Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Mesiarik, vážim si vás ako odborára. Ale novinári by si mali všimnúť, že na základe vášho vystúpenia alebo vyhlásenia, že lacný chlieb budú kupovať aj milionári, sťahujete svoj návrh na vyňatie základných potravín zo zvýšenia spodnej hranice DHP. Zvlášť pripomínam, že ste bývalý odborár a pracujete vo výbore pre sociálne veci. Myslím si, že táto vaša myšlienka by sa mala stať myšlienkou týždňa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Prepáčte mi, pán predrečník, ale bola to táto vláda, ktorá sľubovala občanom pomaly hory-doly. A pýtam sa, čo z týchto sľubov ostalo? Len reštrikčné opatrenia bez koncepcie. Chápem pani ministerku, že je pod tlakom, ale to neznamená, že tento návrh uponáhľame. V prvom rade musí byť daná koncepcia. Koncepcia na oživenie ekonomiky a nie len samé reštrikčné opatrenia, tie nám nevyriešia naplnenie príjmovej časti. Musíme si uvedomiť tiež, že zavedením reštrikčných opatrení nám okamžite klesne kúpyschopnosť obyvateľstva a tým sa zníži tlak na výrobu a počet nezamestnaných nám bude narastať. Teraz máme okolo 17 %. Ja sa pýtam: Koľko nám ich vyskočí v percentách po 1. júli? Určite to bude percento podstatne vyššie. Tak rozmýšľajme, ako by sme to koncepčne riešili a nezaťažovali takýmto spôsobom obyvateľov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pravdu povediac, ja stále beriem pána poslanca Mesiarika viacej ako odborára, pretože som tak zvyknutá. A som šokovaná z jeho vystúpenia, pretože ja nie som v odboroch, ale byť teraz odborovo organizovaná, tak by som z tých odborov musela vystúpiť, pretože tu je dôkaz toho, ako tí odborári obhajujú záujmy pracujúcich. Len čo treba, tak zvrtnú a hrajú na inú stranu. Je mi to ľúto, pretože ináč pán poslanec je veľmi sympatický, ale dúfam, že bude v Markíze kandidovať na zrnko múdrosti roka, pretože to, čo dnes vyviedol, tak to by si takúto plaketu zaslúžil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán kolega Mesiarik, tento váš "ľuptákovský" argument ma naozaj nesmierne pobavil a myslím si, že pobaví aj všetkých občanov Slovenskej republiky. Ide len o to, či ste mysleli tých bratislavských milionárov, lebo každý z nich, kto vlastní trojizbový byt alebo si ho odkúpil, je vlastne milionárom, takže by eventuálne mohol zruinovať Slovensko. Alebo mysleli ste Majského a spol.? A to by sa na vás veľmi pohneval, že by oni, skutoční milionári, náhodou mohli zruinovať občanov Slovenskej republiky. Je to zaujímavé, ako ste preniesli zodpovednosť z vlády na milionárov. Len teraz je naozaj otázka, že na ktorých. Ale ak vám pán Maxon pripomínal nesplnený sľub - základné potraviny za základné ceny, tak ste tam mali aj ďalšie sľuby, že budú aj lacné byty. A ak ste už hovorili o tom, že je potrebné s tými prostriedkami racionálne naložiť, tak by bolo dobré, keby bola vláda predložila, akým spôsobom chce saturovať fond bytovej výstavby. Pretože za našich čias sa tam dávalo vyše miliardy a pol a vy ste tam nedali ani jednu jedinú korunu. Ale to neprekáža ani Strane demokratickej ľavice, ktorá tiež sľubovala strašne veľa a lacných bytov. Tak dosť dobre neviem, skade teraz budete brať tie prostriedky na výstavbu tých sľubovaných bytov.
To by bol býval váš pozmeňujúci návrh, s ktorým by som bol aj ja vrele súhlasil, že tie prostriedky, ktoré sa získajú zvýšením DHP, sa dajú do týchto fondov, ktoré ste nenaplnili, lebo ste nenaplnili ani Fond životného prostredia. Ale ony sa tam nedajú, lebo vláda nepredložila nijakú koncepciu, ako sa s prostriedkami, ktorými sa zvýši DPH, naloží. Zrejme asi sa budú saturovať tie straty, ktoré ste spôsobili tým, že ste posunuli niektoré prostriedky zahraničným chlebodarcom, ktorí vás financovali vo voľbách.
