jeden návrh na uznesenie k tomuto bodu programu. Môj návrh na uznesenie znie:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady kompletné znenie programu ozdravenia slovenskej ekonomiky."

Dámy a páni, dovoľte mi zdôvodniť túto moju požiadavku a tento môj návrh. Pracujeme s rôznymi druhmi informácií, pracujeme na základe rôznych podkladov. Ten, kto si robí istú analýzu všetkých informácií, ktoré súvisia s ekonomickým balíčkom opatrení, musí naozaj pri rozhodovaní sa dostať do veľmi zložitej situácie. Ja na to poukážem v niektorých prípadoch.

Vážené dámy a páni, pred niekoľkými dňami sme schvaľovali návrh novely zákona na zvýšenie dane z uhľovodíkových palív. Veľmi dobre si pamätáte, že to boli 2 Sk na 1 liter. V oficiálnom dokumente, na základe ktorého ja pracujem, je vykvantifikovaný dodatočný príjem z tejto dane 0,7 mld. Sk. V dôvodovej správe k tejto novele zákona bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, že predpokladaný výnos môže byť 300 až 400 mil. Sk.

Takže, vážený dámy a páni, čo je pravda? To, čo je vo vládnom dokumente, že dodatočný výnos bude 700 mil. Sk, alebo to, čo sme mali v dôvodovej správe? Nehovoriac o tom, a na to som upozornil, že v dôvodovej správe je dokonca uvedené v poznámke, že tento výnos môže byť za istých podmienok aj nulový, pokiaľ by významným spôsobom bola korigovaná spotreba.

Rovnako by som mohol uviesť viacero takýchto opatrení, kde je niekoľko sto miliónová diferencia. Pokiaľ teda v budúcom období budeme rokovať o ostatných ekonomických opatreniach, tak pokiaľ budeme mať k dispozícii tento oficiálny dokument vlády, v našich rozhodovacích procesoch by to nepochybne mohlo našu kvalitu rozhodovania významným spôsobom ovplyvniť.

Ja som už teda naznačil, že napriek tomu, že sme opozícia, naozaj sa nebránime tomu, aby sme formulovali aj niektoré návrhy. A dovoľte mi teda ešte aj z tohto miesta zdôrazniť, že naozaj by mala mať súčasná vláda ambíciu veľmi aktívne pracovať na daňovom inštitúte dane z majetku. Tie diskusie, samozrejme, prebiehajú už niekoľko rokov. Vieme veľmi dobre, že asi absolútne zavedenie tejto formy dane je problematické, ale minimálne by sme mali začať s inštrumentom dane z prírastku majetku. A potom pokiaľ tu disponujeme mandátom od občanov a mnohí sa odvolávajú, že majú tento mandát práve od skupín najslabších sociálnych vrstiev obyvateľstva, prečo naozaj nezačneme pracovať s daňou z luxusných výrobkov? Ja, pokiaľ teda hovorím o možnom zavedení dane z luxusných výrobkov, musím sa oprieť aj o aktuálnu colnú štatistiku za štyri mesiace tohto roku.

Dámy a páni, vedel by som vám vymenovať mnoho komodít v rámci komoditného rozboru colnej štatistiky, kde situácia je vyslovene katastrofálna. Ak hovoríme o priamych dosahoch na poľnohospodárov prostredníctvom zvýšenia sadzby DPH zo 6 % na 10 %, tak významným spôsobom sa zhoršila obchodná bilancia v poľnohospodárskych komoditách. U niektorých druhov mäsa sme dosiahli ročné pasívne saldo za rok 1980 už pomaly v tejto výške za štyri mesiace.

Jednoducho týmto spôsobom nabádam vládu, aby využívala aj štandardné, netarifné spôsoby ochrany slovenského, predovšetkým - ak hovorím o trhu -, tak predovšetkým slovenského potravinového trhu.