A pánovi Migašovi chcem povedať, že sa správa horšie ako Bugár.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Mesiarik predniesol v pléne Národnej rady jednu zaujímavú myšlienku, ktorá je skutočne hodná tejto vládnej koalície, a to, že by chlieb nemal byť rovnako lacný alebo rovnako drahý pre všetkých občanov tejto krajiny. Mňa by zaujímala realizácia tohto pozoruhodného projektu. Ako bude predavačka v obchode vedieť, keď bude nejaká žena pýtať od nej chlieb, či chlieb kupuje manželka milionára alebo manželka nezamestnaného. Ako to rozlíši tá predavačka? A potom akú cenu kupujúcej vyrúbi? Veľmi by ma to zaujímalo. Chcel by som na to počuť odpoveď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán poslanec Mesiarik,
podporili ste návrh na zdraženie potravín pre všetkých občanov a zároveň na zníženie odbytu potravín, to znamená finančné straty pre poľnohospodárov. Ja viem, že ťažko sa vám to zdôvodňuje a z toho hľadiska ste tu povedali niečo, čo, myslím si, by bolo politologicky tak dosť zaujímavé podrobnejšie naštudovať. Možnože si každý z toho mohol vybrať svoje, alebo nikto nič. Ja osobne som si vybral najmä to, že sťahujete návrh, ktorý ste nepredložili. Chcete tu demonštrovať, že ste chceli niečo urobiť dobre, ale teraz ste to akože stiahli a fakticky ste to nepodpísali. A ešte viac ma zaujalo na tej myšlienke sťahovania to, že vlastne som pochopil, ako ste to mysleli s tými základnými potravinami za základné ceny. Možnože ste chceli stiahnuť gate a občania Slovenska to mali vidieť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám takýto procedurálny návrh: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky žiadajú predkladateľa, aby boli vyšpecifikované dosahy ekonomických opatrení na jednotlivé sociálne kategórie občanov. Dovtedy prerušiť rokovanie.
Odôvodnenie: Vážená snemovňa, ja som sedela vo dvoch vládach, ale nikdy som nezažila, aby vládou prešli opatrenia, ktoré neboli vyšpecifikované, aké dosahy budú mať. Ja si pamätám, ako prácne musela pani ministerka Keltošová zdôvodňovať vo vláde dosahy toho minimálneho zvýšenia elektriny a cestovného, ktoré sme my urobili. Takto rokovať o takých závažných návrhoch pri rôznych stanoviskách členov vlády je nezodpovedné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším do rozpravy písomne prihláseným je pán poslanec Klemens.
Nech sa páči, pán poslanec máte slovo.
Pani poslankyňa, predsedajúci rozhodne o tom, kedy dá hlasovať o vašom návrhu.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
v súlade s § 27 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dovoľujem si zaujať stanovisko k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Som si plne vedomý nutnosti nepopulárnych reštrikčných opatrení, ktoré vláda Slovenskej republiky musí spraviť na zabezpečenie makroekonomickej stabilizácie národného hospodárstva v krátkodobom, ale i v dlhodobom horizonte. Jedným z prijatých opatrení je i zvýšenie spodnej hranice dane z pridanej hodnoty zo súčasných 6 na 10 %. Rezortu pôdohospodárstva, ale v prvom rade každého občana Slovenskej republiky sa bytostne dotýka predovšetkým zvýšenie DPH pri potravinách, pretože sú to komodity dennej nutnej spotreby. Podľa dostupných zdrojov už teraz sa potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky dostáva pod hranicu 100 %, a ak dáme súhlas na zvýšenie DPH pri základných potravinách, potravinová bezpečnosť bude ohrozená. Treba vziať do úvahy, že občania Slovenskej republiky v súčasnosti až 37 % výdavkov dávajú na potraviny. A ak zvýšime pri potravinách DPH zo 6 na 10 %, posunú sa tieto výdavky až za hranicu 40 %. V praxi to bude znamenať ďalšie obmedzenie spotreby potravín poklesom kúpyschopnosti obyvateľov. Pritom spotreba viacerých druhoch potravín, napríklad mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia i zeleniny, zaostáva za zdravotne odporúčanými dávkami. Len spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, aspoň taký je predpoklad, poklesne na úroveň hrozivých 156 kg na osobu za rok.
Ako poľnohospodár si dovolím za agrosektor povedať, že zamýšľaný cieľ, ktorý úprava DPH sleduje, sa nedosiahne, ale, naopak, príde k ďalšiemu nerovnovážnemu vývoju v ekonomike agropodnikov a agropodnikateľov a potravinárov. Je predpoklad, že zvýšením DPH zo 6 na 10 % pri potravinách sa zvýši prvotná i druhotná platobná neschopnosť potravinárskych podnikov, a to z dôvodu povinného odvodu zvýšenej DPH pri fakturácii a aj v prípade, že nie je faktúra uhradená. Zároveň je predpoklad na zvýšenie záväzkov potravinárskych podnikov voči štátu.
Vážené kolegyne a kolegovia, nejde mi o populizmus, ale o realitu. Vo výbore pre pôdohospodárstvo sme úplnou väčšinou súhlasili s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, s pripomienkou, aby mlieko a mliečne výrobky, mlynské a pekárenské výrobky, zemiaky a výrobky zo zemiakov, obilniny, mäso, zelenina, ovocie boli ponechané na 6 % DPH. Tento variant podľa prepočtov ministerstva pôdohospodárstva predstavuje zníženie očakávaného výnosu do štátnej pokladnice z 3,3 mld. korún o 258 mil. korún na rok 1999. O tom, že variant zníženia zo základnej sadzby pre potraviny je možný, svedčí skutočnosť napríklad z Belgicka, Nemecka, Grécka, Českej republiky, Španielska, Francúzska, Poľska, Talianska a iných štátov. Variant zníženia zo základnej sadzby pre potraviny je možný i z technického hľadiska. Podľa preverenia takmer všetky pokladnice u nás používané majú 4 - 5 možných úkonov na vyčíslenie rôznych DPH.
Vážené kolegyne a kolegovia, poľnohospodári a potravinári sú pripravení zabezpečiť potravinovú bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, ale štát im to musí svojimi daňovými opatreniami pomôcť. Tiež občania Slovenskej republiky očakávajú, že výdavky aspoň na základné potraviny sa daňovými opatreniami nezvýšia. Preto sa prihováram za návrh schválený vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, aby potraviny, a to konkrétne mlieko, mliečne výrobky, mlynské a pekárenské výrobky, obilniny, mäso, ovocie a zelenina včítane zemiakov boli ponechané na 6 % dane z pridanej hodnoty.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami vystúpia: posledná pani poslankyňa Keltošová, pred ňou pán poslanec Maxon, Tóthová, Kadlečíková.
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
mne v tejto chvíli prichodí poďakovať za konštruktívny návrh pánovi poslancovi Klemensovi. Chcem teda vyhlásiť za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, pokiaľ je to návrh Strany demokratickej ľavice, že Hnutie za demokratické Slovensko tento návrh v každom prípade podporí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Obdobne chcem povedať, že pokiaľ sa bude hlasovať o tomto návrhu, ja som za a myslím, že aj ostatní členovia Hnutia za demokratické Slovensko. Nedá sa totiž všetko hádzať na plecia občanov, pani ministerka, pretože vy nemáte žiadne rozvojové programy, ktoré by doniesli financie. Nepracujete na tejto strane príjmu do rozpočtu, len škrtením a reštrikčnými opatreniami, a to v smere k občanom a malým a stredným podnikateľom.
Ak rozvojové programy má suplovať predaj strategických podnikov, ak vstup zahraničného kapitálu má byť len do strategických a lukratívnych podnikov, tak zahraničné cesty členov vlády vo svete boli len zbytočným prepychom a zbytočne minutými peniazmi. Skutočne beda našej ekonomike, ak toto majú byť vaše rozvojové programy. Pretože toto už zažila Česká republika, keď vypredali svoje majetky, príjem z Fondu národného majetku bol 17 mld. korún, a toto sú jednorazové finančné prostriedky, ktoré v zmysle vašich predstáv ak majú suplovať rozvojové programy, tak sa dajú do spotreby, ľudovo povedané, prejedia sa a potom nastáva veľký otáznik. V Čechách sa vlastne rúti štátny rozpočet práve preto, že už nie je čo predávať. Niektoré hlasy hovoria, že budú mať 80-miliardový prepad.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem vyjadriť podporné stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Klemensa. Výbor pre pôdohospodárstvo zodpovedne prerokoval novelu predmetného zákona. Členovia výboru si uvedomujú krízový stav rezortu a vôbec rozpočtu. Chcem zdôrazniť, že zvýšenie DPH pri potravinách neohrozuje priamo rezort pôdohospodárstva, vedie k rastu nákladov obyvateľstva na potraviny. Ľudia budú reagovať pragmaticky. Znížia nákup potravín, inak povedané, príjem v kcal na osobu a deň, pri ktorej sme v rámci krajín sveta už dnes na predposlednom mieste pred Bulharskom, a tak sa predpokladané príjmy zo zvýšenia DPH do štátneho rozpočtu tak ľahko nenaplnia. Väčšina členov výboru vlastne takto chcela upozorniť vládu aj na to, že aj pri riešení krízového stavu rozpočtu musí siahnuť do iného priečinka svojho know-how legislatívno-ekonomických nástrojov. V každom prípade však úprava DPH bude mať dosah aj na rezort pôdohospodárstva, a to obmedzením výroby a spomalením finančného toku.