Prirodzene, že v tejto chvíli by som chcel aj požiadať pani ministerku, či by sa nemohli intenzívnejšie rozbehnúť diskusie o celej oblasti penzijných fondov. Korektne priznávam, že toto bol veľký problém, ktorý sme nevedeli legislatívne dotiahnuť do konca a naozaj nám musí blikať kontrolka, ak nebudeme mať veľmi dokonalý penzijný systém, tak nikdy nebude na Slovensku dostatok lacných a dlhodobých zdrojov. Práve oblasť penzijných fondov tieto zdroje vytvára, a to môžu byť zdroje predovšetkým na oblasť bytovej výstavby a možno aj na ďalšie infraštrukturálne projekty a významným spôsobom by sa mohli do tohto zapojiť aj komerčné banky.

Dámy a páni, povedalo sa tu niečo aj o dramatickom páde slovenskej koruny. Ak aj v tejto oblasti si zoberiete analýzy, tak jednoznačne treba skonštatovať, a prosím, nie sú to analýzy politikov, sú to analýzy odborníkov a tieto analýzy istým spôsobom, ak to môžem ľudovo povedať, priklincoval guvernér Národnej banky Slovenska, priklincoval jednoducho tým, keď sa zhodli na skutočnosti, že stav slovenskej ekonomiky nezodpovedá dramatickému pádu slovenskej koruny.

Vážené dámy a páni, za touto analýzou sa skrýva skutočnosť, že neboli efektívne využité nástroje na ochranu slovenskej koruny a že sa jednoducho v tejto veci nekonalo. Nikto tu nehovoril o kvantifikácii ekonomických dosahov zhoršenia kurzu slovenskej koruny. Ja sa naozaj neodvážim teraz povedať čísla alebo neodvážim sa povedať číslo, za ktoré by som sa postavil, ale viete, že to najnižšie číslo je okolo 18 mld. Sk a je to vo vzťahu k tomu, čo som hovoril v prvej časti, predovšetkým vo vzťahu k zahraničnej zadlženosti komerčnej sféry.

Vážené dámy, vážení páni, samozrejme, že nerobím si ambíciu a nebojte sa, už budem o chvíľočku končiť, nerobím si ambíciu, aby som hodnotil rozpravu, ale, vážené dámy a páni, pán poslanec Mesiarik sťahuje to, čo nepredložil, pán poslanec Klemens prezentuje to, v čom ho nepodporí poslanecký klub Strany demokratickej ľavice. Myslím si, že vážnosť tohto problému naozaj by nemala mať takéto koaličné nuansy, nehovoriac o tom, predpokladám, že aj pani ministerka financií sa k tomu vyjadrí.

Nehovorili sme ešte o jednom probléme. Pani ministerka, vy máte aktuálnu skúsenosť z úpravy dolnej sadzby DPH. Ak v roku 1994 táto úprava bola vyslovene kontraproduktívna, ako môžete tvrdiť, že v roku 1999 bude proaktívna v prospech rozpočtu, a dokonca sa ani nejakým spôsobom významnejšie nedotkne občanov Slovenskej republiky? Dámy a páni, to je zásadná disproporcia a na túto skutočnosť tiež patrí tá moja výzva, o ktorej som hovoril. Len nerozumný človek dvakrát vstúpi na tom istom mieste do tej istej rieky.

Hnutie za demokratické Slovensko je pripravené podporiť tie návrhy, ktoré zmierňujú tieto dosahy. Ja by som vás naozaj chcel, vážené dámy a páni, požiadať, aby túto podporu tieto návrhy získali aj u poslancov vládnej koalície.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maxona sa hlásia traja páni poslanci - posledný pán poslanec Maňka.

Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči. Pani poslankyňa Kolláriková nie je prítomná v rokovaej sále.

Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

Poslanec J. Kužma:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážené dámy,