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová je posledná s faktickou poznámkou.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som sa aj ja pozrela tiež na to, čo prinesie zvýšenie DPH v potravinách. Bude to znamenať zvýšenie nezamestnanosti v sektore poľnohospodárstva, ktorý je aj tak najviac postihnutý nezamestnanosťou v súčasnom období. Chcem upozorniť pánov poslancov a najmä pána poslanca Klemensa, aby sa nedovolávali potravinovej sebestačnosti Slovenska, pretože tu ide presne o opak. Slovensko potrebuje, resp. Slovensko by sa malo stať odbytiskom prebytkov poľnohospodárskej výroby z vyspelých členských krajín Európskej únie, tak ako sa to deje v Čechách, tak ako sa to deje v Maďarsku, tak ako sa to deje v ďalších stredoeurópskych krajinách. Slovensko nemôže byť potravinovo sebestačné. Už sa prebuďte konečne! Veď sem dovezú lacné potraviny, ako to robia teraz. Dovážajú sem hydinové mäso z Turecka, dovážajú sem mäso z Belgicka, budú dovážať ďalej cukor a obilniny budú dovážať z Maďarska a ďalších krajín strednej Európy a ich snaha bude zarobiť. Ich snaha nie je zvýšiť zamestnanosť na Slovensku a nebodaj pomôcť ešte slovenskému pôdohospodárstvu. Takže toto je stratégia aj pri DPH. A ja ako bývalá ministerka práce sa obávam, že úrady práce už budú na jeseň prijímať ďalších a ďalších pôdohospodárov, ktorí sa budú hlásiť do evidencie ako nezamestnaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová bola posledná prihlásená s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Kolláriková, uzatvoril som faktické poznámky. Posledná bola prihlásená pani poslankyňa Keltošová, ale nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som spokojná s vaším rozhodnutím. A taktiež som spokojná aj s tým, že kolegovia z SDĽ uznávajú, že nie je správne zvyšovať dolnú hranicu DPH zo 6 % na 10 % pri základných druhoch potravín. A ak aj oni zahlasujú za to, aby teda takáto úprava bola zrealizovaná, ja si myslím, že sa nám to spoločnými silami podarí presadiť. Pretože kolegovia z HZDS takisto vyjadrili svoje stanovisko, že za túto požiadavku, aby sa nemenila pri základných druhoch potravín dolná hranica DPH, aby zostala na hodnote 6 %, že za to tak isto zahlasujú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný písomný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Delinga.
Dovoľte mi, aby som privítal žiakov Základnej školy z Košíc, možno budúcich ústavných činiteľov, ktorí sú na balkóne. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
vážené poslankyne,
vážení poslanci
aj milé deti z Košíc,
vystupujem už tretíkrát k tomuto bodu programu, ktorý je jeden z kľúčových bodov s dosahom tzv. reštrikčných opatrení súčasnej vlády na obyvateľstvo tohto štátu. Žiadal som predtým vládu, aby sa neponáhľala, že je dostatok času, upozorňoval som na to, že nie sú urobené potrebné kalkulácie dosahu, a dnes sa to jasne potvrdilo. Ale nakoniec treba predsa len povedať, k akýmsi meritórnym číslam sme dospeli na základe toho, že nám ako členom výboru pre pôdohospodárstvo rezort poskytol také analytické prepočty, s ktorými dnes môžeme jasne operovať, že ide o zásadný chybný krok v hospodárskej politike tejto vlády. Smerom k občanom ide totálne k nesprávnemu kroku a pokiaľ ide o posilnenie štátnej kasy, ide k pochybnému kroku, pretože mnohí analytici a ekonómovia sa správne domnievajú, že obrat a reprodukcia toho, čo sa má dosiahnuť zvýšením sadzby z DPH, neprinesie žiadaný úžitok do štátneho rozpočtu.
Ja by som v tejto súvislosti chcel položiť pani ministerke otázku, či sa zaoberali napríklad aj alternatívou zvýšiť základnú sadzbu DPH o 1 %. Možnože by priniesla väčší a zreteľnejší úžitok do štátnej pokladnice, ale nepostihla by základné potraviny, ale obávam sa, že by tu bol väčší rachot v tejto snemovni, pretože by postihla oveľa viacej vlastne široko spektrálnu sféru najmä v iných odvetviach. A na druhej strane obyvatelia by možno skôr vedeli oddialiť svojou šetrnosťou a, by som povedal, úspornosťou tým, že by nenakupovali priemyselný tovar, šatstvo a podobne a iné veci, ktoré sú k tomu dodané, i keď, samozrejme, malo by to dosah v súvislosti so zdražením energie a iných vecí, ktoré vláda pripravila a realizuje. Ale predsa len si myslím, že aj táto cesta mohla byť schodnejšia, ako ísť cestou výživy, ako ísť cestou potravín.
Jediná úľava, ktorá sa tu dostala, je úľava pre verejné stravovanie alebo reštauračné stravovanie. Aj v tejto súvislosti predsa len v tom, ako sa do zákona dostáva v § 55b ods. 6 alebo v bode 6, kde sa vlastne združuje pod kódex 55 - hotelové a reštauračné služby - len ubytovacie služby, dodávky a podávanie jedál vrátane nealkoholických nápojov, môže v praxi spôsobiť problémy, či do toho budú zapadať všetky jedálne v tomto štáte, teda či to búdu vlastne všetky stravovacie služby, aj podnikové služby a podobne, takže myslím si, že bude múdre a potrebné, aby sa to potom buď vo výklade príslušného ministerstva objavilo pre podnikateľskú sféru a najmä pre daňové úrady, aby tu nevznikali zo zásady hneď spočiatku problémy najmä na daňových priznaniach na báze príjmu dane alebo odpočtu dane.
Chcem povedať, že pre pôdohospodárstvo je jasne vykvantifikovaný dosah, ktorý ide do dvoch oblastí. Je to oblasť, že v podstate rezort doplatí na to 2,7 mld. korún tým, že sa zvýši spodná hranica DPH, tak je to vykvantifikované pre príslušné odvetvia. A po druhé podniková sféra bude zaťažená ďalšími komoditami, v ktorých vlastne musí zvýšiť ceny vo vnútropodnikovej spotrebe a nedostane sa to do odpočtu, takmer o miliardu korún. Čiže budú tu potrebné, tak ako som naznačoval aj vo svojom vystúpení v úvode, ďalšie takmer 3,5 mld. korún na obsluhu tejto dane z pridanej hodnoty pre rezort pôdohospodárstva. Ja si myslím, že podniky, keď budú musieť zaplatiť viacej takmer o miliardu, nenájdu prostriedky, najmä v poľnohospodárstve, aby si to preniesli do cenovej oblasti pre svojich odberateľov, pretože tí nebudú akceptovať práve zvýšené ceny, keď vieme veľmi dobre, že práve cenová oblasť je teraz najháklivejšou a práve ceny poľnohospodárskych komodít, či už mäsa, mlieka a ďalších komodít, neustále klesajú a neuhrádzajú ani prevádzkovo nutné náklady. Čiže v tomto prípade vlastne poľnohospodárstvo sa dostáva do ťažkého útlmu, do ťažkého závozu a dotačná politika to určite nemôže vyrovnať, najmä nie s tými parametrami, ktoré sú dnes.
Odborníci z praxe, najmä zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, jednoznačne deklarovali aj vo výbore, že už dochádza k útlmu odbytu, či už sú to ošípané, či je to mlieko, a že tento útlm sa zákonite prejaví potom aj na obilí, pretože je to vlastne živočíšna produkcia, ktorá v našom podnikateľskom prostredí tvorí základ tržieb poľnohospodárstva ako takého. No a samozrejme je tu vec, ktorú bude potrebné - ak toto sa stane skutočnosťou - doriešiť na úrovni rezortu, t. j. ako sa bude vlastne naplňovať v rámci zálohového výkupu obilia stúpajúce percento dane z pridanej hodnoty, keď v cenovej oblasti sa nepremietne toto zvýšenie do zálohových nákupov. Máme teda vážne obavy z toho, že tento dosah, ktorý je tu vykvantifikovaný, je nereálny a nebude mať ani pre podnikateľskú sféru, ani pre občanov daný úžitok.
Preto aj ja dávam konštruktívny návrh - a bol už aj rozdaný a samozrejme, že ho nemienim stiahnuť -, ktorý je vlastne kodifikovaný v tom, čo už predniesol v podstate aj pán poslanec Klemens, že ide o to, aby sa v článku I v bode 1 za slová "10 %" doplnila veta "Daň vo výške 6 % sa vzťahuje podľa § 10 ods. 2 a 6 a § 49 ods. 5 na položky v prílohe číslo 1, a to pod determinovanými číslami colného sadzobníka", ktoré sú tam vykvantifikované, ale s tým rozdielom, že navrhujem, aby sa táto znížená sadzba používala aj pri živých zvieratách. Je to vykvantifikované pri tých druhoch, ktoré som tam vymenoval. To sú položky colného sadzobníka 1, 2, 4, 7, 8, 10, 11, 17, 19 a 20. Máte ich presne rozdané v laviciach. Pre úsporu času ich nebudem čítať. Ale žiadam, aby sa o nich hlasovalo osobitne, pretože každá z týchto položiek je veľmi významná na dosah, akokoľvek by sa ujala.