vážení páni,

mne sa celkom páči, čo tu hovoril pán poslanec Maxon, akú dojemnú starostlivosť prejavuje o sociálne slabšie vrstvy, ako sa snaží zaviesť novú daň, daň z majetku, ako sa snaží zaviesť novú daň, daň z prírastku majetku. Žiaľbohu, táto daň nebola zavedená pred šiestimi rokmi, keď sa štátny majetok transformoval alebo, po slovensky povedané, vytuneloval a je vcelku dosť možné, že určitým skupinám ľudí už majetok nebude prirastať, takže budú platiť pri dani z prírastku majetku nulové dane a budú mať vily v Španielsku, prípadne inde. Tak ja si myslím, že netreba teraz odbočovať od problému. Je to problém čisto ekonomický. Nezavinila ho táto vláda. Tento problém sme zdedili a možno je pravda, že sme sa do jeho riešenia mali pustiť skôr, mali sme sa pustiť možno v januári, mali sme sa pustiť v novom daňovom období, ale keďže táto koalícia má aj svoje slabšie stránky, našla až teraz odvahu, aby sme predstúpili pred občanov a tento problém spoločne vyriešili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Klemens hovoril názor za výbor pôdohospodárov, nie za klub SDĽ. Ja si tento názor hlboko vážim. A tento názor chce dosiahnuť presne to, čo môj návrh obsahuje. Pán poslanec Maxon, ja váš návrh o predložení dokumentu od vlády podporím napriek tomu, že niekedy poslanci z opozície nepodporia môj návrh. Nepodporia, hoci pri konzultácii s opozičnými odborníkmi som uspel. Ale ja to chápem. A ja tiež nevyjadrujem svoj názor napríklad k medicíne, lebo to nie je moja parketa.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť v záverečnom vystúpení pani ministerka financií. Áno.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k priebehu rozpravy k návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty.

Veľmi stručne k pánovi podpredsedovi Národnej rady. Nesedí tu síce, ale aspoň rýchlo sa vyjadrím k jednej alebo k dvom myšlienkam pána poslanca Andela. Poukazoval vo svojom vystúpení na to, že keby bola vláda schopná uskutočniť niektoré iné opatrenia, možno by opatrenia reštrikčného charakteru neboli ani potrebné. Medzi iným vymenoval opatrenia, ako predaj Československej obchodnej banky, predaj Globtelu. Pokiaľ je informovaný a ste informovaní, samozrejme, že oba tieto predaje sa pripravujú. V prípade Československej obchodnej banky myslím, že sme urobili všetky kroky, ktoré z našej strany sme urobiť mohli. Teraz čakáme, ako bude reagovať investor, ktorý vstúpil do Československej obchodnej banky za českú časť. Chcela by som však povedať aj jedno, že príjmy z Československej obchodnej banky, pokiaľ sa podarí predať slovenskú časť, a ja sa stále nazdávam, že sa to podarí, sú, samozrejme, príjmami jednorazovými. Bolo by veľmi nezodpovedné, keby sme tieto príjmy jednoducho len prejedli a nepoužili ich na niektoré veľmi závažné požiadavky, ktoré majú dlhodobejší charakter, tiež napríklad na krytie dlhovej služby alebo na niektoré nevyhnutné projekty, ktoré riešiť chceme, napríklad na riešenie alebo riešenie úverového portfólia v bankovom sektore a podobne. Analogicky, pokiaľ to trošku sledujete, viete, že príjmy z Globtelu sa použijú na riešenie dlhovej služby SPP a Slovenských elektrární ako dvoch účastinárov, ktorí predajú svoju účasť práve v Globteli. Sú to jednorazové príjmy, neopakovateľné príjmy a skutočne potom, ako sa použijú, by sme tu stáli pred rovnakou otázkou, ako tu stojíme dnes.

Niektoré z jeho ďalších návrhov, ktoré sa týkajú odpredaja prebytočného majetku v niektorých rezortoch - obrany, zdravotníctva, školstva, krajských úradov, ja si myslím, že to sú dobre mienené rady a v tomto smere sa už aj mnohé kroky robia a budú sa ešte aj robiť, ale platí o tom to isté, ako som povedala pred chvíľočkou, že si to môžete urobiť iba raz. Je to neopakovateľné a príjmy majú tento charakter.

Podporujeme tie návrhy, pretože sú napokon obsahom aj uznesení vlády z 31. mája, že sa pôjde radikálnejšie s redukciou prevádzkových nákladov v orgánoch štátnej správy, ale aj nadväzne s tým, že sa bude ďalej znižovať počet v štátnej správe. Takže je možné, samozrejme, s niektorými s týmito návrhmi aj súhlasiť.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila teraz k vystúpeniu pána poslanca Maxona. Nazvali ste aroganciou, že sa nestretám s výborom pre rozpočet, financie a menu. Z toho je pravda tá druhá časť. Skutočne nemám dostatok času, aby som sa primerane potrebám mohla stretať s výborom, ktorý je najbližší ministerstvu financií. Ale chcem len povedať, že vy by ste mali určite vedieť, že je to daň za to, že s krajným vypätím síl sa snažím hasiť požiar, ktorý ste založili aj vy svojou nezodpovednou politikou. Za neúčasť sa, samozrejme, ospravedlňujem, ale často fyzicky nie je možné byť naraz na dvoch miestach a deň má len 24 hodín a týždeň iba sedem dní. Ale to je iba poznámka na to, ktorá určite je adresovaná gestorskému výboru tohto zákona.