No a samozrejme, že poviem to teraz slovami toho, ktorý je dnes na služobnej ceste, že ja sa nádejam a veľmi sa nádejam, že môj konštruktívny návrh podporí nielen pán poslanec Slaný, ale aj celá snemovňa.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Podporujem návrh, ktorý podal pán poslanec Delinga, napriek tomu, že v pôdohospodárskom výbore som navrhoval, aby sa vôbec nehýbalo v súčasnom období s daňou z pridanej hodnoty za potraviny, pretože očakávaný prínos 780 miliónov je iba fiktívny. Prakticky taký bude aj negatívny dosah na poľnohospodárov, ktorým ste už znížili o 1,1 mld. dotácie a urobili ste veľa ďalších negatívnych krokov.
Chcem povedať, že vláda vôbec neplní svoje záväzky, ktoré dala poľnohospodárom. A toto je ďalší jedinečný krok, ktorý robíte proti poľnohospodárom. Prosím vás pekne, veď ministerstvo hospodárstva presadilo to, aby sa znížila DPH z 23 na 10 % pri reštauračných zariadeniach. Toto sa presadilo, i keď sa tvrdí, že DPH sa zvyšuje preto, lebo sú obrovské diery a neriešiteľné diery v štátnom rozpočte. Zasa to majú zaplatiť len poľnohospodári.
V pôdohospodárskom výbore sme sa jednoznačne dohodli, odhlasovali sme svoje postoje, stanovisko k tomu. Navrhli sme, aby na potraviny nebola zvyšovaná DPH a som veľmi prekvapený, že teraz napríklad Strana občianskeho porozumenia, ale aj predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo zaujíma takéto stanovisko v rozpore s tým, čo bolo v pôdohospodárskom výbore prijaté.
Ešte raz prosím vás všetkých, podporte tento návrh, ktorý predložil pán Delinga. Je vlastne totožný s návrhom pána Klemensa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga bol posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť ešte niekto ústne. Pán poslanec Maňka, pán poslanec Prokopovič a pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Maňka, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
kým prejdem k DPH, dovoľte mi pár slov o zvyšovaní nájomného. Za mnou ako za primátorom mesta chodia občania a mnohí z nich platia nájomné 4 500 korún za byt v takých bytoch, v ktorých oni nebývajú a bývajú tam iné osoby, ktoré tieto byty majú iným spôsobom získané, a tieto osoby majú tiež príjem 5 000 - 6 000 korún a žijú v takýchto podmienkach a tieto podmienky sme si vytvorili my v minulom období. Ja si myslím, že ten zákon, ktorý sme schválili, že predávame byty za 10 - 15 tisíc korún po celej republike, ja to chápem, tá myšlienka bola veľmi dobrá, ale stáva sa nám potom, že mne sa vracia na stôl, že tretina bytov sa predáva za 600, 700, 800 tisíc a my ich predávame za cenu okolo 10 tisíc korún a vlastne umožňujeme tým osobám, aby na tom zarobili a do príjmu mesta sa nedostáva ani koruna. A stáva sa potom jedno, že pri nájomnom, ktoré je dnes, občania by ťažko zniesli rapídne zvýšenie nájomného, ale správcovia bytov naozaj nie sú schopní udržiavať byty v takom stave, aby byty nechátrali.
Čiže v každom prípade je jedna možnosť. Nájomné sa musí postupne zvyšovať, aby dochádzalo vôbec u nás v budúcnosti k výstavbe nájomných bytov, lebo za tú cenu, keď si požičiate peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania, tak vám ani osemnásobné nájomné terajšieho nepokryje úroky z tejto pôžičky. To som si vypočítal, čiže nie je toto smer. My asi budeme musieť ísť smerom zvyšovania nájomného, aj keď, samozrejme, aby sme niekoho nezlikvidovali takým spôsobom, ale smer je zvyšovanie nájomného.
Všetci sa dobre pamätáme, že už tri mesiace diskutujú ekonomické a politické kruhy o problematike dovoznej prirážky a DPH. Vláda už pri schvaľovaní rozpočtu deklarovala, že kľúčovým predpokladom stabilizácie ekonomickej situácie na Slovensku je zásadné zníženie fiškálneho deficitu všeobecnej vlády. Dosiahnutie zníženia fiškálneho deficitu alebo aspoň jeho zníženie na úroveň predpokladanú v schválených rozpočtoch je preto kategorickou a nevyhnutnou podmienkou stabilizácie ekonomickej situácie
Riešením sú zásadné opatrenia v oblasti
1. úspor na strane výdavkov verejných rozpočtov,
2. mobilizácie príjmov verejných rozpočtov,
3. priamych daní,
4. úpravy regulovaných cien k 1. 7. 1999 a ďalšie úpravy v budúcich mesiacoch,
5. ozdravenia a reštrukturalizácie a privatizácie podnikového sektora a bánk.