Zmienili ste sa o vývoji rozpočtového hospodárenia, o tom, aký je dramatický, ako sa odchyľuje od zákona o štátnom rozpočte v príjmovej a vo výdavkovej časti. Zaznelo to niekoľkokrát v diskusii z úst opozičných pánov poslancov či poslankýň. Zrejme nie ste až tak dobre informovaní, pretože dokonca zaznela veta, že v štátnom rozpočte už nič neplatí. Nie ste zrejme tak dobre informovaní, pretože príjmy a výdavky sa pohybujú oproti predpokladu nie síce na 100 %, na úrovni, ako sme predpokladali, ale na 90 %, nemám teraz po ruke tie čísla, niekde medzi 91 až 93 %, ale veľmi rada vysvetlím, prečo ani na výdavkovej, ani na príjmovej časti nie sme na 100 %.

Vy ste uviedli a navyše, keď to ešte porovnávame s rovnakým obdobím minulého roku, pokiaľ by sme si mohli aspoň stručne si zrekapitulovať, rozdiel v príjmoch je daný iste tým, že sa nevyberá dovozná prirážka. Ten rozdiel je k tomuto času asi 4,3 mld. korún. Ďalej je rozdiel vo výške asi 1,2 mld. spotrebnej dane. Ja chcem však uviesť, že tento rozdiel je daný tým, že sme poskytli odklad jednému z veľkých výrobcov práve pri spotrebnej dani a práve preto, aby sme mu mohli pomôcť prekonať určité zložité obdobie, v ktorom sa nachádza z hľadiska vysokej úverovej zaťaženosti a z hľadiska nutnosti splácať tieto úvery. Vieme veľmi presne povedať, čo je nižšia spotrebná daň práve k tomuto času, ako to bolo v rovnakom období minulého roku.

Rovnako by som chcela uviesť, že v príjmovej časti, samozrejme, sa odráža to, že bolo potrebné realizovať vratky dane z príjmov právnických osôb. Ale to, že tieto vratky vyrástli do výšky - i právnických i fyzických osôb spolu - takmer 6 mld. korún, nie je zásluhou tejto vlády, ale je dedičstvom toho, ako vyzerala podniková sféra v minulom roku. Vy to veľmi dobre viete. Takže to, že my musíme - vy ste mali vlani 6 mld. navyše a my tých 6 mld. musíme teraz vrátiť za vás, za to, ako podniková sféra vyzerá, za to, akým spôsobom ste ju privatizovali, za to, aké podnikateľské prostredie ste pre ňu vytvorili.

Ďalej by som chcela uviesť, že v týchto výpadkoch na príjmovej stránke je aj to, že sme súhlasili s tým, že VSŽ neuhradí v prvom štvrťroku a nasledujúcich mesiacoch diferencovane podľa typu dane preddavky dane pri dani z príjmov právnických osôb a zároveň sme súhlasili s odkladom DPH. Len pri tomto type dane to predstavuje viac ako 1 mld. korún, pričom sme vyrúbili dodatočnú daň. Len uvediem, že za rok 1997 to predstavuje viac ako 500 mil. korún. A tiež v záujme toho, aby sme zachránili VSŽ, sme súhlasili s tým, že sa teraz nebude táto daň musieť vracať. Chcem ešte len doplniť, že zároveň sme zaplatili za úver, ktorý ste brali vy od ruskej vlády, v tejto chvíli za Slovenské elektrárne 1,1 mld. korún. Ak to všetko spočítate, tak asi netreba mať ani veľmi dobrý vzťah k jednoduchej matematike, nepochybne by ste mi dali za pravdu, že výsledky v štátnom rozpočte sú odrazom tej hospodárskej situácie, ktorú sme zdedili po vás. A nebyť toho, čo som tu uviedla, by sme nemali negatívny schodok štátneho rozpočtu, mali by sme mierny prebytok.

Chcela by som len upozorniť, že možnože ste už zabudli, že v septembri, myslím, že to bolo 21., to je jedno, koncom septembra minulého roku tesne pred voľbami váš schodok vyskočil na 13,5 mld. korún, hoci bol v štátnom rozpočte schodok stanovený na 5 + 3 mld. korún. Takže ak niekto si tu trúfne povedať takúto bohorovnú reč, že v štátnom rozpočte už nič neplatí, nech sa len trošku pozrie do histórie, za ktorú nesie veľký diel zodpovednosti.

Rada by som sa vyjadrila ku kritike minulosti. Ja myslím, že to možno netreba ani opakovať, ale každý odborne zdatný človek, ktorý sa vyzná v hospodársko-politických otázkach, veľmi dobre vie, že dôsledky vášho vládnutia, tak ako dôsledky vojny, sa nedajú odstrániť za 100 dní, ani za 200 dní, pretože jednoducho na to treba podstatne dlhší čas. My predpokladáme, trúfame si to odstrániť možno za rok a pol, možno to bude trvať aj trošku dlhšie. Ale viete, keby ste namiesto jednej zlej privatizácie, len jeden príklad uvediem, Východoslovenských železiarní, ktoré zle privatizovali Investičnú a rozvojovú banku, boli našli efektívnejších investorov, či už domácich, alebo zahraničných, naozaj by sme dnes nemuseli byť v takej situácii, v akej sa nachádzame. A to som uviedla len jeden jediný príklad.

Chcela by som sa vyjadriť k emisii. Pravdepodobne, pani poslankyňa, ste tu neboli, keď vystupoval pán poslanec Maxon, takže ste nepočuli, čo hovoril. Predpokladám, že je potrebné sa vyjadriť k jeho vystúpeniu. Hovorilo sa tu o emisii a znovu sa použili niektoré údaje, ktoré sú len polopravdou. V prvom rade ste za veľké víťazstvo pokladali to, že ste vlani predali za 1 miliardu USD, čiže zhruba za 34 mld. korún. Viete, nie je v tom problém, ani my by sme neboli mali komplikácie predať podstatne viacej. Dopyt skutočne je výrazne vyšší ako 350 mil. euro. Ale jednoducho sme si povedali, že tento rok nie sú také podmienky, aké, podľa všetkého, budeme môcť získať budúci rok.

Prečo tento rok je stred vyšší, ako bol vlani, pričom by som chcela uviesť, že sa nám podarilo dosiahnuť výnos nižší, ako to bolo vlani. Vlani bol kupón 8 %, tento rok je 7,5 %. Podarilo sa nám znížiť poplatky. Nomure ste zaplatili vtedy 2,5 %, my sme zaplatili komanažérom 0,625, takže je to zásadný rozdiel. Predsa však je rozdiel v bázických bodoch, ktoré nepochybne niečo odrážajú. Čo odrážajú, to je, myslím, nám všetkým jasné.

V roku 1998, keď ste išli s emisiou na trh, Slovenská republika mala ešte investičný rating a my sme práve v dôsledku toho, ako sa tu hospodárilo, ako vyzerá slovenské hospodárstvo, dnes v situácii, keď Slovenská republika investičný rating nemá. Ale nie je to predsa výsledok vládnutia tejto vlády. To myslím, že všetci veľmi dobre vedia. A veľmi dobre vieme aj to, že platíme daň za to, že nie sme v prvej vlne štátov, o ktoré sa ide rozširovať Európska únia. Práve preto sme sa rozhodli neísť s väčšou emisiou, hoci ten tlak tam bol značný, záujem značný, pretože sme si povedali, že do konca tohto roku s najväčšou pravdepodobnosťou Slovenská republika sa na helsinskom summite dostane do prvej vlny. Podarí sa nám stabilizovať slovenské hospodárstvo, zlepšiť rating, ak bude potreba, pôjdeme s emisiou v budúcom roku.