Dnes schvaľujeme novelizáciu zákona, ktorého zmena je charakteru mobilizácie príjmov verejných rozpočtov. Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som sa k tomuto návrhu vyjadril.
Predo mnou vystúpili kolegovia, ktorých názory si hlboko vážim, či to už bol pán Andel, pán Maxon, pán Šepták, pán Mesiarik, ale aj ďalší aj z nášho klubu. Niektoré vystúpenia a pozmeňujúce návrhy viedli k tomu, aby dolná hranica DPH buď zostala na pôvodnej sadzbe 6 %, alebo aby v tejto sadzbe zostali aspoň základné kategórie potravín. Ďakujem navrhovateľom za ich pozmeňujúce návrhy a ďakujem všetkým, ktorí sa pod tieto návrhy podpísali, za ich sociálne cítenie.
Vážení kolegovia, viem, že chcete všetci zabezpečiť kúpnu dostupnosť potravín pre všetkých obyvateľov. Ja tiež rozmýšľam v tomto duchu a rovnako ako vám, aj mne záleží na zdravej výžive obyvateľstva.
K návrhu redukovať rozsah tovarov. Návrh asi 65 % vyňať z 10-percentnej sadzby dane, ktoré podliehali 10-percentnej sadzbe dane, by znamenalo, že v navrhnutej sadzbe by ostali napríklad len minerálne vody, ocot, čierne uhlie, elektrická energia, lieky a farmaceutické výrobky, zariadenia pre zdravotníctvo, knihy, časopisy, pomôcky pre telesne postihnuté osoby, tanky, revolvery. To je asi jedna tretina tovarov podliehajúcich zníženej sadzbe DPH. Charakterom ide o tovary smerované nie do priamej konečnej spotreby, ale do verejnej konečnej spotreby. Vychádzam z analýzy vlády, ktorá hovorí, že vláda počíta s príjmami, počíta s nimi, s príjmami, ktoré vzídu či už z dovoznej prirážky, alebo z novelizácie zákona o DPH, ako aj z ďalších opatrení, ktoré som v úvode spomenul.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo sa stane, ak príjmy, s ktorými počíta vláda, neprídu do štátneho rozpočtu? Stane sa to, že o pár mesiacov sa budeme musieť zaoberať ešte tvrdšími opatreniami, ako hovoríme dnes, a dosahy na plecia ľudí by boli potom ešte ťažšie. Cítim povinnosť správať sa aj v poslaneckej lavici tak, aby sme obyvateľstvo nezaťažili takou mierou, ktorú by ľudia nevydržali.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme dve možnosti:
a) Buď neschválime vládny návrh a odsúhlasíme niektoré položky v 6-percentnej sadzbe DPH, alebo odsúhlasíme tri rôzne druhy DPH. Nechcem zdôrazňovať technické a finančné problémy, ktoré sú spojené s tromi druhmi DPH. Podstatný pre mňa je záver, že nezískame do štátneho rozpočtu predpokladané zdroje. Záver: dôsledky zrejme pocítime v najbližších mesiacoch.
b) Schválime vládny návrh zvýšenia spodnej sadzby DPH na 10 %. Vytvoríme tým predpoklad získania zdrojov do štátneho rozpočtu, ale zaťažíme všetkých, ktorí majú najnižšie príjmy, včítane dôchodcov, zaťažíme tých, ktorí si práve stavajú byt, zaťažíme školstvo, zdravotníctvo, obranu, mestá, obce, štátnu správu.
Ako z tohto zložitého problému vyjsť? Dávam návrh na také riešenie, ktoré je dnes podľa mňa najlepšie. Potraviny si kupujú sociálne slabí, ale aj stredné vrstvy, aj takí, ktorí zvýšené ceny nepocítia, kupujú si ich zahraniční návštevníci. Od všetkých získame zvýšenú sadzbu DPH. Ak by sme DPH nezdvihli, túto sumu štát nezíska. Apelujem však na vládu, aby časť takto získaných prostriedkov použila na priamu finančnú podporu tých, ktorí túto záťaž budú len ťažko znášať. Spôsobov je niekoľko, či už cez daňové úľavy, alebo cez náklady na bývanie a tak ďalej.
Na záver mi dovoľte, aby som predniesol názor klubu SDĽ na hlasovanie vo veci vládneho návrhu zákona o DPH. Poslanecký klub SDĽ po zvážení všetkých za a proti podporí vládny návrh zákona. V mene klubu SDĽ dávam návrh na uznesenie, ktoré nesúvisí, nemôže byť, samozrejme, v zákone, ale je to osobitné uznesenie, ktoré by som chcel, aby ste, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, podporili. Prečítam vám tento návrh:
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby okamžite prijala opatrenia, ktoré zabezpečia, aby najslabším vrstvám obyvateľstva kompenzovala zvýšenie spodnej hranice DPH. Ide o tieto opatrenia: zníženie daňového zaťaženia, príspevok na bývanie.
A týmto spôsobom dosiahneme to, čo sme hovorili všetci, že chceme 6 % DPH a keby sme ju nemali, tak tie zdroje nezískame. Takto ich získame, ale podporíme tých, ktorí to najviac potrebujú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maňku sa hlásia piati páni poslanci, posledný pán poslanec Delinga, prvá pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Maňka, začínali ste zvyšovaním nájomného. Iste každý z nás cíti a vie, že nájomné bolo potrebné postupne zvyšovať, ale zdôrazňujem slovo postupne, to znamená, že by som prijala ten krok, keby nebol o takú vysokú sumu, keby sa nebol dial v tomto balíčku opatrení, to znamená, že naraz sa vytvára obrovský tlak na - ľudovo povedané - peňaženky občanov. Čiže keby tento krok bol napríklad od 1. 1. 2000, boli by ste ho skôr avizovali a zároveň by ste dali do parlamentu ten zákon a ten príspevok, ktorý ste spomínali, s ktorým absolútne súhlasím, že treba pre najslabšie skupiny zabezpečiť príspevok na bývanie, aby to títo čo najmenej pocítili. Neviem, či viete o tom, ale tento zákon bol pripravený už v minulom roku, takže neviem, prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tento zákon nedalo naraz s týmito opatreniami, aby ste okamžite osobám, ktorých sa najviac dotkne, pomohli. Takže nie celkom sa dá súhlasiť s takto nasmerovanými krokmi, aby som to povedala, s takým enormným zvýšením nájomného uprostred roka a bez toho, že by išiel vami spomínaný zákon o príspevku na bývanie, ktorý je odborne spracovaný, pracovalo sa na ňom dlhší čas, takže treba ho naozaj už iba predložiť.
Samozrejme, že tu treba súhlas ministerstva financií, pretože bez toho to nepôjde, ale malo by to byť spustené naraz, nie že niekoľko mesiacov občan padne kdesi na kolená, budete musieť zvyšovať potom sociálne dávky, budete musieť zvýšiť životné minimum, budú sa musieť znovu z titulu nárastu životných nákladov zvýšiť dôchodky, budete musieť reagovať rodinnými prídavkami a vlastne...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Maňka, možnože tou svojou brožúrkovou kapitalistickou filozofiou oklamete pár voličov SDĽ, tých najvernejších, ale ja vám určite - lebo to nie je kapitalistická, ale obyčajná postkomunistická demagógia - neverím, ani tej forme vašich uznesení, ktorými chcete kompenzovať to drastické zvýšenie spodnej hranice DPH. Ja neverím tejto vláde, že by plnila nejaké uznesenia, ktoré tento parlament, lepšie povedené, jeho vládna väčšina schváli. Pretože váš kolega Rusnák svojho času navrhol uznesenie, ktorým sa vláda zaviazala, že dá 500 mil. Sk na povodňou postihnuté oblasti východného Slovenska, ale realita bola taká, že vláda schválila iba 152 mil., tých ostávajúcich 348 mil. sa východniari určite od Dzurindovej vlády nedožijú, tak ako sa nedožijú tých opatrení, ktoré vy navrhujete schváliť v uznesení.
Naučte sa, pán poslanec Maňka, ešte ste mladý, hovoriť občanom tohto štátu pravdu, komunizmus je už nenávratne za nami. Občanom sľubovať reálne splniteľné sľuby, lebo Miky na bicykli síce prevalcoval Slovensko sľubmi, ale ja si myslím, že väčšina Slovákov už z takýchto nereálnych sľubov vytriezvela, a preto bude žiadať od politikov a od politických strán len reálne splniteľné sľuby. Takže nijaké také opatrenia, ktoré tu prijmete, lebo my určite za také uznesenie hlasovať nebudeme, ktoré tu odhlasujete a ktoré Dzurindova vláda si ani nevšimne. Pre občanov tohto štátu sú jednoducho neprijateľné.
Navrhnite reálnejšie opatrenia, ktoré by boli pozmeňujúcimi návrhmi k predloženému návrhu zákona, a nie osobitné uznesenia, pán Maňka.
Ďakujem.