Ak ste tu uvádzali a hovorili ste o akomsi dramatickom poklese slovenskej koruny, že sa nám podarilo z jednej koruny urobiť 70 halierov, naozaj neviem, o čo sa opierate, pán poslanec, pretože slovenská koruna 1. januára dodnes oslabla voči euru o 5,8 %. Naozaj si to nie je ťažké prepočítať, že to nie je 30 %, ako ste to vy uviedli.

A ak sa chválite tým, že počas vášho obdobia nedošlo k poklesu koruny, po prvé to nie je pravda a po druhé treba si uvedomiť, že vtedy bol fixný kurz, to znamená úplne iný režim, ako je to dnes. Slovenská koruna sa síce udržala na istej úrovni, len, žiaľbohu, neudržali sa devízové rezervy a veľmi dobre viete, že Národná banka Slovenska pristúpila k zmene kurzovej politiky k prechodu na flouting práve preto, že musela zabrzdiť prudký pokles devízových rezerv.

Vyjadrovali ste sa, veľa priestoru vo vašom vystúpení zabrali otázky reštrukturalizácie štátneho dlhu. Musím povedať, zdá sa, že mali by ste asi častejšie prísť na ministerstvo financií, nemáte už dnes čerstvé a dostatočné informácie o tom, čo sa na ministerstve financií v tomto smere robí, a môžem vás ubezpečiť, že i v tomto smere sme urobili veľký krok dopredu.

Chcela by som uviesť, že sme prešli k úplne inému spôsobu emitovania štátnych dlhopisov. Ja sa nazdávam, že sme dosiahli úroveň výrazne lepšiu, ako sa podarilo vám. Nebyť udalostí, ktoré nepochybne - a všetci si to uvedomujeme - mali veľmi vážnu súvislosť s politickou neistotou spôsobenou prezidentskými voľbami, prvým, ale potom i druhým kolom volieb.

Chcela by som uviesť, že sa nám podarilo výrazne znížiť cenu štátnych pokladničných poukážok. Hovorím o tých dvoch týždňoch, ktoré nám nepochybne skomplikovali život. Ale ja som presvedčená, že je to len dočasné a že sa nám podarí vrátiť zhruba na tú úroveň, kde sme boli donedávna.

Možno keby ste prišli občas na ministerstvo, vedeli by ste aj to, že sme zriadili osobitný odbor, ktorý sa zaoberá riadením štátneho dlhu, že máme renomovaného odborníka, doslova medzinárodnej úrovne, je zo zahraničia, ktorý pomáha riadiť odbor manažmentu a maximálne sa sústreďujeme teraz na zlepšenie manažmentu hotovostí.

Žiaľbohu, bývalý pán minister, ja si veľmi dobre pamätám, keď ste sa stali ministrom a keď ste hovorili, že máte dve priority: urýchliť prípravu štátnej pokladnice a zlepšiť koordináciu medzi ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska. Prečo ste však nenašli odvahu ísť so štátnou pokladnicou ďalej, keď je evidentné, že bolo nevyhnutné ten projekt modifikovať tak, ako sa na ministerstve pripravil v ostatných rokoch, je nepoužiteľný a my sme museli túto odvahu nájsť. Našli sme ju, budeme ju, samozrejme, modifikovať, lenže sme stratili čas. Čas nevyhnutný na to, aby sme pripravili podmienky, aby sme mohli podstatným spôsobom zmeniť riadenie hotovostí, ale aj riadenie štátneho dlhu, pretože si to vyžaduje úplne iný prístup k platobnému systému, účtovníctvu, ku kontrole, vyžaduje si to vytvoriť centrálnu štátnu jednotku, vyžaduje si to úplne zmeniť úlohu Národnej banky Slovenska, ktorá už nebude zohrávať tú úlohu, ako to zohráva teraz. Žiaľ, ale stratili sme veľmi cenné roky a vy to dobre viete.

Nevidím nič dramatického a nič nepochopiteľného v tom, že existujú určité názory, aj rozdielne názory, medzi ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska. Podstatné je iné. Podstatné je to, že máme rovnaké zámery a tie určité rozdiely názorov máme v tom, ako tieto zámery dosiahnuť. Ale je to úplne neporovnateľné so situáciou, ktorá tu bola za predchádzajúcej vlády, keď tu bol niekoľkoročný konflikt, ktorý pretrvával a spočíval v tom, že vláda robila expanzívnu fiškálnu politiku a Národná banka Slovenska robila reštriktívnu menovú politiku. A výsledky toho sme zdedili. Dnes o takomto konflikte medzi Národnou bankou Slovenska a vládou Slovenskej republiky, i keď reprezentovalo ministerstvo financií, nemôže byť ani reči.

K bankovému sektoru a Investičnej a rozvojovej banke veľmi stručne. Ja myslím, že je dôležité aj o tomto hovoriť, aj keď možno, páni poslanci, ste už unavení. Znovu by som len chcela osviežiť vašu pamäť, dokonca vašu osobnú pamäť, pretože vy dobre viete, že situáciu v Investičnej a rozvojovej banke ste pomohli vlastne vytvárať aj vy svojím rozhodnutím ešte v decembri roku 1997, keď ste pripravili a zariadili aj schválenie pozmeňujúceho návrhu, že sa majetková ujma na rok 1998, určená pre Investičnú a rozvojovú banku, nevyplatí. To bola skutočne tá posledná kvapka, ten posledný klinec do rakvy Investičnej a rozvojovej banky. Vzápätí na to bolo nevyhnutné uvaliť nútenú správu na IRB. No a dnes tam máme, samozrejme, straty. Straty zo zlých úverov, straty spôsobené aj z toho, že dnes Investičná a rozvojová banka neposkytuje žiadne aktívne operácie.

Ale chcem vás zároveň uistiť, že často je práca "chvatná" málo platná a tentoraz je to pravda, že to prvé rozhodnutie vlády sme sa rozhodli zatiaľ odložiť, pretože sme do tejto chvíle získali niekoľko veľmi cenných expertných analýz a zároveň aj návrh, ako postupovať. A možno budete aspoň informovanejší, keď vám poviem, že skutočne sa finišujú tieto práce na tom. Ale tu nejde totiž len o IRB, je veľmi nevyhnutné, aby sme ten projekt reštrukturalizácie začali skutočne aj s VÚB, so Slovenskou sporiteľňou, riešili aj situáciu v Konsolidačnej banke a to všetko je otázkou už veľmi krátkeho času. Ten projekt sa dokončuje, čo nás ešte bude stáť čas, a tomu už sa nedá jednoducho vyhnúť, je príprava legislatívy. V príprave legislatívy bude potrebné novelizovať možno poltucta zákonov a, samozrejme, to viete, že to sa nedá urobiť veľmi rýchlo.

Chcem vás ubezpečiť, že si plne uvedomujeme nutnosť, aby podnikateľské prostredie malo určité informácie, ktoré znižujú nepredvídateľnosť, neurčitosť podnikateľského prostredia. Uvedomujeme si nevyhnutne aj to, že podnikateľské prostredie požaduje aj určitú legislatívnu stabilitu. Reagujem v tejto chvíli na to, keď ste povedali, že už dnes by mali podnikatelia vedieť, ako bude vyzerať daň z príjmov od 1. 1. 2000. No dnes to ešte nebudú vedieť, ale budú to vedieť možno veľmi rýchlo, pretože pripravujeme teraz východiská zákona, alebo štátneho rozpočtu na rok 2000 a tam, samozrejme, si už tieto veci kompletizujeme.

Môžem povedať, že zmeny v zdaňovaní podnikateľov budú zahrnovať zníženie sadzieb dane z príjmov právnických osôb. Môžem povedať, že bude to zahrnovať zmeny v odpisovej politike, umožnenie rýchlejšieho odpisovania. Môžem povedať aj to, že bude to zahrnovať aj zmeny zdaňovania fyzických osôb živnostníkov, keď bude možné si zakúpiť licenciu, alebo inak môžete to nazvať istou formou paušálnej dane.

Uviedli ste a použili ste otázku, kde berieme to morálne právo zvyšovať nájomné. Myslím, že to už bude taký akronym, že budeme hovoriť o spravodlivom rozhorčení pána poslanca Maxona. Aj ja by som to veľmi rada parafrázovala.

Pán poslanec, kde ste vzali morálne právo rozpredať za zlomkovú cenu podniky za viac ako 200 mld. korún? Kde ste vzali morálne právo rozpredať rodinné striebro, akými boli napríklad piešťanské kúpele, vlajkové lode, ako napríklad Východoslovenské železiarne, do rúk nezodpovedných koristníkov, ktorých jediný zámer bol vytunelovať tieto podniky? (Potlesk.) Prečo dnes padajú podniky? Prečo sa dnes nevyplácajú mzdy? Prečo sú hladové doliny? Nie preto, že je tu táto vláda, ale preto, že tu ste boli štyri roky vy. (Potlesk.) Vy, pán poslanec, nemáte morálne právo vystupovať tak, ako ste tu vystupovali.

No dovoľte mi, aby som pristúpila k vecnému. Často sa tu hovorilo - iba reštrikcia a žiadne kompenzácie. Upozorňovalo sa na to, že sú tu rôzne dosahy, rôzne prepočty dosahov. Ja si myslím, že odpoveď je veľmi jednoduchá, ak niekto použije iný metodický prístup, ako konfederácia to jednoznačne povedala, tak dospeje k iným číslam. Dospeje k iným číslam, ako sme dospeli napríklad my za vládu.

Ale rada by som sa vrátila, že znovu zabúdame na to, čo sa urobilo, a chcem pripomenúť to, čo urobiť chceme. Od 1. 4. 1999 sme určité kompenzácie zaviedli tým, že sa novelizovala daň z príjmov pre fyzické osoby, zaviedli sme to pre najnižšiu príjmovú skupinu. Tým, že sa zvýšili odpočitateľné položky spojené s dochádzkou do práce a že sa zaviedla nová odpočitateľná položka, akou je čiastočná kompenzácia za zvýšenie cien. Išlo o prvú príjmovú skupinu, najnižšiu príjmovú skupinu.

Chcem povedať aj to, že sa pripravuje nová sociálna dávka na bývanie, jej účinnosť bude pravdepodobne, neviem či od 1. augusta, alebo septembra, ale bude ešte v tomto roku.

Kompenzácia sa pripravuje od 1. 1. 2000, ktorá bude spočívať v zníženom daňovom zaťažení pre fyzické osoby, znovu predovšetkým pre najnižšie príjmové skupiny. Držím sa teraz len tej časti, ktorá sa týka fyzických osôb. My v rozpočte na rok 2000 počítame so sumou okolo 3,3 mld. Sk.

Znovu sa chcem vrátiť k tomu - a nesúhlasím s pani poslankyňou Kadlečíkovou -, chcela by som len pripomenúť, zrejme ste tiež pozabudli, že pri zemiakoch bola maximálna cena, nebola regulácia obchodného rozpätia. Regulácia obchodného rozpätia bola pri mäse a osvedčila sa. Takže pri niektorých vybraných produktoch, redukovaných, je to možné riešenie, netvrdím, že nevyhnutne touto cestou pôjdeme, ale je to možné riešenie. To, že kompenzácie vo väčšom rozsahu nie sú možné, jednoducho je preto, že na to nemáme.

Ďalšia myšlienka, ktorá tu často zaznievala: idete iba cestou reštrikcie, nemáte žiaden rozvoj, nemáte žiadne rozvojové predstavy a tak ďalej a tak ďalej. Takže ja by som vám chcela položiť protiotázky, prosím: Pomoc Východoslovenským železiarňam nie je azda zámerom udržať rozvoj tohto podniku, udržať tento podnik, aby pokračoval vo svojej činnosti? Nemá to rozvojový charakter? Podpora vstupu zahraničných investorov - pán premiér dnes bežal do Kysuckého Nového Mesta, pretože sa tam vytvára priestor na okamžité vytvorenie pracovných miest, asi 450 miest, v ďalšom asi 1 400. Podpora vstupu zahraničných investorov - skutočne to necháte ako snahu udržať rozvoj, podporiť rozvoj? Projekty reštrukturalizácie v Slovenských elektrárňach, Železniciach Slovenskej republiky, ktoré sú už pripravené, niektoré vodohospodárske výstavby, niektoré už vláda aj prerokovala. Naozaj v tom nevidíte žiaden zámer pomôcť slovenskému hospodárstvu, aby sa rozvíjalo? Ja chcem len podotknúť, že koncom tohto mesiaca Železnice Slovenskej republiky získajú 100 mil. euro.

(Ruch v sále.)